Čas, marec 1946 (III/56-63)
1946-03-07 / nr. 56
Cena Kčs 2r Redakcia a administrácia: Bratislava, L* zaretská nl, č. 4/c. Telefon é. 64-41, 72-08. Pražská redakcia „Času”: Praha IX., Pŕ,kopy 8, teJ.: 238.95. Účet Poši. sporiteľne: 7441. Majiteľ a vydavateľ: Demokratická strana. Hlavný redaktor Karol Hušek, zodpovedný redaktor Svetozár Kresák. Tlači Slov. Grafia, Bratislava, Baaaretská nl. 4/c. Vyehátka každý deň. Veci. týkajúce sa predplatného a inzercie, vybavuje ad tni lustrácia. Rukopisy, zaslané redakcii, sa nevracajú. Predpláca sa mesačne: 4« Kes a Poindelnik 19 Kčs. Datvfciadaci pôšt. átad teatMaia k * Deň Masarykov Dk. Ján Halle Dňa 7. marca dožil by sa T. G- Mdsaryk 86 rokov. Deviaty rok drieme svoj sen a nebol už svedkom úderu, ktorým osud za sia|ol jeho Republiku. Márne nepriateľ pokúšal sa zhanobiť hrob na lanskom eintori a e, keď odstránil i jeho meno s pomníka. márne «tráižily stráže hrobka, aby prekazily akýkoľvek prejav verného Indii. Zo sŕdc národ« nemohli meno vytrieť a vždy a vždy našla sa hoci i skromná kytička na náhrobnom kameni ako po-zdrav, ako hlas nádeje a viery. Nie je možné zabudnúť na «pravda vladársku postavu, na ušľachtilú hlavu mysliteľa, na živé gestá štátnika a bojovníka. Osi* rolý národ v krutej dobe poroby a poníženia spomínal naňho ako na otca a aj v budúcnosti bude sa k nemu vracať vždy, keď sa ocitne na križovatke ciest. Za starých vekov, keď zakladatelia národných «bei strácali sa v hmlách myrhu a potomkom javili sa ako božstvá, v osudových chvíľach pálil im ľud žertvy a modlitbou volal: predaj zahynúť nám i budúcim.” U Slovákov a Cechov tých, ktorým na srdci leží osud národa a vrcholná jeho organizácia štát, v takých rozhodujúcich chvíľach obracať sa budú k Tomášovi Masarykovi s otázkou, ktorá je tá cesta ukavá, po ktorej sa treba brať. Lebo bol to práve on, ktorý vyhlásil, že mravné ■zásady, na ktorých bol naložený ten-ktorý štát, sú aj základom jeho trvania. A bol to práve on, čo z filozofie dejín., z duehomed »histórie a tradície národa, z jeho zemepisného položenia a »iHsiočenskélw) 'rozvrstvenia formuloval našu štátnu ideu a určil poslanie, ktoré má naše národné v toto prte-tor* Pb-ropy. ▼ tcwsrôm zíje vo áurvanštvw a »ndíFíVe. ífoiy to idey humanitu«:. ktoré ako zlatá niť tiahnu históriou národa od jutu českého zemana Chelftóbého ■, KV. .-UroXt -až po íö-O'vei.skélm Jána Kotlára. Bol to hoj »a slobodu prejavu pravdy. Je to demokracia ati základe kresťanskej lásky k blüh nénm, tolerancie a úcty k osolmosti, na základe odmietnutia každej násilnosti» lebo Ježiš * nie Cézár uvedie ľudstvo do zátóky mieru a pokoja. Pravdy Masarykom hlásané sú tak pravé, eko pravda sama. A predsa bolo treba mnoho odvahy a práce, kým k ryžovišťu jalového f.-iesku za jagal y sa ich zlaté zrná. Pozrime len na Masarykovo zasiahnuce do slovenského života pred prvou svetovou vojnou. Koľko neporozumenia urážok dostalo sa mu za to, keď povedal že národom je aj sedliak, robotník a nielen páni v čiernych kabátoch, keď hlásal, že nie ten. kto kričí, je národovec, ale ten- kto dvíha mravnú, vzdelanostnú a s«; elánu úroveň svojho ľudu. koná pravú povinnosť národnú. Proti planým heslám, či už lo boly výrobky domáceho zápeeia alebo import z cudziny, staval kritický rozum, proti frázam a _ propagande skutočnosť pravdy a realizmu. Nazvali ho zato kaziteľom mládeže, tej mládeže — dnes už sedemdesiatnikov —. ktorá pod dojmom jeho ocenia pohla do tých čias temnou mason ľudu a dalaim nielen ducha národného, ale aj občiansku hrdosť. Tým upravil Masa ryk slovenské obrodenie a vytvoril ovzdušie, v ktorom mohla vzniknúť republika Čechov a Slovákov Jeho zahraničný boj korunovaný bol úspechom práve pre tieto demokratické z-rjýady, lebo nž prvá svetová vojna bola borba za demokraciu. Aj keď niekedy pomýšľali udržať rakúsko-nhorskú monarchiu z neznalosti jej vnútorných pomerov bol to práve Masaryk, ktorý pohol veľkého amerického demokrata Wilson«, že zlomil palicu nad habsburskou ríšou. V úrade prezidenta Republiky trpezlivé a húževnaté dával príklad demokratického konania, aby ho uviedol nielen do formy štátnei ale aj do celého ducha národmi po«i>olitos,ti zásadami, ktorými pokročilý západ zabezpečil slobodu svojho občianstva n jeho sociálny a hospodársky blahobyt. Belo to v dobe, keď v našom susedstve vznikaly učenia na potlačenie ľudských práv a zotročenie jednotlivca t totalitných systémoch fašizmu a nacizmu, ocenia násilia novovekého otrokárstva a pohanstva proti ktorému postavil »voje b'-d e: .Ježiš, nie Cézár.” No výstražný hlas filozofa nestačil. Bolo treba znovu pozdvihnúť meč a vypáliť besnotu, ktorá zachvátila časť ľudstva. Boj sa ukončil víťazne. Demokracia znovu zažiarila. Masarykova republika za «a ožila. Ale aby úplne splnila svoje postenie bude sa hlárctavždy h tomu, čo nám odkázal veľký vt’\ slovenského sedliak” z Hopei au — T G. Miasaryk. 7. marcu med 06 rohmi nantiU m prezident-Osloboditeľ T. G. M a $ ary k. V terno deň uč aj 3a starej Č P R uctieval ai národ slovenský i český svojho prvého prezidenta* za nemeckej okupácie rpomierJao-i na neho utvrdzoval sa vo viere v slobodu, dnes v oslobodenej ČSR po prvý ros svätí zasa slobofhne deň jeho narodenín. A ako v starej ČSR ešte za jeho života vzdal me. národ najväčšiu úctu najušľachtilé jším zákernom „T. G. Masaryk Zaslúžil sa o vlasí. .tak v oslobodenej Republike Dočasné národné xhromalderme uznáša sa vo výročný deň na záhone, ktorým 7. marec vyhlasuje sa Za štátny sviatok. „VUJcIJ sme pred schon rAJ na zemi; ale ~áj na zemi nie je nikdy hotový a ukone*tý, je v nás ako dobrá vôľa, ako vzáumná služba, ako žízeň po spravodlivosti i predovšetkým ako láska, účinná láska k našim spoluobčanom a k všetkým ľuďom dobrej vôle. Máme svoj štát na to, s by une sa v ňom usilovali o najlepší poriadok, povedal by o kráľovstvo bo' ie, verím, že často, o tom nevediac, sme k .omu osudom, Prozreteľnosťou vedení.” Prezident-Osloboditeľ v posolstve k 28. okt. 1928. Ústredný or gr&n Demokratickej strany Ročník HU — Číslo S6 ]j\J\f , 3 7 3 n 5 Pravda víťazí! Bratislava, štvrtok 7. marca 1946 V Stáinv rozpočet na rok 1946 Z expozé ministra financií Dr. V. Srobáro - 64 mišiárd výd., 32 miliárd príjmov Máme vyše poimilióna štátnych zamestnancov - Hospodárstvo a riešenie problému siovensko-českého \r Praha. - Na zasadnutí DNS dňa 5 marca minister financií Dr. Šroibár predniesol expoizé k štátnemu rozpočtu na r. 1946, ktorý predostrela vláda DNS. Minister Dr. Šroibár m. i. povedal: — Tento prvý rozpočet obnovenej a sjednoleuej Republiky môžem charakterizovať ako rozpočet obnovy a budovania. Štátne rozpočtové hospodárstvo sa, rozdeľuje na tri úseky, a to na úsek ústred" ný. štátne hospodárstvo zorní českých a štátne hospodárstvo na Slovensku. Príjmové hospodárstvo vychádza eo zásady jednotnosti daňového a hospodár-.«keho celku celého územia štátu. Táto zásada nie je ešte v praxi dosiaiľ úplne pere veden á. ale domnievam sa — hovo ril minister Šrobár —, že y konečnom štádiu poplynú všetky štátne príjmy do jedinej spoločnej pokladnice, i keď budú z administratívnych dôvodov zachované a/ko príjmy ústredné, alebo zenní českých, alebo Slovenska. Rozpočet sa ďalej delí na riadny a mimoriadny. Číselný rozsah rozpočtu, je takýto: výdavky, tvoriace mimoriadny rozpočet, spôsobujú, že náš prvý rozpočet konči vysokým schodkom. Celý rozpočet riadny í mimoriadny počíta s výdavkami 64.0(1(1 miliónov Kčs a s príjmami v sume 37.792 miliónov Kčs, takže v vplýva celkový schodok 26.2(18 miliónov Kčs, Z toho pripadá na riadny rozpočet v j výdavkoch 38.924 miliónov Kčs a v. pnjmoeh 31.386 miliónov Kčs. takže riadny rozpočet, končí schodíkom 7.538 miliónov Kčs. Rozpočet mimoriadny činí vo výdavkoch 25 076 miliónov Kčs a v príjmoch 4.406 miliónov Kčs. takže končí schodkom 18.670 miliónov Kč«. Sú to veľmi vysoké číslice, znamenajú, že len v riadnom rozpočte sa počíta so schodkom asi 600 m;liónov Kčs mesačne Do konca októbra 1945 dosiahol u na1« počet štátnych zaine Hanrov Čísla 529 tisíc. Všetky osobné náklady na zapfáatnaneov činia podľa predloženého rozpočtu bez penzií vo vlastnej štátnej správe 13606 miliónov Kčs, v štátnych podnikoch 8.028 miliónov Kčs, spolu 21.634 m liónov Kčs. K tomu sa ešte pripočítajú náklady na penzie v čiastke 4.535 ľťiliónoy Kčs n vlastnej štátnej správy i podnikov. Rozpočtové príjmy na rok 1946 boly stanovené za predpokladu širokého, ďalšieho rozvinutia nášho hospodárskeho života. Ide tm menovite o výnos verejných dávok a monopolov, ktorý je odhadnutý sumou 25.823 miliónov Kč« a predstavuje o niečo viac ako 82°/» príjmov riadneho rozpočtu. V rozpočte na rok 1945 vystupujú ďaleko do popredia priame dane sumou 10 a štvrť miliardy Kos. Na drahom mieste podľa výnosu sú nepriame dane a monopoly sumou 7 miliárd Kčs. 6o je 19*/» celkových príjmov na verejných dávkach. obratu, Tretia v poradí príjmov je daň r. ktorej výnos je odhadnutý na 5.700 miliónov Kčs. to je asi 24®/» upraveného celkového príjmu dávkového. Poplatky, ako štvrté, podľa výnosnosti preliminovaué sú sumou 2 a pol miliardy Kčs, to jest asi 91í®/» dávkového výnosu. Napokon sú clá, preliminované asi na 582 miliónov Kčs, éo je len asi 214V» celkových príjmov. Za suchými rozpočtovými číslicami sa vytvára hospodársky život Ide terás o to — hovoril minister Dr. Šrobár —. aby úzkostlivé hospodárenie vo výdavkoch a príliv očakávaných príjmov naplnily rámec tohto plánu živým obsahom tak. aby nedošli, k vážnejším poruchám. Ak má byť skutočne naplnený, musíme vytvárať a prebúdzať k životu všetky kladné sily politické i hospodárske, aby porná hat y k dosiahnutiu tohto cieľa. Na prvom mieste by som chcel uviesť «riešenie pomeru sLovensko-českého. Je fro náš základný vnútroštátny problém. Pokračovanie na 2. strane Boli sme v Lánoch... Už cestou do zámku zašli smé na prostý Jánsky cintorín. V rohu* bez všetkej pompy, bez nápisov « kameňa, len s jednoduchou záhradkou okolo nachodí sa miesto po= sledného odpočinku Veľkého mŕtveho. Len záplava, kvetín dokazuje vdačnosf národa tomu. ktorý ukázal mu cest u k slobode a k životu. Je dojímavo prostý a jednoduchý ten drahý hrob. Chvejúcou sa rukou kladieme kyticu červených ruží na šedivú zem a v hlbokom dojatí dlho stojíme na posvätnom mieste. Prechádzame neskôr po chodbách lánskeho zámku. S temer zbožnou úctou kráčame po špičkách z komnaty do komnaty a pozeráme miesta, kde žil a pracoval náš najväčší filozof dejín. Vstupujeme do úmrpnej izby prezidenta-OslobOdíteľa. Jednoduché biele lôžko. Na nočnom stolíku ležia hodinky. Na písacom stole rozložené knihy. V rohu izby jednoduchá knižnica, plná diel najväčších filozofov. Tam obraz, tu portrét či fotografia. A nebyf sklenej vitríny, v Mor ej chladná sadra posmrtnej masky potvrdzuje skufočtiosf. čakal by som v presvedčení, že vyšiel len úa chvíľu z izby na. balkón, z ktorého jc tak, krásny výhľad do lanskej obory a že opät príde a pozrie sa mi do očú tým svojim ľudským, mäkkým pohľadom. Však slová správcu zámku vyvádza jú mňa z krásneho ma. V hrdle škrti poctivá a úprimná bolest. Cifim ju ešte dlho po odchode zo zámku, ked v hlbokom zadumaní kráčam Jánskou obormi. Uvažujem len o tom. či jestvuje ešte vo svete aspoň jeden jediný tak veľký a tak čistý demokrat. A neskôr, ked stojím v ateliéri majstra Horníka, osobného portretistu pána prezidenta. pred jeho krásnym dielom,-obrazom prezidenta - O sie bodi teľ e na koni v životnej veľkosti a počúvam jeho slová o tom. že ;.'rv t-'-vt' chVa-jc-m oct-váh!* "t’b* k pozdrai-v, za časov okupácie áj perneckí d$ytojníd, mč-udujem «*. To Ir<zio osobnosti strhuje. Vra ciame sa na Slovensko s pevnou vierou, že jeho veľký duch prevedie, nás vítame cez všetky tažkosti novej doby a opakujeme si v duchu slová, ktorými sa národ s Masnrykom lúčil .... Tvojmu odkazu verní ostaneme"’ T. G. M. Dnes si spomíname na vzácneho človeveka, ktrý po smrti žije medzi nami celým svojím životným dielom- Žiari z nebo láska k poctivej práci a viera v človeka, ktorý sa vie riadiť rozumom a mravnými povinnosťami. Sám filozof nepridŕžal sa filozofie neplodnej, ale svoje filozofické úvahy usmernil v prospech praktického života, aby pomohol zlepšiť svet okolo seba- Stavia sa kladne k náboženstvu v jeho podstate, ale prízvukuje v ňom lásku k človeku, humanizmus, ktorý má do života zasahovať nie slovom, ale činom. Viera. v človeka vedie Masaryka k myšlienkam pravej demokracie- Tým sa dostal na pole politického života, ktorý chce obrodiť rozumové i mravne. Pravda musí byt vodidlom každého politika- Zavrhuje planý radikalizmus a hlása potrebu ustavičnej drobnej práce. Humanizmus prechádzal u Masairyka do socializmu, v ktorom je cieľom rovnopráv-, nosí sociálna a hospodárska- V komunizme videl čisté ruskú záležitosť, lebo ruské pomery na začiatku XX storočia ešte stále neboly lepšie aíko sociálne hospodárske pomery západ- Európy okolo r. 1848- Veril preto, že i ruský komunizmus bude časom demokratizovat- Masa ryk uznával revolúciu len ako krajný prostriedok, oprávnený mravne-O demokracii veril, že sa stane obecnou potrebou a presvedčením, lebo okrem iného umožňuje ad stálu kontrolu vedúcich a všestranný vzostup ľudu- Demokracia žiada, aby všetci pracovali a aby neťažili z práce tí. ktorí nepracujú. Masarýk ako uvedomelý a kritický Slovan tvrdil, že be® spolupráce so SSSR nemôže byť svetová politika stabilizovaná. Ako vidno, musí nám byt Masan-yk vzorom a poradcom aj teraz v nových veľkých úlohách, ktoré na nás čakajú- Veď sme vlastne prekonali šťastne strašné roky poroby a nemeckého besnenia len preto, že sme ostali verní masarykovskej tradícii a výchov«- Tí. čo zrádzali a spájali sa s nacizmom. «> boli starí Masarykovi odporcovia- ťVm viac sa budeme riadiť Masarykovým príkladom, tým lepšie p; e nás i pr-e našich potomkov- V- K-