Čas, november 1946 (III/251-256)

1946-11-09 / nr. 251

I. vydanie Redakcia a administrácia: Bratislava, olica Ná­rodného povstania 4/c. Telefon: 64-41, 72-08. Pražská redakcia a administrácia „Času": Pra­ha II., Vodičkova 26. Telefon: 266-04. Üéet Poštovej sporiteľne: 7441. Majiteľ a vydavateľ: Demokratická strana. Hlavný redaktor: Karol Hušek, zodpovedný redaktor: Svetozár Kresák. Tlačí Slovenská Grafia, Bratislava, ulica Národ­ného povstania 4/c. Redakčná uzávierka o 22. h. Novinové výplatné povolené riaditeľstvom pôšt a telegrafov v Bratislave. Dohliadaci poštový úrad: Bratislava 2. Vychádza každý deň. Veci, týkajúce sa predplatného a inzercie, vybavuje administrácia. Rukopisy, zaslané redakcii, sa nevracajú. Ústredný orgán Ročn.k III. — Číslo 251 Len veterné mlyny? Medzi vlastnosťami, ktoré charakterizujú líniu našich politických partnerov na Sloven­sku, postrádame dôslednosť. Tento nedostatok si uvedomujeme tým viac, čim viac naši ko­­* munisti zdôrazňujú svoju príchylnosf k istým centralizačným tendenciám v štátnej admi­nistratíve a čím viac chcú za službu Repu­blike pokladať len potlačovanie potrebnej konštruktívnej kritiky. Týmto svojím posto­jom, ktorý s nevoYeu hradí na každú kritiku centralizačných snáh u nás, nútia nás len stále si pripúmínať články ich predných re­prezentantov v Banskej Bystrici v čase po­vstania, v ktorých boli najhorlivejšími zá­stancami najširšej decentralizácie a nijako nešetrili používať pojem „federácia” raz ako cieľ, raz ako hrozbu. Vieme dobre, že náhly a stopercentný ôbrat postoja komunistov k otázke kompetencie slovenských orgánov má svoje príčiny vo vý­sledku vôlieb. Po prehratých voľbách, opie­rajúc sa o svojich partnerov, ktorí zviťazilt v českých krajinách, snažili sa udržať svoje v preexponovanej miere obsadené pozície. Stratili záujem na zaistení politických výdo­bytkov povstania, z prívržencov krajnej da. centralizácie stali sa nekritickými prijíma­teľmi všetkého, s čím prídu komunisti českí, t boj proti centralizmu označujú za boj proti veterným mlynom (Pravda, c 5. XI. v článku „Kríza alebo konsolidácia?”). V túmto svojom zmenenom postoji zazlie­vajú reprezentantom Demokratickej strany ich vecnú kritiku niektorých opatrení, vyko­naných i chystaných, ktoré by mohly mať nepriaznivý vplyv na úpravu postavenia Slo­venska v rámci Republiky. Ďalej chcú De­mokratickej strane naimputovaf nie dosť ú. primný postoj k dvojročnému plánu a v tej­to snahe sú veľmi vďačne sledovaní istými kruhmi českej tlače, ktoré sa dostatočne ne­­poučily z povoiebnej kampane komunistov proti DS a Slovensku vôbec 0 tom, ako mož­no veriť v opodstatnenosť komunistických obvinení. Reprezentanti DS mnoho ráz vyhlásili, že splnenie dvojročného plánu bude znamenať nesmierny hospodársky vzostup celej Repu­bliky a v nej najmä Slovenska, že každý ob­čan Republiky a najmä každý Slovák má zá­ujem na uskutočnení plánu a je povinný sa o jeho uskutočnenie zo všetkých sil pričiniť. Nezávisle od toho však DS od samého svoj­ho vzniku dôsledne hlásala, že predpokladom konsolidácie pomerov v Republike Je úprava postavenia Slovenska, a to ústavným zaiste­ním inštitúcii, vyšlých z národného povsta­nia. Preto sa stavala a stavia proti všetkým snahám tieto inštitúcie odstaviť alebo odbú­rať. DS koná tu len v smyste londýnskych vyhlásení prezidenta Dr. Beneša a v Inten­ciách vládneho programu košického i teraj­šieho, ktoré všetky žiadajú širokú decentra­lizáciu štátnej administratívy. Toto úsilie Demokratickej strany nie je bojom proti ve­­emým mlynom dotiaľ, kým určité pražské cuhy sa budú úzkostlivé brániť akejkoľvek nlenke 0 SNR a Sbore povereníkov v osno­­ich právnych noriem, kým v Prahe sa bude ,'slovovaf súhlas s nariadeniami SNR len cela výjimečné a bez prejudice”, kým ná­­hy na organizáciu hospodárskej samosprá­vy napr. družstevnej, budú znamenať ešte ilekosiahlejší centralizmus než v prvej ípublike, kým sa budú objavovať také pro­­kty centralizmu, ako osnôva komasačného koná, ktorá chce z povereníctva spraviť jyčajný podriadený druhoinštančný úrad, ko osnova zákona 0 živnostenskom podni­­aní, podľa ktorej by si každý oravský kováč msei svoju živnosť vybavovať na pražskom ninisterstve, ako je osnova zákona o Sbore lárodnej bezpečnosti, ktorá, podobne ako iné osnovy Ministerstva vnútra, povereníctvo úplne neguje a podľa ktorej by si každý prí­slušník NB musel vybavovať 1 povolenie sňatku na ministerstve v Prahe. Nie je to boj proti veterným mlynom dotiaľ, kým si napr. Ministerstvo zahraničného obchodu bude vinefikovať výhradnú príslušnosť vydávať od­porúčania na prídel devíz na cestu do cudzi­ny. Pripomeňme ešte novú štruktúru štátne­ho rozpočtu, navrhnutú Ministerstvom finan­cií v dôsledku ktorej by povereníctva ne­­môhlv samostatne hospodáriť a strafily by hocakú ingerenciu na štátne hospodárenie, a je zrejmé, že je ťažko nevidieť vo všetkých týchto opatreniach zámer, ktorého cieľom je postupne odňať slovenským’ inštitúciám vplyv a kômpetenciu. Sme presvedčení, že bezduchý centralizmus tohto druhu by priniesol ďalekosiahle škody nielen Slovensku, ale celej Republike. Stava­júc sa proti nemu hájime len zásadu zdravé­ho, účelného a nebyrokrafického usporiada­­nšaí pomerôv v našej administratíve a upie­rame právo pozastavovať sa nad touto našou snahou tým, ktorí dnešným svojím horlivým centralizmom chcú len zahladiť svoje sepa­ratistické skiôny v minulosti. Konsolidácii Pravda víťazí! Cena Kčs 2m Predplatné na „čas”: mesačne Kčs 40.—, štvrť­ročne Kčs 120.—, polročne Kčs 240__, ročne Kčs 480.—; jednotlivé číslo okrem nedele Kčs *•—* v nedeľu Kčs 3.—. Predplatné na „Čas­­pondelník’,: mesačne Kčs 10.—, štvrťročne Kčs 30.—, polročne Kčs 60.—, ročne Kčs 120.—j jednotlivé číslo Kčs 2.— so započítaním poštov­ného. Inzeráty sa prijímajú denne od 8. do 10. hodiny predpoludním. Malé oznamy slovo Kčs *•—» tučné Kčs. 4.—. Za vydanie adresy a po­danie ponuky Kčs 2.—. Porto na zaslanie po. núk Kčs 10.—. Inzercia sa uverejní, len keď h napred zaplatí. H Demokratickej strany Bratislava, sobota 9. novembra 1946 Britská nôt,íha ČSR sa nsknfcfrif Uspokojivé vydelenie komplikácii okolo návrhu no pôžičku Londýn. — Reuterov zpravodajca lune Bainbriqge oznamuje: Podľa britských úrad­ných kruhov v Londýne došlo k uspokojivé­mu vyriešeniu komplikácii okolo návrhová­­nóho 2 a pol miliónov iterlingového úveru Československu. Zástupca britského Minister­stva zahraničie oznámil vo štvrtok večer, ie ta robia prípravy na „zavŕšenie” dohody, zásadne dosiahnutej pred krátkym časom medzi československými úradníkmi v Londý­ne a britským Ministerstvom pokladu ohľa­dom dva a pol miliónového iterlingového úveru na 4 roky Československu, ktorý by umožnil nákup zvyškových tovarov. Zdôraz­ňuje sa, ie víetky tieto tovary sú britského pôvodu a neobsahujú nijaké tovary, pochádza­júce z dodávok na základe nájmu a pôžičky. Spojené štáty žiadajú obmedziť právo veta Uspokojivý nepolitický rozhovor Trumana s Molotovom — Churchill o jednote anglosaského sveta — USA sa nž nikdy nevrátia k izolacionizmu New York. — V New Yorku úradne oznämili, že Spojené štáty predložia konkrétny návrh na Obmedzenie práva véta veľmocí, a to pravdepodobne v sobotu, keď sa táto otázka dostane pred politický výbôr Spojených národov. Spojené štáty majú v tejto sú­vislosti toto stanovisko: 1. BR sa mala pokúsiť 0 jasnejšiu definíciu v otázkach, ktoré podliehajú vétu. 2. Veľká päťka by sa mala dohodnúť, že záporný hlas, alebo zdržanie sa hlasovania ne­treba nutne považovať za véto. 8. Veľká päťka by mala prerokúvať prípadné úpravy pravidiel postupu BR. Washington. — Ako sme oznámili v našom včerajšom II. vydaní, sovietsky minister za­hraničia Molotov strávil vo štvrtok 10 mi­nút • prezidentom Trumanom v Bielom dome. Molotov mal po schôdzke jedinú po­známku: „Mal som dobrý rozhovor s prezi­dentom Trumanom.” Pred návštevou u prezidenta Trumana strá-vil Molotov skoro 15 minút v kancelárii Dea­­na Achesona, úradujúceho tajomníka Spo­jených štátov. Acheson a sovietsky veľvysla­nec v Spojených štátoch Novikov spre­vádzali Molotova do Bieleho domu. Preziden­tov tlačový tajomník Charles Ross neskôr vyhlásil, že na schôdzke Trumana s Moloto­vom nerokovali o politických záležitostiach. „Bol to vyslovene spoločenský rozhovor,” po­vedal Ross. Podľa jeho Informácií nepriniesol Molotov nijaké osobné pozdravy od genera­­lissima Stalina a nedostal ani pozdravy od prezidenta pre Stalina. Ross dodal, že Mo­lotov vyslovil svoju spokojnosť s rozhovorom. Churchill o amerických volbách Londýn. — Býv. britský min. predseda a vojnový vodca Veľkej Británie W. Churchill prijal vo štvrtok večer vo svojom londýn­skom byte delegáciu mesta Stattfordu, ktorá mu odovzdala diplom čestného občianstva svojho mesta. Churchill sa pri tejto príležitosti zmienil aj o výsledky amerických volieb a povedal, že nezáleží na tom, ktôrá strana alebo vlá­da príde k moci na britských ostrovoch. Vyhlásil, že medzi vedúcimi vrstvami po an­glicky hovoriaceho sveta bude vždy vládnuť priateľstvo a bratstvo a že po anglicky ho­voriaci svet bude nezdolnou baštou proti si­lám, ktoré azda ohrozia slobodu, a bude uka­zovateľom cesty {»kroku celému ľudstvu. Paríž. — Priebeh amerických volieb sledo­vali v celom Francúzsku s veľkým záujmom. Ostredný orgán podzemného hnutia odpom z čias nemeckej okupácie „Résistance" zdô­razňuje, že víťazstvo republikánov neznamená návrat Ameriky k izolacionizmu, čo je náhľadom aj celej francúzskej tlače. „ĽAube" poukazuje na ťažké postavenia Irumana v budúcich dvoch rokoch, fcýrr. sv*. lia nového prezidenta, lebo bude mať proti sebe väčšinu v snemovni 1 senáte. Časopisy v tom, že sa väčšina Američanov vyslovila proti zásahom štátu do súkromného vlastníc­tva. — Hlavný orgán komunistickej strany „ĽHumanité” píše, že víťazstvo republikán­skej strany je víťazstvom trustov so všetký­mi dôsledkami pre vnútornú i zahraničnú politiku USA. Ich vifazstvo znamená likvidá­ciu zvyškov Rooseveltovho New Dealu, lebo republikáni sa budú snažiť zrušiť kontrolu platov a miezd a snížiť daň veľkokapitálu a priemyslu. Predvída ďalej hospodársky zmä­tok v USA, nástup k útoku na robotnícke hnutie. V zahraničnej politike Truman a Byr­nes neuhájili odkaz svoiho veľkého pred­chodcu — prezidenta Roosevelta, —' píše „ĽHumanité”. ________ Bevin žiada trpezlivosť Politika novej Británie. — Prejav na newyorskej radnici New York. — Britský minister zahra­ničia Ernest B e v i n vyhlásil vo štvrtok večer v New Yorku: „Británia dala za 16 mesiacov slobodu širokým oblasti am sve­ta, kde tejto nikdy nebolo a 400 miliónov Tuidí v Indii bude čochvíľa úplne nezávis­lých a samosprávnych.” Bevin hovoril na newyorskej radnici, kde ho privítal Vincent Im pel literi, úradujúci starosta Londýna. „Prežívame dôsledky mnohých iných problémov.” po­kračoval Bevin, „prosím o trpezliv Prosím o pomoe a pochopenie. Nová Bri­tánia, zakladajúca sa na nových výhľa­doch a na novej sociálnej demokracii, je odhodlaná rozšíriť, čo získala pre seba a Všetkých v širokej ríši.” Susedia Nemecka v pohotovosti 20. novembra začnú porady Vefkej štvorky o Nemecku — Nároky CSR a Poľska Lake S u e c es. — Reuterov osobitný zpravodajca Michael Fray oznamuje, že odborníci z krajín, hraničiacich s Nemec­kom, chystajú svoje sväizky spisov pre prípad, že ich povolajú na rozpravy mini­strov zahraničia o Nemecku, ktoré sa úfa­jú začať 20. novembra v New Yorku. Ho­landská vláda odovzdala už úradné me­morandum, v ktorom načrtla svoje náro­ky voči Nemecku a zo spoľahlivého pra­meňa sa oznamuje, že Bagioko a Luxem­bursko čochvíľa urobia podobné kroky. Francúzsko podporovalo na parížskej konferencii názor, že všetkým krajinám, hraničiacim s Nemeckom, treba dať príle­žitosť k predloženiu svojich náhľadov mi­nistrom zahraničia a francúzsky zástupca v Rade ministrov zahraničia oznámil, že sa francúzske stanovisko nezmenilo. Náhľad britskej vlády nie je ešte jasný, hoci britský minister zahraničia Ernest Be­vin údajne uvažuje o povolaní susedov Nemeeka na porady, čím by sa ČSR a Poľsku umožnilo oznámiť svoje nároky voči Nemecku. Ak by sa nadhodila otáz­ka účasti malých mocností na nemec­kých poradách, bude SSSR podporovať podľa očakávania nároky ČSR a Poľska. Newyorskí pozorovatelia sa shodujú v ná­hľade, že je málo pravdepodobná účasť niektorých iných mocností okrem Veľkej štvorky na predbežných rozpravách 20. novembra. ktoré majú byt podľa rozhod­nutia parížskej konferencie výlučne pora­dami Veľkej štvorky. To však nevylučuje možnosť, že Rada ministrov zahraničia predebatuje s ostatnými zainteresovaný­mi mocnosťami isté otázky, keď ich vlast­né rozpravy prekročia procedurálnu fázu, ktorá určí čas, miesto a agendu úplnei­­šíeh porád. " Taliansko sa nezriekne Gorice Pripúšťa plebiscit pri složifých problémoch. — Rozhovory Togliattiho s Titom Rím. — Komunistický vodca Palmiro Togliatti mal v Belehrade ako sú­kromník niekoľko rozhovorov s juhoslo­vanskými činiteľmi a vyriešení , niekto­rých sporných otázok medzi Talianskom a Juhosláviou. Vodca talianskych socia­listov minister Pietro N e n n I (podal v ministerskej rade zprávu o týchto rozho­voroch, najmä o stretnutí Togliattiim s maršal om T i t o m. Talianska vláda po­­om vydala toto komuniké: „Talianska vláda vidí v postoji Juhoslá­vie k terstskému problému ďalej v ohlá­sení, že talianski vojnoví zajaitól, ktorí ú ešte v Juhoslávii budú repa trio v ani. a v návrhu, aby sa vyjednávalo o obchod­nej smluv© medzi obidvoma štátmi, no­vé prvky pre rozhovory v rámci mierovej amluvy. Napriek tomu však talianska vláda nemôže vôbec uvažovať o (podnete, aby Juhoslávii bola odstúpená Gorica. neoddeliteľná súčasť talianskeho územia, priznaná jednomyseľne Taliansku štyrmi ministrami zahraničia- Odvolávajúc sa na poeledn/ú nótu, ktorú zaslala Rada ministrov zahraničia, talianska vláda trvá na zásade, že nové hranice musia sa vytýčiť v súlaide s hranicami národnými a tam. kde by to bolo príliš si ožité. že je nutné uchýliť «a k ľudovému hlasovaniu.’­ viac slúžime odstraňova«ím príčin, ktoré by v budúcn&sti mohly vyvolať krízu, než ser­vilným vychvaľovaním každého, I central i­­začného opatrenia. Vieme dokonale zhodnôtlf hospodársky prí­nos, ktorý hospodársky plán znamená pre Slo. vensko. Nijako však nevieme pochopiť, prečo by úprimný a pôzitívny postoj k dvojročné­mu plánu ma] súčasne znamenať pohodlné ponorenie sa do vln centralizmu, a prečo ko. munisti tieto dva protichodné smery tak usi­lovne spájajú. Franco je zasa trúfalý Washington. — Spánieleké veľvy­slanectvo vo svojom pamflet© „Urážka medzinárodného práva” hovorí, ž© obvi­nenie proti Španielsku pred Spojenými národmi postráda právnu podštatu. “V pamflet© sa hovorí: „Obžalobcom Špa­nielska sa nepodarilo overiť ani jednu skutočnosť, na ktorej sa môže zakladať obvinenie, že Španielsko predstavuje ne­bezpečenstvo pre medzinárodný mier a bezpečnosť. Je absurdné, aby obžalované­ho súdila medzinárodná organizácia, v ktorej nie je členom, pred ktorú so nedo­stane a pred ktorú ho nepovolajú.” Arcibiskup Stepiuae kardinálom? Paríž. — V niektorých rímskych kru­hoch kolujú aprávy, ktoré našly ozvenu i v parížskych katolíckych kruhoch, že vraj záhrebský arcibiskup Msgr. Alojz S tep i n a©, ktorého juhoslovanský ľudo­vý súd odsúdil do väzenia na 16 rokov, bude menovaný za kardinála. Pripomína sa, že v histórii katolíckej cirkvi sú už dva takéto prípady. Niekdajší generál je­zuitského radu Ľedochowski a Msgr. John P is h er holi menovaní za kardi­nálov, keď už boli v žalári. Prvého uvrhol do žalára nemecký kancelár Bismarck a druhého anglický kráľ Juraj VIII. 300.000 amerických turistov do Európy Paríž, — Na tlačovej konferencii „A- meriean Express Company” v Paríži vy­hlásil R. T. Reed. prezident spoločnosti, že lode i lietadlá sú pripravené, aby v roku 1947 prepiavily 300.000 amerických turistov do Európy. Pretože sa v Amerike doteraz cestovné pasy do Európy nevydá­vajú, vydávajú sa lesa pre cesty v ^národ­nom záujme alebo zío závažných dôvodov rodinných, hodlá mr. Reed štátnemu de­partementu navrhnúť uvoľnenie týchto dosavádnych obmedzení. AEC otvorila už 7 kancelárií v Nemecku a Rakúsku, ktoré riadia okružné cesty vojenských dovolen­károv po Francúzsku. Anglicku a Švaj­čiarsku, v poslednom čase i po ČSR.

Next