Budovateľ, júl-december 1947 (IX/27-50)
1947-07-04 / nr. 27
Proletári nového v/ Československa Minulý už časy, kedy u nás na najnižšom stupni sociálneho, občianskeho a politického rebríka stál fabrický robotník. Úlohu proletára v obnovenom Československu prevzal štátny zamestnanec, a to so všetkými náležitosťami: s platmi pod existenčné minimum, s neistotou pracovného pomeru a s nedostatkom ochrany proti každému, ktokoľvek si spomenie do štátneho zamestnania kopnúť. „Výška“ platov štátnych zamestnancov je priveľmi dobre známa, než aby sme sa museli o nich na tomto mieste šíriť. Ostatne list štátneho zamestnanca tzv. vyššej platovej stupnice na adresu našich zákonodarcov, uverejnený v poslednom čísle „Budovateľa“ pod názvom „Monituri te salutant“ najlepšie vystihuje situáciu štátne zamestnaneckých vrstiev v štáte, ktorý sa pokladá za jeden zo slooiálne najpokrokovejších;. Platy štátnych zamestnancov nie sú však jediným znakom proletarizácie tejto pracujúcej vrstvy. Kedysi zamestnávateľ-kapitalista pozbavoval existencie zamestnancov v časoch hospodárskej krízy a, pravda, vtedy, keď sa zamestnanci nechceli nechať vykorisťovaf. Terajší proletári, ktorými sú štátni zamestnanci, nemajú istotu o svojej existencii v časoch kriz politických a. pravda, keď sa nechcú dať znásilňovať ideologicky. O ustavičných invektívach proti štátnozamestnaneckému stavu a jehto ponižovaní výčitkami a obvineniami najrôznejšieho druhu, z ktorých ešte najmiernejšie sú názvy „byrokrati“ a „sabotéri“, ani nehovoríme. Keby sa takéhoto počínania dopustil niekto voči inej pracujúcej vrstve, napr. voči robotníctvu. dávno by už bol znemožnený ako „asociál“ alebo „reakcionár“. Štátni zamestnanci sú stavom, ktorý bol socializačným, aj socialistickým, priccesom u nás obídený. Na bedrá štátnych zamestnancov navalilo sa po vojne aspoň toľko nových a ťažkých úloh, ako na bedrá ostatných pracujúcich vrstiev. Kým však práca iných kategórií pracujúceho obyvateľstva bola a je niekde veľkodušnejšie, niekde skúpejšie honorovaná vyššími cenami alebo jazdami, zamestnanci štátni ostávajú v podstate pri tých istých nominálnych dôchodkoch ako za vojny, t. zn. pri reálnych dôchodkoch postupne sa snižujúcich. Štátnym zamestnancom bol zvýšený pracovný týždeň najmenej o 10 hodín týždenne, ale úprava platov za toto zvýšenie pracovnej doby vystala. Keby k takejto zmene pracovných a platových podmienok bolo došlo u niektorých kategórií robotníckych, už dávno by sme boli bývali svedkami štrajkov, a to oprávnených. Prednedávnom sa ako záslužný čin a ako veľký úspech vlády zaznamenala ochota baníkov pracovať tri soboty mesačrje po osem hodín miesto štyri soboty p:o šesť hodín, ako chcela vláda. Ako by sa podľa toho' mala hodnotiť ochota štátnych zamestnancov a pomer ich zamestnávateľa. ktorého v tomto prípade predstavuje tiež vláda, k nim? Bez spokojných štátnych zamestnancov nemožno si predstaviť pokojný vývoj v štáte. Toto dobre vie i vláda i jednotlivé politické strany, a predsa sa s komplexom šltátnozamestnaneckých otázok nehýbe. Ako známo, pozostáva tento komplex hláv-' ne z týchto troch kategórií problémov: z reorganizácie, zjednodušenia a zlacnenia štátnej administratívy, z reštrikcie počtu štátnych zamestoandov a z úpravy ich íjlatov, O otázke reorganizácie, zjednodušenia s zlacnenia štátnej administratívy sme svojho času, keď sa videlo, že sa touto vecou predsa už azda len pohne, v tomto časicpise obšírne písali. I keď aj v iných časopisoch a tiež na príslušných miestach rebolo a niet núdze o rozumné a účelné námety, po počiatočnom rozbehu sme c päť tam, kde sme boli, a niet ani nádeje, že by sa v dohľadnom čase v tomto smere niečo stalo. Splnenie hlavného predpokladu zlacnenia a zjednodušenia štátneho aparátu. totiž odčerpanie prebytočných a Väčšinou nekvalifikovaných zameštnan-Náš dovoz dosiahol v máji rekordnej výšky 2852 miliónov Kčs; vývoz dosiahol sumy 2579 miliónov, ktorá zatiaľ bola prekročená len jeden raz, v decembri minulého roku, kedy sme vyviezly tovary v hodnote 2669 mil. Spolu s aprílovým dovozom a vývozom javí sa nám približne vyrovnaná dvojmesačná bilancia so sumou 5 miliárd na oboch stranách súvahy. Pri takomto vývoji by sme teda mohli docieliť ročný výsledok asi 30 miliárd Kčs na strane dovozu i vývozu oproti pôvodne (zaiste nie dosť reálne) predvídaným 41 miliardám vývozu a 36 miliardám dovozu. Ak by však takýto výsledok mal platiť už pre tento rok, bude treba nad priemer posledných dvoch mesiacov dohnať, čo sme zameškali od januára do marca, a to sa rovná približne priemeru jednomesačného importu a exportu. Dohoniť takúto zaostalosť zaiste nie je maličkosťou, a preto nás slabé výsledky z prvého štvrťroka budú nesporne a dlho mrzieť. Májové výsledky v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi tohto roku sa nám javia takto (v miliónoch Kčs): Mesiac Dovoz Vývoz Bilancia cov, ktorí boli hlavne v českých krajinách poprijímaní za tzv. protektorátu a po prechode frontu, má byť odložené na dva roky, resp. títo zbytoční, ale „zaslúžilí“, pre štátnu službu nekvalifikovaní, ale pre práce vo výrobe vycvičení zamestnanci majú síce byť na čas uskutočňovania dvojročného plánu preradení do produktívnych povolaní, ale len Vo forme dovolenky od terajšieho ich zamestnávateľa, t. j. štátu, a po poldruha roku predošlému zamestnávateľovi, to jest štátu, zasa vrátení. Nás táto oportunistieká „transakcia“ zaujíma v tejto súvislosti len potiaľ, že by zasa na dlhý čas odzvonila všetkým nádej ám štátnych zamestnancov na úpravu platov. Ako známo, parlament sa nedávno pri rokovaní o zvýšení platov štátnych zamestnancov postavil na stanovisko, a to na správne stanovisko, že štátnozamestnanecké platy možno zlepšiť až po odčerpaní prebytočných síl zb štátnych úradov. Pri počte asi 170.000 prebytočných štátnych a verejných zamestnancov a pni čiastke 30 miliárd, ktorá je preliminovaná zo 73-miliardového štátneho rozpočtu len na platy štátnych a verejných zamestnancov, je to pochopiteľné. Ak by sa však mal uskutočniť plán so „zapožičaním“ prebytočných štátnych a verejných zamestnancov pre výrobu len na čas dvojročnice, a nie plán na ich trvalú reštrikciu. ktorá už vlastne mala byť skončená práve do konca m. m. (o jeden planý sľub viiac!) značí to, že štátni zamestnanci budú poberať svoje žobrácke platy ešte , aspoň dva ďalšie roky, ak, pravda, v štátnych službách do toho času vôbec kto zostane, prinajmenšom aspoň ak zostane kto kvalifikovaný á neskorumpovaný. Najpoprednejšie miesta v čs. dovoze vývoze v máji zaujímal y tieto štáty: V májovom dovoze činily suroviny a polovýrobky 62%, potraviny a nápoje 15.5%, hotové výrobky 21.9%, vo vývoze hetové výrobky 74.5%, suroviny a polovýrobky 13.2% a potraviny a nápoje 12.2%. V dovoze od začiatku roka do konca mája majú suroviny podiel 61.5%, potraviny 15.4%, výrobky 22.6%; vo vývoze činia hotové výrobky 69.8%, potraviny 13.9% a suroviny 16.2%. Podľa hodnoty boly v májovom dovoze a vývoze na popredných miestach tieto tovary: Celá tátio problematika má aj svoju osobitnú stránku slovenskú. Po dva roky počúvali slovenskí štátni zamestnanci a slovenská verejnosť výčitky s českej strany, že úroveň platov štátnych zamestnancov na Slovensku je vyšäia ako v českých krajinách. Ponechávame stranou okolnosť, či si slovenský štátny zamestnanec prípadne svoj vyšší plat väčšou výkonnosťou, samostatnosťou a iniciatívnosťou aj objektívne nezaslúžil. Faktom však ostáva, že s ohľadom na iný zásobovací systém boly a sú aj životné náklady slovenského štátneho zamestnanca a spotrebiteľa vôbec vyššie ako boly a sú životné náklady českého štátneho zamestnanca a spotrebiteľa. Teraz dochádza k platovému vyrovnaniu medzi českými krajinami a Slovenskom zákonom o sjednotení niektorých predpisov o platových a služobných pomeroch štátnych a iných verejných zamestnancov. Podľa tohto zákona aj na Slovensku zavedú sa české platy, ktoré sú nižšie až o 7.500 Kčs ročne. Vyrovnávajúcim činiteľom bude t. zv. osobný prídavok. Každé zvýšenie platu slovenského štátneho a verejného zamestnanca bude mať za následok sníženie osobného prídavku. Zamestnanec na Slovensku bude mať teda síce platový „postup“ alebo menovanie, v skutočnosti však na výplate nič nezíska alebo len veľmi málo. Slovom, kým životná úroveň českého štátneho zamestnanca, ktorú mu ináč tiež nezávidíme, sa prd postupe a menovaniach aspoň mierne zvyšuje, u slovenského štátneho zamestnanca ostáva nezmenená alebo sa snižuje. A predsa celá terajšia štátnozamestnanecká mizéria, ak je jej príčinou skutočne len nadbytok štátnych zamestnancov, má Vystačíme s pasívnou platobnou bilanciou? Na výsledku zahraničného obchodu v máji musíme si povšimnúť, že je pasívny sumou 273 mil. Kčs, čím sa aktívum prvých piatich mesiacov snížilo na 372 mil. Kčs. Tento vývoj by nemusel byt chybou, pokiaľ by sme mali vyhliadky na získanie zahraničnej pôžičky, lebo väčší dovoz (kým by sme ho nestrovili domácim konzumom) nám môže uľahčiť a urýchliť hospodársku znovuvýstavbu (dovozom investičných statkov) a umožniť v neskoršich mesiacoch vyšší export (zaobstaraním potrebných surovín). Za danej situácie však, keď stále ešte nemáme žiadnych konkrétnych vyhliadok na pôžičku, musíme sa usilovať nielen o vyrovnanú ale aj značne aktívnu platobnú bilanciu, aby sme mohli okrem zahraničných nákupov platiť aj úroky a splátky na zahraničné dlhy. Preto prvoradým príkazom dneška je ďalšie zvyšovanie exportu a udržiavanie aktívnej platobnej bilancie. Plánujeme zahraničný obchod Správne vyvážený zahraničný obchod je pre nás dnes tým dôležitejší, že sme pristúpili na systém plánovitého hospodárstva, lebo splnenie predpokladov v investíciách, vo výrobe a v utváraní životnej úrovne obyvateľstva je vo veľkej, ak nie prevažnej miere závislé od dovozu a od vytvorenia schopností tento dovoz platiť. Ak budeme chcieť svoj hospodársky plán splniť, pri terajšom obmedzenom množstve platobných prostriedkov nevyhneme sa teda ani pevnému plánovaniu nášho zahraničného obchodu, a to pokiaľ ide o vývoz aj dovoz. Náš dovoz musí byť racionálny, prostý všetkých zbytočných nákupov dnes ešte musí sa orientovať predovšetkým a podľa nákupných možností, tým viac, že nám pri ňom ide väčšinou o hodnotné suroviny a vzácne investičné statky. Vývoz má pritom pomerne ťažkú úlohu vedieť sa usmerniť a presadiť v tých valutových oblastiach, v ktorých budú prameniť naše nákupy, aby tieto vedel zaplatiť a svojimi prebytkami aby pritom umožnil štátu plniť jeho finančné záväzky. Preto plán zahraničného obchodu na r. 1948, ktorý práve v týchto dňoch schválila Ústredná plánovacia komisia musí byť záväznou smernisvoje korene v českých krajinách. Už mnohokrát sme v tomto časopise poukázali na skutočnosť, že Slovensko neoplýva neproduktívnymi pracovnými silami štátnych a verejných úradoch, ako nimi v oplývajú české krajiny. Poukazy s českej strany na drahú administratívu povereníctiev, naposledy napr. poukazy posl. nár. soc. strany Firta v Svobodných novinách, sú neopodstatnené. Možno, že niektoré povereníctva sú relatívne lepšie vystrojené po vecnej stránke ako pražské ministerstvá. Toto vecné vystrojenie nie je však ani zásluhou ministerstiev ani na úkor českého poplatníka. Pokiaľ ide o vystrojenie povereníctiev pracovnými silami, nebolo by akiste omnoho menšie ani vtedy, keby namiesto povereníctiev vykonávaly na Slovensku administratívne úlohy iné orgány, ak, pravda, zásada, že Slovensko si bude spravovať svoje veoi samo, má nejakú cenu. Doporučovali by sme preto p. posl. Firtovd a iným, čo podobne argumentujú, aby spočítali zamestnancov napr. len českého a moravského zemského nár. výboru, ich expozitúr, českých nár. výborov okresných a miestnych a zistia, že ich poukazy na nákladnosť orgánov slovenských nemajú tej ceny, akú im pripisujú. Tým nechceme povedať, že by sme neprivítallí reštrikciu aj V počte povereníctiev. Sme však tej mienky, že sa takáto reštrikcia stane skutkom hneď, len čo sa zmenší počet pražských ministerstiev.. Ak teda štátni zamestnanci na Slovensku budú ešte dlho čakať na zvýšenie platov, bude to najmä preto, že je nadbytok štátnych zamestnancov — v českých krajinách. D. Do plánovaného zahraničného obchodu Skoro 5V2 miliardy obratu v májovom zahraničnom obchode pri pasívnej bilancii — Plánujeme aktívny zahraničný obchod s hlavnou orentáciou vývozu na západ — Ďalšia štvrtina exportu oslobodená od vyrovnávacích čiastok do Intervenčného fondu — Monopolizuje sa dovoz základných priemyselných surovín (K) . Praha, 3. júla. Výsledky zahraničného obchodu Československa za prvé dva, resp. až tri mesiace tohto roku našu hospodársku verejnosť — ako sme to aj v „Budovateli“ konštatovali — nemohly uspokojiť, lebo jednak boly značne slabšie od výsledkov, ktoré sme docielili už koncom minulého roku a javily sa teda ako krok nazpät, a jednak — čo je ešte dôležitejšie — nezodpovedaly potrebám nášho hospodárstva a boly veľmi vzdialené dovozného a vývozného programu, ktorý sme si na bežný rok vytýčili. Zato vývoj, ktorý v našom zahraničnom obchode nastal v posledných dvoch štatisticky spracovaných mesiacoch — v apríli a v máji — naplňuje nás značným uspokojením a. dáva nám do výhľadu nádej, že aj keď ešte značne zaostaneme za vytýčeným dovozným a vývozným programom, do konca roku priblížime sa aspoň k trojnásobku čísel z r. 1937 a výsledky budú ako-tak primerané čo len bežným potrebám nášho hospodárstva. január 1528 1938 + 410 február 1512 1708 + 196 marec 1965 1814 — 151 apríl 2261 2451 + 190 máj____________________2852________257»_______— 275 január—máj 10.120 10.491 + 371 Dovoz (v mil.):_____________Vývoz (v mil.): 1. USA 377 1. Švajčiarsko 25» 2. V. Británia 752 2. Švédsko 228 3. Švédsko 21» 3. Holandsko 180 4. Egypt 196 4. Juhoslávia 171 5. Švajčiarsko 1»1 5. Belgicko 152 6. Belgicko 14» 6. V. Británia 143 7. Holandsko 124 7. Taliansko 141 8. Taliansko 120 8. SSSR 133 9. Turecko 104 ». Rakúsko 104 10. SSSR 104 10. Turecko »4 Za prvých päť mesiacov (január—máj) 1947 boly hlavnými našimi partnermi v zahraničnom obchode: V dovoze (mil. Kčs):_____Vo vývoze (mil. Kčs):___ • ... š i 153? 1. Švajčiarsko 1253 2. V. Británia 1024 2. Švédsko »10 3. Švajčiarsko 901 3. Holandsko 7»4 4. Holandsko 681 4. Belgicko 70» 5. Švédsko 616 5. Juhoslávia 573 6. Belgicko 592 6. USA 564 7. Egypt 513 7. V. Británia 542 Bavlná tabak obec. kov$ vlna žel. rudy sur. kože a kožušiny Vývoz (v mil. Kčs): železo a žel. tovar sklo a sklený tovar stroje a prístroje vozidlá drevo cukor raf. 371 227 226 195 158 128