Čas, august 1946 (III/172-192)
1946-08-06 / nr. 172
/2 CA S Terajší hospodársku star Ptttfarsha zavinila zhubná poiifiha btjvaigch vodcov Sovietska odpoveď na americkú nótu Budapest — Sovietska vláda, odpovedajúc r. a americkú nótu, v ktorej vláda USA vytýka, že SSSR hatí hospodársky vývoj Maďarska, vo svojej nóte zo dňa 21. apríla konštatuje, že splácanie reparácií Maďarskom a pobyt okupačných vôjsk v Maďarsku nevplývajú priamo nia hospodársku situáciu Maďarska. Maďarsko malo v r. 1945 zaplatiť SSSR ako časť reparácií 35 miliónov dolárov, ale SSSR obdržal od Maďarska tovar len za 10.5 miliónov dolárov. Ani FNRJ, ani ČSR nedostaly od Maďarska nič, hoci malo v r. 1945 splatiť im 17 a pol milióna dolárov. Obilie, dodané do SSSR, tvorí len 3% maďarskej úrody. Sovietske vojenské veliteľstvo neprevádzalo žiadne hospodárske operácie a neizasaihovalo do hospodárskeho života Maďarska. Predseda spojeneckej kontrolnej komisie je oehotný preštudovať návrhy, týkajúce sa hospodárskej situácie Maďarska, ktoré by mu doručili budapeštianski vylanaci ÜSA a Anglicka, Vláda SSSR nemôže však súhlasiť s návrhom vlády USA, aby tri veľmoci spoločne vyprace valy rekonštrukčný plán pre Maďarsko, keďže na to je kompetentná jedine maďarská vláda. Vláda USA 25. júla zaslala ďalšiu nótu, v ktorej tvrdí, že hlavnou príčinou hospodárskych ťažkostí sú. vysoké reparácie a pobyt okupačných vôjsk v Maďarsku. Odpoveď moskovskej vlády odovzdal Dekanozov ’ moskovskému veľvyslancovi USA, V nóte sa poukazuje, že dáta a z nich, vyvodzované dôsledky, uvedené v americkej nóte, nezodpovedajú skutočnosti, nakoľko Maďarsko r. 1945 splatilo len 10 miliónov dolárov reparácií, čo Úkazu ip, že reparácie nehatia hospodársky vývoj Maďarska Okrem toho sovietska vláda splnila maďarskú žiadosť a svolila. aby Maďarsko splatilo reparácie namiesto za 6, až za 8 rokov a dodávky, pripadajúce na tento rok, určila na 21,800.000 dolárov. Okrem toho sovietska vláda odpustila Madarakra '6 miliónov dolárov úrokov. Nesmie sa zabúdať, že podľa madarsko-sovietskej obchodnej dohody Maďarsko dostalo od SSSR tovaT v hodnote 6,300.000 dolárov, zatiaľ čo samo dodalo len za 26.590 dolárov. * Mylné sú aj tie údaje americkej nóty, ktoré tvrdia, že ČA v Maďarsku zásobuje ®a na úkor maďarskej hospodárskej produkcie. Roku 1945 okupačné vojslcä dostaily !en 3®/« celkovej rastlinnej produkcie a čo sa týka tuku, len 8®/«. Priemyselnými výrobkami, dodanými okupačnej armáde, bol© výlučne fajčím Maďarsko napriek jestvujúcim, ťažkostiam zvýšilo výrobu ťažkého priemyslu na 20 až 25%> a ľahkého priemyslu o 25 až 30®/«, takže dnes oceliarne pracujú až so 70 až 85®/* normálnej výkonnosti a ľahký priemysel s 85—90®/«. Sovietsku vládu veľmi prekvapilo tvrdenie americkej nóty, že okupačné vojská odviezly z Maďarska priemyselné zariadenia v hodnote 124 miliónov dolárov. ČA ako vojnovú korisť odviezla z Maďarska len zariadenia tovární ťažkého vojnového priemyslu, ktorého úhrnná hodnota nedosahuje U miliónov dolárov. Sovietska nóta v závere zdôrazňuje, že sovietska vláda nemôže prijať návrh americkej nóty, aby tri veľmoci spoločne vypracúva 1y plán na hospodársku rekonštrukciu Maďarska, pretože, ako sa to hovorí v predošlej nóte, vypracovanie takéhoto plánu spadá výhradne do kompetencie maďarskej vlády. tr. Oirjr Ho uo% JL c Jmaj Palkovič :v Kossuth a jeho plány v dnešnom osvetlení (T.) Ako potomok slovenskej zemianskej. rodiny z Turca, kde Dorď Košut žil slovenským životom, narodil sa Ľudovít Kosentlh r. 1802 v pomaďarčenom kraji župy Zemplínskej. Zomrel 20. marca 1894 vo vyhnanstve v Turíne. Nie je teraz nijialkó_ výročie ani jeho narodenín ani smrti, ami nejakého jeho činu. Ghceme sa s ním za obe rať len preto, že z Maďarska chceli by vo svete vystupovať zase s jeho menom a ťažiť z bledých tradícií dlhodobej Kossu'tlhovej emigrácie. Tu a tam totiž nieko'Iko amerických alebo aj anglických návštevníkov v Budapešti od vlani pripomína Maďarom Kossuth a, avšak viac jeho odporúčania Maďarom než jeho politické plány a názory o pomere Maďarov k susedom. O Kossuthovi je veľká literatúra, vzrástla aj za tejto vojny. Brade ,potrebné preštudovať nielen túto, ale aj sledovať odhotrnrú literatúru a prípadne uvoľnený archívny materiál. Nie preto, že väčšina veľkých náučných slovníkov v cudzine vyhlasuje Kossuth a za Sloválka, tak ako to rohí často maďarský historik Mályusz (Jablonovský), ale preto, že od nového Maďarska očakávame vyjasnenie aj všetkých sporných otázok okolo Kossutba, ako vôbec otvorenie archívov a priznanie neúprosnej pravdy o pomere Slovákov k Maďarom a všetkých Nemaďarov k Maďarsku vôbec. Pri štyridsiatom výročí Kossrathovej smái v marci 1934 tlač v Budapešti vyzdvihla, že kossurthovský program sa nerozvnral ft zakrpatel v zárodku, že Maďari sa spreneverili jeho myšlienkam a že teda koesuthovslká tradícia vybledla. Odvtedy si to azda tak jasne neuvedomili, hoci aj za tejto vojny vyšiel rad piojed■ naní a niekoľko kníh v Budapešti, ktoré poskytly hodne nového. (Porovnať sóznám v knihe Štefana Gála: Magyarország, Anglia és Amerika, Budapest 1944, str. 26(f) . Kossiuth' po celý svoj život zostal zemanom a hoci hlásaj liberalizmus, vlastne jeho sfalšovaný Uhorský zemiansky odtienok, nebol demokratom s nechcel, alebo aj nebol schopný pochopiť národnosť na etnickom základe. Ideálom mu zostal národ, ako ho chápalo uhorské zemianstvo, ktoré myslelo o sebe, že je populuB, vedľa ktorého národnosti (natio) a plebs môžu a majú žiť či vegetovať. Cieľ je leu ten populous, ktorý bude trvať vždy. V prednáškach v Anglicku Kossuth (Spisy, II. str. 137) uvádzal, je Uhorské zemianstvo skladalo sa z Nemcov, Slovákov, Ohorváltov, Srbov, Grékov, Rumunov a Arménov a nie pôvod týchto ľudí určoval, koľko mali pozemkov, mohli mať aj rýdzich maďarských poddaných, iktorí takto pracovali pre nemaďarských pánov, odovzdávali im dane a slúžili. Neuviedol Kossuth, čo vieme, že v radoch vyššej šľachty a stredného i nižšieho zemianstva vyše tretiny všetkých členov boly v jeho časoch nemaďarského pôvodu, čo do minulosti aj via«; z meštianstva väčšia polovička nebola maďarského pôvodu a ľud hol pomiešaný, lebo ako vieme, od konca 18. storočíai odnárodňovaním iných Maďari získali hodne vyše troch miliónov cudzích. Z dejín starého Uhorska je známe, že jeho vedúce vrstvy zväčša neholy maďarského pôvodu. Maďari vznikli z ugrofínskeho ľudu a z vedúcej vojenskej vrstvy tureckej, primitívne štátne zriadenie osvojili si v jnhornsikej stepi a zvykli si na túto dvojitosť. Ani nezbadali, keď miesto vybitej vrstvy tureckej zaujali Nemci, Slovania a neskorj šie Rumuni, ktorí, pravda, si osvojili reč ľudových vrstiev a postupne sa vzďaľovali ľudu svojho pôvodu. Ten uemial cez celý stredovek až do 16. star, nijaké nár. povedomie a povedomie poslania, na jeho šiji odrodilcd veštkých národov prisvojili si rôzne vzťahy k Východu, až k Hunom, hoci s nimi v podstate nič spoločného nemali, najviac ak so zbytíkami Avarov, ktorých tu našli v údolí Dunaja a Tisy. V stredovekom Uhorsku už za Arpádovcov dynastia bola spútaná rodinnými eväzka.mi so slovenskými dynastiami; Neskoršie ešte viac. Kedykoľvek bolo v stredoveku Uhorsko, bolo veľké zväčša pričinením týchto rodom nemaďarského pôvodu, medzi ktorými vynikol Rumun Ján z Hrana du a neskoršie kráľ Matej Korvin, v 15.—17. storočí mnohí Juhoslovania, potom v 18. storočí potomok českého rodu Bogaba Radovania, Rákóczi. Je samozrejmé. že Okrem mnohých činiteľov nemaďarského pôvodu y literatúre a v kultúre, aj v politike uplatnili sa aj v novej dobe asimi lanti, medzi nimi Ľudovít Kossuth. Ne je to nám Slovákom ani na hanbu, ani na slávu. Zaujímavé je len to. že ľudí tohto formátu a významu rýdzi Maďari zo svojich radov nemali. Dlho sa uvažovalo aj o tom, či turecká vláda v starom Uhorsku bola nešťastím pre Maďarov alebo nie. Často bolo vyzdvihnuté, že 150-ročná vláda Turkov nebola pre Maďarov nešťastím. Posledne sh mul dôvody v tomto smere Július Vaše v slovách, že neplatí názor že by bez tureckej vlády nebolo došlo V '/rianonra. n;1e že vraj platí poznatok: bez Vurkov Maďari nie sú ani tam, kde sú po ^Vianone. (A Dunamedenee ezer éve, 1940.) Uhorsko nebolo Maďarskom Toto Maďari nevedia pochopiť, lebo premietli svoj zjpät až do doby moderný nacionalizmus svojho príchodu a tak nechápu ani svoje =taršie a stredoveké dejiny. Práve preto sa z pich nevedia poučiť. Ak v stredoveku bo1 daný zárodok konfederácie podunajských štátov okolo Uhorska, nevytvorili k tejto kryštalizácii podmienky Maďari, ale Uhrov ia, po roku 1526 však Maďari orientovali sa na Západ, prejdúc hromadne aj na naše terajšie územie. Terajšie Maďarsko bolo pre nich vybojované pomocou celej Európy a konkrétne obrovskou obetou krvi so strany Slovákov a Chorvátov i Juhoslovanov, nesmiernou hospodárskou pomocou zemí českých. Preto Maďari ako takí pre oslobodenie južných podunajských národov v podstate nič neznamenali a nepriniesli. Na to treha^myslieť zvlášť, preto, že v tom bola príčina nezdaru snívania Maďarov pred 100 rokmi o ich akomsi práve viesť tieto národy a mať k tomu pod mocou nielen Slovákov a Kanpatorusov, ale aj Čedhov akosi ako podriadených. Maďari nevedeli ea nájsť pred 100 rokmi a preto majú dnes tak málo základu k pevnému a trvalému pomeru či k Východu, čd k Západu. Maďarskí vodcovia pred sto rokmi, Széchenyi, Kossuth, Aurel Dessewffy a všetci neskorší, vychádzali len z nenávisti proti Slovanom a z Obáv pred Rusmi, preto väčšina z nich zostala vždy «mierená s Hahsbrargmi, alebo aj s nradvída.vým vzrastom Nemecka. Mikuláš Wesselényi spisom z roku 1843 (Ohlas v otázke maďarského a slovanského národa) navrhol istú federáciu s ostrím protiruekým, bez zvýšenia sporov s Viedňou. Súčasne asimi lant P u 1 s z k y (v spise Der Schulverein) ešte zmierňoval rozpor Uhorska s Viedňou, ktorej vštepoval myšlienku, že budúcnosť monarchie je na Balkáne a takto chcel dosiahnuť porozumenie pre snahy Maďarov ebližovať sa s južnými Slovanmi a s Rumunmi. V takzvanom reformnom období (1815 —1848) Viedeň priala uhorskej šľachte, ktorú dávala na významné miesta aj v diplomacii. Takto sa dozvedela rakúska diplomacia, že rôzne Vtedajšie sloibodomyseľné hnutia mladého Talianska, mladého Poľska a iných podobných demokratických hnutí, hľadajú styky aj do Uhorska, že v Paríži rolku 1847 hol už spolok sedimoihradskýCh Rumunov, že o vývoj v Uhorsku sa zaujímam rôzne kruhy v Rusku, žo anglická diplomacia cestou svojich významných agentov, ako J. O. Blaekwellia vedela, že vo vtedajšom Uhorsku bolo Maďarov len Štyri milióny a Nemaďarov desaf miliónov, ako bo jpripomennl lord Ponísonhy, keď sa prvý raz dozvedel o zámeroch kossuthovcov vytvoriť samostatné maďarské Uhorsko. Búrka nad Palestínou (PM) Ičteďýn. E»lo to po prvej svetovej v°jne keď »o usiloval slávny Dr. Chaim Wle»raSM«y veľký tlmočník sionistov, nsöplűclch ea o vlastný židovský štát, zfslnať pre sv^Jn voo francúzskeho mlniidenferh» predsedu Clemcticeaua, Tento rozhodujúci pred. staviteľ Francúzska a vtedajšieho p'Wfe. kého sveta, nazývaný „Tiger”, ncb«ň priateľom dlhých debát, Opýta] sa Wiestmaona: .Máte pre to asp°fl 15 mi!ión°v židov? Nemáte? Tak mi s tým dajte p°kOj" Palestínsky židia, ktorých b°|o roka 1918 do 80 tisíc, vzrástli zatiaľ <Jo dnešných 600 tisíc, aJe tragéd),«pečiva v tom. že Arabi sa r°zmnO£ili ešte viac, Z vtedajších 660 tisíc je Ich tam dnes milión dvesto tisíc, Medzitým, prirodzene, sionizmus na palestínskej pôde sf^stal. Zapúšťal ďalej k°ren# v tejt^ Svätej zemi, ktoré má okrem Iného aj to nešťastie, že je sväto« tr©m náboženstvám. A židia, ktorí sú tam, pstehystea Arabom prekvapenie. Z pôvodných prizewírirfch pokorných obyvateľov židovských gét, bledých a špinavých, vyrástol žJ/jOvslcý Pud tný, fud, ktorý berie celkom vážne esv°Ja sionistickú vec a poslanie v Palestíne, Arabi, ktorí holi dlho nevšímaví k politickému prúdeniu okolo seba, prehodili sa V pO'bňrenOm údive a táto reakcia už trvá pekný rad nepokojných rOfcov. Už je koniec éasOm keď arabskí šejk<>via predávaj novým žid°m nesmierne predražený kús°k zeme a vôbec sa nehanbili, že o ňu pripravovali felahov. vlmrtných chudobných príslušníkov krajiny. Arabi sa pre. budili a nastaly zlé dni Palestíne a svetu. I>ve europské záležitostí daly tomu*0 problému rýchlejší spád. Na jednej strane začal Hl'tlerOy nacizmus vyhladzovací hoj proti židom a tak p°d d0jrrrOm nacistických hrfia a zverstiev o ostal sion izmus predtým nevídanú a meöafcamű vzpruhu. Do t*>ho času väčšina eurOpských židov nebrala svoj sionizmu« vážne, R°ZprávaTi o ňom sami ironicky, že je t» hnutie, v ktorom jeden žid p®siela driihéh0 žida na trOyy tretieho žida do Palestíny, Teraz sa však vyhrnul y celé prúdy žid®v ®d brehov Európy, ktorí — p®kiaP »I mohli zachrániť čo i len holé Žlv°ty — ponáhľali sa do zasľúbenej zeme, kde dúfal) nájsť trochu pokoja. Ale nemecký agent a jeho anti, semitízmus zašiel až d® Palestíny, To už aj preto, že vyvolávané búrky b°ly vstaye ohrOžOvaf Angličanov v Ich mandátnom palestínskom území a rušiť Ich strategické plány. Vtedy Išlo predsa o ťaženie na Egypt a Bbnmei už b°i blízko. Arabský antisemitizmus Sa «radikalizoval, ale priznajme: židia tu ®päť upadli do niektorých svojich chýb, ktoré Ich tu a tom uňinlly neobľúbenými v Europe. Sv®(ím postojonj a tónom postavili sa nielen proti ArabOm, ale i proti Anglicku. Od r. 1936, teda desať mk®v, «je už Palestína v nepokoji a y sdnitočn0m stave Obležajnia. Arabský a žld°vský svet stojí proti sebe Ozbrojený po zuby, v pravom slova smysle. Celé vojenské organizácie to bojujú a konšpirujú. Vieme si teda predstaviť, k®ľko stojj tento mandát Anglicko, ktoré tu musí udržiavať pOrlad°k, Došl° to tak ďaleko, že Anglicko dalo Amerike ponuku, aby sa s ním rozdelilo o tieto radosti medzinárodného mandáte. USA však odmietly. Dva sebazáchOyné pudy a dva svety stoja to pr°ti sebe v nesmieriteľnom b°ji, ktoré sú tak povážlivé a bro. živé. že z nich vyrästa svetu i žid®m najpOvážlivejSia otázka — či môže byť ’Palestína vôbec riešením židovského problému. ©i môže znamenať koniec kliatby večného, bludného žida.,.? Pajštúnske kvapľové jaskyne budú prekvapením Rozhovor s vedúcim výskumov v Pajštúnskom údolí Bratislava. — 'Ako sme už oznámili, výprava jaskyniarskych výskumom » Bratislavy skúma podzemné priestory Pajštún skeho údolia. Pre taiký prístup 'doteraz nemohly byt tieto prírodné krásy odkryté a sprístupnené verejností 'K výskumným prácam vo veľkej miere prispely už niektoré verejné ištitiíde a vojsko, ktoré ochotne napomáhajú rýchlejšiemu napredovaniu výskumov. Aby sme informovali našu verejnost, vyhľadali sme vedúceho výskumov prof. Karola Silnicbého, s ktorým sme zotrvali v dlhšom rozhovo re. Milá, útulná izba. Pri stene písací stôl, na ňotm haldy odborných kníh a máp. Prof. Silnieký nám pretzradil, že práve skúma pôvod krasových pásam na Slovensku. Ale hneď sme prikročili k veci. „Aký je pôvod jaskyne a Pajštúnskeho krasu?” v — „Pôvod jaskyne je v geologickom složaní tejto časti Malých Karpát. Sú to druhohorské vápence, v ktorých vylrahovacora (rozpúšťačou) a výmoľnora (eroizívnon) činnosťou vody boly postupom dlhých vekov v dlžke 8—10 km vymleté veľké podzemné priestranstvá. Povrchová voda, stekajúca po vápencových skalách, vsiakla do ich pórov a štrbín a rozpúšťala mäkšie časti horniny. Vytvorila v nich zo začiatku len menšie dutiny, ktoré sa stále zväčš oval y a neskoršie pristúpila k tómra aj mechanická er oz ívna výmoľná činnosť vody. Takýmto spôsobom boly vymleté aj podzemné dutiny pajštúnskeho kraja. Podľa doterajších znakov Pajštúnske údolie vzniklo zčiastky povrchnou výmoľnou. činrwsfou vody a z&astky prepadávaním sa medzi časom vzmklých podzemných dutín. Pajštúnsky potoik, ktorý tiekol pôvodne po celej svojej dĺžke na povrchu, vo svojej hornej časti takýmto prepadom bol za'natoný. Tým sa vytvorilo dočasné jazierko, ktorého voda pretekala čiastočne do údolia a zčiastky vtekala do podzemných štrbín a dutín, aby na dolnej časti údolia znova sa predrala n® povrch. Keď sa neskoršie podzemné priestory a štrbiny rozšírily. voda z jiazera stickig, podzem- : nými chodbami úplne a tak vznikol n® jeho mieste veľký šachovitý lievikovtý po- • nor. Smer vzniklých dutín je totožný pri- [ blížne so smerom Pajštúnskeho údolia, ■ t. j. Pajštnínskeho potoka.” „Akým spôsobom vznikly kvaple?” — „Oez Vápencové Uy presakujúca uhličitá voda rozpúšťa vápenec, ktorý sa j ukladá na stenách dutín y podobe bielych povlakov, záclon, stalaktivov a stalagmi- i tav, ktoré rastú oproti sebe a po dlhých ; tisícročiach sa spájajú v kvapľové stĺpy. < Na dne pretekajúca voda, napĺňa prie- ; hlbiny v podobe jazierok. Všetky tieto \ predpoklady sú splnené v tomto prípade, * v dôsledku čoho súdim, že ďalšie podzem- ] né priestory, do ktorých sme sa ešte nemali možrnst dódat, prekvapianašu ye- , rejnost, podobne ako všetky dosial známe , naše kvapľové jaskyne.” ,,Kedy ste sa dostali do jaskyne?” ■ — „Do tohto kraja som začal chodiť a j systematicky skumat v marci t. r. preliezli sme mnohé menších povrchových dier. komínov a z nich sme zistili niekoľko menších ponorov a 4. júla konečne sme ea odhodlali spustiť sa Po povrazoch s nedostačujúcim vyzbrojením do šach ovitého veľkého ponoru pod Tureckým vrchom. Po dramatickom sostupe do prvej a do druhej šachty, kde sa musela naša prvá cesta skončil pre zúženie sa chodby, po deväthodiMovom výskume pod zemou, nasledoval ešte dramatickejší výstup Od toho času som sa vypravil do jaskyne niekoľko ráz. Výskumy primieely pre mňa klady, ale zistil som, že prístup do jaskyne spomenutými šachtami je veľmi nebezpečný a nechcel som riskovať životy svojich pomocníkov.” „Aké sú Vaše plány pre blízku budúcnosť?” „Najbližší plán je čo najskôr ukončiť túto prácu k spokojnosti všetkých milovníkov prírodných krás v našej ^ republike. Verím, že sa toto moje podujatie podarí a budem môct kladne prispíet k programovaniu prírodných krás Slovenska, najmä pre zahraničných hosti. Môžem prezradiť, že v krátkom čase mienim s pomocou bratislavskej posádky vystelif hlavný vchod do jaskyne.” Pre Bratislavčainov bude táto jaskyňa zvlášť vítaná, a dúfame, že i v budúcnosti zriadi sa aj doprava k jaskyni. Pri odchode nás uistil, že nás pozve do jaskyne a tak budeme môcť našu verejnosť informovať podrobnejšie o jeho práci.