Bojovník, 1974 (VI/1-52)

1974-04-20 / No. 16

ZA MIER A PRIATEĽSTVO Výňatok zo slávnostného pre­javu, ktorý na manifestácii k Medzinárodným pamätným dňom odboja v Českých Budě­­joviciach predniesol Cien OV KSČ a ved. taj. juhočeského KV KSČ s. dr. Jaroslav Hejna. V slávnostnom prejave pripo­menul, že pri týchto pamätných dňoch nezabúdame na predošlé obete, všetkých bojovníkov pro­ti fašizmu a vojne. Zároveň ne­zabúdame ani na to, aké obrov­ské úsilie sa vyvíja za nastole­nie svetového mieru — proti činnosti všetkých agresívnych síl v imperialistickom svete. Fa­šizmus, proti ktorému bojovali a bojujú najstatočnejší Iudia na celom svete a neváhali položiť životy za slobodu svojej vlasti, ešte nezanikol, má rôzne preja­vy, zahaluje sa do rôznych mo­derných teórií a ideí. Tým väč­šia je zodpovednosť čestných Iudí tohto sveta v úsilí za sve­tový mier, proti vojne a fašiz­mu, o to väčšia je zodpoved­nosť všetkých za pozitívne činy a kroky v tomto smere. Pre naše úsilie je potěšitel­né, že na celom svete sa stup­ňuje úsilie za mierové riešenie všetkých problémov. KSČ a jej ÚV v súlade s rokovaním uzneseniami XXIV. zjazdu KSSZ a a svojho XIV. zjazdu, vyhlásila konkrétny a realistický prog­ram svojej účasti pri ozdravo­vaní medzinárodných vzťahov a upevňovaní mieru. Sovietsky mierový program, ku ktorému sa naša KSČ a naši pracujúci plne prihlasujú, stretáva sa s vrelým súhlasom národov a se­rióznou pozornosťou vlád mno­hých krajín. Hoci najdôležitejším zamera­ním v zahraničnopolitickej čin­nosti socialistických krajín boj za upevňovanie pozície so­je cializmu a rozvoj medzi socialistickými spolupráce štátmi, uskutočňujú sa aj cenné roko­vania s kapitalistickými štátmi, ktoré tfalej povedú upevňovanie mierovej politiky. V dôsledku toho došlo k dôležitým medzní­kom vo vzťahoch ZSSR a USA, čo priaznivo ovplyvňuje aj iné medzinárodné vzťahy. Došlo tiež k zlepšeniu sovietskó-ja­ponských vzťahov. Napriek týmto úspechom treba byť ne­ustále v strehu proti rôznym špekuláciám agresívnych impe­rialistických kruhov, proti reakčnej ideológii a propagan­de, a tiež proti revizionistickej propagande. Naša strana a štát venuje velkú pozornosť rozvíjaniu vzťahov a stykov s krajinami Äzie, Afriky a Latinskej Ame­riky. Pevne stojíme na strane čílskeho fudu a naši pracujúci odsudzujú súčasný fašizmus jeho zverstvá, ktoré sa v tomto a čase v plnej miere prejavujú v Chile. Spolu s bojom za jednotu me­dzinárodného revolučného ko­munistického hnutia vedieme zápas proti tým stanoviskám predstavitelov Komunistickej strany Číny, ktoré sú zamerané proti zomknutosti socialistic­kých krajín, proti komunistic­kému hnutiu a proti snahám mierumilovných štátov a náro­dov zmierniť medzinárodné napätie. Fašizmus, ako sme sa pre­svedčili, nezhynul, iba mení svoju tvár, lebo jeho nositelia vedia, že formami hitlerovskej propagandy by už nezískali priazeň ani medzi kapitalistic­kými meštiakmi. Preto sa schovávajú za vznešené heslá slobody, humanity právneho štátu a podobne, začínajú opäť rafinovane vychvaľovať Tretiu ríšu, Wehrmacht, ospravedlňo­vať nacizmus, ba dokonca aj Hitlera. V Taliansku vznikajú a účinkujú fašistické bandy a pá­chajú atentáty na šidla pokro­kových organizácií Ako vidno, netreba ani na chvíľu spúšťať zo zreteľa boj proti tým silám, ktoré stoja v ceste uvoľňovania napätia a mierovej spolupráce, zvlášť proti fašistickým režimom, kto­ré sú dosiaľ vo svete pri moci, rovnako ako proti neofašistic­kým, neonacistickým a revan­­šistickým silám, ktoré by mohli za istých okolností narušovať výsledky, ktoré sa na poli zmierňovania medzinárodného napätia dosahujú. Na obrázku s. Stefan Smolák z Vínneho, bývalý náčelník partizán­skeho štábu skupiny Veža na besede so zväzákrtii. ZDROJE EFEKTÍVNOSTI ZHRUBA pred desiatimi rok­mi sme si v našej ekonomike začali náročnejšie prízvukovať na všetkých miestach vo výro­be požiadavku efektivnosti. V tom čase sme už mali na Slo­vensku široko rozvinutý priemy­sel a pracovali sme s rozsiah­lymi technickými materiálmi i ľudskými zdrojmi. Dnes len priemysel disponuje s viac ako 150 miliardovými zá­kladnými fondami, teda stroj­mi, budovami, zariadením. Kaž­dý deň je v pohybe a zhodno­cuje sa materiál za viac ako jednu miliairdu korún. Ide nám teda o to, aby sme z neho vy­ťažili čo najviac, aby bolo do­statok žiadaných výrobkov pre spoločnosť. Nemôžeme si preto dovoliť zaobchádzať ľahostajne s tým, čo patrí nám všetkým a má slúžiť nám všetkým. Prá­ve preto dnes s takou nároč­nosťou kladieme dôraz na ve­decké riadenie, na lepšie uplat­nenie vedy a techniky a na vy­sokú politickú a odbornú úro­veň každého pracovníka. To sú v podstate určujúce smery, kto­ré nám umožnia ísť rýchlejšie dopredu. Hovorilo sa o nich aj na XIV. zjazde strany. Ide však o to, do dôsledkov tieto smer­nice realizovať. Najmä v inves­tičnej výstavbe máme ešte re­zervy v rýchlejšom a komplet­nejšom dokončovaní rozhodujú­cich závodov, v optimálnom využití ich kapacít. No dopo­siaľ zaostáva projektová i roz­počtová príprava. Naše vý­skumné, vývojové, projektové ústavy ešte aj teraz využívajú svoje kapacity na riešenie sú­časných úloh vari len na 70 percent, mnohé z nich riešia úlohy ďalekej budúcnosti. Ne­máme dostatok montážnych ka­pacít, ktoré chýbajú predovšet­kým pri modemom spôsobe stavania, kde sa vo veľkom roz­sahu využívajú oceľové kon­štrukcie. Najmodernejšie zaria­denia, ktoré dovážame zo za­hraničia, ostávajú v debnách na nádvorí, oneskoruje sa ich montáž a uvedenie do skúšob­nej prevádzky. Napríklad vlani sa začalo v priemysle využívať len 57 percent z dovezených strojov. V tejto päťročnici má zvýšiť spotrebný a chemický priemy­sel svoju výrobu o viac ako 63 percent, z čoho dobrá polovica sa má dosiahnuť práve využitím nových kapacít. Už z toho vid­no, aké straty môže spôsobiť zaostávanie výstavby, montáže a využitia zariadení vôbec. Ak by sme postupovali takýmto tempom a investičná výstavba by meškala, znamenalo by to zníženie plánovanej výroby len v chémii o viac ako 2 miliardy korún a v spotrebnom priemys­le zhruba o pol druhej miliar­dy. A to je zníženie efektívnosti národného hospodárstva len pri zaostávaní na to môžu investícií. Náväzne vzniknúť straty t škody v ostatných odvetviach, ktoré čakajú na suroviny a po­lotovary z chemického a spo­trebného priemyslu. Chýbajúce produkty by sme napokon mu­seli dovážať a vynakladať tak­to ďalšie prostriedky na obsta­ranie materiálov, ktoré sme mohli mať z vlastnej produkcie. V našich podmienkach, keď prevažnú väčšinu surovín dová­žame, má mimoriadny význam ich dokonalé využitie. Stáva sa však neraz, že i v zahraničnom obchode nám odberatelia vra­cajú naše dodávky pre nižšiu alebo nezodpovedajúcu kvalitu, hoci často ide o maličkosti, kto­ré by nemuseli byť. Niekedy je na vine nedostatočná funkčná schopnosť strojov, odlepené po­­došvy na topánkach, nedôsled­né balenie, zle prišité rukávy, chýbajú kusy do tucta a po­dobne. V podstate nám musí záležať na tom, aby sme z do­vážaných surovín vyrobili čo a najviac produktov prvej kvality zbytočne nimi neplytvali, vzhľadom na to, že viac ako polovicu všetkých nákladov vo výrobe predstavujú výdavky za materiál. Ak by sme teda do­kázali znížiť v priebehu roka materiálové náklady len o je­diný halier, znamenalo by to 200 miliónov korún úspor na materiáloch. Minuloročná od­borárska miliarda bola tvrdou skúškou a v plnom rozsahu sa osvedčila. Ukázalo sa, že pri cieľavedomej práci, pri spoloč­nom úsilí možno urobiť pre spo­ločnosť aj veľmi náročnú vec. Veď s „miliardou“ sa začali za­oberať naše podniky vlastne až po prvom štvrťroku a predsa to dokázali. Rezervy máme i v bezpečnosti a ochrane zdravia na pracovis­ku. Vlani len úrazy a nehody vyradili z pracovného procesu vyše 60 tisíc ľudí, a to je kapa­cita, ktorá môže ročne vypro­dukovať miliardové hodnoty. Možnosti zlikvidovať tieto ne­duhy a pracovať efektívnejšie máme. Dnes pracuje v našom priemysle vyše 67 percent kva­lifikovaných pracovníkov, tisí­ce inžinierov, organizátorov, technikov — máme rozsiahlu výmenu skúsenosti so socialis­tickými krajinami. Treba sa touto problematikou denne za­oberať na každom pracovisku, neponechávať nič na náhodu. Celá naša ekonomika vstúpila do náročnejšej, vyššej etapy svojho rozvoja, už sa nemožno uspokojiť len s tým, koľko vy­robíme, ale súčasne nás zaují­ma za koľko vyrábame a aký je celospoločenský úžitok našej práce. V tom je podstata efek­tívností v záujme väčšieho oso­hu z každej našej činnosti. MATEJ KOSEC Naša W 'á pATročnA bilancia Kapitalistické svetové hos­podárstvo a mnohé kapitalis­tické krajiny majú vážne eko­nomické problémy, ich ekono­mika je značne labilná a pre­javujú sa časté krízové javy. Najlepšie to vidno aj v tomto období. Z minulosti i súčasnos­ti vieme, že Kapitalisti sa usi­lujú tieto krízové problémy prenášať v prvom rade na štá­ty slabšie, ekonomicky na nich závislé a tiež na pracujúcich vlastných krajín. Vzrastá ne­zamestnanosť, znižujú príjmy pracujúcich, vzrastajú ceny to­varu. Proti požiadavkám pra­cujúcich zakročia velmi bru­tálne, siahajú k represiám, moc sa posúva doprava, do­chádza k fašizácii, k potláča­niu slobôd a k velmi tvrdým, často úplne zverským spôso­bom voči pracujúcim. Prečo to pripomíname? Pred šiestimi rokmi niektorí naši tiež ekonómovia, pravičiari a revizionisti hlásali, že sa nám treba orientovať v ekonomike predovšetkým na kapitalistické krajiny. Vymýšľal* rôzne oho­­váračky na spoluprácu so ZSSR a socialistickými krajinami v rámci RVHP. Dnes vidíme, kam by sme sa boli dostali. Kapi­talisti, ako je to už u nich zvykom, boli by presunuli te­rajšiu ťarchu krízy v prvom rade na nás, a pretože nemáme dostatok vlastných surovín, boli by sme sa ocitli vo veľmi ťažkej situácii. V týchto dňoch je tomu päť rokov, čo nastúpilo nové stra­nícke vedenie na čele s gene­rálnym tajomníkom OV KSČ súdruhom Gustávom Husákom. Pred nástupom tohto straníc­keho vedenia mali sme vážne politické i ekonomické problé­my, na trhu sa prejavoval ne­dostatok spotrebného tovaru, zvyšovali sa ceny. Avšak one­dlho sa podarilo novému stra­níckemu a štátnemu vedeniu tieto ťažkosti prekonať. Dnes je dostatok tovaru každého dru­hu, ľudia majú prácu i dosť prostriedkov na nákupy. Päť­ročné úsilie terajšieho ÜV KSČ vedie našich pracujúcich k úspechom, k spokojnosti a istote. —Mes— TSSSSSSSSSSSSSSSS/SSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSS/SSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSS/SSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSS/SSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSJí Prechodom slovenských vojakov na stra­nu Červenej armády sa podstatne rozšírili rady príslušníkov československého zahra­ničného vojska v Sovietskom zväze. Začiatkom januára 1944 bol prezentovaný Pluk slovenských dobrovoľníkov do radov československého vojska v Sovietskom zväze a na základe rozhodnutia vyšších vojen­ských a politických orgánov vytvorila sa 2. čs. samostatná paradesantná brigáda v ZSSR. Táto jednotka dostala zvláštny charakter a to vzhladom na budúce použitie na území v ČSR. Stala sa prakticky najmodernej­ším druhom vojsk v tomto období. Okrem Slovákov, ktorí tvorili jadro brigády, boli jej príslušníkmi aj Česi a Ukrajinci. Brigáda bola umiestnená v Jefremove. Bo­lo obdivuhodné, že napriek veľkým obetiam, ktoré museli vynaložiť miestni obyvatelia pri obnove ťrontom zničeného mesta, mali ešte dosť síl a prostriedkov starať sa aj o našich vojakov a pripraviť lm skutočne domáce prostredie. V ústrety im vychádzalo aj sovietske velenie, ktoré sa staralo o jed­notku nielen po vojensko-polLtickej stránke, ale aj po stránke spoločenskej. Príslušníci brigády dostali uniformy česko­slovenských zahraničných vojakov, upravenú podľa vzoru bývalej československej armády, aby si aj týmto spôsobom pripomínali svoju štátnu samostatnosť. (Na rozdiel od čs. za­hraničných jednotiek na západe, kde sa po­užívali anglické uniformy. — pozn. aut.) Nebolo času na dajaké dlhšie úpravy vý­stroja, ba doslova na hodiny by sa dalo zrá­tať obdobie príprav na výcvik. Špeciálna úloha, pre ktorú bola brigáda určená — boj v tyle nepriateľa — si vynucovala mimo­riadne náročný výcvik. Plánovaný čas na prípravu bol velmi krátky. Museli sa do krajnosti využiť všetky možnosti. Rozkaz znel: „Cvičiť v akomkoľvek teréne, za aké­hokoľvek počasia 1“ Výcvik prebiehal od včasného rána do ne­skorej noci a tri razy v týždni boli nočné cvičenia. Týždne od januára do apríla sa niesli v znamení tvrdého výsadkárskeho a bojového výcviku. Program sa dodržiaval veľmi presne, napriek mimoriadnej zime, mrazu a snehových fujavíc. Namáhavé terén­ne cvičenia, zoskoky z balónov a lietadiel znášali však vojaci dobre, veď vekový prie­mer mužstva bol 23 rokov. Brigáda bola vy­zbrojená sovietskymi zbraňami a snahou príslušníkov brigády bolo majstrovsky zvlád­nuť celú bojovú techniku. Veľkú pomoc pri výcviku znamenali sovietski inštruktori. Tí­to obzvlášť pri paravýcviku odovzdávali cen­né skúsenosti sovietskej armády našej jed­notka Tvrdou a neúnavnou prácou, ako aj nadšením, všetci príslušníci brigády zvládli špeciálny paradesantný výcvik. Brigáda ab­solvovala 16 500 zoskokov, pričom úrazovosť nepresiahla jedno percento, čo v porovnaní s inými armádami sveta je veľmi nízky prie­mer. Koncom apríla sa skončila prvá etapa vý­cviku v Jefremove, ktorá vyvrcholila záve­rečným cvičením dňa 23. apríla 1944 za prí­tomnosti predstavitelov moskovského ve­denia KSČ a predstavitelov vojenského a po­litického života v ZSSR. Na záverečnom cvi­čení sa uskutočnil prepad letiska. Akcie sa zúčastnila 2. rota II. praporu, posilnená ďalšími jednotkami brigády. Po silnom bombardovaní predviedol výsadok napriek silnému vetru celú akciu tak perfektne a s takou rýchlosťou, že všetci, ktorí prizerali cvičeniu, vyslovili jednotke veľké uznanie. Ďalšie ukážkové cvičenie 3. roty, II. prapo­ru a ostatných posilových prostriedkov bolo zas dôkazom perfektného zvládnutia útočné­ho boja za použitia všetkých druhov zbraní na ostro. Pri tejto príležitosti prevzala brigáda bo­jovú zástavu republiky, na ktorú skladala slávnostnú prísahu československého vojaka na dôkaz vôle a odhodlania ísť po nastúpe­nej ceste boja až do konca a chrabro sa biť po boku Sovietskej armády až do úpl­ného oslobodenia ČSR a do celkovej poráž­ky fašistického Nemecka. Súdruh Klement Gottwald vo svojom pre­jave pri odovzdávaní bojovej zástavy pove­dal: „Čoskoro dostanete príležitosť, aby ste tento dôkaz uskutočnili v praxi. Zasiahnete do boja v situácii, ktorá sa vďaka nášmu velkému spojencovi, Sovietskemu zväzu a jeho Červenej armáde, vyvinula pre vec na­šej slobody veľmi priaznivo. Červená armá­da a v jej radoch tiež naše československé vojsko sa postavili na hrebene Karpát, na východnú hranicu republiky a nie je ďaleko deň, kedy pevnou nohou vkročia na pôdu našej zmučenej vlasti, aby ju mohli oslobo­diť od cudzích votrelcov, vrátili ju opäť jej právoplatnému majiteľovi, nášmu českoslo­venskému ľudu. Tiež vy budete mať podiel na tomto veľkom oslobodzovacom diele. Niet pochýb, že podobne ako naša slávna prvá brigáda, ponesiete zverenú vám zástavu so cfou, že ju ponesiete do Bratislavy a Prahy a že táto vaša zástava zaujme jedno z naj­čestnejších miest v našom oslobodzovacom boji.“ Zástava so zlatým nápisom „V JEDNOTE JE SILA“ nastúpila spolu s brigádou na svo­ju bojovú púť... Ing. PAVOL GAJDOŠ plk. v zálohe ORGANIZOVANIE A AKCIE ČS. VOJSKA V ZSSR V bojoch za slobodu

Next