Demokrat, marec-máj 1945 (I/3-26)
1945-03-09 / nr. 3
ONDREJ R. HALAGA. Demokratická úprimnosf Slovo demokracia Je už veľmi dobre známe nášmu ľudu. Hoc ako bolo bývalými ľudáckymi diktátormi špinené, predsa sa k nemu prikláňa náš ľud s nadšením, Prikláňa sa k nemu pre* to, bo uplynulé pomery mu zavdaly toľko príčin, aby vzdýchal za zriadením demokratickým, Dnes, pravda, neobnovujeme demokraciu staprocentne starú. Nie! Minplosť nás poučila. Spoznali sme stinné stránky starej demokracie a preto usilujeme dnes o demokraciu novú, lepšiu, ľudovejšiu. A náš ľud ide ozaj s veľkou dôverou za nami. Ľud, ktorý mal možnosť porovnať, čo 1 nie priam najdokonalejšiu, demokraciu bývalej ČSR s diktatúrou ľudáckou, rozhodnul sa hneď za demokraciu. Iste zato, že už i v jej starej sústave bola mu vyhovejúcejšia, jeho slovenskej povahe prirodzenejšia a zodpovednejšia ako ľu* dácko-íasistjcký diktát, Čo sa vlastne najviac zalieča nášmu ľud» v demokracii? Sloboda a voľnosť! Voľnosť disciplinovaná, nie chaotická! Voľnosť — sloboda je predpoklad úprimného jednania. A predsa ľudia UŽ tak túžia a žížnia za trochu úprimnosti! Üprjmnoeí bez voľnosti je však nemožná. A keďže YOlnosti a slobody bez demokracie nieto, túži náš ťažko skúšaný Človek po demokracii. Je to V podstate túžba po úprimnosti, My vychádzame z ľudu, A pretože chceme tlmočiť každý záehvev v ľude, sme zato, aby úprimnosť bola najvýraznejšou ozdobou našej demokracie. Chcejúc sa k nej dopracovať, sme v prvom rade za voľnosť a slobodu. Áno, chceme slobodný rpzlet nášho človeka, chceme voľnosť mysle a ducha, lebo len človek Slobodný a voľhý môže plne rozvinúť svoje schopnosti a hodnoty a nimi slúžiť štátu i svetu. Človek terorizovaný, špehovaný a diktátorský „glajchšaltovaný" stráca njelen dôveru k okoliu, v dôsledku čoho býva sžieraný neúprimnosťou, nie ľudstvo v ňom stráca jeho individuálne hodnoty, nedovoleno mu je rozvinúť sa duchovne pa špeciálneho jedinca a tu špeciálnosť vyjaviť. A pokrok ľudstva je mysliteľný len tak, keď sa dovolí každému človekovi podľa jeho názorov sa zapojiť do výstavby kultúrnej a civilizačnej. Opravdivá voľnosť a sloboda je však disciplinovaná. K<»ď štát dovolí občanom slobodné závedenie, vtedy to musí i každý občan náležíte oceniť a zriecť sa spôsobov, ktorými by okrádal líjobčanoy o slobodu konania. Ináč by došlo k anarchii, ktorá je podľa Masaryka hrobom demokracie. Neslobodno zap/smínať na to, že každý je hoden toľkej slobody, koľko dožičí iným. Samozrejme, keď tak ponímame slobodu v demokracii, treba uznať, že na demokraciu nie je každý národ zrelý. Jeden vôbec nje, druhý prípadne ešte nie. Na výšku demokratického zriadenia treba národ vychovať. Demokracia predpokladá národ vzdelaný, kultúrny a mravný. Kde niečo z í oh o chýba, tam Sá demokracii dobre nedarí. Masarykovsky pavedano: demokratizmus nie je len sústavou politickou, ale predovšetkým mravnou. Aby sme tedy mohli užívať blaha úprimností, nestačí len sloboda demokracie. Treba 1 garanta demokratickej slobody. A tým garantom je mravná a kultúrna obroda nášho národa. Čím budeme mravnejšl a kultúrnejší, tým budeme demokratlckejší slobodnejší. A ovocím slobody bude úprimnosť všetkýcb ku všetkým. Šarvátky v Aténach Atény, 8. marca. V Aténach došlo dnes k šarvátkam -medzi niektorými príslušníkmi ELAS-u a aténskymi občanmi. EAM obviňuje vládu pre nedodržiavanie podmienok prímeria. Vedenie protestovalo u regenta Damaskina ako aj u zástupcov Veľkej Británie, USA a Francúzska. r? i DEMOKRAT 9. marca 1945 Zásluha „anyášov“ v Košiciach Už latinské meno našich Košíc — Cassovia —, v ktorom sa zrkadlí slovenský pôvod tohoto mesta (Košov), dokazuje nám, že malo slovenských zakladateľov, keďže latinské názvy sa vytvorily podľa najstarších mien, Na to prišla nemecká kolonizácia. No slovenská priebojnosť tunajšieho ľudu za pár storočí si dala rady s ňou, a mesto bolo opäť slovenské. Slovenské nie len vo svojich proletárskych vrstvách, ale aj v radoch inteligencie, ba v predošlých storočiach i v radoch šľachty. Slovenskosť Košíc bola úplná až do polovice minulého veku. Nenašlo sa tu človeka, čo by nebol vedel slovensky, kým prevažná väčšina Košičanov okrem slovenčiny nevedela ani nemecky a tým menej; maďarsky, V prvej polovici XIX. storočia hosiovala v našom meste maďarská herečka Déryné. V jej spomienkach (Déryné naplója), vydaných v Budapešti, môžu naši „mondod" čítať o Košiciach toto: „... .1 pánske dámy (úrinők) medzi sebou sa shováraly po slovensky. Ani slova som ím nerozumela. — Na ulici nebolo počuť ani jedného maďarského slova." Neborka Déryčka, čo vystala so svojím doprovodom, keď predstavitelia mesta jich zahriakli tak krátko a múdro: „Ej, esi znacze, csi nyeznacze, ta — musicze (tamže)!" Nuž, to sebayedomie slovenských Košičanov v predošlom yeku nedokazuje, žeby Nagymagyarország bol jednonárodný! Ak však niekomu krádež a ovládanie cudzieho, vtĺskanie tomu maďarského charakteru je jednonárodnosť, vedz to Jednonárodnosť strašne žalostná. Tak ža* lostná, že rozplakala i veľkého básnika Maďarov Petőfi Sándora. Práve je sto rokov, čo bol v Košiciach. Vo svojich „Üti Rajzok" horekuje a lamentuje nad slovenskosťou Košíc: „HŰVÖS, ködös, komor volt a reggel, mint Mivemben — Kassa emléke, hol magyar szót alig hallottam." .... Kde som ledva počul maďarského slova ... 1 , Tedy keď „mindent vissza — nuž, v prvom rade „Kassa nyelvét Vissza"! Nechceme posloven* čovať, ale pomaďarčené chceme odmaďarčiť, A teraz otázka: Ako sa pomaďarčily Košice? Veď nie sú na národnostnej hrací! Dookola každý valal je slovenský. Je to dielo „anyášov“! Maďarizačné vlády špikovaly Košice „anyášami“ rok po rok. Slovenský inteligent musel do Anyaországu, aby sa pomaďarčil, kdežto stamade posielali „anyášov", aby to tuná maďarčill. Nebolo tu preto inakšieho inteligenta ako Maďara, nuž čudo, že v Košiciach platilo a platí „po maďarsky" toľko, ako po „pánsky"? Keď to došlo až tak ďaleko, nuž 1 dobromyseľní slovenskí ľudia mondokovali, keď chceli ukázať, že i oni „pánove“. No, už predošlá CSR spravila i zo sedliaka a nádenníka pána, A terajšia ČSR je tu ešte radikálnejšia: kto sa necíti byť jedno s okolitým ľudom, ale „pánom“, toho vyradí a znemožní. Prvý krok k odstráneniu priehrad v našom ľude Je „vzerok bez ceny", adresovaný Anyaországu. Po najnovších „anyášov" príde rad na starších, keď sa nevžijú s novým ľudovým duchom Republiky. „Anyáši" sa zaslúžili o Anyaország, nuž nech sa im osvedčí on, ak môže. Ak by sa boli zaslúžili o ten ľud, čo žije na okolí Košíc, boli by sme sa im osvedčili my. (Hl.) Sovietska žena žiarivým príkladom Sovietska tlač komentuje význam dobytia Banskej Štiavnice Profesorka Jermolova bojuje proti rakovine Pri príležitosti medzinárodného ženského dňa venujú dnešné sovietske noviny hlavnú pozornosť sovietským ženám ako pracovníčkam a bojovníčkam. Ženy v SSSR sú hrdinkajni frontu a zázemia a majú veľké zásluhy za úspechy, ktoré dosiahla Červená armáda a sovietske zázemie. „Pravda" píše o sovietskej žene ako o iniciátorke, pracovníčke, vlasteake a matke. „Izvestija" píšu, že sovietská žena mnoho vytrpela a že na svojom chrbte niesla všetkú ťarchu života. Nie je ľahkou vecou vyprevadiť do vojny muža, syna a otea, vychovávať deti, pracovať vo fabrike a v kolchoze. Sovietska žena chytila sa bez váhania do práee a nahradila muža v každom obore. Po štyri roky niesla sovietska žena hlavnú ťarchu práce v zázemí. „Krasnaja zvezda" píše, že do 1. februára t. r bolo vyznamenaných 72.196 žien vojakov Červenej armády a 44 žien má titul hrdinu Sovietskeho sväzu. „Pravda" uverejňuje článok o profesorke Jermolevej, ktorá získala veľké zásluhy pre celé ľudstvo svojou vedeckou činnosťou pri skúmaní mikróbov. Profesorka Jermoíeva vyhlásila, že jej cieľom je získať prostriedky proti nevyliečiteľným chorobám, lebo je nemysliteľné, aby ľudia umierali na takú chorobu, ako je na príklad rakovina. Sovietske noviny venujú veľkú pozornosť aj najnovším úspechom Červenej armády, oznámených mi maršala Stalina a / 'erajšími rozkazznam dobytia Banskej . uentujú aj výda" a „Izvestija" píšu c vvnice. „Pravovom sovietskom filme o krymskej to skvelý dokument, zauj iferencii. Je wý nielen pre dnešnú generáciu, ale aj pre budúce pokolenia. „Izvestija“ zaoberajú sa trestaním vojnových zločincov v niektorých eyropských krajinách, najmä otázkou potrestania Petainovej kliky vo Franeťizsku, otázkou talianskeho zločinca Roattu, prípadom ^bývalého ministerského predsedu Radescu atď. Všetky tieto prípady vyvolávajú znepokojenie demokratickej verejnosti. Ustálené mzdy pre stavebných robotníkov Povereníctvo SNR pre obchod, živností a zásobovanie vydalo vyhlášku o úprave mzdových a pracovných podmiennok robotníctva, zamestnaného v stavebnom podnikaní. Ustálené nudy a podmienky platia pre všetkých stavebných podnikateľov, pre všetky stavebné práce, ako aj pre všetkých zametsnancov, ktorí podľa zákonných ustanovení podliehajú nemocenskému, invalidnému a starobnému pois'eiiu. Pracoyný čas je ustálený na osem hodín, ak nie je to ipáé ustálené v smysle platných zákonných ustanovení. § 3. ustaluje minimálny výkon stavebného robotníctva a § 5. hovorí o tom, že práce nadčas mo'žno rátať až vtedy, keď pri Ityrtýždňovom období prekročí pracpvný čas 192. hod, V takomto prípade je príplatok 25 proc. na hodinu. Za nogpú nrácu od 22. hod. do 5. hod. ránq je usúdený príplatok 30 proc. a v nedeľu a na sviatky je príplatok 50 proc. k normálnym mzdám-Vyhláška ustaľuje mzdy pre remeselníkov takto: prvý rok po vyučení 8— K na hod, druhý rok po vyočení 8’80 K, tretí rok po vyučení 9'60 K, štvrtý a ďalší rok po vyočení 10 60 R; murári, fasadníci, dlaždici, pokrývači a tesári lť— K, murárifasadiíci pri stavbe vysokých komínov a s tvrdou omietkou 11 '50 K, sadrápí 12'—K, lešenári, predáci, strelmajstri a minéri 10'— K, odebnovačí 9 60 K, robotníci na drenážach 810 R, ostat ú lešenári, štetári, syahári 7'90 R, pomocní robotníci, ktorí pracujú s betonom 7 50 R, ďalšie pomocné robotníctvo 5 50—7'— R, robotníčky do 17 rokov 4 80 R a nad 17 rokov 5 50 R. Učni do jedného roku majú dostávať mzdu týždenne 170'—- R, do druhého roky 200— R. do tretieho roku 230'— R a do štvrtého roku 290'— R. Pre prácu v akorde ustaluje vyhláška príplatok l§’/0 k obvyklej mzde. Rumunská vládna kríza vyriešená Predseda-novej rumunskej vlády Groze vo svojom vyhlásení novinárom vyzval všetky demokratické sily štátu, aby podporovaly jeho vládu. Vláda sa skladá z umiernených ľudí čo však neznamená žeby sa nechcela chytiť do práce aby očistila rumunský verejný život od fašistických živlov. Vláda vynaloží všetky sily, aby splnila podmienky prímerie. Bukureštské noviny vo svojich dnešných Číslach jednomyselne schvaľujú utvorenie novej rumunskej vlády. Ronzervatívny denník Univerzul uverejňuje deklaráciu Grozovej vlády a píše o návšteve nového ministerského predsedu u Vyšinského a maršala Malinovského. Predseda vlády Groza pochádza z rodiny starej 600 rokov. Od roku 1918 do 1927 bol poslancom a za Antonescovej vlády sedel niekoľko ráz pred vojenským súdom. V Bukureští bol dnes veľký matov/ míting na Námestí národov. Timpul píše, že terajšia vláda je tou vládou, akú sí želaly široké ľudové masy. Začína sa nová éra konštruktívnej politiky. Vo vláde sú popri vyskúšaných starších politikoch aj niektoré nové sily. Vo vnútornej politike vláda musí vziať na zodpovednosť vinpíkov, ktorí vohnali Rumunsko do vojny po boku Nemecka a v zahraničnej politike must vláda získať dôveru spojencov, najmä Sovietskeho sväzu. Sovietská agentúra TASS oznámila, že bývalý predseda rumunskej vlády Radescu chystal sa v ministerstve vnútra na odpor. Za pomoci úradov utieklo z väzenia 94 Rumunov nemeckého pôvodu. Boly odhalené prípravy na útek legionárov, internovaných v jednom tábore. Vyšetrujú sa činy generála Radescu, ktorými poškodzoval a sťažoval postup Červenej armády. Ponorky Nantecko nezachránia V príslušných britských vojenských kruhoch vyhlásili, že boj s ponorkami nie je dosiaľ skončený. Práve teraz podnikajú nemecké poriorky vyzbrojené a vystrojené novým materiálom a novými prístrojami, útoky na spojeneckú dopravu v Severnom morí na ees-te do Ruska. Ale ani tieto zúfalé pokusy nemôžu zabrániť iradnej doprave. Siedmy marec kedysi a dnes Siedmy marec bývaj v dobe slobodnej Republh ky sviatkom všetkých jej občanov. V roku 1938 típlo to prvý raz, keď sme spomínali na T. G. Masaryka bez neho. Jeden z veľkých budovateľov štátu odišiel. Ním sa uzavrela šťastná kapitola prvej Republiky. Na jar osudného roku 1938, ležaly nad Európou čierne mr^ná, veštiace búrku. Hitler chystal sa k výboju u« aviáduutfe sveta. Českosloven, Sko, stojace v ceste Hitlerovým plánom, malo sa stať jeho prvou obeťou. Hitler akoby čakal «a odchod muža, ktorý predstavoval najvyššiu autoritu v štáte a mal lásku všetkých jeho obyvateľov. ' Pár dni po siedmom marci 1938 zlikvidoval Hitler bez ťažkostí samostatné Rakúsko. Roky trvajúca kampaň proti Československu vyvrcholila v priamy útok. Československo malo byt zasiahnuté zvonku aj zdnuka. Nä polí medzinárodnom zahral znamenitú úlohu strašiak bolševjzmu. Československo bolo predstavené nemeckou propagandou, jemu spriatelenej Europe, piko hniezdo bolševizmu a nástroj Sovietskeho sviizp, Ciejf Goebelsovej propagandy boj jasný. Otriasť dôveru západných demokracií v Československo, ktoré v reťazi medzinárodných paktov medzi Francúzskom a Sovietskym sväzopi tvorilo stredný článok. Vnútropolitický najúčinnejšími pomocníkmi Tretej ríše boli československí Nemci. Stali sa trójskym koňom v pevnosti Československa. Ich diele sa podarilo. Došlo k mníchovskej tragédii a rozbitiu Republiky. Ako supí rúvali sa nepriatelia o živé kusy jej tela. Tak dostali aj Maďari svoj supí podiel: južné Slovensko s Košicami. K mníchovskej tragédii patrí tiež skalenie pomeru medzi Čechmi a Slovákmi. Čiarka, ktorá v druhej Republike oddelovala Čechy od Slovenska, bola viac než symbolom. Bola priehradou, vloženou Nemcami medzi Čechmi a Slovákmi. Siedmy marec 1939 prežívali sme v Republike Cesko-siovenskej v predtuche novúch udalosti, ktoré tak mocne zasiahly do života Československa a celje Európy, 14. marec, od ktorého sa datuje existencia tzv. samostatného Slovenského štátu, nebol uskutočnením vôle slovenského ľudu, ale vôle Hitlerovej. 14. marec, to nebol radostný výkrik slovenskej slobody, ale bol to smutný a trúchlivý plač nad smrťou vykupiteľa — osloboditeľa, ktorý národ zachránil pred umretím a vyslobodil z tisícročného otroctva. Tak to vyjadril minister Ján Lirhner, keď v londýnskom „Cechoslováku" spomínal pred rokom marcové výročie. Bol to Masaryk, ktorú od osemdesiatich rokov minulého storočia vyhľadával spojenie so Slovákmi a upevňoval československú vzájomnosť. Je^o pravidelné zájazdy na Slovensko, jeho priateľské stvky s poprednvmí slovenskými činiteľmi. jeho kollárovské štúdie a koniec koncov aí fe**o pôvod predurčovalv Masaryka, aby sa stal živúm nojííkora medzí Čechmi a Slovákmi. Masar’dk dobre nocbonäl slovenské povedomie, poznal ■ o-nMt-’osf slovenských pomerov a lebo života. Sku'očnosť slovenskej spisovne! reči. ako realista uznával a slovenskú samobytnosť eíMl ako kus seha gan-dUo. Pre Masarvks českoslovenstvo nebolo (uniformovanim, ale ako to sám povedal, počítanie so silami, aké sú a o privodenie ich v organickú larnjóniu, y Masarykovom ťhápanl jednoty žije Čeeh a Slovák, každý svojím vlastným životom. Taktiež termín „Čechoslovák" nebol výtvorom Masarykovým. Píše o tom sám vo svojom povojnovom diele „Svétova revoluce". I tu jo nápadné, ako hovorí o Cechoch a Slovákoch. A predsa Masaryk bol jedným z najväčších jednotiteľov Čechov a Slovákov, a mal by ním byť dnes. Za minulej svetovej vojny Masaryk spoločne so Štefánikom a Benešom položili základy šťastnému súžitiu Čechov a Slovákov v jednom štáte. Dnes, na konci druhej svetovej vojny, kedy na oslobodenej časti Slovenska budujeme novú Republiku, dnes, keď predstavitelia slovenského národa odchádzajú do Moskvy na m’-nv-r‘e S Prezidentom Republiky Dr. Benešom, abv sa dohodil o vzájomnom pomere a o súžití Coct-ov a Slovákov v budúcej Československej -„„„MíVp, ky sme sj pripomenúť princípy a O’iviť si dôvodv, ktoré Masarvka vio-Bt k tomu, abv celú svoj život, venoval práci a k„--j 7n siobo-ip Čechov a Slovákov v jednej demokratickej Československej republike.