Budovateľ, júl-december 1946 (VIII/27-52)
1946-07-05 / nr. 27
HOSPODÁRSKY T Y Ročník V1IL - Číslo 27« Bratislava, 5. f ú! a 1946 Cena Kčs 4* — Slovanská politika v hospodárstve Vývoj stykov medzi slovanskými štátmi má po druhej svetovej vojne ráz výlučne praktický. Od idealistických a citových predstáv v minulosti sme sa dostali k poznaniu, že slovanská vzájomnosť musí byť založená na reálnych základoch, lebo len takto môže slúžiť záujmom jednotlivých národov veľkej slovanskej rodiny. Slovanská politika dosiahla v tomto smere najkladnejších výsledkov a od roku 1943 sa rysujú pevné základy takéhoto zamerania, ako sme to videli s nášho hľadiska predovšetkým v spojeneckej smluve so Sovietskym sväzom. Ďalšie politické puto sme vytvorili spojeneckou smluvou s Federatívnou Juhosláviou a — dúfajme — keď sa odstránia v mierových smluvách hraničné problémy, dôjde k utuženiu politických stykov aj s Poľskom. Vedúcu úlohu v tejto novej ére slovanskej politiky má pochopiteľne SSSR. Hovorí sa často v tejto súvislosti o bloku slovanských štátov. Nejde však o diplomatický konglomerát, ktorý by sledoval osobitné tendencie v usporiadaní Európy alebo chcel zabezpečiť slovanským národom výsostné postavenie v časti europského kontinentu, ale o spoluprácu defenzívneho rázu proti každému útočníkovi. Slovanské národy aj v tejto druhej vojne priniesly najväčšie obete od straty štátnopolitickej samostatnosti až po vyvraždenie svojho obyvateľstva a obete, na životoch, a preto je terajšia pohotovosť tým legitime vanejšia. V tomto smere pôjde slovanská politika v dohľadnej budúcnosti cestou kőnkre tizácie a vzájomná aktivita medzi štátmi bude iste intenzívnejšia. Politickú súčinnosť slovanských národov nemožno oddeliť od spolupráce hospodárskej. Tu sme, pravda, len v začiatočnom štádiu a bude potrebné vyriešiť niekoľko základných problémov, ktoré tvoria predpoklad úspešnej výmeny tovarov medzi štátmi a vzájomnej hospodárskej pomoci. Z tej skutočnosti, že doteraz sa neprejavila vo väčšom rozsahu jednotná línia slovanských štátov na hospodárskom poli, nemožno konkludovať žiadne závery o únosnosti tohto úsilia v budúcnosti. Všetky slovanské štáty majú teraz po vojne tak rozvrátené svoje hospodárstva, že sa musia venovať vo zvýšenej miere rekonštrukčným otázkam a okrem toho majú rad organizačných problémov, lebo budujú svoje hospodárstva na novej základni. Sovietsky sväz má svoju štvrtú päťročenku, ktorá metodicky síce nadväzuje na doterajšie päťročnice, ale štrukturálne je zameraná predovšetkým na zvýšenie priemyselnej kapacity zeme. Bulharsko sa vo zvýšenej miere venuje otázkam mechanizácie svojho poľnohospodárstva. Poľsko — hospodársky zničené a politicky nevyrovnané — hľadá súlad medzi politickou líniou a socializáciou vo výrobe, odhliadnuc od problémov v súvislosti s novým priemyslom, získaným na západe štátu. Federatívna Juhoslávia pristupuje k revízii celej svojej hospodárskej sústavy, majúc už pevne vyhranenú líniu v súlade s tendenciami sovietskeho hospodárstva. Československo dokončuje organizačnú výstavbu národného priemyslu a bude sa môcť s väčším úsilím venovať zintenzívneniu hospodárskych stykov so slovanskými štátmi. V priebehu ďalšieho roku bude možné takto vytvoriť presný plán hospodárskej spolupráce slovanských štátov. Do tých čias budeme mať presne formulované tri styčné body hospodárskej yzájomnosti. Budú to: 1. socializácia výroby, 2. rozdelenie úloh nemeckého priemyslu na juhovýchode Európy, 3. jednotné smernice v sociálnej politike. Táto spoločná platforma umožní prekonať ťažkosti, vyplývajúce z rozdielnosti štátnej a hospodárskej štruktúry jednotlivých zemí, a nadovšetko z ich odlišného vývoja v hospodárskom sektore. Vlastnú a konkrétnu náplň dá však v hospodárskej politike slovanských štátov veľkorysé plánovanie, ktoré bude mať na zreteli tieto skutočnosti: vyváženie poľnohospodárskeho a priemyselného charakteru jednotlivých štátov, systém obchodných Vplyv blokovania vkladov na peňažný obeh Podľa § 10 citovaného dekrétu mohlo sa pre fyzickú osobu vymeniť najviac Kčs 500.—, čím pri približnom stave 14 miliónov obyvateľov Republiky sa mohlo dostať do obehu najviac 7 miliárd Kčs. Okrem spomenutých podnikatelia mohli podľa §§ 11 a 13 čerpať z menovej viazanosti isté sumy na výplatu služobných platov a miezd svojich zamestnancov a na prevádzku svojich podnikov. Štátne úrady a verejnoprávne ustanovizne, na ktoré sa vzťahuje § 15, si mohly voľne čerpať potrebné čiastky. Po tomto menovom zásahu stav obeživa, ako z nasledujúceho porovnania je zrejmé, sa značne snížil. Stav obeživa (bankovky a žíro) na celom území Republiky k 31. X. 1945, t. j. bezprostredne pred výmenou, činil Kčs 111.225 miliónov íz toho na Slovensku Kčs 16.389 miliónov). Obeh v nových platidlách, vydaných pri výmene a uvoľňovaní viazaných prostriedkov, činil k 15. XI. 1945 len Kčs 20.115 miliónov (z toho na Slovensku Kčs 3.844 miliónov), teda sa zmenšil o 91.110 miliónov (z toho na Slovensku o 12.545 miliónov). Menovými opatreniami Národná banka opäť získala kontrolu obeživa a môže svoiou úverovou politikou a uvoľňovaním podľa § 14 (z dôvodov sociálnych, ako aj v iných prípadoch osobitného zreteľa hodných) ovplyvňovať rozsah obeživa. Tlak na uvoľňovanie viazaných vkladov a jeho výsledky Predpokladalo sa, že ozdravovací proces bude mať rýchlejší priebeh a tým dosiahneme rýchlejšiu konsolidáciu hospodárskych a finančných pomerov. Nemožno však poprieť, že pre oneskorené uzákonenie a uskutočnenie dávok z majetku vyskytujú sa isté poruchy v našom hospodárskom živote. Menová 'reforma so svojimi následkami silne ovplyvnila aj finančné pomery jednotlivcov. Mnohí si predstavujú vyriešenie finančného problému len v uvoľňovaní svojich viazaných vkladov, a preto tlak smlúv s najväčšími výhodami, rešpektovanie spoločných záujmov slovanských štátov voči tretím partnerom, aby nedochádzalj> ku konkurenčným Stretom na zahraničných trhoch a konečne také usporiadanie platových a devízových pomerov, ktoré by podporovalo spoločnú hospodársku politiku. Netreba zdôrazňovať, že pod slovanskou spoluprácou nemožno rozumieť zásah jedného štátu do interných pomerov štátu druhého, alebo násilné prispôsobovanie hospodárskych metód jedného štátu hospodárskemu usporiadaniu a systému štátu druhého, ako sa to zámerne uplatňovalo a plánovalo v nemeckom Lebensraume. Bolo by mýlne vidieť v takejto hospodárskej politike slovanských štátov izoláciu od ostatného sveta. Naopak, z tejto spoločnej základne má sa prispieť k sdoIupráci vo svetovom hospodárstve, lebo dielčie problémy sa zjednodušia a nájde pre ne spoločný menovateľ. Rovnako sa zabezpečí rovnováha vplyvu partnerov na Východe a Západe, čo je potrebné zdôrazňovať pri terajšej kapitálovej prevahe Zápa-na uvoľňovanie týchto vkladov ešte vôbec nepovoľuje. Ochrana stálosti meny v záujme národa a štátu nepripúšťa benevolentnejšiu prax v uvoľňovacej agende, pokiaľ nebude celý ozdravovací proces ukončený, lebo každá uvoľnená koruna zvyšuje nepružný a nekrytý obeh platidiel. Aj keď usmerneným uvoľňovaním nových platidiel z menovej viazanosti hamoval sa výdaj neodôvodnených platidiel, dostaly sa do obehu dosť značné sumy. Fri porovnaní celého obehu k 30. novembru 1945 v sume 24.224 miliónov Kčs so stavom k 31. V. 1946 Kčs 44.930 miliónov, včítane žírových pohľadávok, javí sa zvvšenie obehu o Kčs 20.706 miliónov. Toto zvýšenie rezultuje z reeskontu a z lomba'-. Ju urnou Kčs f..024 miliónov a zvyšok Kčs 15.682 miliónov pripadá najmä na uvoľnené prostriedky. Ako vidieť z tohto porovnania, na obežive participujú prostriedky uvoľnené a len menšou mierou prostriedky z úverových obchodov čeduľového ústavu, ktoré zanzamenávajú už dlhší čas klesajúcu tendenciu. Pre ilustráciu uvádzam, že na Slovensku do 31. mája 1946 bolo uvoľnené a vyplatené: podľa § 10 .... Kčs 1,792 miliónov podľa § 11 a 13 . . . Kčs 975 miliónov podľa § 14 .... Kčs 1,216 miliónov podľa § 15 . . . . Kčs 1,570 miliónov Spolu . . . Kčs 5,553 miliónov Terajší stav obeživa, včítane žírových pohľadávok, v porovnaní so stavom predvojnovým javí sa takto: stav k 31. máju 1946 Kčs 44.930 miliónov stav k 31. aug. 1938 Kčs 10.056 miliónov Je teda väčší o Kčs 34.874 miliónov t. j. o 346’/#. Dnešný stav obeživa je ešte primeraný hospodárskym potrebám Na prvý pohľad by sa zdalo, že náš obeh je pomerne predimenzovaný, avšak pri jeho porovnaní s vysokými indexnými číslami, najmä keby sme vzali za základ výpočtu neúradné ceny a veľkú tezauráciu peňazí, tak prichádzame k výsledku, že náš du. Nechce sa však uplatňovať ani diktát jednej skupiny štátov, ale chce sa čeliť tomu, aby nedošlo k diktovaniu so strany druhej. Keď hovoríme o slovanskej politike v hospodárstve, musime vyriešiť predovšetkým problémy hospodárskej spolupráce medzi dvoma najbližšími národmi, Čechmi a Slovákmi. Všetkv ťažkosti bude možné odstrániť, keď si obidve strany uvedomia, že ani jedna z nich nemá v hospodárstve práva na tútorstvo a v českveh zemiach sa smieria s nezmeniteľnou skutočnosťou, že Slovensko nie je len poľnohospodárskou krajinou, ale má všetky predpoklady pre spriemyselnenie. V hospodárstve sa nedávajú dary, ale podniká sa to, čo je účelné a racionálne pre zaokrytie potrieb obyvateľstva, národa a štátu. A ešte jedno. Nehovorme o panslavižme. Pripomína veľmi pangermanizmus, čo sa v politike charakterizovalo slovom teror a v hospodárstve drancovaním slabšej a menšej hospodárskej jednotky. Teraz ide o koncepciu, založenú na morálke a spoločných záujmoch a potrebách. — (fr) obeh peňazí je toho času primeraný. Aj pri porovnaní so štátmi, ktoré majú konsolidovanejšie pomery, než sú naše a neutrpely pritom nijaké vojnové škody, je náš obeh úmerný. Obeh platidiel od roku 1939 do 28. februára 1946 zvýšil sa v Spojených štátoch o 367:°/o a v Kanade o 466°/o. Vývoj nášho obehu v posledných dvoch mesiacoch je skoro stabilný, čo vidieť z tohto prehľadu (obeh vrátane žírových záväzkov) : stav k 30. aprílu 1946 . . Kčs 43.719 mil. stav k 31. máju 1946 . . Kčs 44.930 mil. Podľa vysokého stavu žírových pohľadávok u Národnej banky československej, ktorý činil k 23. VI. 1946 Kčs 9.830 miliónov (z toho na Slovensku Kčs 1.759 miliónov) a nízkeho stavu reeskontu u Národnej banky československej k tomu istému dňu 577 miliónov (z toho na Slovensku 270 miliónov), mohlo by sa ešte usudzovať, že náš obeh je už presýtený. Pravda, je to značná suma, ktorá prechodne leží nevvužitá. Treba však pripomenúť, že naše hospodárstvo nie je ešte plne rozbehnuté a stojíme pred dvojročným hospodárskym plánom. Pri zintenzívnení nášho hospodárstva tieto voľné peniaze budú ľahko použité a eventuálnymi štátnymi finančnými operáciami by sa mohly tiež absorbovať. Z tohto krátkeho prehľadu vidíme, že náš obeh peňazí podľa terajšieho stavu nie je predimenzovaný a je primeraný nášmu hospodárstvu. Keďže vývin bežných štátnych financií je dosť dobrý, tak nepriaznivé ovplyvňovanie nášho obehu môže sa diať už len so strany blokovaných peňazí, lebo každá neodôvodnene uvoľnená koruna zbytočne zvyšuje náš obeh a tým narušuje aj celý ozdravovací proces na peňažnom trhu. Čo s blokovanými 60 miliardami po vyrubení majetkových dávok? Stav viazaných peňazí u Národnej banky československej ku dňu 15. júna 1946 činil 85 miliárd Kčs (z toho na Slovensku 12 miliárd Kčs). Dávky z majetku po sníženom odhade majú vyniesť asi 25 miliárd. Po vyrubení dávok ešte vždy by ostalo približne 60 miliárd blokovaných peňazí v Národnej banke československej, s ktorými sa musí niečo robiť. Je samozrejmé, že tieto peniaze sa celé uvoľniť nemôžu. Pôsobilo by to nepriaznivé na našu menu. Štátu aj po zaplatení dávok ostáva na vybavenie ešte dosť neusporiadaných finančných záležitostí, najmä likvidovanie vojnových škôd, ktoré sa musia riešiť, ak nechceme, aby nám boly balastom v ďalšom našom hospodárskom a finančnom vývoji. Je jasné, že problematika nášho peňažného obehu, našej meny a celého nášho finančného hospodárstva je v šťastnom-a skorom vyriešení menovej reformy. V záujme celého nášho hospodárstva sa preto očakáva urýchlené jej vykonanie a dokončenie. Uvoľňovanie vkladov a obeh peňazí Blokovaním vkladov sa peňažný obeh pôvodne zmenšil so 111 na 20 miliárd, avšak uvoľňovaním, reeskontom a lombardom sa do 31. mája 1946 opäť zvýšil na 44.9 miliardy Kčs — Klesajúca tendencia na úverovom trhu — Otáznik nad blokovanými 60 miliardami po vyrubení majetkových dávok Karol Markovié - Bratislava, 4. júla. Menová reforma, zavedená dekrétoih č. 91/45 Sb., zasiahla dosť podstatne do inflačného procesu v našom hospodárskom živote. Účelom reformy bolo zadržať inflačné tendencie prevedením neprimeraného množstva vydaných platidiel do menovej viazanosti. Týmto umelým opatrením zhodnotená mena v súčinnosti s inými hospodárskymi zásahmi mala vylákať na trh iezaurované spotrebné statky a vytvoriť predpoklady pre poriadok a dôveru v hospodárskom živote, ako aj pre zvýšené zapojenie síl do pracovného procesu. — Po blokovaní starých platidiel úlohou ďalšej regulácie meny bolo prispôsobiť volúmen nového obeživa hospodárskej potrebe. Toto sa dialo jednak výmenou platidiel v určenom množstve, jednak uvoľňovaním viazaných vkladov. Budú aj naďalej čierne listiny? (ur) - Washington, v júni. V medzinárodnom obchodnom svete vzbudilo veľkú pozornosť oznámenie vlády vo Washingtoné, že sa zruší čierna listina pre švajčiarske firmy, len čo spolkový parlament schváli dohodu so Spojencami o zhodnotení poťažne rozdelení nemeckého matjstku vo Švajčiarsku. Toto vyhlásenie sa vysvetľovalo ako prvý krok k všeobecnému zrušeniu čiernych listín, ktoré malý tak rozhodujúcu úlohu vo svetovej vojne. Americké úradné miesta považovaly preto za potrebné upozorniť, že čierne listiny aj naďalej zostanú a budú sa hospodársky v plnom rozsahu uplatňovať. Pravdou je len to, že podľa doterajších skúseností sa americké čierne listiny prispôsobujú britským, lebo sa to javí účelným pri spoločných obchodných rokovaniach. Y budúcnosti všetky zmeny, opravy a storná firiem na amerických a britských čiernych listinách sa vykonajú len po vzájomnej dohode medzi Londýnom a Washingtonon!. Na všetkých týchto modalitách sa pracuje už dlhší čas a presné znenie čiernych listín Ameriky aj Veľkej Británie sa v krátkom čase uverejní.