Čas, október 1946 (III/228-236)

1946-10-11 / nr. 228

Ročník ill. Kedakda a administrácia: Bratislava, ulica Ná­rodne h o povstania 4/c. Telefon: 64-41, 72-08. Pražská redakcia a administrácia ,,Času”: Pra­ha II., Vodičkova 26. Telefon: 266-04. Očct Toltovej sporiteľne: 7441. Majiteľ a vydavateľ: Demokratická strana. Hlavný redaktor: Karol Hušek, zodpovedný redaktor: Svetozár Kresák. Tlačí Slovenská Grafia, Bratislava, ulica Národ­ného povstania 4/c. Redakčná uzávierka o 22. h. Novinové výplatné povolené riaditeľstvom pôšt • telegrafov v Bratislave. Dohliadací poštový úrad: Bratislava 2. Vychádza každý deň. Veci, týkajúce sa predplatného a inzercie, vybavuje administrácia. Rukopisy, zaslané redakcii, sa nevracajú. Úsíredný orgán Demokratie Čís'o 228 Pravda vffazíl 0 jednom jubilantovi Dr. J. L Bol Jednoduchý roľnícky šutwj. Bystrý, vnímavý, pracovitý, tichý a skromný. Mal prenikavý pozorovací talent, prirodzené na­danie a zdravý úsudok. Túžil mnoho vidieť, mnoho vedieť a mnoho pomáhať. Poznal strasti a slasti svojich. Mal rád rodnú hiudu, dedinu, sedliactvo, svoj národ, štát a slo­vanstvo. Mal rád ľudí a ľudia jeho. Nikoho nepustil bez útechy. Každý si odniesol od neho povzbudenie, kus viery a nádeje. Bo­lelo ho, ak musel vysloviť kéravé slovo. Bol apostolom lásky a životného Jasu. Ľudia to vedeli. Hrnuly sa za nim celé procesie. AJ kecľ nemohol pomôcť, aspoň sa poradiť a vyžalovať. Hlavne počuť ho, čo povie a »ko sa on na veci dfva. Však ej to bolo mnoho, niekedy všetko. Jeho vývoj šiel prirodzenou cestou. Svo­ju mladosť zasvätil roľníctvu slovenskému, československému a slovanskému. Pomáhal ho organizovať, kultúrne a stavovsky vycho. ' vévať, všestranne dvíhať a viesť. Doma bol medzi roľníckou mládežou slovenskou, čes­kou. poľskou. Juhoslovanskou I bulharskou. Poznal ich spoločné duchovné zéklady, kul­túrne tradíce, povahovú a rečovú, blízkosť e spoločné Ich hospodárske, sociálne 4 poli­tické záujmy. Po týchto význačných skúsenostiach šiel cfo hospodárskej a samosprávnej poľtiky. Mal pre to potrebný rozhľad a predpoklady. Slovenské družstevníctvo našlo v ňom zna­menitého propagátora a budovateľa. Rástol s družstevníctvom a diužtevnlctvo s nfm. Ve­del, že silia národa Je v rdravom sedliactve a sedliactvo v zdravom a vyspelom podni­kaní a v organizáciách. 1 krajinské samospráva mala v ňom pevnú oporu. Vedel veľmi dobre dopĺňať funkcie, ktoré vo verejnom žlvgte zastával: roľníc­keho pracovníka medzi mládežou t družstev­ným účinkovaním. A k tomu všetkému sa pridružila eite I politika. Táto posledná čin­nosť bola mu ! proti vôÄ. Nemohol Ju ob­ísť. Stáva sa poslancom a Jedným z prvých tlmočníkov roľníckych e slovenských po. trieb g záujmov na pôde Č*. národného zhro­maždenia. V tejto funkcii významne zasa­hoval do predmníchovských politických uda­lostí Republiky. V osudnej Jeseni roku 1938, keď zfyhely veľmoci, ked útočné sily europského reži­mu dosishtly v Mníchove svojho triumfu, a ked domáci zradcovia pripravovali úplné rozloženie okypteného štátu, bol medzi tý­mi, ktorí I za cenu svojej osobnej prestíže, obetuWc všetko, čo mohol, pokúsil sa za­chrániť Československo. Nebolo v Jeho mo­ci, aby neskorší vývoj nedospel ta, kam v skutočnosti doma, v Europe a vo svete doš’el. Sú politickí „sudcovia”, ktorí by radi aspoň časť zodpovednosti pripísali na Jeho osobný účet. Po súde však aj páni bývajú múdri. Dnes Je ľahko robiť hrdinovi Od októbr,, 1938 organizoval! odboj. Je to paradoxné síce, ale je to pravda. Ešte za trvania pomnfchovskej Republiky mali sme už domáci odboj. Jeho cieťom bola redemo­­kratizécia fašizujúceho sa politického živo­ta. A keď sa v polovici marca 1939 rozpadla ob’ek’oé čs. samostatnosť, zvýšil svoje úsilie v odboli a pracoval za obnovu samo­statnej, nezávislej a demokratické! ČSR na­toľko. natoľko imi len sily stsčUy. Patril me­dzi vedúce postavy čs domáceho odboja Spoluzakiadal ilegálnu Slovenskú národnú radu a v nej spolu pripravoval Slovenské národné povstanie. Kecľ potom k tomuto veľkému revolučnému činu došlo, od prvej Jeho chvíle ako cien predsedníctva už le­gálnej SNR a ako povereník pre veci hospo­dárske, pozemkovej reformy, výživy a zá­sobovaná účastnil s» politického a vojen­ského vedenia oovstania i organizovania ži­vota na oslobodenom území Slovenska. Do toho'o slávneho obdobia spadá založenie Demokratickej strany, ktorej členstvo po­­staviir, ho na čelo revolučného vedenia. A ootom. v deň šiesteho zná-neho žilinského víťazstva výročia smutne ľudákov od- chá-tz» ako člen dnieoác'e SNR ľetadlom cez !táliu do Londýna, aby referoval o poli­ticks! a vojenskej situácii na Slovensku a o pnli’lckom programé slovenskej složky čs. domáceho odboja, ľ londýna vrecia sa na slovenskú ’em. oslobodenú Červenou armá­dou c1” Moskvu Po n’ekoľkomesačnom kla­dení základov nového života za frontovým územ’m odch4d’a znova Hrj Moskw abv sa ako člen dzleoácle SNR účs’tn'l rokovaní o so’t=>ven:s prvei domácej čs. viádv. V tejto vlád®. ale i v d,-uhni a v tretej prijíma fűnk­éi" podored’edu v'ády. Čo wkonal pre RerrPliku, Slovensko, pre Demokradckú stranu, pre slovenskú ľud, me­novite als pre lebo roľn{cku sfožku. najmä v n>on,~-J-veh ri-v->-h, ne'-'á sa v niekoľkvch vetách povedať. Opísať túto prácu, znamená Cena .Kčs 2.— . Predplatné na „Čas”: mesačne Kčs 40.—, štvrť­ročne Kčs 120.—, polročne Kčs 240.—, ročne Kčs 4S0.—; jednotlivé číslo okrem nedele Kčs 2.—, v nedeľu Kčs 3—. Predplatné na „Cas­­pondelmk’.r mesačne Kčs 10.—, štvrťročne Kčs jo—, polročne Kčs 60.—, ročne Kčs 1 zo.—; ' jednotlivé Číslo Kčs 2.- so započítaním poštová néha Inzeráty sa prijímajú denne od 8. do 10. hodiny predpoludním. Malé oznamy slovo Kčs tu., n e Kčs 4.-—,. Za vydanie adresy a po­danie ponuky Kčs 2.—. Porto na zaslanie po. núk Kčs 10.—. Inzercia sa uverejní, len keď sa napred zaplatí. kej strany Bratislava, piatok ÍL októbra 1948 JÁN URSÍNY 50-ROČNÝ Jin U r s 1 n y narodil n íl. októbra 1896 t Ne­­dozore t Turci. Meštian­sku školu vychodil v T. Sv. Martine a ešte za Ra>­­kúsko-Uhorska absolvoval hospodársku školu na Mo_ rave. Počo* prvej svetovej vojny od roku 1916 boí na fronte a počas tejto vojenskej služby ani jeho neobišlo prenasledovanie pre panslávske presvedče­nie. Prevrat v roku 1918 zastihol J. Ursínyho doma ako rekonvalescenta po «ranení, ktorá utrpel za ofenzívy na Piave. Ján Ursíny hnetf v pr­vých rokoch prvej ČSR všetky svoje sily venoval slovenskému družstevníc­tvu. širokej Bol nielen tvorcom siete úverných družstiev, ale aj spolu­zakladateľom a organizáto­rom i vedúcim činiteľom vyššieho typu družstevne­­ó vernej svojpomoci, a to roľníckych pokladníc. Ján Ursíny okrem budovania roľníckeho družstevníctva na Slovensku pôsobil ai ako organizátor a čelný funkcionár v organizácii roľníckej mládeže. Ján Ursíny »tal sa predsedom Sväzu roľníckych vzá­jomných pokladníc i predsedom Sväzu hospodár­skych družstiev, pričom za jeho iniciatívneho ve­denia slovenské roľnícke družstevníctvo vyrástlo V mohutné ústrojenstvo, ktoré slúžilo záujmom • potrebám slovenského roľníka. Roku 1918 Jána Ursínyho zvolili za člena slo­venského Krajinského zastupiteľstva a stal sa čle­nom Krajinského výboru slovenského, ktorého pôdohospodárskym referentom bol ái do roku 193 j, kecľ po druhý raz bol zvolený do Národ­ného shromaždenia v Prahe a ako jeden z ve­dúcich slovenských parlamentných poslaneckých činiteľov bol predsedom Akčného výboru sloven­ských koaličných poslancov. Ján Ursíny roku 1938 v kritických časoch pr­vej ČSR, rozvinul najväčšie úsilie, aby Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu udržal na pôde ČSR, čím zachránil celistvosť československého štátu. Pre prekážky, ktoré kládol ľudáckym totalitným a rušení demokratických ustanovení, Hlinková garda ho az. marca 1939 zatkla a 1 prvými politickými väzňami ho odviezli do Hávy. Po dvoch týždňoch prepustili, ale s prL že nesmie praco­vať politicky. Pre styk s činiteľmi komunistickej strany ho znova zatkli r. 1942. Ján Ursíny od r. 1939 udržiaval spojenie s člen­mi zahraničného odboja a z jeho podnetu roku 1943 uskutočnily sa schôdzky zástupcov demokratických složiek slovenského života. ktorých neskôr vyrástla ilegálna Slovenská národná rada. Zúčastnil sa na vše­tkých poradách a 29. au­gusta 1944 s Ing. Jozefom Stykom a velením vojen­ských skupín odboja roz­hodol, že je nutné vyzvať cely národ do povstania Za tieto činy mimoriadny súd v Bratislave ho od súdil na trest smrti. Od začiatku Slovenského -----— 1 národného povstania Ján Ursíny bol predsedom SNR a zároveň poverení­kom pôdohospodárstva. SNR z Banskej Bystrice spolu s Lacom Novomeským a pplk. Mirkom Ve­selom delegovala ho do Londýna, aby táto dele­gácia dojednala dohodu o spolupráci prezidenta fCepuDhky e londýnskej vlády so Slovenskou ná­rodnou radou. Po vyplnení tejto úlohy delegácia odletela do Moskvy, kde rokovala s tamojšími predstaviteľmi zahraničného odboja. Po návrate Ján Ursíny znova sa ujal svojho úradu podpred­sedu SNR a povereníka pôdohospodárstva a po­zemkovej reformy, ktoré funkcie zastával až do ustavenia prvej československej vlády na oslobo­denej domácej pôde v Košiciach, kde v apríli roku 1945 bol vymenovaný za podpredsedu vlá­dy, ktorým ostal aj v druhej vláde a ktorým je aj v tretej vláde. Od založenia Demokratickej strany Ján Ursíny bol jej predsedom do roku 1945 a teraz v De­mokratickej strane je podpredsedom. Zvýšená pozornosť očisťovaniu a čistote NB Povereník gen. Dr. Ferjenčík o bezpečnostných pomeroch na Slovensku Praha. — Povereník vnútra gen. Dr. M. Ferjenčík odpovedal v stredu 9. okt. v bez pečnostnem výbore ÚNS na jednotlivé do­tazy a podnety poslancov vo veci bezpeč­nostných pomerov na Slovensku. Uviedol, že príslušníci NB musia za dnešných, ešte stá'e mimoriadnych pomerov zdolať rnnctio úloh, plnenie ktorých do ich pôsobnosti ani nepatri. Početný stav sboru na zvládnutie týchto úioh je nedostatočný, na S'ovensku je hlboko ped systeiTrzovaným a potrebným počtom. V ostatnom čase sa k tomu eš'e rozmáhajú u osôb, prijatých na skúšku, žia­dosti o prepustenie zo sboru, e to väčš'ncu v dôsledku neutešených seoálnych orme­­rov a neprimeranosti služobných pôžitkov oproti denným drahotným pomerom a nie­ktorým iným kategóriám zamest,rania. Podľa požadovania i dodaných hlásení má morál­ka NB tendenciu s f úpejúcu. Povereník dalej hovoril, že 28. okt. chce uskutočniť povýše­­n;e všetkých tých príslušn'kov sboru, účastní­kov odboja národného povstan'a, na kto­rých sa pri do’eraišxh Dovýšen’ach zabudlo. Očisťovaniu sboru venuje sa tiež stála a zvýšená pozornosť. Celý sbor ie starostlivo prečnievaný najmä v školách a v kurzoch. No pritom ie potrebná pokračovať nana'výš starostlivo a nestranne. Prijímanie nových členov do NB robí sa teraz už po starostli­vom a všestrannom výbere. Právomoc schva­ľovania, prijatia ako aj prepustenia zo sbo­ru si vyhradil povereník výhradne pre seba. Povereník gen. Dr. Ferjenčík v ďalšej časti svojho výkladu spomenul, že pri organizo­vaní práce, spojenej s odsunom Nemcov, najväčšou prekážkou bolo, že doterajší sú­pisový materiál nevyhovoval pre účely od­­sunové Nedal sa z neho zistiť presný po­čet osôb nemecke' národností, pr'chédza'úci do úvahy pre odsun. Na základe presného vvš®trcvan'9 rozhedule osriaTná 12.členná kem's'a výberové zriadená na Poveren'c. tve vnútra, o každej osobe nemeckei ná­rodnosti, či o'vri'i&ha odsunu a'ebo nie. V kom'sii sú aj zástupcovia všetkých poetic­kých strán a odbo-ových organizácii. Kon­trolu osvedčenia „P", ktoré vyda’y ONV a OSK osobám nemeckej národnosti, ktoré s: podali žiadosť o zachovanie štátneho občian­stva, vykoná trojčlenná kemis'a Poveren'c. tva vnútra, ktorá definitívne rozhodne o po­nechaní a'ebo navrhne odsun. Takýchto o­­svedčenl boio vydaných v 4 okresoch 2214 osobám, v 23 okresoch neboly vydané nHa­­ké osvedčenia a z 20 okresov neboly ešte presné oznamy. oolsovať slovenské a československé poli­tické a hospodárske dejiny Slovenska a Re­publiky v posledných dvadsiatich rokoch. Ako popredná politické postav« bol účast­ný na ich tvorení. Dnes je uprostred dráhy. Za sebou hlboké a požehnaná brázda. Pred sebou ešte vy­soké ciele. O nejakom uzavretom kruhu ani reči. Ešte h« mnoho čaká, ešte mnoho chce urobiť. Vieme, že to aj spínl. Jeho život prebieha podľa piánu. Abrahamoviny sú vlastne príležitosťou len pre nás, abv sme mu všetci, ktori patrime medzi jeho dávnych najbližších spolupracovníkov, želali z úprim­ného srdca ešte mnoho jubileí, vyplnených poliť kým a ľudským šťastím. Jľb'i ijúcemu Jankovi Urslnymu: ..Mnogaja blagaja IJetaľ’_ lán Ursinv, nolitlk-lvorca M. PL O veľkosti ľudskej osobnosti majú mno. hi ľudia predstavu, že má mať v 6ebe čosi veľmi nápadného a divadelného, 60 omra­čuje 6i už gestom, či vášnivým slovom, či leskom a či mocou. Je to predstava y.o. vrchná a jarmočná. Slováci okrem toho boli zvyknutí uctievať cudzie autority, cudzíeh pánov a vo vlastných ľuďoch ne­videli veľkosť len preto, že si sami seba dosť nevážili. Národ, ktorý si váži sám seba a dôveruje svojim^ mravným silám, vie uctiť svoje osobnosti. Mnohým našim nadaným ľuďom zlomil krídla nezáujem, závisť, podceňovanie, nedostatok hrdosti v národe. Ale my si musíme povedať otvorene, kým si nebudeme vedieť hodno, tiť vedúce osobnosti podľa ich duchov­ných síl a činov, nebudeme národom v pravom slova smysle, len akýmsi polo­­tvarom. Prirodzene, že od politika sa žiada úspech, ale n nás k uctievaniu často stačí len úspech okamžitý, kon­junkturálny. Päťdesiatka Jána Ursínyho však dáva príležitosť zvážiť už politickú prácu dld,,;l»bú a oceniť ju cez prizmu taýdramatickejšick čias. Nebolo väčšej príležitosti od nepa­mäti vyskúšať pevnosť slobodných mu­žov, ako tolo v tejto vojne. Bleskové úspechy Nemcov, podmaňujúce Európu, podmaň ily a zlom ily nejedného človeka, nejedného politika. Prvá svetová vojna preši«, nad Slovenskom ešte ako nad kra­jinou po-louvedomenou, pojospiacou. Dru­há svetová vojna zastihla ho nž politicky i kultúrne veľmi živé a zavalila ho tá­­ludnou vlnou dosiahnutej autonómie, aby ho nanovo uspala a zaslepila. Jestli. že pre Čecha bol odpor proti Nemcom od prvej chvíle samozrejmosťou a povi n. , ,, (i-.’tí ílOíft'M.ďlťh,) t..'" *,0:3 treba prehliadnuť zákernosť Nemcov a neprijať ich uspávací prášok ^sloven­skej samostatnosti” a držať sa pevne pri ideáli československej demokracie. Ján Ursíny bo] medzi prvými é politikov, ostavších doma, ktorý vo vec pravdy a spravodlivosti nepochyboval, osobne ne­zakolísal, nezúfal a od rozbitia Česko, slovenská tvorili okolo seba kruh verných a dúfajúcich. Muž, ktorý mal pevnú postať na svo­jom ako hospodár, ktorý mal možnosť žiť pokojne a nezávisle v kruhu rodiny, ktorý Sa mohol uspokojiť so starou a pek­nou tradíciou svojich predkov, akousi prebytočnou energiou hnaný, od mladi za­čína svoju politickú činnosť, hneď po prvej svetovej vojne — ako sa povie — od piky. Bola to, pravda, politika roľ­nícka, politika, ktorá o<l začiatku hodo­vala na človeku a na túžbach a potre­bách našich hlboko zarodí tan ý eh dedín. Jestliže Milan Hodia vyšiel zo širokých koncepcií politických a ocitol sa priam pri ohnisku politických dejov. Ján Ur­síny postupoval od dokonalého poznania slovenského ľadu. od živote, od nrase až k vysokým politickým sféram- V jeho dráhe niet náhlych skokov, len plynulosť práce ako u dobrého hospodára, ktorý musí myslieť m tisíc podrobnosti a na všetky p-° té úkony ži vola. Niet ani v jeho metóde, «pj v charaktere, ánf y pre. javoch nijakej nútenosiá a násilia, ba Pokračovanie na 3 srtrane K narodeninám Janka Ursínyho Geografická poloha starej Turčianskej stolice v kotline, obkolesenej vysokými hortitt, vyvo­láva predstavu krásnej záhradky. Ale oforamČe­­nosť zemepisná znamená, že i obyvateľstvo skon­centrovalo sa v akúsi jednotnú pospolitosť, v kto­rej sa vyvinul y priebehom rokov spoločne vlast­nosti a znaky, ktoré odhsujú Turčanov i ich su­sedov. Jeden z tých znakov je živý záujem Tur­čanov o veci verejné, vyrasti ý, pravdepodobne, z čulého politického ruchu zemianstva, ktoré po storočia štrngalo ostrohami, noníjalo pri korte­­šačkách, volilo si svoju administratívu, debato­valo na kongregáciách, ako to pekne op'sal Tur­­čan Kalinč’ak vo svo’ej Reštaurácii. Na župe ne­ležala ťarcha mocných magnátov a páni bratia cítili sa med ' sebou rovnými, č*'m rástlo ai ich sebavedomie, s ktorým odvážili sa plávať aj proti pnádu v krvavej opozícii na povestnom sneme onodsikom. Tento duch a politická rut'na pre­nášala sa po generácie v d0 ded'n sedliackvch, kde voľba frára a učiteľa, richtára i pastiera roznecovala mvs^e občianstva. Turčania majú po­litiku v krvi, ako ju malý obce starogrécke a stredoveké republiky Apeninského polostrova, Kecľ šťastlivom za?’-,W*mím marrVvik^hn pred­stavenstva stal sa TurČ. S v, aMrtin javiskom

Next