Čas, máj 1945-1946 (III/113-114)
1946-05-19 / nr. 113
CAS Sadol f Fraštacký: Komunistická komédia s roľníctvom V kcmnulstidkiaj »Pravde” vo Ä mája t. t- naipísaM. že som rečnil as vbtóbnom fithiroina'Bdení v SkaJňrai, a vraj otvwans jproboval radil «by nepožadovali parcel ácm poehidháôazn, veľkostatkov a prideľovanie Leh roľníkom. Vyhráhú éram sa vraj, že by to bolo nebezpečné, moc nebezpečné: keď sa bade wan delit, fatk man pribudne nmoho medzí a inedtaičiiek medzi wxsdelenýpiá parcelami, a ti© sa teda nabndií ôbsievail, a tak vraj brade m toho hlad. To vraj ako povereník výživy môžem smelo potvrdil. Nuž predovšetkým formálne. , V Skalici som ©ste nerečnil na vole b. nom Bhroniaždení, ale uistujem komárí. nistov, že tMn prídem medzi našich vo líder a budem, ako vždy n všade, otvenrae hovoriť a pozemkovej reforme. Poviem na adresu nášho voličstva a predovšetkým roľníkov asi toto: Demokratická strana je nekompromisne pre pozemkovú reformu nielen preto, aby si získala pred voľbami roľníka, ale Mávne z tej príčiny, lebo je to základný bod v programe strany, má svoje odôvodnenie v rámca demokratického zriadenia obnovenej Republike, a naša strana je iwesvedeená. že takto najlepšie poslúži záujmom narodia & štátu. Za žiadnych «kolmosti nepripustíme však takú pozemkovú reformu, ktorá je teraz voiebmý*» hodom komunistov, atby aa pôda delila za každých okolností a každú parcelu dental bee ohJadm ma jej rorasah a úéaLnorf iný človek. S hľadiska volebného znamená totiž každá parcela, polaáne prídel pôdy, jeden hlas a potiaľ je matematika komunistov presná a správu». Je to konečne účimná rivraú, keď sa dhoe získal v dvanástej hoditne roľníctvo. Demokratická strana má k pozemkovej reforme reálny postoj a je si vedomá toho, že sa nesmie ňon sledovať len uspokojenie jednotlivca. ale ide tu a vyššie záujmy a vývoj nášho poľnohospodárstva v budúcnosti. na com je e hľadiska výživy zainteresované všetko obyvateľstvo. Sú to tri teáMadraé ptmmcíjpy, ktoré podmieňujú úspešnosť poeemkoved reformy: výnosnosť z pôdy, rentabilita pofát*, hospodárskeho podnikania a istota roľníka, že na pridelenej pôde môže bar pod ári t bez cudzích zásahov. Keby ame pristúpili k pozemkovej n* * forme, ktorá sa v sadoch našich roľníkov menuje právam špaisrátovou, totiž k prideľovaniu pôdy podľa návrhu komunistov, nemohli by sme splniť ani jedm * týchto predpokladov, a výsledkom toho by bolo vytvorená« tzv. roľníckeho proletariátu, ktorý by sám bol «xistanňn» v zúfalej situácii a odkázaný na pomoc a podipom Štátu a výživa by stratila veľkú časť domácich zdrojov a boli iby sme vo zvýšenej^ miere odkázaní aj v mierových časoch na dovoz polncíboepodámákyeh prdraktov z cudziny. Komunistický recept pre pozemkevé reformu by priviedol^ nazmar ▼ (tetke naše úsilie o komasáciu pozemkov, i» je strana bolestou nášho roľníctva a • čím aa budeme musieť vy poriadat keltéén« radikálne v najbližších rokoch. Náš postoj k pozemkovej reforme sleduje rentabilita poľmahoepodáiiskabo podnákamda Toto omeprichádíza do úvahy na nodtrumálne rozdedených parroeJách pre jednotlivých občanov, lebo v mierových časoch by sa ukázalo, že práca, vynaložená na obrodenie a osev pôdy, nie je úmerná výsledkom a za produkty^ z prideílened pôdv sa nedostáva ani čiastočné krytie nákladov. To je konečne teoretická poučka, ktorú môžu nájsť súdruhovia komunisti v každej národohospodár dánskej učebnici. Nebutdem rozvádzal preto táto osvedčenú pravdu, ailc ptípot že komunisti majú na myuli, vrag ako jediní, záujmy robotníctva Robotníctvo je sústredené v priem yselrnýoh oentrách, ktorých zásobovanie je závislé ad vidieka. Ci bude roľník, umele vytvorený podľa komunistického receptu, môcť toľko produkovať, aby mohol dodávať niečo pre zásobovanie do konffiumcnftďkého strediska t Doplatil by teda na takúto poraamkovú ník, ako robotník. reformu rovnako roľAj tu vidno, že uskutočňovanie potaemkovej reformy je spojené s mnohými problémami, ktoré nemožno riešiť y rémed etranníokej agitácie a podľa diktátu volebných ašpirácií, ele lan prísne padla hľadiska hospodárskeho a *> zreteľom aa výživu obyvateľstva. Spasáitové rozparcelovanie pôdy by skutočne mamenalo pribudnutie mnohých medzí a mcdtnčiek modra rozdelenými parcelami. Je to síce vee pre každého jasná. ale napriek tomu odporúčam komunistom, aiby si vzali kataster našim niektorej obe« v Skalickom okrese, zavolali ■i geometra, ktorý, nech v záujme dôvery ie príslušníkom i Óh strany a nech takto podľa svojho návrh« rozparcelujú pôdu. Výpočet plochy mcdizí a modizičick, ktoré zostarnú neobrobené, si zaslúži, aby aa táto vee brala tiež do úvahy pri pozemkovej reform«. Britom odhliadnem od komplikovaných sporov, vyplývajúcich z takéhoto násilného delenia pôdy na základe susedského práva, ktorých následky holi v minulosti s majetkovej stránky tak tragické pre nášho roľníka. A ešte jedna vec. Demokratická strana je pre pozemkovú reformu na základe právneho poriadku a právnej istoty. Nato mám© normy a pozemkovej reforme, aby sme len a len v kfc rámci prideľovali pôdu. Keď však roľník dostane prídel, musí mail istotu, že rutí tento nikto, keď bude plnil is voj o ipovimnost/L, nevezme. Vytvorenie rozdielov medzi pôdou zdedenou a kúpenou na strane jednej, a pôdou, pridelenou v rámci pozemkovej reformy, by bolo osudné a nezdravé pre poľnohospodárfetvo. Komunisti by radi e maličkými parcelami a ich majiteľmi zaobchádzali podľa potreby a stranníckoipolitických záujmov. okamžitých Pôda sa však nemôže, pokiaľ ide o majiteľa, takto meniť. Neistota v majetkovom pomere k pôde oihirožuje jej obrábanie. Preto pristupujme k poBamkoved reforme trieczv®. Nemáme ani záujem, ani vzťahy k veľfcre statkárom, lebo program Demokrati ekeo strany a jej práca náležíte dokázoay a dokážu aj v budúcnosti, že púm vždy a všade ide o záujmy šlovenokaho roľimka. Preto bolo by na čase skonči f komédiu s roľníctvom, ktorú teraz Bacali pred voľbami komunisti. Nechajme roľníctvo pracovať, postarajme sa, aby sa ceny poTuohespodáirskych produktov spravodlivé upravily * takto sa zabezpečila výživa pre občianstvo. Pre toto pracovala a pracuje Demokratieká strana Prste, JS. BB&ja. — N» dnešnej taforrmaA. ne] KhMéw m rnhnHPtftnýmá oavmármi po. M ate, výživy Majer neteri,t • jäej vy. fivomeej Uttušcšl v CSR a o našich vyhliadkach ôs budúcnosti t touto sektore. V tomto poukásal najmä na to, že sa nám podarSto pomerná úspešne stlačiť čierny ob. tood, ktorý u mém «nadobudol takých roz. morov, ak» v oeňatnýcte štátoch Postupovali am* doberáš a postupujeme t sektore zásobovacom plánovité a prfdelový systém i naďalej ponechávame ako jedine sociálne spra. vedttvý. X haď aa naoko zdá, že vyživovacia situácia Je u nás lepšie ako inde, nto je to tak, lelbo kalorická hodnota je teraz iba 1800 kalórii a 00 pere. obyvateľov je nútené žiť ■ prídelov. V® ved zásobovania Slovenska minister uviedol, ž© zavedenie rovnakého systému ako v českých krajinách, a to v plnom rozsahu, Je možné iba postupne, a to sa už etapovité r»bl Naraz sa tak stať nemohl®, pretože eh ý. bajfi dostatočné zásoby niektorých článkov. Tovary UNRRA budú od 27. t, m, prideF°v»t v celom štáte, teda aj na Slovanskú, podľa rovnakých zásad. V Vyživovacia situácia CSR a zásobovanie Slovenska Ako pomáha „veľký zastanca roľníctva” Slovensku Kaädý Mn» rie, le UNRRA poskytuje »ám pomoc, ktorá je veľmi vítaná pre ohňová všetkých ÚBefcorv nášho národoboepodúrskeho života. UNRRA dodáva teda aj potreby pre naše roľníctvo. tejto pomoci dostávajú české zem« i SloZ vensko dojednaným podielom. Dojednanie tohto .podielu prevádza príslušné mi nšsterstvo s prMufným poveremícitvom, v sektore pôdohospodárskom teda Ministerstve zemedelstva • Povereníctvom pôdohospodárstve a. pammikovej reformy- Zdalo by sa, že keď Ministerstvo zömödéi štve spravuje »veľký ochranca slovenskýeh roľníkov*, tak by to dojednanie malo byť ľahké a malo by vyznieť v prospech sitoveuekýoh roľníkov, ktorí aj tak ďaleko rias škôd utrpeli ako českí rolniéi a preto «ai majú predraostnejší nárok ma túto ,peren oa. Skutočnosť je však iná. Pánu mdinietrori Durišovi sú tieto potreby celkom cudzie. Len po dlhom vyjednávaní a hrození podarilo sa Povereníctvu pôdohos.podórstva dosiahnuť zásadného súhlasu, že aspoň j«diaa tretina všetkých tovarov UNRRA, posielaných pre poľnohospodárstvo, dostane sa na Slovensko. Ale ani túto ťažko vybojovanú tretinu pán minister Duríš neuznáva a posiela Slovensku, kedy čo ehe«. Tak nopríkliad dosiaľ prišlo do Oeskosiovonskej republiky 3030 kusov hovädzieho dobytka od UNRRA. Z toho dostaly Cechy 1123 krasov, Morava 1079 kusov a Slovensko len naposledy 831 kasov. Pre české zeme dal minister Ďuriá predmwsíbne dobytok, hoci ho tieto majú toľko, že aj mám posielajú. Načo pre české zeme ÍJNRRÄ dobytok, bed majú svojho duel? Preto, aby mám mohli poslal svoj horší dobytok 1 Aj vo veci dodávok koní je to tak! Bolo ozná merné UNRRA, že' príde "800 koní pre CSR. Ôeeikó zeme majú koní nadbytok. To všaik nevadí to-mu, áby hneď z jprvého transportu nenechal si minister DuriiŠ* v Čechách 400 krasov a na Slovensko, kde je veľký nedostatok komi, poslal tiež len 400 kont Podobne i traktory a iné stroje. Do CSR bolo dodaných traktorov a iných hoerpodrásíkych strojov podľa aprávy ministra Ing. Nemca v hodnote 403 miláómiov Kčs. Slovensko, parti eiiprajúc aspoň jednou tretómon, by malo obdržať z týchto hospodárskych strojov a traktorov aspoň v hodnote 134 miliónov Kčs. Skutočn oslou však je, že Povereníctvo pôdohospodárstva óbdržalo od Ministerstva zemedelstrva dodnes hospodárske stroje a traktory v hodnote 35 miliónov Kčs. Teda Slovensko „zásluhou veľkého ochranou slovenských roľníkov’’ ministra Ďuriša oh držal .o miesto jednej tretiny sotva jedmru desatinu dodávok UNRRA, tak prepotrebných pre rekonštrukciu našioh hospodárstiev. Slovensko je vždy ,posledné a nie prvú hoci holo najviac postihnuté a všetko niajsúrmejšie potrebuje. Tak vypadá v skutočnosti tá dojemná starostlivosť ministra Ďuriša o slovenských roľníkov. Hor sa 19. mája do Šaštína na manifestačné shromaždenie DS. Slávnostní rečníci povereník Sevčík, poši. Vido a 1. Začiatok o 15*30 hod. pod číärou ------nhoiikttuliuiiií'iliduviidftttftilUlMlZi Spomienka na Jozefa Gregora-Tajovského (Zomrel 20, mája 1940) ÜS äest rokov, 60 nie je medzi nami, práv* 4 nedele na pondelok zomrel a úsmevom ▼ tvári Gregor-Tajovský. Mám bo však stále pred očami a zvlášť v týchto dňoch výročia jeho smrti si ho volmi fávo predstavujem. Schádza nám všetkým: rodine, susedom, spisovateľom, literatúre i CSR. A mne ▼ pravde aj ako otec — tak bot totižto podobný môjmu nebohému oteckovi —, že som v ňom vždy videla i tohoto svojho otca. Veď podobou povahou a celým charakterom sa naňho veľmi ponášal. Nám bola jeho vždy dobrá rada, jeho úsmev, jeho pohľad v tých ťažkých dňoch vojny posilou, sipruhou, vierou a nádejou v lepšiu a radostnejšiu budúcnosť. Vždy, keď som mala chvíľočku voľnú (a táto aa našla často), zabehla som na skok do Cŕregorovcov. Ten rok v mesta« máj sa Hana Gregorova Beöfla t Piešťanoch a Jozef Gregor sám so svojou neterou gazdoval. ,.Ôo rofeiš, kmotra?" Sedel v besiedke ▼ záhrade, okolo neho vratko v kvete. „Píšem Hane, sťažuje si, že ne. môže k deťom do Prahy." „A ty ako sa máš?" hovorím. „Nie práve dobre, bol som u lekára a ten ma nepoteäü, zlé vraj je to so mnou. Mám sa liečiť.” Ukazuje mi svoje ruky, kde nechty dolu modrajú. JL zadúsa ma stále." Tak sa mi ponosoval a «»prával o sebe. „Keď zomriem, pochovajte ma v Tajov®, už 1 Jankovi (beatoví) som o tom písal, len do Ta java, do Tajov» chcem," hovoril. Keď som mu vravela, la snáď nie je treba ešte o tom hovoriť, trval na svojom a sľúbiť som musela, že tots jeho želanie budeme rešpektovať. Potom aho by už dosť • sebe vravel, opakoval: „Hanku musím potešiť, je veľmi smutná, že nemôže do Prahy k vnúča tom.” To bol oelý Gregor-Tajovský, prekrásny charakter » rys povahový. Na svoju bolesť, chorobu, starosť zabudol i pred smrťou a te. šil druhých. Milý úsmev, a v jeho mezabudkových očiach, z ktorých len dobrota, teplo a láska vyžiaŕovaly, je tieň smútku. Snáď predtucha, že en už svojich vnúčat neuvidí, hovoril: „Ja d» Prahy pôjdem — len až bea priepustky.” lrA čo nového vo vojne?“ pýta sa. „Však vieš, nič potešujúceho.” (Nem. d vtedy víťazili vo Francúzsku, na východe, v Afrike — všade.) „Ale to nič,” hovorí, „I je tak vravím, ale kmotre ako to len dlho bude trvať a čo našich ľudí zahynie.” „Veď to je to najstrašnejšie, ale vyhráme to, Československá republika bude,” presvedčivo hovorí. „čo kmotor? Je dobrý?” ďalšia otázka. „Inú, vieš, ide mu to tiež na nervy,” hovorím. „Veď má doma hromosvod,” vraví on s humorom. Potom reč o krstňatech, rodine. Myslím, že by som bola ešte sedela, keby neboly poludňajšie zvony metzačaly zvoniť a ja musiela domov uvariť obed. To bolo moje dlhšie a skoro ostatné pose, demie s kmotrom Gregorom-Tajovským, asi týždeň pred jeho smrťou. Viem si živo predstaviť jeho radosť z víťazstva tejto vojny a z našej československej republiky. Bol Gregor-Tajovský Slová, kom, cítiaci tak vrelo československý, akým má byť každý z nás, aby u nás bola naozajstná bratskosf slovanskej jednoty a sloboda, tá vytúžená a draho vybojovaná a zaplatená sloboda! Taká je moja spomienka na ostatné dni, J. G, Tajovskébo, jehož duch a rady sú ešte vždy medzi nami, MU, Kal á čo v á. 19. mája 1946 Dr. Vladimír Trslln 60-ročný V týchto dňoch dožíva v Bratislava 60 rokov známy slovenský advokát a vynikajúci právnik i národný pracovník Or. Vladimír T rs l f a Jubilant narodN «a v Sfcafld s po Štúdiách a advokátskej praxi nastúpil službu v prezídiu býv. Ministerstva t plnou mocou pŕs správu Slovenska. Ďalšie roky svojho života venoval práci stavovskej, osvetovej, ale najmä cirkevnej. V r. 1952 aä 1936 otaá «a predsedom Srvfizu advokátov na Slovensku po Dr. Emilovi Stodolovl st Pri zriadení Advokátskej komory stal ta prvým predsedom a túto funkciu zastával až do roku 1938. V tejto funkcii bod živým zástancom Jednoty advokátov ČSR a prejavoval V> najmä na zasadnutiach stálych delegácií advokátskych komôr. Veľkú činnosť vyvinul rsa poli osvetovom — najmä y Hudobnom B dramatickom spolku pre Slcvemsko, ktorý udržiaval hudobnú školu. Z nej potom utvorila «a Hudobná a dramatická akadémia, v ktorej stal sa Jubiláns členom kuratória, neskoršie predsedom, ktorú funkciu zastáva až dodnes. V rámci clikvl vykonal veľkú prácu • najväčšou svedomitosťou. Treba vyzdvihnúť, že ako generálny právny zástupca etrirve na Slovenskej republiky, aby bol urobený kori tia generálneho presbytéria, v ktorom «a eeJ cirkev v r. 1942 obrátila na býv. prezidenta slovenskej republiky, aby bol urobený borti oc prviipreltevaniu a aby m už uvažovala o uzavretí mieru. Funkciu právneho zástupca zastáva I dnes a Je podpredsedom Ili synody turčiianskosvätomairtínskej. Okrem toho od oslobodenia Je predsedom eprávneho výboru Advokátskej komory a námet, predsedom pre sudcovské a advokátske skúšky, expertom komisie pre Povereníctve prevosúdia pre kodifikáciu a unifikáciu oMIného práva a tiež členom komisie pre prípravu budúcej ústavy ČSR. Dr. Tirslfn pre svoju koncJMantoosť je obľúbený nielen v kluboch právnických, ale I v širokej bratislavskej e slovenskej verejnosti. Želáme mu k lesfdesfertfce mnoho adass* zdravia a božieho požehnania I Alex S. Palten. *£lač nad tancom To nie je len to, míli čitatelia, ie si ttjrpomáham obrátením titulku podarenej divadelnej hry „Tanec nad plačomsú dnes mne. hé také zjavy, ie človek nad nimi musí piákat a hlava sa mu kráti, ako by pod ním tancoval celý svet. Včera ma napríklad zobudili z prvého spánku pochodujúci účastníci jednej predvolebnej politickej schôdzky v R*, duté, ktorí — na čele s vojenskou hudbou —< o štvrt na 12. v noci pochodovali bratislav* skými ulicami a vykrikovali rozličné heslá. Pred načim domom napríklad skandovali „komunisti v jednom Siku, reakcia na chodníku!" Ľúto mi bolo takej bezhlavosti a nesmyseľnosti pochodujúcich súdruhov, — reku, keď sa už voľačo naučia, nech to ui aspoň Štýlové, čiže primerane uplatnia. Tesne pred polnocou mnoho toho totiž na chodníkoch nebolo a kvôli dvm-trom mileneckým párom pod bránami vari len nebolo hodno zobúdzať poriadnych pracujúcich občanovi Pozeral som sa na nočných manifestantov a tďútilo ta mi ich ešte viac, lebo — hoci Iflo vraj o Štátnych úradníkov a zamestnancov — videl som pochodovať hromadu ľudí bez cha, ti, bez osobnej vôle, vykomandovaných i do schôdzky i do ulíc. Ale plakať musí každý poriadny Slovák aý nad zaťatou päsťou a krikom každého na Slovensku, áno, aj nad každou organizovanou demonštráciou s výkrikmi a vyhrožovaniami, s výzvami na boj, dnes, keď treba pokoja d poctivej spolupráce všetkých, ktorí toto Slovensko a túto republiku milujú. Nepotrebujeme nočné, ani denné demonštrácie, nepotrebujeme kyjaky, laty z plotov, palice a rozbušky — brat na brata —, ale potrebujeme robotu. Nech každý vydá čo najviac zo se_ ba v práci a nech sa nám nedeje to, čo je v naše dní pravda, že vyplácame v priemysle 40 pere. neprodukčvých platov (miezd), a potom vieme umiestiť svoje m'rrobkv v zahraničí, lebo sú drahé! Platené manifestácie a demonštrácie — to je plač nad tancom! (i) Porúrie pod medzinárodnú kontrolu Wash ington. — Voj enskej kom isi amerického senátu predložili rozsiahly program priemyselného a hospodárskeho odzbrojenia Nemecka, vypracovaný podľa rozhodnutí jaltskej a postupimskej konferencie. TenK program, veľmi podrobný, navrhuje zvlášť, aby Porúrie a Porýrtie bolo ako strategické pásmo postavané pod medzinárodnú správu podľa sverenského princípu.