Československý Svět, červenec-prosinec 1962 (XVII/14-26)
1962-07-12 / No. 14
ROČNÍK 17.SVET Dňa 9. júla začal sa v Moskve Svetový kongres za všeobecné odzbrojenie a za niier. Toto mierové rokovanie, ktoré bolo zvolané z iniciatívy Svetovej rady mieru, stretlo sa s mimoriadnym ohlasom na celom svete. Na kongrese sa účastní na 2000 delegátov a hostí z 90 krajín všetkých svetadielov. Schádzajú sa tu predstavitelia najrôznejších mierových hnutí, společenských vrstiev, politických smerov i náboženských vyznaní. V čom je príčina tejto mohutnej ozveny zvolania moskovského kongresu? Azda v tom, že kongres sa schádza práve v čase, keď v Ženeve už dlhé mesiace bezvýsledne rokuje Výbor 18 štátov o odzbrojení. Mierumilovní fudia všetkých krajín sveta so znepokojením sledujú, ako zástupcovia západných mocností kladú nové a nové prekážky, aby znemožnili plodné prerokovanie konkrétnych návrhov vlády Sovietskeho sväzu na uzavretie dohody o všeobecnom a úplnom odzbrojení, o zákaze skúšok so zbraňami hromadného ničenia, ako aj o iných okamžitých opatreniach na zmiernenie napätej medzinárodnej situácie. Práve v tomto čase mierumilovní ľudia cítia, že je nevyhnutné, vyvinúť rozhodný nápor na tých, ktorí nielen že sabotujú odzbrojenie, ale pokračujú v horúčkovitom zbrojení a v skúškach s nukleárnymi zbraňami, vydávajúc tým ľudstvo do smrteľného nebezpečenstva katastrofy termonukleárnej vojny. Za tejto situácie je cieľom moskovského kongresu, hľadať a nájsť čo najširšiu platformu k dohode medzi všetkými, ktorí volajú po zabezpečenom živote v mieri a v slobode, medzi všetkými, ktorí chápu obrovské nebezpečenstvo príprav nukleárnej vojny. Medzinárodný výbor pre Svetový kongres za odzbrojenie a za mier v Moskve urobil príslušné organizačné opatrenia, aby v širokej slobodnej diskusii si všetci účastníci kongresu mohli vymeniť svoje náhľady, najmä aby si vyjasnili najrozličnejšie aspekty všeobecného odzbrojenia, či už rázu technického a vojenského, morálneho, sociálneho i kultúrneho a vedeckého, ako aj jeho hospodárske dôsledky. Treba si byť totiž načistom, že neprestajné prieťahy a prekážky zo strany západných mocností naplnili mnohých ľudí pocitom beznádeje a presvedčením, ako by odzbrojenie bolo neuskutočniteľné. No nič by nebolo zhubnejšie, ako takýto ochromujúci pesimizmus. Nečudo, že ho práve sily, ktoré bojujú proti odzbrojeniu všemožne podporujú. Ukazuje sa, ako je naliehavé proti takýmto pesimistickým názorom čo najusilovnejšie bojovať. Treba vo všetkých mierumilovných ľuďoch a bojovníkoch za mier posilňovať presvedčenie, že spoločným a rozhodným úsilim je možné všeobecné odzbrojenie prebojovať a zabrániť tak svetovej katastrofe, ktorú by nukleárna vojna ľudstvu priniesla. Aj z tohto hľadiska má moskovský kongres historický význam. Je povolaný, aby celému svetu ukázal, že mierové sily predstavujú obrovskú väčšinu ľudstva, a že sú odhodlané spoločným postupom, rozhodnými koordinovanými akciami odvrátiť vojnu a zabezpečiť svetový mier cestou všeobecného odzbrojenia, bez ktorého nemôže byť trvalého mieru. Je samozrejmé, že na Svetovom kongrese za odzbrojenie a za mier v Moskve účastnia sa aj predstavitelia mierumilovného ľudu našej Československej socialistickej republiky. Aj my pozdvihneme svoj hlas, aby sme podporili všetky návrhy, ktoré statočne usilujú o to, aby sa zmiernilo medzinárodné napätie, aby sa medzi národmi utvorila atmosféra dôvery a mierovej spolupráce a tým priaznivé podmienky na vyriešenie ťažkých problémov súčasnosti, medzi nimi na jednom z popredných miest mierové urovnanie nemeckej otázky podpísaním mierovej zmluvy s Nemeckom, a na tomto základe by sa normalizovala pre mier v Európe nebezpečná situácia v západnom Berline. Právemy, občania Československa máme morálne právo dožadovať sa vyriešenia tejto otázky. Len nedávno sme si na posvätnej pôde Lidíc - fašistami zločinné vykynožených a obetavou prácou nášho ľudu znovazrodených - pripomenuli memento minulosti. Pri príležitosti 20. výročia lidickej tragédie sme ústami prezidenta našej republiky Antonína Novotného vyjadrili naše krédo, že ,,z celého srdca si želáme žiť v mieri a všetku svoju prácu, všetky prostriedky vynakladať len pre blaho človeka.“ Zložili sme súčasne prísahu, že neprestaneme v našom úsilí, aby ,,všetky národy bez ohľadu na spoločenské zriadenie žili spolu v mieri a aby sa navždy vylúčili vojny z ľudských dejín“. V tomto duchu ideme na mierové rokovanie do Moskvy. V tomto duchu budeme pracovať, aby sme jeho ušľachtilé myšlienky spolu so všetkými ľuďmi dobrej vôle premenili na skutok. Aby sa navždy rozptýlili smrtonosné hríbové mračná nad Vianočnými ostrovmi, aby sme nastolili napokon svet bez zbraní a bez vojen. Dr. ŠTEFAN RAIS, člen Čs. prípravného výboru pre Svetový kongres za všeob. odzbrojenie a za mier ČESKOSLOVENSKÝ