Budovateľ, júl-december 1946 (VIII/27-52)

1946-07-05 / nr. 27

HOSPODÁRSKY T Y Ročník V1IL - Číslo 27« Bratislava, 5. f ú! a 1946 Cena Kčs 4* — Slovanská politika v hospodárstve Vývoj stykov medzi slovanskými štátmi má po druhej svetovej vojne ráz výlučne praktický. Od idealistických a citových predstáv v minulosti sme sa dostali k po­znaniu, že slovanská vzájomnosť musí byť založená na reálnych základoch, lebo len takto môže slúžiť záujmom jednotlivých národov veľkej slovanskej rodiny. Slovan­ská politika dosiahla v tomto smere naj­­kladnejších výsledkov a od roku 1943 sa rysujú pevné základy takéhoto zamerania, ako sme to videli s nášho hľadiska predo­všetkým v spojeneckej smluve so Soviet­skym sväzom. Ďalšie politické puto sme vytvorili spojeneckou smluvou s Federatív­nou Juhosláviou a — dúfajme — keď sa odstránia v mierových smluvách hraničné problémy, dôjde k utuženiu politických sty­kov aj s Poľskom. Vedúcu úlohu v tejto novej ére slovan­skej politiky má pochopiteľne SSSR. Ho­vorí sa často v tejto súvislosti o bloku slo­vanských štátov. Nejde však o diploma­tický konglomerát, ktorý by sledoval oso­bitné tendencie v usporiadaní Európy ale­bo chcel zabezpečiť slovanským národom výsostné postavenie v časti europského kontinentu, ale o spoluprácu defenzívneho rázu proti každému útočníkovi. Slovanské národy aj v tejto druhej vojne priniesly najväčšie obete od straty štátnopolitickej samostatnosti až po vyvraždenie svojho obyvateľstva a obete, na životoch, a preto je terajšia pohotovosť tým legitime vanej­­šia. V tomto smere pôjde slovanská poli­tika v dohľadnej budúcnosti cestou kőnkre tizácie a vzájomná aktivita medzi štátmi bude iste intenzívnejšia. Politickú súčinnosť slovanských národov nemožno oddeliť od spolupráce hospodár­skej. Tu sme, pravda, len v začiatočnom štádiu a bude potrebné vyriešiť niekoľko základných problémov, ktoré tvoria pred­poklad úspešnej výmeny tovarov medzi štátmi a vzájomnej hospodárskej pomoci. Z tej skutočnosti, že doteraz sa neprejavila vo väčšom rozsahu jednotná línia slovan­ských štátov na hospodárskom poli, ne­možno konkludovať žiadne závery o únos­nosti tohto úsilia v budúcnosti. Všetky slo­vanské štáty majú teraz po vojne tak roz­vrátené svoje hospodárstva, že sa musia venovať vo zvýšenej miere rekonštrukčným otázkam a okrem toho majú rad organi­začných problémov, lebo budujú svoje ho­spodárstva na novej základni. Sovietsky sväz má svoju štvrtú päťročenku, ktorá metodicky síce nadväzuje na doterajšie päťročnice, ale štrukturálne je zameraná predovšetkým na zvýšenie priemyselnej kapacity zeme. Bulharsko sa vo zvýšenej miere venuje otázkam mechanizácie svojho poľnohospodárstva. Poľsko — hospodársky zničené a politicky nevyrovnané — hľadá súlad medzi politickou líniou a socializá­ciou vo výrobe, odhliadnuc od problémov v súvislosti s novým priemyslom, získaným na západe štátu. Federatívna Juhoslávia pristupuje k revízii celej svojej hospodár­skej sústavy, majúc už pevne vyhranenú líniu v súlade s tendenciami sovietskeho hospodárstva. Československo dokončuje organizačnú výstavbu národného priemy­slu a bude sa môcť s väčším úsilím ve­novať zintenzívneniu hospodárskych sty­kov so slovanskými štátmi. V priebehu ďalšieho roku bude možné takto vytvoriť presný plán hospodárskej spolupráce slo­vanských štátov. Do tých čias budeme mať presne formulované tri styčné body hospo­dárskej yzájomnosti. Budú to: 1. socializá­cia výroby, 2. rozdelenie úloh nemeckého priemyslu na juhovýchode Európy, 3. jed­notné smernice v sociálnej politike. Táto spoločná platforma umožní pre­konať ťažkosti, vyplývajúce z rozdielnosti štátnej a hospodárskej štruktúry jednotli­vých zemí, a nadovšetko z ich odlišného vývoja v hospodárskom sektore. Vlastnú a konkrétnu náplň dá však v hospodárskej politike slovanských štátov veľkorysé plánovanie, ktoré bude mať na zreteli tieto skutočnosti: vyváženie poľno­hospodárskeho a priemyselného charakteru jednotlivých štátov, systém obchodných Vplyv blokovania vkladov na peňažný obeh Podľa § 10 citovaného dekrétu mohlo sa pre fyzickú osobu vymeniť najviac Kčs 500.—, čím pri približnom stave 14 milió­nov obyvateľov Republiky sa mohlo do­stať do obehu najviac 7 miliárd Kčs. Okrem spomenutých podnikatelia mohli podľa §§ 11 a 13 čerpať z menovej viaza­nosti isté sumy na výplatu služobných platov a miezd svojich zamestnancov a na prevádzku svojich podnikov. Štátne úrady a verejnoprávne ustano­vizne, na ktoré sa vzťahuje § 15, si mohly voľne čerpať potrebné čiastky. Po tomto menovom zásahu stav obeživa, ako z nasledujúceho porovnania je zrejmé, sa značne snížil. Stav obeživa (bankovky a žíro) na celom území Republiky k 31. X. 1945, t. j. bezprostredne pred výme­nou, činil Kčs 111.225 miliónov íz toho na Slovensku Kčs 16.389 miliónov). Obeh v nových platidlách, vydaných pri výmene a uvoľňovaní viazaných prostriedkov, či­nil k 15. XI. 1945 len Kčs 20.115 miliónov (z toho na Slovensku Kčs 3.844 miliónov), teda sa zmenšil o 91.110 miliónov (z toho na Slovensku o 12.545 miliónov). Menovými opatreniami Národná banka opäť získala kontrolu obeživa a môže svoiou úverovou politikou a uvoľňovaním podľa § 14 (z dôvodov sociálnych, ako aj v iných prípadoch osobitného zreteľa hodných) ovplyvňovať rozsah obeživa. Tlak na uvoľňovanie viazaných vkladov a jeho výsledky Predpokladalo sa, že ozdravovací pro­ces bude mať rýchlejší priebeh a tým do­siahneme rýchlejšiu konsolidáciu hospo­dárskych a finančných pomerov. Nemožno však poprieť, že pre oneskorené uzákone­nie a uskutočnenie dávok z majetku vy­skytujú sa isté poruchy v našom hospo­dárskom živote. Menová 'reforma so svojimi následkami silne ovplyvnila aj finančné pomery jed­notlivcov. Mnohí si predstavujú vyrieše­nie finančného problému len v uvoľňovaní svojich viazaných vkladov, a preto tlak smlúv s najväčšími výhodami, rešpektova­nie spoločných záujmov slovanských štá­tov voči tretím partnerom, aby nedochá­­dzalj> ku konkurenčným Stretom na za­hraničných trhoch a konečne také uspo­riadanie platových a devízových pomerov, ktoré by podporovalo spoločnú hospodár­sku politiku. Netreba zdôrazňovať, že pod slovanskou spoluprácou nemožno rozumieť zásah jedného štátu do interných pomerov štátu druhého, alebo násilné prispôsobo­vanie hospodárskych metód jedného štátu hospodárskemu usporiadaniu a systému štátu druhého, ako sa to zámerne uplatňo­valo a plánovalo v nemeckom Lebensrau­­me. Bolo by mýlne vidieť v takejto hospo­dárskej politike slovanských štátov izolá­ciu od ostatného sveta. Naopak, z tejto spo­ločnej základne má sa prispieť k sdoIu­­práci vo svetovom hospodárstve, lebo diel­­čie problémy sa zjednodušia a nájde pre ne spoločný menovateľ. Rovnako sa zabez­pečí rovnováha vplyvu partnerov na Vý­chode a Západe, čo je potrebné zdôrazňo­vať pri terajšej kapitálovej prevahe Zápa-na uvoľňovanie týchto vkladov ešte vôbec nepovoľuje. Ochrana stálosti meny v záujme náro­da a štátu nepripúšťa benevolentnejšiu prax v uvoľňovacej agende, pokiaľ nebude celý ozdravovací proces ukončený, lebo každá uvoľnená koruna zvyšuje nepružný a nekrytý obeh platidiel. Aj keď usmerneným uvoľňovaním no­vých platidiel z menovej viazanosti hamo­val sa výdaj neodôvodnených platidiel, do­­staly sa do obehu dosť značné sumy. Fri porovnaní celého obehu k 30. no­vembru 1945 v sume 24.224 miliónov Kčs so stavom k 31. V. 1946 Kčs 44.930 milió­nov, včítane žírových pohľadávok, javí sa zvvšenie obehu o Kčs 20.706 miliónov. To­to zvýšenie rezultuje z reeskontu a z lom­ba'-. Ju urnou Kčs f..024 miliónov a zvy­šok Kčs 15.682 miliónov pripadá najmä na uvoľnené prostriedky. Ako vidieť z tohto porovnania, na obežive participujú pro­striedky uvoľnené a len menšou mierou prostriedky z úverových obchodov čeduľo­­vého ústavu, ktoré zanzamenávajú už dlhší čas klesajúcu tendenciu. Pre ilustráciu uvádzam, že na Slovensku do 31. mája 1946 bolo uvoľnené a vypla­tené: podľa § 10 .... Kčs 1,792 miliónov podľa § 11 a 13 . . . Kčs 975 miliónov podľa § 14 .... Kčs 1,216 miliónov podľa § 15 . . . . Kčs 1,570 miliónov Spolu . . . Kčs 5,553 miliónov Terajší stav obeživa, včítane žírových pohľadávok, v porovnaní so stavom pred­vojnovým javí sa takto: stav k 31. máju 1946 Kčs 44.930 miliónov stav k 31. aug. 1938 Kčs 10.056 miliónov Je teda väčší o Kčs 34.874 miliónov t. j. o 346’/#. Dnešný stav obeživa je ešte primeraný hospodárskym potrebám Na prvý pohľad by sa zdalo, že náš obeh je pomerne predimenzovaný, avšak pri je­ho porovnaní s vysokými indexnými čís­lami, najmä keby sme vzali za základ vý­počtu neúradné ceny a veľkú tezauráciu peňazí, tak prichádzame k výsledku, že náš du. Nechce sa však uplatňovať ani diktát jednej skupiny štátov, ale chce sa čeliť tomu, aby nedošlo k diktovaniu so strany druhej. Keď hovoríme o slovanskej politike v ho­spodárstve, musime vyriešiť predovšetkým problémy hospodárskej spolupráce medzi dvoma najbližšími národmi, Čechmi a Slo­vákmi. Všetkv ťažkosti bude možné od­strániť, keď si obidve strany uvedomia, že ani jedna z nich nemá v hospodárstve práva na tútorstvo a v českveh zemiach sa smieria s nezmeniteľnou skutočnosťou, že Slovensko nie je len poľnohospodárskou krajinou, ale má všetky predpoklady pre spriemyselnenie. V hospodárstve sa ne­dávajú dary, ale podniká sa to, čo je účel­né a racionálne pre zaokrytie potrieb oby­vateľstva, národa a štátu. A ešte jedno. Nehovorme o panslavižme. Pripomína veľmi pangermanizmus, čo sa v politike charakterizovalo slovom teror a v hospodárstve drancovaním slabšej a men­šej hospodárskej jednotky. Teraz ide o koncepciu, založenú na morálke a spoloč­ných záujmoch a potrebách. — (fr) obeh peňazí je toho času primeraný. Aj pri porovnaní so štátmi, ktoré majú kon­­solidovanejšie pomery, než sú naše a ne­­utrpely pritom nijaké vojnové škody, je náš obeh úmerný. Obeh platidiel od roku 1939 do 28. februára 1946 zvýšil sa v Spojených štátoch o 367:°/o a v Kanade o 466°/o. Vývoj nášho obehu v posledných dvoch mesiacoch je skoro stabilný, čo vidieť z tohto prehľadu (obeh vrátane žírových zá­väzkov) : stav k 30. aprílu 1946 . . Kčs 43.719 mil. stav k 31. máju 1946 . . Kčs 44.930 mil. Podľa vysokého stavu žírových pohľadá­vok u Národnej banky československej, ktorý činil k 23. VI. 1946 Kčs 9.830 milió­nov (z toho na Slovensku Kčs 1.759 milió­nov) a nízkeho stavu reeskontu u Národ­nej banky československej k tomu istému dňu 577 miliónov (z toho na Slovensku 270 miliónov), mohlo by sa ešte usudzovať, že náš obeh je už presýtený. Pravda, je to značná suma, ktorá prechodne leží ne­­vvužitá. Treba však pripomenúť, že naše hospodárstvo nie je ešte plne rozbehnuté a stojíme pred dvojročným hospodárskym plánom. Pri zintenzívnení nášho hospo­dárstva tieto voľné peniaze budú ľahko použité a eventuálnymi štátnymi finančný­mi operáciami by sa mohly tiež absorbo­vať. Z tohto krátkeho prehľadu vidíme, že náš obeh peňazí podľa terajšieho stavu nie je predimenzovaný a je primeraný nášmu hospodárstvu. Keďže vývin bežných štát­nych financií je dosť dobrý, tak nepriaz­nivé ovplyvňovanie nášho obehu môže sa diať už len so strany blokovaných peňazí, lebo každá neodôvodnene uvoľnená ko­runa zbytočne zvyšuje náš obeh a tým na­rušuje aj celý ozdravovací proces na pe­ňažnom trhu. Čo s blokovanými 60 miliardami po vyrubení majetkových dávok? Stav viazaných peňazí u Národnej ban­ky československej ku dňu 15. júna 1946 činil 85 miliárd Kčs (z toho na Slovensku 12 miliárd Kčs). Dávky z majetku po sní­­ženom odhade majú vyniesť asi 25 mi­liárd. Po vyrubení dávok ešte vždy by ostalo približne 60 miliárd blokovaných peňazí v Národnej banke československej, s ktorými sa musí niečo robiť. Je samo­zrejmé, že tieto peniaze sa celé uvoľniť nemôžu. Pôsobilo by to nepriaznivé na našu menu. Štátu aj po zaplatení dávok ostáva na vybavenie ešte dosť neusporia­daných finančných záležitostí, najmä li­kvidovanie vojnových škôd, ktoré sa musia riešiť, ak nechceme, aby nám boly ba­lastom v ďalšom našom hospodárskom a finančnom vývoji. Je jasné, že problematika nášho peňaž­ného obehu, našej meny a celého nášho finančného hospodárstva je v šťastnom-a skorom vyriešení menovej reformy. V zá­ujme celého nášho hospodárstva sa preto očakáva urýchlené jej vykonanie a dokon­čenie. Uvoľňovanie vkladov a obeh peňazí Blokovaním vkladov sa peňažný obeh pôvodne zmenšil so 111 na 20 miliárd, avšak uvoľňovaním, reeskontom a lombardom sa do 31. mája 1946 opäť zvýšil na 44.9 miliardy Kčs — Klesajúca tendencia na úverovom trhu — Otáznik nad blokovanými 60 miliardami po vyrubení majetkových dávok Karol Markovié - Bratislava, 4. júla. Menová reforma, zavedená dekrétoih č. 91/45 Sb., zasiahla dosť podstatne do inflačného procesu v našom hospodárskom živote. Účelom reformy bolo zadržať inflačné tendencie prevedením neprimeraného množstva vydaných platidiel do me­novej viazanosti. Týmto umelým opatrením zhodnotená mena v súčinnosti s inými hospodárskymi zásahmi mala vylákať na trh iezaurované spotrebné statky a vy­tvoriť predpoklady pre poriadok a dôveru v hospodárskom živote, ako aj pre zvý­šené zapojenie síl do pracovného procesu. — Po blokovaní starých platidiel úlohou ďalšej regulácie meny bolo prispôsobiť volúmen nového obeživa hospodárskej po­trebe. Toto sa dialo jednak výmenou platidiel v určenom množstve, jednak uvoľ­ňovaním viazaných vkladov. Budú aj naďalej čierne listiny? (ur) - Washington, v júni. V medzinárodnom obchodnom svete vzbudilo veľkú pozornosť oznámenie vlá­dy vo Washingtoné, že sa zruší čierna listi­na pre švajčiarske firmy, len čo spolkový parlament schváli dohodu so Spojencami o zhodnotení poťažne rozdelení nemeckého matjstku vo Švajčiarsku. Toto vyhlásenie sa vysvetľovalo ako prvý krok k všeobec­nému zrušeniu čiernych listín, ktoré malý tak rozhodujúcu úlohu vo svetovej vojne. Americké úradné miesta považovaly preto za potrebné upozorniť, že čierne listiny aj naďalej zostanú a budú sa hospodársky v plnom rozsahu uplatňovať. Pravdou je len to, že podľa doterajších skúseností sa ame­rické čierne listiny prispôsobujú britským, lebo sa to javí účelným pri spoločných ob­chodných rokovaniach. Y budúcnosti vše­tky zmeny, opravy a storná firiem na ame­rických a britských čiernych listinách sa vykonajú len po vzájomnej dohode medzi Londýnom a Washingtonon!. Na všetkých týchto modalitách sa pracuje už dlhší čas a presné znenie čiernych listín Ameriky aj Veľkej Británie sa v krátkom čase uve­rejní.

Next