Budovateľ, júl-december 1947 (IX/27-50)

1947-07-04 / nr. 27

Proletári nového v/ Československa Minulý už časy, kedy u nás na najniž­šom stupni sociálneho, občianskeho a po­litického rebríka stál fabrický robotník. Úlohu proletára v obnovenom Českoslo­vensku prevzal štátny zamestnanec, a to so všetkými náležitosťami: s platmi pod existenčné minimum, s neistotou pracov­ného pomeru a s nedostatkom ochrany proti každému, ktokoľvek si spomenie do štátneho zamestnania kopnúť. „Výška“ platov štátnych zamestnancov je priveľmi dobre známa, než aby sme sa museli o nich na tomto mieste šíriť. Ostat­ne list štátneho zamestnanca tzv. vyššej platovej stupnice na adresu našich zákono­darcov, uverejnený v poslednom čísle „Budovateľa“ pod názvom „Monituri te salutant“ najlepšie vystihuje situáciu štát­ne zamestnaneckých vrstiev v štáte, ktorý sa pokladá za jeden zo slooiálne najpokro­kovejších;. Platy štátnych zamestnancov nie sú však jediným znakom proletarizá­­cie tejto pracujúcej vrstvy. Kedysi zamest­­návateľ-kapitalista pozbavoval existencie zamestnancov v časoch hospodárskej krí­zy a, pravda, vtedy, keď sa zamestnanci nechceli nechať vykorisťovaf. Terajší pro­letári, ktorými sú štátni zamestnanci, ne­majú istotu o svojej existencii v časoch kriz politických a. pravda, keď sa nechcú dať znásilňovať ideologicky. O ustavič­ných invektívach proti štátnozamestnanec­­kému stavu a jehto ponižovaní výčitkami a obvineniami najrôznejšieho druhu, z kto­rých ešte najmiernejšie sú názvy „byro­krati“ a „sabotéri“, ani nehovoríme. Keby sa takéhoto počínania dopustil niekto vo­či inej pracujúcej vrstve, napr. voči ro­botníctvu. dávno by už bol znemožnený ako „asociál“ alebo „reakcionár“. Štátni zamestnanci sú stavom, ktorý bol socializačným, aj socialistickým, priccesom u nás obídený. Na bedrá štátnych zamest­nancov navalilo sa po vojne aspoň toľko nových a ťažkých úloh, ako na bedrá ostatných pracujúcich vrstiev. Kým však práca iných kategórií pracujúceho obyva­teľstva bola a je niekde veľkodušnejšie, niekde skúpejšie honorovaná vyššími ce­nami alebo jazdami, zamestnanci štátni ostávajú v podstate pri tých istých no­minálnych dôchodkoch ako za vojny, t. zn. pri reálnych dôchodkoch postupne sa sni­­žujúcich. Štátnym zamestnancom bol zvý­šený pracovný týždeň najmenej o 10 ho­dín týždenne, ale úprava platov za toto zvýšenie pracovnej doby vystala. Keby k takejto zmene pracovných a platových podmienok bolo došlo u niektorých kate­górií robotníckych, už dávno by sme boli bývali svedkami štrajkov, a to oprávne­ných. Prednedávnom sa ako záslužný čin a ako veľký úspech vlády zaznamenala ochota baníkov pracovať tri soboty mesač­­rje po osem hodín miesto štyri soboty p:o šesť hodín, ako chcela vláda. Ako by sa podľa toho' mala hodnotiť ochota štátnych zamestnancov a pomer ich zamestnávate­ľa. ktorého v tomto prípade predstavuje tiež vláda, k nim? Bez spokojných štátnych zamestnancov nemožno si predstaviť pokojný vývoj v štáte. Toto dobre vie i vláda i jednotlivé politické strany, a predsa sa s komplexom šltátnozamestnaneckých otázok nehýbe. Ako známo, pozostáva tento komplex hláv-' ne z týchto troch kategórií problémov: z reorganizácie, zjednodušenia a zlacnenia štátnej administratívy, z reštrikcie počtu štátnych zamestoandov a z úpravy ich íjlatov, O otázke reorganizácie, zjednodušenia s zlacnenia štátnej administratívy sme svojho času, keď sa videlo, že sa touto vecou predsa už azda len pohne, v tomto časicpise obšírne písali. I keď aj v iných časopisoch a tiež na príslušných miestach rebolo a niet núdze o rozumné a účelné námety, po počiatočnom rozbehu sme c päť tam, kde sme boli, a niet ani nádeje, že by sa v dohľadnom čase v tomto smere niečo stalo. Splnenie hlavného predpokla­du zlacnenia a zjednodušenia štátneho apa­rátu. totiž odčerpanie prebytočných a Väčšinou nekvalifikovaných zameštnan-Náš dovoz dosiahol v máji rekordnej výšky 2852 miliónov Kčs; vývoz dosiahol sumy 2579 miliónov, ktorá zatiaľ bola prekro­čená len jeden raz, v decembri minulého roku, kedy sme vyviezly tovary v hodnote 2669 mil. Spolu s aprílovým dovozom a vý­vozom javí sa nám približne vyrovnaná dvojmesačná bilancia so sumou 5 miliárd na oboch stranách súvahy. Pri takomto vý­voji by sme teda mohli docieliť ročný vý­sledok asi 30 miliárd Kčs na strane dovo­zu i vývozu oproti pôvodne (zaiste nie dosť reálne) predvídaným 41 miliardám vývozu a 36 miliardám dovozu. Ak by však takýto výsledok mal platiť už pre tento rok, bude treba nad priemer posledných dvoch me­siacov dohnať, čo sme zameškali od januára do marca, a to sa rovná približne prieme­ru jednomesačného importu a exportu. Do­honiť takúto zaostalosť zaiste nie je ma­ličkosťou, a preto nás slabé výsledky z prvého štvrťroka budú nesporne a dlho mrzieť. Májové výsledky v porovnaní s predchá­dzajúcimi mesiacmi tohto roku sa nám ja­via takto (v miliónoch Kčs): Mesiac Dovoz Vývoz Bilancia cov, ktorí boli hlavne v českých krajinách poprijímaní za tzv. protektorátu a po pre­chode frontu, má byť odložené na dva ro­ky, resp. títo zbytoční, ale „zaslúžilí“, pre štátnu službu nekvalifikovaní, ale pre prá­ce vo výrobe vycvičení zamestnanci majú síce byť na čas uskutočňovania dvojroč­ného plánu preradení do produktívnych povolaní, ale len Vo forme dovolenky od terajšieho ich zamestnávateľa, t. j. štátu, a po poldruha roku predošlému za­mestnávateľovi, to jest štátu, zasa vrá­tení. Nás táto oportunistieká „trans­akcia“ zaujíma v tejto súvislosti len potiaľ, že by zasa na dlhý čas odzvonila všetkým nádej ám štátnych zamestnancov na úpravu platov. Ako známo, parlament sa nedávno pri rokovaní o zvýšení platov štátnych zamestnancov postavil na sta­novisko, a to na správne stanovisko, že štátnozamestnanecké platy možno zlepšiť až po odčerpaní prebytočných síl zb štát­nych úradov. Pri počte asi 170.000 prebytoč­ných štátnych a verejných zamestnancov a pni čiastke 30 miliárd, ktorá je prelimi­­novaná zo 73-miliardového štátneho roz­počtu len na platy štátnych a verejných zamestnancov, je to pochopiteľné. Ak by sa však mal uskutočniť plán so „zapoži­čaním“ prebytočných štátnych a verejných zamestnancov pre výrobu len na čas dvoj­­ročnice, a nie plán na ich trvalú reštrik­ciu. ktorá už vlastne mala byť skončená práve do konca m. m. (o jeden planý sľub viiac!) značí to, že štátni zamestnanci bu­dú poberať svoje žobrácke platy ešte , aspoň dva ďalšie roky, ak, pravda, v štát­nych službách do toho času vôbec kto zo­stane, prinajmenšom aspoň ak zostane kto kvalifikovaný á neskorumpovaný. Najpoprednejšie miesta v čs. dovoze vývoze v máji zaujímal y tieto štáty: V májovom dovoze činily suroviny a polovýrobky 62%, potraviny a nápoje 15.5%, hotové výrobky 21.9%, vo vývoze hetové výrobky 74.5%, suroviny a polový­robky 13.2% a potraviny a nápoje 12.2%. V dovoze od začiatku roka do kon­ca mája majú suroviny podiel 61.5%, po­traviny 15.4%, výrobky 22.6%; vo vývoze činia hotové výrobky 69.8%, potraviny 13.9% a suroviny 16.2%. Podľa hodnoty boly v májovom dovoze a vývoze na popredných miestach tieto to­vary: Celá tátio problematika má aj svoju oso­bitnú stránku slovenskú. Po dva roky po­čúvali slovenskí štátni zamestnanci a slo­venská verejnosť výčitky s českej strany, že úroveň platov štátnych zamestnancov na Slovensku je vyšäia ako v českých kraji­nách. Ponechávame stranou okolnosť, či si slovenský štátny zamestnanec prípadne svoj vyšší plat väčšou výkonnosťou, samo­statnosťou a iniciatívnosťou aj objektívne nezaslúžil. Faktom však ostáva, že s ohľa­dom na iný zásobovací systém boly a sú aj životné náklady slovenského štátneho zamestnanca a spotrebiteľa vôbec vyššie ako boly a sú životné náklady českého štátneho zamestnanca a spotrebiteľa. Te­raz dochádza k platovému vyrovnaniu me­dzi českými krajinami a Slovenskom zá­konom o sjednotení niektorých predpisov o platových a služobných pomeroch štátnych a iných verejných zamestnancov. Podľa tohto zákona aj na Slovensku zavedú sa české platy, ktoré sú nižšie až o 7.500 Kčs ročne. Vyrovnávajúcim činiteľom bude t. zv. osobný prídavok. Každé zvýšenie pla­tu slovenského štátneho a verejného za­mestnanca bude mať za následok sníže­­nie osobného prídavku. Zamestnanec na Slovensku bude mať teda síce platový „po­stup“ alebo menovanie, v skutočnosti však na výplate nič nezíska alebo len veľmi málo. Slovom, kým životná úroveň české­ho štátneho zamestnanca, ktorú mu ináč tiež nezávidíme, sa prd postupe a meno­vaniach aspoň mierne zvyšuje, u sloven­ského štátneho zamestnanca ostáva ne­zmenená alebo sa snižuje. A predsa celá terajšia štátnozamestna­­necká mizéria, ak je jej príčinou skutočne len nadbytok štátnych zamestnancov, má Vystačíme s pasívnou platobnou bilanciou? Na výsledku zahraničného obchodu v máji musíme si povšimnúť, že je pasívny sumou 273 mil. Kčs, čím sa aktívum prvých piatich mesiacov snížilo na 372 mil. Kčs. Tento vývoj by nemusel byt chybou, po­kiaľ by sme mali vyhliadky na získanie za­hraničnej pôžičky, lebo väčší dovoz (kým by sme ho nestrovili domácim konzumom) nám môže uľahčiť a urýchliť hospodársku znovuvýstavbu (dovozom investičných stat­kov) a umožniť v neskoršich mesiacoch vyš­ší export (zaobstaraním potrebných suro­vín). Za danej situácie však, keď stále ešte nemáme žiadnych konkrétnych vyhliadok na pôžičku, musíme sa usilovať nielen o vyrovnanú ale aj značne aktívnu platobnú bilanciu, aby sme mohli okrem zahranič­ných nákupov platiť aj úroky a splátky na zahraničné dlhy. Preto prvoradým prí­kazom dneška je ďalšie zvyšovanie expor­tu a udržiavanie aktívnej platobnej bilan­cie. Plánujeme zahraničný obchod Správne vyvážený zahraničný obchod je pre nás dnes tým dôležitejší, že sme pristú­pili na systém plánovitého hospodárstva, lebo splnenie predpokladov v investíciách, vo výrobe a v utváraní životnej úrovne obyvateľstva je vo veľkej, ak nie prevaž­nej miere závislé od dovozu a od vytvore­nia schopností tento dovoz platiť. Ak bu­deme chcieť svoj hospodársky plán splniť, pri terajšom obmedzenom množstve pla­tobných prostriedkov nevyhneme sa teda ani pevnému plánovaniu nášho zahranič­ného obchodu, a to pokiaľ ide o vývoz aj dovoz. Náš dovoz musí byť racionálny, prostý všetkých zbytočných nákupov dnes ešte musí sa orientovať predovšetkým a podľa nákupných možností, tým viac, že nám pri ňom ide väčšinou o hodnotné su­roviny a vzácne investičné statky. Vývoz má pritom pomerne ťažkú úlohu vedieť sa usmerniť a presadiť v tých valutových ob­lastiach, v ktorých budú prameniť naše nákupy, aby tieto vedel zaplatiť a svojimi prebytkami aby pritom umožnil štátu plniť jeho finančné záväzky. Preto plán zahra­ničného obchodu na r. 1948, ktorý práve v týchto dňoch schválila Ústredná pláno­vacia komisia musí byť záväznou smerni­svoje korene v českých krajinách. Už mnohokrát sme v tomto časopise pouká­zali na skutočnosť, že Slovensko neoplýva neproduktívnymi pracovnými silami štátnych a verejných úradoch, ako nimi v oplývajú české krajiny. Poukazy s českej strany na drahú administratívu povere­níctiev, naposledy napr. poukazy posl. nár. soc. strany Firta v Svobodných novinách, sú neopodstatnené. Možno, že niektoré povereníctva sú relatívne lepšie vystrojené po vecnej stránke ako pražské minister­stvá. Toto vecné vystrojenie nie je však ani zásluhou ministerstiev ani na úkor českého poplatníka. Pokiaľ ide o vystro­jenie povereníctiev pracovnými silami, nebolo by akiste omnoho menšie ani vte­dy, keby namiesto povereníctiev vykoná­­valy na Slovensku administratívne úlohy iné orgány, ak, pravda, zásada, že Slo­vensko si bude spravovať svoje veoi samo, má nejakú cenu. Doporučovali by sme pre­to p. posl. Firtovd a iným, čo podobne ar­gumentujú, aby spočítali zamestnancov napr. len českého a moravského zemského nár. výboru, ich expozitúr, českých nár. výborov okresných a miestnych a zistia, že ich poukazy na nákladnosť orgánov slovenských nemajú tej ceny, akú im pri­pisujú. Tým nechceme povedať, že by sme neprivítallí reštrikciu aj V počte povere­níctiev. Sme však tej mienky, že sa takáto reštrikcia stane skutkom hneď, len čo sa zmenší počet pražských ministerstiev.. Ak teda štátni zamestnanci na Sloven­sku budú ešte dlho čakať na zvýšenie pla­tov, bude to najmä preto, že je nadbytok štátnych zamestnancov — v českých kra­jinách. D. Do plánovaného zahraničného obchodu Skoro 5V2 miliardy obratu v májovom zahraničnom obchode pri pasívnej bilancii — Plánujeme aktívny zahraničný obchod s hlavnou orentáciou vývozu na západ — Ďalšia štvrtina exportu oslobodená od vyrovnávacích čiastok do Intervenčného fondu — Monopolizuje sa dovoz základných prie­myselných surovín (K) . Praha, 3. júla. Výsledky zahraničného obchodu Československa za prvé dva, resp. až tri me­siace tohto roku našu hospodársku verejnosť — ako sme to aj v „Budovateli“ kon­štatovali — nemohly uspokojiť, lebo jednak boly značne slabšie od výsledkov, ktoré sme docielili už koncom minulého roku a javily sa teda ako krok nazpät, a jednak — čo je ešte dôležitejšie — nezodpovedaly potrebám nášho hospodárstva a boly veľ­mi vzdialené dovozného a vývozného programu, ktorý sme si na bežný rok vytý­čili. Zato vývoj, ktorý v našom zahraničnom obchode nastal v posledných dvoch štatisticky spracovaných mesiacoch — v apríli a v máji — naplňuje nás značným uspokojením a. dáva nám do výhľadu nádej, že aj keď ešte značne zaostaneme za vytýčeným dovozným a vývozným programom, do konca roku priblížime sa aspoň k trojnásobku čísel z r. 1937 a výsledky budú ako-tak primerané čo len bežným po­trebám nášho hospodárstva. január 1528 1938 + 410 február 1512 1708 + 196 marec 1965 1814 — 151 apríl 2261 2451 + 190 máj____________________2852________257»_______— 275 január—máj 10.120 10.491 + 371 Dovoz (v mil.):_____________Vývoz (v mil.): 1. USA 377 1. Švajčiarsko 25» 2. V. Británia 752 2. Švédsko 228 3. Švédsko 21» 3. Holandsko 180 4. Egypt 196 4. Juhoslávia 171 5. Švajčiarsko 1»1 5. Belgicko 152 6. Belgicko 14» 6. V. Británia 143 7. Holandsko 124 7. Taliansko 141 8. Taliansko 120 8. SSSR 133 9. Turecko 104 ». Rakúsko 104 10. SSSR 104 10. Turecko »4 Za prvých päť mesiacov (január—máj) 1947 boly hlavnými našimi partnermi v za­hraničnom obchode: V dovoze (mil. Kčs):_____Vo vývoze (mil. Kčs):___ • ... š i 153? 1. Švajčiarsko 1253 2. V. Británia 1024 2. Švédsko »10 3. Švajčiarsko 901 3. Holandsko 7»4 4. Holandsko 681 4. Belgicko 70» 5. Švédsko 616 5. Juhoslávia 573 6. Belgicko 592 6. USA 564 7. Egypt 513 7. V. Británia 542 Bavlná tabak obec. kov$ vlna žel. rudy sur. kože a kožušiny Vývoz (v mil. Kčs): železo a žel. tovar sklo a sklený tovar stroje a prístroje vozidlá drevo cukor raf. 371 227 226 195 158 128

Next