Čas, apríl 1945 (II/10)

1945-04-29 / nr. 10

Eudaci vyhlasovali sa za naj­­nekorapromisnejších Slovákov. Pravda. Lenže ich nekompromis­nosť platila výlučne voči Slo­vanom, hlavne Čechom. Voči Maďarom a Nemcom boli sami kompromisní, lebo od Nemcov a Maďarov im „nehrozil" po­krok a osveta. P. Koríčanský. f stredný Ročník II. — Číslo ÍO. Pravda víťazí! Redakcia a ve, Goelheho ul. 5. 76-46, 43-28, 21-99. - davaíeľ Demokratická povedný redaktor Marti Tlači Slovenská Grafia, Lazareíská ulica č. 4/c. - každý deň okrem po Predpláca sa mesačne: v 25 Kos, na vidieku 27 Kčs. pisy poslané redakcii sa orgán. Demokratickej strail Bratislava, nedeľa 29. apríla Červená armáda sa spojila s armádami záp. spojencov Spojenie sa uskutočnilo v meste Torgau v strednom Nemecku. — Posolstvá spojeneckých štátnikov k celému svetu ZAS, Bratislava, 28. apríla. Spojenecké armády z východu a západu spo­­jily sa v strednom Nemecku. V osobitnom oznámení z Moskvy, Washingtoni: a Londýna hlásia, že predvčerom bol nadviazaný pevný styk medzi sovietskymi a americkými vojska­mi v meste Torgau na rieke Labe. Prvý styk nadviazaly hliadky 25. apríla. Predvčerom sa siSIi velitelia 69. americkej pešej divízie prvej armády a 58. ruskej gardovej divízie armádnej skupiny maršala Koneva v meste Torgau a ro­kovali o výmene zajatcov. Včera večer mos­kovské delá vystreliiy najväčší počet delových sálv na počesť — ako to vyhlásil denný rozkaz maršala Stalina — ruských a angloamerických vôjsk. Pri príležitosti spojenia sa Červenej armády a armád západných spojencov na nemeckej pôde, predniesli v tom istom čase svoje posol­stvá k svetu najvyšší veliteľ Červenej armády a predseda Rady ľudových komisárov maršal Stalin, prezident Spojených štátov severoame­rických Truman a britský ministerský predse­da Churchill. Posolstvo maršala Stalina V mene sovietskej vlády obraciam sa na vás, dôstojníci a vojaci Červenej armády a armád našieh spojencov. Víťazné armády spojeneckých mocnosti v tejto vojne o oslobodenie Európy rozbily nemeckú vojenskú moc a spojiiy sa na nemeckej pôde. Teraz ide o to, dovŕšiť zničenie nepriateľa a prinútiť ho siožiť zbrane a bez­podmienečne kapitulovať. Červeuá armáda splní túto úlohu a túto povinnosť voči svojmu vlastnému národu a voči všetkým slobodumi­­lovnýin národom sveta. Pozdravujem udatné vojská našieh spojen­cov, ktoré teraz bok po boku s Červenou armá­dou stoja na pôde Nemecka. Takto spojení, ne­prestaneme dovtedy, kým cľielo nebude úplne dokončené. Rusko a Juhoslávia Len ien, kio žil zo svojho pera, vie, čo znamená štyri roky nepísať, a pozná cit, ktorý sa zmocní človeka, keď môže zno­vu slobodne položiť svoje myšlienky na papier a poslať ich redakcii. Nemci prišli do Záhreba 10. apríla 1941 okolo !^5. hod. odpoludnia. Niekoľ­kí kolegovia sme sa stretli v Pressbirou za banovinu Chrvaiska, odhodili sme novinárske perá a dali sme si medzi se­bou slovo, žé keď príde znova sloboda, budeme pokračovať v písaní. V ten istý večer boli sme niekoľkí za­tvorení. Úžasný teror v Záhrebe prena­sledoval aj nás žurnalistov. Každý.sa za­chraňoval ako vedel, alebo lepšie po­vedané, ako to náhoda priniesla. Osud ' chcel, že som sa jedného studeného ja­nuárového dňa r. 1942 našiel v Brati­slave. Slovenská fašistická tlač plnila vtedy stĺpce o Nezávislej Dŕžave Hrvaiskej. a oficiálne kruhy vítaly delegácie Usta­­šov. Bolo treba opatrne informovať slo­venskú verejnosť, že „usfašslvo" je die­lom Nemcov a Talianov a že chorvátsky národ nemá s ním nič spoločného. To sa aj podarilo. Mnohí Slováci pochopili nielen to, čo chce vlastne chorvátsky r.árod, ale ai ostatné národy federatív­nej Juhoslávie pod vodcovstvom mar­šala Tita. Po tieto dni bola podpísaná priateľ­ská smluva medzi Sovietskym Ruskom a Juhosláviou na 20 rokov. Tu musím hneď pripomenúť, že smluva medzi tý­mito dvoma štátmi nie je výsledkom momeníánnej medzinárodnej situácie, ale že je to logický dôsledok íúžieb so­vietskych národov ako aj národov fede­ratívnej Juhoslávie. Preto táto smluva nie je dielom dlhých kabinetných roz­hovorov bez účasti širokých národných más. Maršal Tito dal na túto smluvu svoj podpis, splnomocnený tisícami naj­lepších bojovníkov federatívnej Juho­slávie: Slovincov, Chorvátov, Srbov a Macedóncov. Mravná sila tejto smluvy je veľká. Aby som povedal pravdu, je to smluva brata s bratom, ktorí si jeden druhému už dávno predtým verili na dané slovo. Po veľkej revolúcii v Rusku držal sa veľký diel Európy oproti Sovielskenju sväzu veľmi rezervovane. Národy v Ju­hoslávii tento cit nepoznaly. Predseda chorvátskej sedliackej strany Stepan Sa­die odišiel r. 1923 do Moskvy a pristúpil tam k tretej zelenej internacionále. Po návrate povedal, že Rusko môže byť ca­­ristické, môže byť komunistické, ale je naše, lebo je slovanské. Tieto slová sa v posledných 20 rokoch veľmi často opakovaly a pri tom boly tieto slová najmiernejšou formuláciou pre vyjadre­nie mienky .nášho ľudu o Rusko. Cez mnohé generácie vybudovala sa v na­šich národoch viera v Rusko. V najtragickejších chvíľach našich ná­rodov obracali naši národní bojovníci svoje pohľady a nádeje k Rusku. Naj­novší kus našej histórie je najvýraznej­ším dôkazom tejto hlbokej viery v Rusko. Nemci vnikli r. 1941 do Juhoslávie. Fa­šistická elementy na čele s generálom Nedičom podpísaly kapituláciu a gen. ledič stal sa predsedom quislingcvskej lády v Belehrade. Národy Juhoslávie úío kapituláciu neuznaly, pretože in­­inktívne cítily, že ich Rusko neopustí. Záhrebe sa už koncom apríla r. 1941 vorilo, že sa hitlerovská Nemecko ystá/ na Sovietske Rusko a takéto in­­mácie prichádzaly aj' z nemeckých ho V. Teror na území Juhoslávie sá ňoval, prexože Nemci chceli mať pri adnutí Ruska zaistený bok. V tak­om ustašskom Chorvátsku bol vý­­ým orgánom Nemcov Eugen Kva­­k, ktorý chcel túto istotu Nemcov zabezpečiť potokmi chorvátskej a srb­skej krvi. V Dalmácii vládol teror Talia­nov, ktorý organizoval generál Roaila. A tam sa v tých ťažkých chvíľach tiež ve­rilo v Rusko. Spomínaiy sa slová veľké­ho juhoslovanského politika z prvej svetovej vojny Franja Suppila, ktorý už vtedy povedal Rusom: „Jadranské more je jediné teplé, otvorené slovanské mo­re, ktoré nás viaže so svetom, a je v zá­ujme celého Slovanstva, aby toto more , zostalo pevne v rukách Slovanov." Ve­delo sa, že v Sovietskom Rusku bude po­rozumenie pre takúto koncepciu. A tak, keď Nemci napadli Sovietske Rusko, ju­hoslovanské národy morálne takto pri­pravené povstaly ku gigantickému boju proti Nemcom a sami si medzi sebou na­šli dôstojníkov, politikov, novinárov aid. Jedným slovom celý život juhoslo­vanských národov odzrkadľuje sa v par­tizánskych bojoch v lesoch. Syn chor­vátskeho Záhoria, toho starého revolu­­cionárskeho hniezda, Josip Broz Tito sta­ne sa vodcom národného hnutia a mar­šalom. On, ako aj národy Juhoslávie, ve­rili v Rusko i vtedy, keď Nemci vnikli až na Kaukaz a mnohé slabé duše v Europe stratily nádej v úspech spoje­neckých armád. Veľký juhoslovanský básnik 75-ročný Vladimír Názor hlási sa tiež z lesa s manifestom, v ktorom for­muluje rusofilskú orientáciu národov Ju­hoslávie týmito slovami: „Prečo s Rus­mi? Preto, že sú starší, silnejší a rozum­nejší." To sú časy najúprimnejšieho bratstva medzi dvoma armádami: So­vietskeho sväzu a národov Juhoslávie, ktoré si poméhaly ako a koľko mohly. Účinok iejlo smluvy bude badateľnv veľmi rýchle na medzinárodnom pol­­rickom poli a zvlášť posilní medzinárod­nú pozíciu federatívnej Juhoslávie opro­ti Taliansku vo veci slovanskej Istre, Okrem toho si federatívna Juhoslávia zaistí dôležitú pozíciu na Balkáne a v Podunajsku, Li. A. D u j mžč Ideme manifestovať za ideály demokracie, pokroku a slobody Program bratí slavských májových osláv. ZAS, Bratislava, 28. apríla. Po šiestich rokoch krvavej fašistickej tyranie dožili sme sa opäf pohody. Slovenský národ si opäf slobodne vyilý chol a púšfa sa do výstavby svojho do­mova, chcejúc zabezpečiť všetkým rúd u verným synom a dcéram slovenskej vlasti šťastný a svojský samostatný živ ot vo vlastnom domove. Celý slovenský národ chystá sa pri tejto príležitosti jednotne, ako nedeliteľ­ný a nerozborný celok, osláviť čo najd ôstojnejším spôsobom Sviatok práce a vzdať úprimný hold vďačnosti všetkých Slovákov hrdinskej Červenej armáde a bratskému SSSR, ktorého udatní voj aci priniesli nám vykúpenú slobodu. Chceme, aby 1. máj 1945 niesol sa v znamení mobilizácie všetkých síl na po­moc Červenej armáde za urýchlené v ífazné ukončenie vojny s nemeckými fašistami, v znamení veľkorysej výstav by nášho domova, úprimného priznania sa k myšlienke pokroku, sociálnej spra vodlivosti, ozajstnej ľudovosti a demo­kracie, v znamení víťazstva pracujúceho ľudu. Takto vyznie na celom oslobodenom Slovensku oslava 1. mája. Aj hlavné mesto Slovenska. Bratisla va, zapojí sa do rámca týchto veľko­lepých osláv pracujúceho ľudu, aby do kázala pred celým svetom svoju úprim­nú vďačnosť za oslobodenie a vôľu žiť slobodne v nedeliteľnej Československej republike s bratským národom českým. Národný front v Bratislave usporiada oslavu 1. mája a oslobodenia hlavného mesta a západného Slovenska s týmto programom: V pondelok 29. apríla o 17. hod. po­poludní bude v Národnom divadle sláv­­nostríá akadémia na tému „Poézia revo­lúcie a boja“. Po slávnostnom prívete Jána Horváta nasledujú tieto umelecké čísla: 1. Andrej Sládkovič „Preobraze­­nie“, recituje O. Sýkorová a J. Pántik. 2. M. Bancíková recituje báseň Fraňa Kráľa „Na slávu slovenským partizá­nom“. 3. Viliam Záhorský recituje bá­seň J. Poničana „Dvíham fa“. 4. Členo­via činohry ND predvedú Laca Novo­­meského „Červená a čierna“. 5. B. Pas­ternak: „Pamiatke Leninovej“, recituje J. Jamnický. 6. Julo Pántik recituje Ma­jakovského „Kazaň“ 7. Členovia činohry ND predvedú Bukajevov „Zlatý vrch“. Po prestávke J. Budský recituje Grieb­­covovu báseň „Srdce vojaka“. Orche­ster Národného divadla zahrá Mussorg­­ského „Noc ňa Lysej hore“ pod taktov­kou dirigenta Ladislava Holoubka. Jamnický recituje Svietlovovu „Grana­J. du“, E. Lehotská tancuje Rachmaniňo­vo „Prelúdium“. Členovia činohry citujú sborovú báseň J. Poničan; máj“. Napokon nasledujú hymny Če slovenská a Sovietskeho sväzu. Réžiu akadémie má J. Jamnický Budský, za hudobnej spolupráce A. ( náša a D. Kardosa. Koniec akadéi o 18.30 hod. V utorok 1. mája bude vlastná osla Sviatku práce zá účasti všetkých pra júcich vrstiev. ' O 7. hod. ráno budíček v ulicia mesta, účinkuje posádková lmdha Č armády a hudba Národnej bezpečnost O. 7.30 hod. sraz robotníkov a úrad níkov vo vlastných závodoch a úradoch odkiaľ odpochodujú v usporiadaných šíkoch na hlavné shromaždište (Náme­stie slobody) tak, aby najneskoršie o 8.30 hodine holi na Námestí slobody. Účastníci, jednotlivci a menšie skupinky občanov dostavia sa o 8.30 hod. na hlavné shromaždište^ O. 9. hod. pohne sa hlavný sprievod z Námestia slobody a odpochoduje cez Štefanovičovu ulicu, Štefánikovu ulicu, Suché mýto, Námestie Republiky. Ružo­vú ulicu na Hviezdoslavovo námestie pred Národné divadlo. O 10. hod. veľká ľudová manifestácia pred Národným divadlom. Manifestáciu otvoria prehliadkou čestnej roty posád­ky Československej armády a jednotky partizánov. Potom nasleduje štátna hym­na Československa a Sovietskeho sväzu. Manifestáciu otvorí spisovateľ Dr. Jan­ko Jesenský, načo nasledujú prejavy zá­stupcu Červenej armády a zástupcu če­skoslovenskej armády. Potom je sláv­nostná reč zástupcu Predsedníctva SNR, povereníka pre vnútro Dr. Gustáva Hu­­sáka. Po reči ministra Dr. Husáka na­sledujú ďalšie prejavy, a to zástupcu Demokratickej strany, Komunistickej strany Slovenska, Národného výboru, slovenských spisovaleľov, Slovenskej u­­niverzity, Vysokej školy technickej, dra­matických umelcov, bratislavských zá­vodov, Ústredia odborových sväzov Slo­venska, slovenských roľníkov, zástup­kyne slovenských žien, zástupcu Sväzu slovenskej mládeže a slovenských parti­zánov. Manifestáciu zakfúči Dr. Ján Je­senský. Popoludní o 15.30 hod. začnú sa na štadióne ŠK Bratislava športové podni­ky, spojené s koncertom. V tom čase bude basketbalový zápas mužstva ŠK Bratislava proti VŠ a súčasne futbalový zápas. O. 17. hod. bude hlavný futbalo­vý zápas mužstva ŠK Bratislava proti reprezentačnej XI. západného Slovenska. O 16. hod. bude koncert pred Národ­ným divadlom. Národný front v Bratislave vyzýva k hromadnej účasti obyvateľstvo Bratisla­vy, aby manifestačné oslavy stály sa dô­stojným prejavom vďaky slovenského ľudu za oslobodenie hlavného mesta Bratislavy a západného Slovenska hrdin­skou Červenou armádou zpod fašistic­kého jarma, ako aj mohutnou demon­štráciou za ideály demokracie, pokroku, za práva pracujúceho ľudu a za slobod­ný život slovenského národa.

Next