Bojovník, 1950 (III/1-52)
1950-01-01 / nr. 1
Rok nových hrdinov-rok novej hojnosti (Dokončenie s prvej strany) My si pokoj a kľud v Československej- republike nikdy a nikým rozvracať nedáme. Máme dosť prostriedkov a sily. aby sme si ho uchránili. Máme pevnú vôľu i odhodlanie skutočne pokoj a k ľud všetkým ľuďom dobrej vôle zabezpečiť. Ale máme tiež i dosť tvrdosti bezohľadne zúčtovať s rozvratníkmi, zradcami a sabotážnikmi a hnať ich ná zodpovednosť. U nás dnes milióny ľudí v mestách i na dedinách usilovne pracujú. pričiňujú sa, majú radosť z výsledkov svojej práce a z toho. žc sa pomery so dňa na deň zlepšujú, že sa so dňa na deň spokojnejšie, lepšie a veselšie u nás žije. Povinnosťou vlády je chrániť usilovnú prácu týchto miliónov poctivých pracovníkov proti sabotážnickým pokusom hŕstky rozvratníkov, ktorí slúžiac za nepriateľský žold. prijímajúc judášske peniaze, chcú osnovať zradu proti Republike. Kto chce v Republike pracovať, kto chce jej rozkvetu slúžiť a napomáhať, o toho sa Republika dokáže postarať. Postarala sa o zabezpečenie róbotuíkov, roľníkov a úradníkov. Postarala sa národným poistením ó státisíce penzistov ako aj o poskytnutie dôchodku tým. ktorí nikdy poistení neboli a na poistenie halier nezaplatili, postarala sa í o platovú úpravu, o zabezpečenie existencie kňazom. Vyplatili sme na Vianoce príspevky všetkým zamestnancom a dôchodcom. Preto ten, kto za cudzie peniaze slúži nepriateľom, kto odmieta a neuznáva, ôo všetko bolo už pre všeobecné zlepšenie u nás vykonané, kto štve proti Republike a svoje povinnosti poriadneho občana plniť odmieta, je zradcom národa, je zradcom vlasti. Sám seba z národa vylučuje a Republika plní len svoje nebadateľné a demokratické právo — brániť sa proti zradcom a zradcov trestať. Je nevyhnutné •a brániť a trestať zradcov a sabotérov preto, aby pokojní a usilovní občania mohli v pokoji žiť. Aby sa mohli pokojne pod svoiimi vianočnými stromčekmi shromaždiť. Aby sa mohol každý podľa svoiei slobodne] vôle k svojmu Bohu pomodliť, aby vianočné zvonv skutočne od Šumavy až po Tatry velebne znelý, hlásaly pokoj a mier a prehlušovaly víťazne všetko nepravdivé štvanie, aj keď toto nepriateľská a lživé štvanie šíria nielen kapitalistickí vojnoví štváči v rôznych krajinách západu, ale hoc aj vatikánsky rozhlas. Kapitalistickí štváči a ohovárači v zahraničí chcú svojim štvaním proti našej republike zakrývať tie hory bezprávia a nespravodlivosti, ktoré vo svojich krajinách ďalej na pracujúcich masách bezohľadnou vykorisťovanou politikou páchajú. Preto šíria véetkv možné ohováríčky, vyhlasujú poplašné proroctvá a snažia 6a vyvolať paniku hrôzostrašnými povesťami, čo sa u nás v našej republike dele alebo bude diať. Nie Je možné reprodukovať tu všetko to pletivo lží, ktoré o nás bolo tohto roku rozširované. Je faktom, že kto u nás sadol na lep zahraničným ohováračkám a hrôzostrašným proroctvám, že čo sa u nás ■všetko etáne, škaredo na to doplatil. Vezmime si len otázku našej meny. Keď štáty Marshallovho plánu musely tohto roku na komando amerických bankárov znehodnotiť •voju menu, cigánily o chystanej inflácii v ČSR. Hlúpi ľudia, ktorí sadli na lep a uverili, sami seba ošmekli a doplatili na to. Naša koruna zostala pevnou. Prečo? Pretože ie podopretá a stále viac a viac spevňovaná prácou. Za poctivou prácou vyrobené koruny dajú sa dnes dobré veci nakúpiť. Vianočný trh nám to dokázal Preto môžeme bilanciu tohto roku uzavierať s vedomím dobrého hospodára. Snažili sme sa dobre pracovať a výsledky dobrei práce sa ziavily. Splnili sme prvý rok 5RP a budeme nastupovať do druhého. Nepovieme nijaké honosné sľuby a neklameme márnymi falošnými tešínskymi jabĺčkami. Vyhlasujeme: Venujeme všetku snahu a pozornosť tomu, aby druhý rok Gottvaldovej päťročnice bol splnený ešte lepšie, dôkladnejšie a skôr než prvý. Veríme, že po skúsenostiach prvého roku, ktorého výsledky nám tak presvedčivé trh obohatil a životnú úroveň zlepšily, zapoja sa do usilovnej, produktívnej, úderníckei práce a socialistického súťaženia ešte väčšie masv pracujúcich v mestách i na dedinách, ako tomu bolo tohto roku. Veríme, že táto práca prinesie svoi úžitok. Budeme i na budúci rok svoje hospodárstvo postupne a obozretne zlepšovať. Budeme dbať svedomité na to, aby zlepšenia už zavedené zostaly už zlepšeniami trvalými Nikdy zbytočne nesľubujeme a tiež zbytočne nehrozíme. Ale s plným vedomím zodpovednosti vyhlasujeme: Každý ten. čo by sa pokúsil či už v meste alebo na dedine usilovnú prácu miliónov mariť, sabotovať a vyhýbal bv sa plniť svoje pracovné povinnosti riadneho občana ľudovodemokratickej Republiky, bude hnaný na zodpovednosť. Budeme sa usilovať zo všetkých síl o to, aby mierová hviezda východu v pevnom priateľstve žiarila ďalej nad našimi krajinami a posilňovala v nás pevnú vieru, že v Čechách a na Slovensku pre budúce Vianoce aj na ďalšie dlhé roky bude zachovaný kľud a pokoj všetkým ľuďom dobrei vôle. (Štedrovečerný rozhlasový prejav predsedu vlády.) v Československé dary odovzdala naša delegácia osobne J. V. Stalinovi Československá delegácia, vedená podpredsedom vlády V. Širokým, mala radostnú príležitosť odovzdať osobne genaraliss/imovi Stalinovi zdravicu k narodeninám, podpísanú 9 miliónmi československých občanov. Súčasne mala táto delegácia možnosť odovzdať československé dary, ktoré rozhodne medzi darmi z celého sveta zaujímaly čestné miesto. Delegácia sa po splnení svojho tak čestného úkolu vrátúa do vlasti a bola tu slávnostne vládnymi, politickými a kultúrnymi činiteľmi uvítaná. Po zahraní čs. a sovietskej štátnej hymny vykonal podpredseda vlády úľ Široký v sprievode ministra NO arm. gen. Svobodu prehliadku čestnej n>ty. V prijímacom salónku privítal delegáciu srdečne predseda čs. vládneho -,rýboru pre oslavy 70. narodením gene mltesima J. V. Stalina minister informácií a osvety V. Kopecký. Zdôraznil, že sa delegácii podarilo nanajvýš čestne splniť úlohu, ktorou ju čs. ľud poveril. „Sledovali sme s hrdosťou", povedal V. Kopecký, „ž« ste mohli oeobne generaliesimovt J. V. Stalinovi odovzdať zdravice, podpísané 9 milión mi Čechov a Slovákov a dary, na ktorých & láskou ná? ľud pracoval. Boli sme šťastní, že sa našej delegácii dostalo tak vzácnych poet vo SSSR. Prosím, aby ste priali poďakovanie čs. vlády a výboru Pre oslavy 70. narodenín J. V. Stalina za vzorné splnenie svojied úlohy. 3om rád, že vám môžem pri vašom návrate oznámiť, že náš ľud oslávil 70. narodeniny geniálneho vodcu, robotníckej triedy a vše tkého V P- P toho ľudu s predsavzatím, ešt c icnzívnejšie splniť budova teľskô ú.jny v 2. roku 5RP.“ Potom pozdravil delegáciu primátor kL mesta Prachy Dr. Vacek. Podpredseda vlády V. Široký vo tvojej odpovedi na vrelé privítanie povedal okrem iného: „Domnievam sa, že nie je treba, aby som tuná povedal, akou radosťou sme naplnení, že sme evője poslanie úspešne splnili. Vetrím, že náš pracujúci ľud je spokojný s tým, ako sa nám podarilo jeho poverenie vykonať. V Moskve nás prijali vermi radostne. Boli sme tam v deň narodenia J. V. Stalina svedkami nádhernej manifestácie pokrokových mierových síl celého sveta. A. to je najvýznamnejšie, že sme videli, ako rodina mierumilovnýmch ná i odov rastie a silnie. Zdravice a dary pracujúceho ľudu Československa generaJápúmovi Stalinovi sme mu osobne «Bzvdali. Naším najväčším šťastím je, že sme nimi spôsobili veľkú ra dosť a ie vám môžeme tlmočiť želanie general issima J. V. Stalina, aby aj v novom roku šiel ľud Českoslo venska víťaznou cestou k socializmu.“ BOJOVNÍK —ČÍSLO 7—STRANA 2. B. ž 1 r b o ▼; Klika belehradských špiónov a vrahov - agentúra anglo-ahierického imperializmu Sofijský proces s Trajčo Kostovom a jeho spoločníkmi znamená nový neúspech útočných plánov anglo-americkýoh podnecovateľov vojny proti táboru mieru, demokracie a socializmu. Zločincov chytili pri čine. Ako ukazuje súdny materiál, informoval zradca Títo už v novembri 1947 svojho bul harského spojenca Trajčo Kostova o americkom pláne podkopnej práce proti SSSR a zemiam ľudovej demokracie. Kostov vypovedal, že Tito zdôraznil, že americký plán prepokladá rast protisovietskych síl nielen v Juhoslávii a v Bulharsku, ale 1 vo všetkých ostatných zemiach ľudovej demokracie a uskutočnenie všestranného nátlaku na ne, hospodárskeho, politického, aby boly odtrhnuté od SSSR a aby dosiahlo ioh pripojenie k západnému bloku. Pri uskutočňovaní tohto záludného plánu, ^nebezpečného pre mier, demokraciu a socializmus, hrala podlú úlohu belehradská banda Tita-Rankoviča. Titova fašistická klika robila všetko, čo mohla, aby splnila svoj špinavý úkol. Tvorila v zemiach ľudovej demokracie politické bandy z reakčných, nacionalistických, ki erikái ny ch a fašistických živlov a s ich pomocou chcela previesť v týchto zemiach kont •rarevolučný prevrat, aby boly tieto zeme odtrhnuté od Sovietskeho sväzu a celého demokratického tábora a podrobené imperialistom. Titova klika zmenila Belehrad na americké stredisko špionáže a protikomunistickej pro pagandy. Ľudový súd v Sofii nad Trajčo Koste vom a jeho spoločníkmi, práve tak, ako svojho času budapeštiansky proces s Rajkom, Bránkovom a ostatnými, odhalil presvedčivo neohraničenú podlosť titovcov. Titovoi, pracujúci podľa pokynov imperialistov, prevádzali sami, aj s pomocou svojich bulharských pomocníkov, špionáž, poškodzovali -bulharské národné hospodárstvo, pripravovali rozčlenenie zeme, odtrhnutie pirinského kraja chceli protištátnym prevratom a zaa vraždením vodcu bulharského ľudu Georga Dimitrova odtrhnúť Bulharsko od SSSR a vydať ho napospas anglo-ameriokým Imperialistom. Proces v Sofii rozmotal klbko, ktorého konce sa ťahajú cez Belehrad do Wasbingtonu .á Londýna. Spolu s menami Tita a jeho bulharských pomocníkov figurovaly pred súdom mená amerického vyslanca v Sofii Donald a Whitta, plukovníka anglickej výzvednej služby Bayliiho a veľa iných cudzích vyzvedačov. Každý z nich poškodzoval demakratické sily ako len mohol. Jednou z charakteristických metód prevádzania protisoviietskej politiky bolo, úsilie anglo-americkej agentúry, roztrhnúť obchodné styky medzi Bulharskom a SSSR. Podľa výpovedí Borisa Christova, bývalého bulharského obchodného predstaviteľa v Moskve, dodržiavalv bulharské obchodné delegácie, v ktorých boli tajní agenti imperializmu, pri Vyjednávaniach so Sovietskych sväiom takú líniu, aby zrna rili uzavretie obchodnej dohody. Na pokyn Imperialistov riadi] túto líniu zo zákulisií. juhoslovanský ohohodný .-pďi’ád’cä' v*"'M°skTe- Vďaka tomu, že Sovietsky sýäz, vychádzajúc zo svojej politiky bratskej a nezištnej pomoci zemiam ľudovej demokracie, vyšiel v ústreti najvýchodnejším podmienkam pre RÚlha.rsko, práve tak, ako vďaka zásahu Georga Dimitrova, boly abohodné dôhody uzavreté v roku 1945 i v nasledujúcich rokoch. Pokusy ne-priateľov, odtrhnúť Bulharsko od Sovietskeho sväzu a uvrhnúť ho do otroctva anglo-ameriokých kapitalistov, stroškotaly. Zločiny belehradských fašistov v Bulharsku sú len čiastkou tých hrozných zločinov, ktoré už dávno pácha klika Tito-Rankovič. Dnes je už každému jasné, že judáš Tito a jeho zločinecké okolie, ktoré sa podvodom zmocnilo vedenia v Juhoslávii, pracovalo už v druhej svetovej vojne podľa pokynov anglo-amerických imperialistov, ktorí sledovali na Balkáne zvláštne strategické, politické i hospodárske záujmy. Pomáhali všetkými spôsobmi imperialistom pri uskutočňovaní ioh cieľov. Titovci, oslabujúci boj juhoslovanských národov, pracovali na tom, aby nastolili na Balkáne angloamerický režim zotročenia národov a premenili túto časť Európy na vojenské predmestie proti Sovietskemu svä zu. Tieto hnusné zámery imperialistov a ich pochopov boly, ako vieme, úplne rozdrtemé vďaka tomu, že Sovietsky sväz porazil fašistické Nemecko a tak nielen oslobodil národy východnej a juhovýchodnej Európy od hitlerovskej tyranie, ale odvrátil tak aj hrozbu anglo-amerického vpádu na Balkán. Dnes, kedy zeme ľudovej demokracie, tešiace sa ohromnej pomoci a ochrane so strany prvej zeme socializmu na svete, kráčajú úspešne po ceste socialistického rozvoja, vidia v spiknutiach imperialistov a ich belehradských pomáhačov proti týmto zemiam rovnaký neúspech. Revolučná bdelosť národov, po zvýšení ktorej volajú stále komunistické strany, zneškodňuje a odhaľuje tieto protištátne spiknutia. Belehradská banda nájomných špiónov a vrahov, ktorá sa celkom spojila s imperialistickými kruhmi USA a Anglicka, sa stala služkou vládcov Wall-Streetu a City. Obchoduje s Juhosláviou vo veľkom aj v malom. Zem je doslova zaplavená predstaviteľmi rozličných anglických a amerických bánk a firiem. Nedávno holá v Juhoslávii po dlhej dobe komisia Medzinárodnej banky pre rekonštrukciu a rozvoj, ktorá je úzko spiata s americkými monopolmi. Komisia študovala možnosti investíc v Juhoslávii a zvlášť sa zaujímala o zdroje takých strategických surovín, ako je meď a zinok, ťažbe ktorých sa chcejú za podmienok Titom zavedenej nútenej práce venovať americkí priemyselní magnáti. Zo zpráv francúzskej tlače vyplýva, že americké vládne kruhy rozhodly, nie bez účasti tejto komisie, že zrušia embárg na vývoz vojenského materi-álu do TitoveJ Juhoslávie, Americkí obchodníci, skrývajúci sa za obchodnú dohodu medzi Titom a bonnskou bábkovou vládou, nariadili svojmu belehradskému agentovi, aby sl vzal veľ ké množstvo vojenskej výzbroje z tak zvaných „vojenských prebytkov“ a me rických okupačných vôjsk v Nemecku. Iba prostredníctvom nemeckej kor paráde „Steig“ chcejú Američania predať Titovi opotrebované pancierové a nákladné vozy, staré automaty a guľomety za jeden a pol milióna dolámov. Americkí monoplisti, prirodzene, tú to výzbroj Rankovičovym janičiaom nedarujú. Magnáti Wall St.reetu n Hajú svojmu agentovi nič zadarmo. Žiadajú zaplatenie týchto dodávok na účet nového okrádania juhoslovanských národov. Podľa zprávy časopisu Human'té odplávala nedávno z juhoslavskéto prístavu do Ameriky jedna ameri- ká loď s meďou a zinkom, v ktorom bolo ukryté dosť veľké množstvo zlato, patriace predtým juhoslovanskej banke. Belehradská nájomná banda platí teda národným majetkom za zbrane, ktoré dostáva od svojich pánov na nové masové vraždy v Juhoslávii. Anglo-americki páni zachádzajú s Tltovou klikou dokonca ešte horšie., ako s Cankajškom. Nie je na tom •nič čudné: páni zaobehodia s belehradskou bandou presne tak, ako zaobchádzajú s akýmkoľvek bezúspešnrin Spielern. To sa jasne prejavilo aj v ob chodných vzťahoch. Anglický minis er zahraničných vecí Bevin, ktorý taktiež poslušne plní americké rozkazy, považoval dokonca dôstojné prrhovoriť najskoršie s vyslancom, zastupujúcim úbohú Ôankajškovu kliku a iba potom prijať litovského vyslanca Čiernila, odhaleného pri jeho špionážnej práci v Bulharsku. Podľa slov londýn skeho časopisu Daily Express, upozornil Bevin tohto špicia, že obchodná dohoda s Titom môže byť anulovaná, ak bude trvať na priamej výmene tovaru a na väčšom úvere v hotovosti, Anglo-americki páni to urobili preto, aby usadili balkánskeho führera a donútili ho k ešte horlivejšim službám. A Tito sa, prirodzene, snaží získať priazeň svojich pánov. Deň zo dňa zosiluje teror v Juhoslávii a rozdúeháva protisovletsku hystériu. Uvá-.~ dzame, čo rozpráva vo francúzskoap , časopise Ce Sein austrálsky lekár tl R. Juri o situácii Juhoslovanských vládnych kruhov po svojom šestnášťmesačnom pobyte v tejto zemi: Tltov cl trhajú, mučia a vraždia. Poklonkujú a žobrú pomoc od svojich amerických a anglických ochrancov, ku ktorým vzpínajú probeným gestom, vyvolávajúcim hnus, skrvavené ruky. Nemožno zrátať zločiny, ktorá pá-; cha a pripravuje sa páchať klika belehradských fašistov, jak v samotnej Juhoslávii, tak aj za jej hranicami. Na masových schôdzkach a ôhromaž deniach vyjadruje dnes bulharský ľud a spolu s ním všetky slobodumilovné národy neochvejnú vieru, že čo skoro príde hodina odplaty nielen pre Titových pomocníkov, ako bol Trajčo Kostov, ale aj pre Titovu fašistickú bandu. Proces s Trajčo Kostovom znova ukázal ľudovým masám, zvýšiť revolučnú bdelosť, že je treba užšie sa somknúť okolo veľkého bojovníka za mier, Sovietskeho sväzu, okolo svojej komunistickej strany, upevňovať jednotu robotníckeho hnutia a sosilovat boj proti podpaľačom vojny a ich nájomnej agentúre, boj za mier, demokraciu a socializmus. \ \ Washingfonské hlásenie: Tito, teba ešte vyhodím. Teraz si sa e tým Kostovom pekne blamoval. A. Osipov. 1, Proti obchodníkom s lndskou kn,nu Historickým víťazstvom sovietskeho ľudu v októbri 1917 a porážkou hitlerovského Nemecka v druhej svetovej vojne sa ujfložnllo víťazstvo ľudovodemokratických štátov, ako aj víťazstvo veľkéb.--čínskeho ľudu. Mimordad nyia úspech!«* tábora mieru a demokracie je vytroren.e Nemeckej demokratickej mierumilovnej republiky. Táto skutočnosť má prvoradý medzinárodný význam. ^ Anglo-americki zločinci snažia sa oddialiť svoju záhubu a hnaní blížiacou sa novou hospodárskou krízou, rozvinuli široký útoik na práva pracujúcich a pripravujú horúčkovité novú svetovú vojnu. V tejto svojej zločinnej činnosti proti vlastnému národu idú anglo-americki imperialisti, neschopní dať prácu mnohomiliónovej armáde nezamestnaných, v stopách nemeckých fašistov. Tlač, rozhlas, film, literatúra, cirkev, to všetko je nimi zapriahnuté do služieb prípravy novej vojny. Do svojich radov naverbovali pravicových socialistov a hanebných žoldnierov imperializmu, ako je Tltova banda a podobne. -Sú dva procesy proti zradcom, ako bol Rajk v Maďarsku a Kostov v Bulharsku, ktoré nezvratné dokázaly, že titovci sú hnusnou svorkou piedajných anglo-amerických špiónov, pro vokatérov a vrahov. Informačné byro komunistických a robotníckych strán ešte raz ukázalo, čim je iežim Titovej kliky v Juhoslávii a domnieva sa preto, že boj proti Tri ovej klike a jeho pomáhačom je medzinárodnou povinnosťou všetkých komunistických a roboťhíckych strán. Dokumenty Informačného byra (Odhaľujú politiku amglo-amerfckých vojnových štváčov úplne jasne. No snahy -uskutočniť tieto zločinné zámery <> rozpútaním novej vojny, narážajú -na mohutný odpor obrancov mieru, I ktorí sjednocujú vo svojich radoch' vyše 600 miliónov ľudí všetkých ’krajín sveta. My,- sovietski ľudia, vyzývame vás všetkých slobodumilovných sveta, ešte pevnejšie somknúť národov rady bojovníkov za mier, ; mj jkračiu a pokrok a odhaľovať zločinné plány vojnový*Dijaŕí,áčov a proti zločineckej propaganda útočníkov aktívne organizovať širokú propagandu trvalého a pevného mieru. Imperialisti a ich prisluhovači vidia veľké nebezpečenstvo pre seba v medzi.ná.; od nej jednote a solidarite odborov a v rastúcej autorite Svetovej odborovej federácie, ktorá sústreďuje vo svoji-h radoch 72 miliónov pracujúcich celé ho sveta. Musíme viesť neustály boj za s jedli otenie všetkých síl robotníckej triedy, aby sme sa postavi li na m en ý odpor proti vojnovým štváčom. Mu íme tiež upevňovať jednotu S vrt o -j odborovej federácie, nemilosrdne olhaľovat vnútorných t vonkajš'ch zp atočníkov a postaviť sa ako jediný front na obranu mieru a životných záu p’ov pracujúcich a utužiť ich sily pre l oj za chlieb, slobodu a trvalý mier. My, sovietski ľudia, nebudeme ľutovať svojich síl v bojí za mieru. Bezpečne vieme, že upevnenie víťazstvo socializmu a demokracie v celom .-r ete je nevyhnutné.