Čas, august 1946 (III/172-192)

1946-08-06 / nr. 172

/2 CA S Terajší hospodársku star Ptttfarsha zavinila zhubná poiifiha btjvaigch vodcov Sovietska odpoveď na americkú nótu Budapest — Sovietska vláda, odpo­vedajúc r. a americkú nótu, v ktorej vláda USA vytýka, že SSSR hatí hospodársky vývoj Maďarska, vo svojej nóte zo dňa 21. apríla konštatuje, že splácanie repa­rácií Maďarskom a pobyt okupačných vôjsk v Maďarsku nevplývajú priamo nia hospodársku situáciu Maďarska. Maďarsko malo v r. 1945 zaplatiť SSSR ako časť reparácií 35 miliónov dolárov, ale SSSR obdržal od Maďarska tovar len za 10.5 miliónov dolárov. Ani FNRJ, ani ČSR nedostaly od Maďarska nič, hoci malo v r. 1945 splatiť im 17 a pol milióna dolárov. Obilie, dodané do SSSR, tvorí len 3% maďarskej úrody. Sovietske vojenské ve­liteľstvo neprevádzalo žiadne hospodár­ske operácie a neizasaihovalo do hospodár­skeho života Maďarska. Predseda spojeneckej kontrolnej komi­sie je oehotný preštudovať návrhy, týka­júce sa hospodárskej situácie Maďarska, ktoré by mu doručili budapeštianski vy­­lanaci ÜSA a Anglicka, Vláda SSSR nemôže však súhlasiť s návrhom vlády USA, aby tri veľmoci spoločne vyprace valy rekonštrukčný plán pre Maďarsko, keďže na to je kompetentná jedine ma­ďarská vláda. Vláda USA 25. júla zaslala ďalšiu nó­tu, v ktorej tvrdí, že hlavnou príčinou hospodárskych ťažkostí sú. vysoké repa­rácie a pobyt okupačných vôjsk v Ma­ďarsku. Odpoveď moskovskej vlády odo­vzdal Dekanozov ’ moskovskému veľvy­slancovi USA, V nóte sa poukazuje, že dáta a z nich, vyvodzované dôsledky, uvedené v ame­rickej nóte, nezodpovedajú skutočnosti, nakoľko Maďarsko r. 1945 splatilo len 10 miliónov dolárov reparácií, čo Úkazu ip, že reparácie nehatia hospodársky vývoj Maďarska Okrem toho sovietska vláda splnila maďarskú žiadosť a svolila. aby Maďarsko splatilo reparácie namiesto za 6, až za 8 rokov a dodávky, pripadajúce na tento rok, určila na 21,800.000 dolárov. Okrem toho sovietska vláda odpustila Madarakra '6 miliónov dolárov úrokov. Nesmie sa zabúdať, že podľa madar­­sko-sovietskej obchodnej dohody Maďar­sko dostalo od SSSR tovaT v hodnote 6,300.000 dolárov, zatiaľ čo samo dodalo len za 26.590 dolárov. * Mylné sú aj tie údaje americkej nó­ty, ktoré tvrdia, že ČA v Maďarsku zá­sobuje ®a na úkor maďarskej hospo­dárskej produkcie. Roku 1945 okupačné vojslcä dostaily !en 3®/« celkovej rastlin­nej produkcie a čo sa týka tuku, len 8®/«. Priemyselnými výrobkami, doda­nými okupačnej armáde, bol© výlučne fajčím Maďarsko napriek jestvujúcim, ťaž­kostiam zvýšilo výrobu ťažkého prie­myslu na 20 až 25%> a ľahkého priemy­slu o 25 až 30®/«, takže dnes oceliarne pracujú až so 70 až 85®/* normálnej vý­konnosti a ľahký priemysel s 85—90®/«. Sovietsku vládu veľmi prekvapilo tvrdenie americkej nóty, že okupačné vojská odviezly z Maďarska priemysel­né zariadenia v hodnote 124 miliónov dolárov. ČA ako vojnovú korisť odviez­la z Maďarska len zariadenia tovární ťažkého vojnového priemyslu, ktorého úhrnná hodnota nedosahuje U miliónov dolárov. Sovietska nóta v závere zdôrazňuje, že sovietska vláda nemôže prijať návrh ame­rickej nóty, aby tri veľmoci spoločne vy­pracúva 1y plán na hospodársku rekon­štrukciu Maďarska, pretože, ako sa to hovorí v predošlej nóte, vypracovanie takéhoto plánu spadá výhradne do kom­petencie maďarskej vlády. tr. Oirjr Ho uo% JL c Jmaj Palkovič :v Kossuth a jeho plány v dnešnom osvetlení (T.) Ako potomok slovenskej zemian­skej. rodiny z Turca, kde Dorď Košut žil slovenským životom, narodil sa Ľudovít Kosentlh r. 1802 v pomaďarčenom kraji župy Zemplínskej. Zomrel 20. marca 1894 vo vyhnanstve v Turíne. Nie je teraz ni­­jialkó_ výročie ani jeho narodenín ani smrti, ami nejakého jeho činu. Ghceme sa s ním za obe rať len preto, že z Maďarska chceli by vo svete vystupovať zase s jeho menom a ťažiť z bledých tradícií dlhodo­bej Kossu'tlhovej emigrácie. Tu a tam to­tiž nieko'Iko amerických alebo aj anglic­kých návštevníkov v Budapešti od vlani pripomína Maďarom Kossuth a, avšak viac jeho odporúčania Maďarom než je­ho politické plány a názory o pomere Maďarov k susedom. O Kossuthovi je veľká literatúra, vzrástla aj za tejto voj­ny. Brade ,potrebné preštudovať nielen tú­to, ale aj sledovať odhotrnrú literatúru a prípadne uvoľnený archívny materiál. Nie preto, že väčšina veľkých náučných slovníkov v cudzine vyhlasuje Kossuth a za Sloválka, tak ako to rohí často maďar­ský historik Mályusz (Jablonovský), ale preto, že od nového Maďarska očakáva­me vyjasnenie aj všetkých sporných otá­zok okolo Kossutba, ako vôbec otvorenie archívov a priznanie neúprosnej pravdy o pomere Slovákov k Maďarom a vše­tkých Nemaďarov k Maďarsku vôbec. Pri štyridsiatom výročí Kossrathovej smái v marci 1934 tlač v Budapešti vy­zdvihla, že kossurthovský program sa ne­­rozvnral ft zakrpatel v zárodku, že Maďari sa spreneverili jeho myšlienkam a že te­da koesuthovslká tradícia vybledla. Od­vtedy si to azda tak jasne neuvedomili, hoci aj za tejto vojny vyšiel rad piojed­­■ naní a niekoľko kníh v Budapešti, ktoré poskytly hodne nového. (Porovnať só­znám v knihe Štefana Gála: Magyaror­szág, Anglia és Amerika, Budapest 1944, str. 26(f) . Kossiuth' po celý svoj život zostal ze­manom a hoci hlásaj liberalizmus, vlast­ne jeho sfalšovaný Uhorský zemiansky odtienok, nebol demokratom s nechcel, alebo aj nebol schopný pochopiť národ­nosť na etnickom základe. Ideálom mu zostal národ, ako ho chápalo uhorské ze­mianstvo, ktoré myslelo o sebe, že je po­­puluB, vedľa ktorého národnosti (natio) a plebs môžu a majú žiť či vegetovať. Cieľ je leu ten populous, ktorý bude trvať vždy. V prednáškach v Anglicku Kossuth (Spisy, II. str. 137) uvádzal, je Uhorské zemianstvo skladalo sa z Nemcov, Slo­vákov, Ohorváltov, Srbov, Grékov, Ru­munov a Arménov a nie pôvod týchto ľudí určoval, koľko mali pozemkov, mohli mať aj rýdzich maďarských poddaných, iktorí takto pracovali pre nemaďarských pánov, odovzdávali im dane a slúžili. Ne­uviedol Kossuth, čo vieme, že v radoch vyššej šľachty a stredného i nižšieho ze­mianstva vyše tretiny všetkých členov boly v jeho časoch nemaďarského pôvo­du, čo do minulosti aj via«; z meštianstva väčšia polovička nebola maďarského pô­vodu a ľud hol pomiešaný, lebo ako vie­me, od konca 18. storočíai odnárodňova­ním iných Maďari získali hodne vyše troch miliónov cudzích. Z dejín starého Uhorska je známe, že jeho vedúce vrstvy zväčša neholy maďarského pôvodu. Maďari vznikli z ugrofínskeho ľudu a z vedúcej vojenskej vrstvy tureckej, primitívne štátne zriadenie osvojili si v jnhornsikej stepi a zvykli si na túto dvojitosť. Ani nezbadali, keď miesto vybitej vrstvy tu­reckej zaujali Nemci, Slovania a neskorj šie Rumuni, ktorí, pravda, si osvojili reč ľudových vrstiev a postupne sa vzďaľo­vali ľudu svojho pôvodu. Ten uemial cez celý stredovek až do 16. star, nijaké nár. povedomie a povedomie poslania, na jeho šiji odrodilcd veštkých národov prisvojili si rôzne vzťahy k Východu, až k Hunom, hoci s nimi v podstate nič spoločného ne­mali, najviac ak so zbytíkami Avarov, ktorých tu našli v údolí Dunaja a Tisy. V stredovekom Uhorsku už za Arpádov­­cov dynastia bola spútaná rodinnými eväzka.mi so slovenskými dynastiami; Ne­skoršie ešte viac. Kedykoľvek bolo v stre­doveku Uhorsko, bolo veľké zväčša priči­nením týchto rodom nemaďarského pô­vodu, medzi ktorými vynikol Rumun Ján z Hrana du a neskoršie kráľ Matej Kor­vin, v 15.—17. storočí mnohí Juhoslova­nia, potom v 18. storočí potomok českého rodu Bogaba Radovania, Rákóczi. Je sa­mozrejmé. že Okrem mnohých činiteľov nemaďarského pôvodu y literatúre a v kultúre, aj v politike uplatnili sa aj v novej dobe asimi lanti, medzi nimi Ľudo­vít Kossuth. Ne je to nám Slovákom ani na hanbu, ani na slávu. Zaujímavé je len to. že ľudí tohto formátu a významu rýdzi Maďari zo svojich radov nemali. Dlho sa uvažovalo aj o tom, či turecká vláda v starom Uhorsku bola nešťastím pre Maďarov alebo nie. Často bolo vy­zdvihnuté, že 150-ročná vláda Turkov ne­bola pre Maďarov nešťastím. Posledne sh mul dôvody v tomto smere Július Vaše v slovách, že neplatí názor že by bez tu­reckej vlády nebolo došlo V '/rianonra. n;1e že vraj platí poznatok: bez Vurkov Ma­ďari nie sú ani tam, kde sú po ^Vianone. (A Dunamedenee ezer éve, 1940.) Uhorsko nebolo Maďarskom Toto Maďari nevedia pochopiť, lebo premietli svoj zjpät až do doby moderný nacionalizmus svojho príchodu a tak nechápu ani svoje =taršie a stredoveké dejiny. Práve preto sa z pich nevedia po­učiť. Ak v stredoveku bo1 daný zárodok konfederácie podunajských štátov okolo Uhorska, nevytvorili k tejto kryštalizácii podmienky Maďari, ale Uhrov ia, po roku 1526 však Maďari orientovali sa na Západ, prejdúc hromadne aj na naše te­rajšie územie. Terajšie Maďarsko bolo pre nich vybojované pomocou celej Euró­py a konkrétne obrovskou obetou krvi so strany Slovákov a Chorvátov i Juhoslo­vanov, nesmiernou hospodárskou pomo­cou zemí českých. Preto Maďari ako takí pre oslobodenie južných podunajských národov v podstate nič neznamenali a ne­priniesli. Na to treha^myslieť zvlášť, pre­to, že v tom bola príčina nezdaru sníva­nia Maďarov pred 100 rokmi o ich akomsi práve viesť tieto národy a mať k tomu pod mocou nielen Slovákov a Kanpatoru­­sov, ale aj Čedhov akosi ako podriade­ných. Maďari nevedeli ea nájsť pred 100 rok­mi a preto majú dnes tak málo základu k pevnému a trvalému pomeru či k Vý­chodu, čd k Západu. Maďarskí vodcovia pred sto rokmi, Széchenyi, Kossuth, Aurel Dessewffy a všetci neskorší, vychádzali len z nenávisti proti Slovanom a z Obáv pred Rusmi, preto väčšina z nich zostala vždy «mie­rená s Hahsbrargmi, alebo aj s nradvída­­.vým vzrastom Nemecka. Mikuláš Wes­selényi spisom z roku 1843 (Ohlas v otázke maďarského a slovanského náro­da) navrhol istú federáciu s ostrím proti­­ruekým, bez zvýšenia sporov s Viedňou. Súčasne asimi lant P u 1 s z k y (v spise Der Schulverein) ešte zmierňoval rozpor Uhorska s Viedňou, ktorej vštepoval my­šlienku, že budúcnosť monarchie je na Balkáne a takto chcel dosiahnuť poroz­umenie pre snahy Maďarov ebližovať sa s južnými Slovanmi a s Rumunmi. V takzvanom reformnom období (1815 —1848) Viedeň priala uhorskej šľachte, ktorú dávala na významné miesta aj v diplomacii. Takto sa dozvedela rakúska diplomacia, že rôzne Vtedajšie sloibodo­­myseľné hnutia mladého Talianska, mla­dého Poľska a iných podobných demo­kratických hnutí, hľadajú styky aj do Uhorska, že v Paríži rolku 1847 hol už spolok sedimoihradskýCh Rumunov, že o vývoj v Uhorsku sa zaujímam rôzne kru­hy v Rusku, žo anglická diplomacia ces­tou svojich významných agentov, ako J. O. Blaekwellia vedela, že vo vtedajšom Uhorsku bolo Maďarov len Štyri milióny a Nemaďarov desaf miliónov, ako bo jpri­­pomennl lord Ponísonhy, keď sa prvý raz dozvedel o zámeroch kossuthovcov vy­tvoriť samostatné maďarské Uhorsko. Búrka nad Palestínou (PM) Ičteďýn. E»lo to po prvej svetovej v°jne keď »o usiloval slávny Dr. Chaim Wle»raSM«y veľký tlmočník sionistov, nsöplűclch ea o vlastný židovský štát, zfslnať pre sv^Jn voo francúzskeho mlniidenferh» predsedu Clemcticeaua, Tento rozhodujúci pred. staviteľ Francúzska a vtedajšieho p'Wfe. kého sveta, nazývaný „Tiger”, ncb«ň pria­teľom dlhých debát, Opýta] sa Wiestmao­­na: .Máte pre to asp°fl 15 mi!ión°v židov? Nemáte? Tak mi s tým dajte p°kOj" Palestínsky židia, ktorých b°|o roka 1918 do 80 tisíc, vzrástli zatiaľ <Jo dneš­ných 600 tisíc, aJe tragéd),«pečiva v tom. že Arabi sa r°zmnO£ili ešte viac, Z vtedajších 660 tisíc je Ich tam dnes mi­lión dvesto tisíc, Medzitým, prirodzene, sionizmus na palestínskej pôde sf^stal. Zapúšťal ďalej k°ren# v tejt^ Svätej zemi, ktoré má okrem Iného aj to ne­šťastie, že je sväto« tr©m náboženstvám. A židia, ktorí sú tam, pstehystea Arabom prekvapenie. Z pôvodných prizewírirfch po­korných obyvateľov židovských gét, ble­dých a špinavých, vyrástol žJ/jOvslcý Pud tný, fud, ktorý berie celkom vážne esv°Ja sionistickú vec a poslanie v Palestíne, Arabi, ktorí holi dlho nevšímaví k politic­kému prúdeniu okolo seba, prehodili sa V pO'bňrenOm údive a táto reakcia už trvá pekný rad nepokojných rOfcov. Už je ko­niec éasOm keď arabskí šejk<>via predá­vaj novým žid°m nesmierne predražený kús°k zeme a vôbec sa nehanbili, že o ňu pripravovali felahov. vlmrtných chudob­ných príslušníkov krajiny. Arabi sa pre. budili a nastaly zlé dni Palestíne a svetu. I>ve europské záležitostí daly tomu*0 problému rýchlejší spád. Na jednej strane začal Hl'tlerOy nacizmus vyhladzovací hoj proti židom a tak p°d d0jrrrOm nacistic­kých hrfia a zverstiev o ostal sion izmus predtým nevídanú a meöafcamű vzpruhu. Do t*>ho času väčšina eurOpských židov nebrala svoj sionizmu« vážne, R°ZprávaTi o ňom sami ironicky, že je t» hnutie, v ktorom jeden žid p®siela driihéh0 žida na trOyy tretieho žida do Palestíny, Teraz sa však vyhrnul y celé prúdy žid®v ®d brehov Európy, ktorí — p®kiaP »I mohli zachrániť čo i len holé Žlv°ty — ponáhľali sa do zasľúbenej zeme, kde dúfal) nájsť trochu pokoja. Ale nemecký agent a jeho anti, semitízmus zašiel až d® Palestíny, To už aj preto, že vyvolávané búrky b°ly vstaye ohrOžOvaf Angličanov v Ich mandátnom palestínskom území a rušiť Ich strate­gické plány. Vtedy Išlo predsa o ťaženie na Egypt a Bbnmei už b°i blízko. Arab­ský antisemitizmus Sa «radikalizoval, ale priznajme: židia tu ®päť upadli do niekto­rých svojich chýb, ktoré Ich tu a tom uňinlly neobľúbenými v Europe. Sv®(ím postojonj a tónom postavili sa nielen proti ArabOm, ale i proti Anglicku. Od r. 1936, teda desať mk®v, «je už Palestína v nepokoji a y sdnitočn0m stave Obležajnia. Arabský a žld°vský svet stojí proti sebe Ozbrojený po zuby, v pravom slova smysle. Celé vojenské organizácie to bojujú a konšpirujú. Vieme si teda pred­staviť, k®ľko stojj tento mandát Anglicko, ktoré tu musí udržiavať pOrlad°k, Došl° to tak ďaleko, že Anglicko dalo Amerike ponuku, aby sa s ním rozdelilo o tieto radosti medzinárodného mandáte. USA však odmietly. Dva sebazáchOyné pudy a dva svety stoja to pr°ti sebe v nesmieri­­teľnom b°ji, ktoré sú tak povážlivé a bro. živé. že z nich vyrästa svetu i žid®m naj­­pOvážlivejSia otázka — či môže byť ’Pa­lestína vôbec riešením židovského problé­mu. ©i môže znamenať koniec kliatby več­ného, bludného žida.,.? Pajštúnske kvapľové jaskyne budú prekvapením Rozhovor s vedúcim výskumov v Pajštúnskom údolí Bratislava. — 'Ako sme už oznámili, výprava jaskyniarskych výskumom » Brati­slavy skúma podzemné priestory Pajštún skeho údolia. Pre taiký prístup 'doteraz nemohly byt tieto prírodné krásy odkryté a sprístupnené verejností 'K výskum­ným prácam vo veľkej miere prispely už niektoré verejné ištitiíde a vojsko, ktoré ochotne napomáhajú rýchlejšiemu napredovaniu výskumov. Aby sme informovali našu verejnost, vyhľadali sme vedúceho výskumov prof. Karola Silnicbého, s ktorým sme zotrvali v dlhšom rozhovo re. Milá, útulná izba. Pri stene písací stôl, na ňotm haldy odborných kníh a máp. Prof. Silnieký nám pretzradil, že práve skúma pôvod krasových pásam na Slo­vensku. Ale hneď sme prikročili k veci. „Aký je pôvod jaskyne a Pajštúnskeho krasu?” v — „Pôvod jaskyne je v geologickom slo­­žaní tejto časti Malých Karpát. Sú to dru­­hohorské vápence, v ktorých vylrahova­­cora (rozpúšťačou) a výmoľnora (eroizívnon) činnosťou vody boly postupom dlhých ve­kov v dlžke 8—10 km vymleté veľké pod­zemné priestranstvá. Povrchová voda, ste­kajúca po vápencových skalách, vsiakla do ich pórov a štrbín a rozpúšťala mäkšie časti horniny. Vytvorila v nich zo začiat­ku len menšie dutiny, ktoré sa stále zväč­­š oval y a neskoršie pristúpila k tómra aj mechanická er oz ívna výmoľná činnosť vody. Takýmto spôsobom boly vymleté aj podzemné dutiny pajštúnskeho kraja. Podľa doterajších znakov Pajštúnske údolie vzniklo zčiastky po­vrchnou výmoľnou. činrwsfou vody a z&astky prepadávaním sa medzi časom vzmklých podzemných dutín. Pajštúnsky potoik, ktorý tiekol pôvodne po celej svojej dĺžke na povrchu, vo svo­jej hornej časti takýmto prepadom bol za'natoný. Tým sa vytvorilo dočasné ja­zierko, ktorého voda pretekala čiastočne do údolia a zčiastky vtekala do podzem­ných štrbín a dutín, aby na dolnej časti údolia znova sa predrala n® povrch. Keď sa neskoršie podzemné priestory a štrbiny rozšírily. voda z jiazera stickig, podzem- : nými chodbami úplne a tak vznikol n® je­ho mieste veľký šachovitý lievikovtý po- • nor. Smer vzniklých dutín je totožný pri- [ blížne so smerom Pajštúnskeho údolia, ■ t. j. Pajštnínskeho potoka.” „Akým spôsobom vznikly kvaple?” — „Oez Vápencové Uy presakujúca uhličitá voda rozpúšťa vápenec, ktorý sa j ukladá na stenách dutín y podobe bielych povlakov, záclon, stalaktivov a stalagmi- i tav, ktoré rastú oproti sebe a po dlhých ; tisícročiach sa spájajú v kvapľové stĺpy. < Na dne pretekajúca voda, napĺňa prie- ; hlbiny v podobe jazierok. Všetky tieto \ predpoklady sú splnené v tomto prípade, * v dôsledku čoho súdim, že ďalšie podzem- ] né priestory, do ktorých sme sa ešte ne­mali možrnst dódat, prekvapianašu ye- , rejnost, podobne ako všetky dosial známe , naše kvapľové jaskyne.” ,,Kedy ste sa dostali do jaskyne?” ■ — „Do tohto kraja som začal chodiť a j systematicky skumat v marci t. r. pre­liezli sme mnohé menších povrchových dier. komínov a z nich sme zistili niekoľko menších ponorov a 4. júla konečne sme ea odhodlali spustiť sa Po povrazoch s nedo­stačujúcim vyzbrojením do šach ovitého veľkého ponoru pod Tureckým vrchom. Po dramatickom sostupe do prvej a do druhej šachty, kde sa musela naša prvá cesta skončil pre zúženie sa chodby, po deväthodiMovom výskume pod zemou, nasledoval ešte dramatickejší výstup Od toho času som sa vypravil do jaskyne niekoľko ráz. Výskumy primieely pre mňa klady, ale zistil som, že prístup do jasky­ne spomenutými šachtami je veľmi nebez­pečný a nechcel som riskovať životy svo­jich pomocníkov.” „Aké sú Vaše plány pre blízku budúcnosť?” „Najbližší plán je čo najskôr ukon­čiť túto prácu k spokojnosti všetkých mi­lovníkov prírodných krás v našej ^ re­publike. Verím, že sa toto moje podujatie podarí a budem môct kladne prispíet k programovaniu prírodných krás Sloven­ska, najmä pre zahraničných hosti. Mô­žem prezradiť, že v krátkom čase mienim s pomocou bratislavskej posádky vystelif hlavný vchod do jaskyne.” Pre Bratislavčainov bude táto jaskyňa zvlášť vítaná, a dúfame, že i v budúcnosti zriadi sa aj doprava k jaskyni. Pri odchode nás uistil, že nás pozve do jaskyne a tak budeme môcť našu verej­nosť informovať podrobnejšie o jeho práci.

Next