Čas, november 1946 (III/251-256)
1946-11-09 / nr. 251
I. vydanie Redakcia a administrácia: Bratislava, olica Národného povstania 4/c. Telefon: 64-41, 72-08. Pražská redakcia a administrácia „Času": Praha II., Vodičkova 26. Telefon: 266-04. Üéet Poštovej sporiteľne: 7441. Majiteľ a vydavateľ: Demokratická strana. Hlavný redaktor: Karol Hušek, zodpovedný redaktor: Svetozár Kresák. Tlačí Slovenská Grafia, Bratislava, ulica Národného povstania 4/c. Redakčná uzávierka o 22. h. Novinové výplatné povolené riaditeľstvom pôšt a telegrafov v Bratislave. Dohliadaci poštový úrad: Bratislava 2. Vychádza každý deň. Veci, týkajúce sa predplatného a inzercie, vybavuje administrácia. Rukopisy, zaslané redakcii, sa nevracajú. Ústredný orgán Ročn.k III. — Číslo 251 Len veterné mlyny? Medzi vlastnosťami, ktoré charakterizujú líniu našich politických partnerov na Slovensku, postrádame dôslednosť. Tento nedostatok si uvedomujeme tým viac, čim viac naši ko* munisti zdôrazňujú svoju príchylnosf k istým centralizačným tendenciám v štátnej administratíve a čím viac chcú za službu Republike pokladať len potlačovanie potrebnej konštruktívnej kritiky. Týmto svojím postojom, ktorý s nevoYeu hradí na každú kritiku centralizačných snáh u nás, nútia nás len stále si pripúmínať články ich predných reprezentantov v Banskej Bystrici v čase povstania, v ktorých boli najhorlivejšími zástancami najširšej decentralizácie a nijako nešetrili používať pojem „federácia” raz ako cieľ, raz ako hrozbu. Vieme dobre, že náhly a stopercentný ôbrat postoja komunistov k otázke kompetencie slovenských orgánov má svoje príčiny vo výsledku vôlieb. Po prehratých voľbách, opierajúc sa o svojich partnerov, ktorí zviťazilt v českých krajinách, snažili sa udržať svoje v preexponovanej miere obsadené pozície. Stratili záujem na zaistení politických výdobytkov povstania, z prívržencov krajnej da. centralizácie stali sa nekritickými prijímateľmi všetkého, s čím prídu komunisti českí, t boj proti centralizmu označujú za boj proti veterným mlynom (Pravda, c 5. XI. v článku „Kríza alebo konsolidácia?”). V túmto svojom zmenenom postoji zazlievajú reprezentantom Demokratickej strany ich vecnú kritiku niektorých opatrení, vykonaných i chystaných, ktoré by mohly mať nepriaznivý vplyv na úpravu postavenia Slovenska v rámci Republiky. Ďalej chcú Demokratickej strane naimputovaf nie dosť ú. primný postoj k dvojročnému plánu a v tejto snahe sú veľmi vďačne sledovaní istými kruhmi českej tlače, ktoré sa dostatočne nepoučily z povoiebnej kampane komunistov proti DS a Slovensku vôbec 0 tom, ako možno veriť v opodstatnenosť komunistických obvinení. Reprezentanti DS mnoho ráz vyhlásili, že splnenie dvojročného plánu bude znamenať nesmierny hospodársky vzostup celej Republiky a v nej najmä Slovenska, že každý občan Republiky a najmä každý Slovák má záujem na uskutočnení plánu a je povinný sa o jeho uskutočnenie zo všetkých sil pričiniť. Nezávisle od toho však DS od samého svojho vzniku dôsledne hlásala, že predpokladom konsolidácie pomerov v Republike Je úprava postavenia Slovenska, a to ústavným zaistením inštitúcii, vyšlých z národného povstania. Preto sa stavala a stavia proti všetkým snahám tieto inštitúcie odstaviť alebo odbúrať. DS koná tu len v smyste londýnskych vyhlásení prezidenta Dr. Beneša a v Intenciách vládneho programu košického i terajšieho, ktoré všetky žiadajú širokú decentralizáciu štátnej administratívy. Toto úsilie Demokratickej strany nie je bojom proti veemým mlynom dotiaľ, kým určité pražské cuhy sa budú úzkostlivé brániť akejkoľvek nlenke 0 SNR a Sbore povereníkov v osnoich právnych noriem, kým v Prahe sa bude ,'slovovaf súhlas s nariadeniami SNR len cela výjimečné a bez prejudice”, kým náhy na organizáciu hospodárskej samosprávy napr. družstevnej, budú znamenať ešte ilekosiahlejší centralizmus než v prvej ípublike, kým sa budú objavovať také prokty centralizmu, ako osnôva komasačného koná, ktorá chce z povereníctva spraviť jyčajný podriadený druhoinštančný úrad, ko osnova zákona 0 živnostenskom podnianí, podľa ktorej by si každý oravský kováč msei svoju živnosť vybavovať na pražskom ninisterstve, ako je osnova zákona o Sbore lárodnej bezpečnosti, ktorá, podobne ako iné osnovy Ministerstva vnútra, povereníctvo úplne neguje a podľa ktorej by si každý príslušník NB musel vybavovať 1 povolenie sňatku na ministerstve v Prahe. Nie je to boj proti veterným mlynom dotiaľ, kým si napr. Ministerstvo zahraničného obchodu bude vinefikovať výhradnú príslušnosť vydávať odporúčania na prídel devíz na cestu do cudziny. Pripomeňme ešte novú štruktúru štátneho rozpočtu, navrhnutú Ministerstvom financií v dôsledku ktorej by povereníctva nemôhlv samostatne hospodáriť a strafily by hocakú ingerenciu na štátne hospodárenie, a je zrejmé, že je ťažko nevidieť vo všetkých týchto opatreniach zámer, ktorého cieľom je postupne odňať slovenským’ inštitúciám vplyv a kômpetenciu. Sme presvedčení, že bezduchý centralizmus tohto druhu by priniesol ďalekosiahle škody nielen Slovensku, ale celej Republike. Stavajúc sa proti nemu hájime len zásadu zdravého, účelného a nebyrokrafického usporiadanšaí pomerôv v našej administratíve a upierame právo pozastavovať sa nad touto našou snahou tým, ktorí dnešným svojím horlivým centralizmom chcú len zahladiť svoje separatistické skiôny v minulosti. Konsolidácii Pravda víťazí! Cena Kčs 2m Predplatné na „čas”: mesačne Kčs 40.—, štvrťročne Kčs 120.—, polročne Kčs 240__, ročne Kčs 480.—; jednotlivé číslo okrem nedele Kčs *•—* v nedeľu Kčs 3.—. Predplatné na „Časpondelník’,: mesačne Kčs 10.—, štvrťročne Kčs 30.—, polročne Kčs 60.—, ročne Kčs 120.—j jednotlivé číslo Kčs 2.— so započítaním poštovného. Inzeráty sa prijímajú denne od 8. do 10. hodiny predpoludním. Malé oznamy slovo Kčs *•—» tučné Kčs. 4.—. Za vydanie adresy a podanie ponuky Kčs 2.—. Porto na zaslanie po. núk Kčs 10.—. Inzercia sa uverejní, len keď h napred zaplatí. H Demokratickej strany Bratislava, sobota 9. novembra 1946 Britská nôt,íha ČSR sa nsknfcfrif Uspokojivé vydelenie komplikácii okolo návrhu no pôžičku Londýn. — Reuterov zpravodajca lune Bainbriqge oznamuje: Podľa britských úradných kruhov v Londýne došlo k uspokojivému vyriešeniu komplikácii okolo návrhovánóho 2 a pol miliónov iterlingového úveru Československu. Zástupca britského Ministerstva zahraničie oznámil vo štvrtok večer, ie ta robia prípravy na „zavŕšenie” dohody, zásadne dosiahnutej pred krátkym časom medzi československými úradníkmi v Londýne a britským Ministerstvom pokladu ohľadom dva a pol miliónového iterlingového úveru na 4 roky Československu, ktorý by umožnil nákup zvyškových tovarov. Zdôrazňuje sa, ie víetky tieto tovary sú britského pôvodu a neobsahujú nijaké tovary, pochádzajúce z dodávok na základe nájmu a pôžičky. Spojené štáty žiadajú obmedziť právo veta Uspokojivý nepolitický rozhovor Trumana s Molotovom — Churchill o jednote anglosaského sveta — USA sa nž nikdy nevrátia k izolacionizmu New York. — V New Yorku úradne oznämili, že Spojené štáty predložia konkrétny návrh na Obmedzenie práva véta veľmocí, a to pravdepodobne v sobotu, keď sa táto otázka dostane pred politický výbôr Spojených národov. Spojené štáty majú v tejto súvislosti toto stanovisko: 1. BR sa mala pokúsiť 0 jasnejšiu definíciu v otázkach, ktoré podliehajú vétu. 2. Veľká päťka by sa mala dohodnúť, že záporný hlas, alebo zdržanie sa hlasovania netreba nutne považovať za véto. 8. Veľká päťka by mala prerokúvať prípadné úpravy pravidiel postupu BR. Washington. — Ako sme oznámili v našom včerajšom II. vydaní, sovietsky minister zahraničia Molotov strávil vo štvrtok 10 minút • prezidentom Trumanom v Bielom dome. Molotov mal po schôdzke jedinú poznámku: „Mal som dobrý rozhovor s prezidentom Trumanom.” Pred návštevou u prezidenta Trumana strá-vil Molotov skoro 15 minút v kancelárii Deana Achesona, úradujúceho tajomníka Spojených štátov. Acheson a sovietsky veľvyslanec v Spojených štátoch Novikov sprevádzali Molotova do Bieleho domu. Prezidentov tlačový tajomník Charles Ross neskôr vyhlásil, že na schôdzke Trumana s Molotovom nerokovali o politických záležitostiach. „Bol to vyslovene spoločenský rozhovor,” povedal Ross. Podľa jeho Informácií nepriniesol Molotov nijaké osobné pozdravy od generalissima Stalina a nedostal ani pozdravy od prezidenta pre Stalina. Ross dodal, že Molotov vyslovil svoju spokojnosť s rozhovorom. Churchill o amerických volbách Londýn. — Býv. britský min. predseda a vojnový vodca Veľkej Británie W. Churchill prijal vo štvrtok večer vo svojom londýnskom byte delegáciu mesta Stattfordu, ktorá mu odovzdala diplom čestného občianstva svojho mesta. Churchill sa pri tejto príležitosti zmienil aj o výsledky amerických volieb a povedal, že nezáleží na tom, ktôrá strana alebo vláda príde k moci na britských ostrovoch. Vyhlásil, že medzi vedúcimi vrstvami po anglicky hovoriaceho sveta bude vždy vládnuť priateľstvo a bratstvo a že po anglicky hovoriaci svet bude nezdolnou baštou proti silám, ktoré azda ohrozia slobodu, a bude ukazovateľom cesty {»kroku celému ľudstvu. Paríž. — Priebeh amerických volieb sledovali v celom Francúzsku s veľkým záujmom. Ostredný orgán podzemného hnutia odpom z čias nemeckej okupácie „Résistance" zdôrazňuje, že víťazstvo republikánov neznamená návrat Ameriky k izolacionizmu, čo je náhľadom aj celej francúzskej tlače. „ĽAube" poukazuje na ťažké postavenia Irumana v budúcich dvoch rokoch, fcýrr. sv*. lia nového prezidenta, lebo bude mať proti sebe väčšinu v snemovni 1 senáte. Časopisy v tom, že sa väčšina Američanov vyslovila proti zásahom štátu do súkromného vlastníctva. — Hlavný orgán komunistickej strany „ĽHumanité” píše, že víťazstvo republikánskej strany je víťazstvom trustov so všetkými dôsledkami pre vnútornú i zahraničnú politiku USA. Ich vifazstvo znamená likvidáciu zvyškov Rooseveltovho New Dealu, lebo republikáni sa budú snažiť zrušiť kontrolu platov a miezd a snížiť daň veľkokapitálu a priemyslu. Predvída ďalej hospodársky zmätok v USA, nástup k útoku na robotnícke hnutie. V zahraničnej politike Truman a Byrnes neuhájili odkaz svoiho veľkého predchodcu — prezidenta Roosevelta, —' píše „ĽHumanité”. ________ Bevin žiada trpezlivosť Politika novej Británie. — Prejav na newyorskej radnici New York. — Britský minister zahraničia Ernest B e v i n vyhlásil vo štvrtok večer v New Yorku: „Británia dala za 16 mesiacov slobodu širokým oblasti am sveta, kde tejto nikdy nebolo a 400 miliónov Tuidí v Indii bude čochvíľa úplne nezávislých a samosprávnych.” Bevin hovoril na newyorskej radnici, kde ho privítal Vincent Im pel literi, úradujúci starosta Londýna. „Prežívame dôsledky mnohých iných problémov.” pokračoval Bevin, „prosím o trpezliv Prosím o pomoe a pochopenie. Nová Británia, zakladajúca sa na nových výhľadoch a na novej sociálnej demokracii, je odhodlaná rozšíriť, čo získala pre seba a Všetkých v širokej ríši.” Susedia Nemecka v pohotovosti 20. novembra začnú porady Vefkej štvorky o Nemecku — Nároky CSR a Poľska Lake S u e c es. — Reuterov osobitný zpravodajca Michael Fray oznamuje, že odborníci z krajín, hraničiacich s Nemeckom, chystajú svoje sväizky spisov pre prípad, že ich povolajú na rozpravy ministrov zahraničia o Nemecku, ktoré sa úfajú začať 20. novembra v New Yorku. Holandská vláda odovzdala už úradné memorandum, v ktorom načrtla svoje nároky voči Nemecku a zo spoľahlivého prameňa sa oznamuje, že Bagioko a Luxembursko čochvíľa urobia podobné kroky. Francúzsko podporovalo na parížskej konferencii názor, že všetkým krajinám, hraničiacim s Nemeckom, treba dať príležitosť k predloženiu svojich náhľadov ministrom zahraničia a francúzsky zástupca v Rade ministrov zahraničia oznámil, že sa francúzske stanovisko nezmenilo. Náhľad britskej vlády nie je ešte jasný, hoci britský minister zahraničia Ernest Bevin údajne uvažuje o povolaní susedov Nemeeka na porady, čím by sa ČSR a Poľsku umožnilo oznámiť svoje nároky voči Nemecku. Ak by sa nadhodila otázka účasti malých mocností na nemeckých poradách, bude SSSR podporovať podľa očakávania nároky ČSR a Poľska. Newyorskí pozorovatelia sa shodujú v náhľade, že je málo pravdepodobná účasť niektorých iných mocností okrem Veľkej štvorky na predbežných rozpravách 20. novembra. ktoré majú byt podľa rozhodnutia parížskej konferencie výlučne poradami Veľkej štvorky. To však nevylučuje možnosť, že Rada ministrov zahraničia predebatuje s ostatnými zainteresovanými mocnosťami isté otázky, keď ich vlastné rozpravy prekročia procedurálnu fázu, ktorá určí čas, miesto a agendu úplneišíeh porád. " Taliansko sa nezriekne Gorice Pripúšťa plebiscit pri složifých problémoch. — Rozhovory Togliattiho s Titom Rím. — Komunistický vodca Palmiro Togliatti mal v Belehrade ako súkromník niekoľko rozhovorov s juhoslovanskými činiteľmi a vyriešení , niektorých sporných otázok medzi Talianskom a Juhosláviou. Vodca talianskych socialistov minister Pietro N e n n I (podal v ministerskej rade zprávu o týchto rozhovoroch, najmä o stretnutí Togliattiim s maršal om T i t o m. Talianska vláda poom vydala toto komuniké: „Talianska vláda vidí v postoji Juhoslávie k terstskému problému ďalej v ohlásení, že talianski vojnoví zajaitól, ktorí ú ešte v Juhoslávii budú repa trio v ani. a v návrhu, aby sa vyjednávalo o obchodnej smluv© medzi obidvoma štátmi, nové prvky pre rozhovory v rámci mierovej amluvy. Napriek tomu však talianska vláda nemôže vôbec uvažovať o (podnete, aby Juhoslávii bola odstúpená Gorica. neoddeliteľná súčasť talianskeho územia, priznaná jednomyseľne Taliansku štyrmi ministrami zahraničia- Odvolávajúc sa na poeledn/ú nótu, ktorú zaslala Rada ministrov zahraničia, talianska vláda trvá na zásade, že nové hranice musia sa vytýčiť v súlaide s hranicami národnými a tam. kde by to bolo príliš si ožité. že je nutné uchýliť «a k ľudovému hlasovaniu.’ viac slúžime odstraňova«ím príčin, ktoré by v budúcn&sti mohly vyvolať krízu, než servilným vychvaľovaním každého, I central izačného opatrenia. Vieme dokonale zhodnôtlf hospodársky prínos, ktorý hospodársky plán znamená pre Slo. vensko. Nijako však nevieme pochopiť, prečo by úprimný a pôzitívny postoj k dvojročnému plánu ma] súčasne znamenať pohodlné ponorenie sa do vln centralizmu, a prečo ko. munisti tieto dva protichodné smery tak usilovne spájajú. Franco je zasa trúfalý Washington. — Spánieleké veľvyslanectvo vo svojom pamflet© „Urážka medzinárodného práva” hovorí, ž© obvinenie proti Španielsku pred Spojenými národmi postráda právnu podštatu. “V pamflet© sa hovorí: „Obžalobcom Španielska sa nepodarilo overiť ani jednu skutočnosť, na ktorej sa môže zakladať obvinenie, že Španielsko predstavuje nebezpečenstvo pre medzinárodný mier a bezpečnosť. Je absurdné, aby obžalovaného súdila medzinárodná organizácia, v ktorej nie je členom, pred ktorú so nedostane a pred ktorú ho nepovolajú.” Arcibiskup Stepiuae kardinálom? Paríž. — V niektorých rímskych kruhoch kolujú aprávy, ktoré našly ozvenu i v parížskych katolíckych kruhoch, že vraj záhrebský arcibiskup Msgr. Alojz S tep i n a©, ktorého juhoslovanský ľudový súd odsúdil do väzenia na 16 rokov, bude menovaný za kardinála. Pripomína sa, že v histórii katolíckej cirkvi sú už dva takéto prípady. Niekdajší generál jezuitského radu Ľedochowski a Msgr. John P is h er holi menovaní za kardinálov, keď už boli v žalári. Prvého uvrhol do žalára nemecký kancelár Bismarck a druhého anglický kráľ Juraj VIII. 300.000 amerických turistov do Európy Paríž, — Na tlačovej konferencii „A- meriean Express Company” v Paríži vyhlásil R. T. Reed. prezident spoločnosti, že lode i lietadlá sú pripravené, aby v roku 1947 prepiavily 300.000 amerických turistov do Európy. Pretože sa v Amerike doteraz cestovné pasy do Európy nevydávajú, vydávajú sa lesa pre cesty v ^národnom záujme alebo zío závažných dôvodov rodinných, hodlá mr. Reed štátnemu departementu navrhnúť uvoľnenie týchto dosavádnych obmedzení. AEC otvorila už 7 kancelárií v Nemecku a Rakúsku, ktoré riadia okružné cesty vojenských dovolenkárov po Francúzsku. Anglicku a Švajčiarsku, v poslednom čase i po ČSR.