Demokrat, máj 1945 (I/28-40)
1945-05-03 / nr. 28
Bez slobody niet demokracia - bez demokracie niet slobody! Pracujúci frôht musí dokázať, že sa front ČA a I. čs. arm. sboru môže oň oprieť! Príkaz dňa znie: Všetko úsilie na opravu železníc! V najbližších dňoch musí dôjsť prvý vlak do Košíc! L- KORUNA I. ročník Košicev štvrtok 3. mája 1945 Pád Berlína záhubou Nemcov Rysujú sa kontúry mieru — Na južnom fronte sa vzdalo 900.000 Nemcov — Kedy chcú prestať nacistickí šialenci vo svojom zločinnom odpore? (b) — Košice, 2. mája. Ako lavína valí sa svetom osobitný rozkaz maršala Stalina. Nemcom sa nepodarilo pokoriť Moskvu, ale dnes sa nad Berlínom trepoce červená zástava. Táto udalosť nesmierneho významu nepotrebuje žiadneho komentára. Dojatí a nadšení gigantickým bojom zo srdca voláme: Sláva Červenej armáde, sláva veľkému maršalovi J. V. Stalinovi. Maršal J. V. Stalin oznámil 2. mája o 22.05 hod. v rozkaze, adresovanom ČA a vojnovému námorníctvu dobytie hl avného mesta Nemecka — BERLÍNA. Berlín dobyly Vôjsku 1. bieloruského a 1. ukrajinského frontu, ktorým velia maršali SSSR Žukov a Konév. i O 22.30 h. vzdala Moskva hold týmto vojskám 24 delovými Výstrelmi zo 324 diel. Vojská 1. bieloruského a 1. ukrajinskéhô frontu 2. mája dokončily likvidáciu nepriateľských vôjsk v oblasti juhovýchodne od Berlína, kde zajaly vyše 120.000 nemeckých vojakov a dôštoj» níkov. Dnes, 2. mája o 22. hod. vzdá hlavné iňesto našej vlasti, Moskva, menom vlasti hold udatným vojskám 1. bieloruského a 1. ukrajinského frontu, ktoré zlikvidovaly nepriateľskú skupina v oblasti juhovýchodne od Berlína, 20 delovými salvami z 224 diel. J. Stalin. Vpjská 2. bieloruského %frontu 2. mája dobyly mestá Rostock, Warnemünde — veľké prístavy a dôležité vojnové námorné základne na Baltic-Vojská 2. bieloruského frontu 1. mája dobyly mestá Stralsund, Grimmen, Demmin, Malchim, Waren, Wosenburg, komunikačné strediská a oporné body Nemcov v sev. časti Pomoranska a Meklenburska. Vojská i. bieloruského frontu dobyly 1. mája mesto Brandeiiburg, hlavné mesto provincie Brandenbursko a silný oporný bodi Nemcov v centrálnom. Nemecku. kom mori a tiež dobyly mestá Ribnitz, Marlow, Laage, Teterow, Mirow. Rozkaz najvyššieho, veliteľa veliteľovi vôjsk 4. ukrajinského frontu, armádnemu generálovi Jeremenkovovi a náčelníkovi štábu generálplukovníkovi Sandalovovi; Vojská 4. ukrajinského frontu h mája dobyly mestá Bohumín, Frýštat, Skočov, Čadcu a Veľkú Bytču. Moskva vzdala hold udatným vojskám 4. ukrajinského frontu a jednotkám čsl. armád. Sboru, ktoré oslodily menované mestá, 12 salvami z 124 diel. Južného frontu už niet už ohlásené, že americká vojská postú-ZAS — Londýn, 2. mája. pujú rýchlo b Rakúsku a dosiahiy uz me•sto Braunau a. I. Švajčiarsky vysielač Beromünster ohlásil, ze kapnuiaciou stratili Nemci vyše 900.000 mužov. Ku kapitulácii nemeckých vôjsk na juhu sa ešte oznamuje, že bezpodmienečnú kapituláciu týchto nemeckých vôjsk podpísal v nedeľu generál Vitinighof a SS-generál Karol Wolf za prítomností zástupcov ČA. Štáb gen. Eisenhowera oznámil, že Nemci v Taliansku a južnom Rakúsku dnes bezpodmienečne kapitulovali. Boje boly zastavené dnes o 12. hod. naobed. Týmto prestáva prakticky existovať južný front, kedže generál Vittinghof velí nielen všetkým nemeckým vojskám v Taliansku, ale aj vo veľkej čiastke Rakúska, mimo oblasti severne a južne od Dunaja. Vyhlásením tejto kapitulácie zastavilo asi 1 miliői/nemeckých vojakov boje. Bolo Pád tyrana Možno, že práve vo chvíli., keď postupujúca ČA vztyčovala svoju zástavu na ten ríšsky snem, z plameňov ktorého vychádzal signál k najkrvuvejšiemu úseku ľudských dejín,, dokonával jeho autor, Adolf Hitler. Neumrel v sláve ale porazený, snáď niekde v pivnici, krytie a nedočkal sa, aby aj nad nim vykonali súd ako nad jeho druhom Mussolinim. Ale dočkal sa úplného zrútenia svojich plánov postaviť Nemecko na rozkazujúce miesto v spoločnosti ľudstva. Hitler dokonal práve v deň, keď ostatná oslobodená od neho Europa svätila prvý máj, prvý raz slobodne a celá. Je to hodne symbolické: so západom jedného sveta vychodí súčasne svet nový, ktorého základy sa diametrálne rozchádzajú s tými, na ktorých on chcel budovať hierarchiu sveta. Lebo so smrťou Hitlerovou neodchádzal len jeho osobnosť, ale zaniká aj jeho dielo, aby ustúpilo novému dielu, novému svetu a novému usporiadaniu ľudskej spoločnosti. To, čo Hitler chcel a to, ako to chcel nebolo zdravé a nebolo moráme. Nemožno stavať mocenské postavenie jedného národa nad ostatné tak ako,to chcel urobiť on. Nie je mysliteľné, aby pri akýchkoxvek Vlastnostiach mohol jeaen národ, i keď má 80 miliónov obyvateľov, diktovať ostatným národom, aby sa jeho príslušníci mohli nadnášať nad ostatných a aby umele pestovaným falošným pocitom vyššej hodnoty robili medzi sebou a ostatnými nejaké rozdiele. Tento postup diktovala len bezmedzná pýcha a Nemci v tejto boli tak zaslepení, že sa príkladmi z dejín ničomu nenaučili. Veľká bola táto pýcha, nie menej veľký hol aj pád. Taký, aký mohol predpokladať každý, kto nad priebehom dejín čo len trochu rozmýšľa. t Ale nielen cieľ bol u Hitlera zavrženiahodný — i prostriedky, ktoré k tomu volil, boly nemorálne a neprípustné. S menom Hitlerovým — ako sme povedali, bude spojený najkrvavejší úsek nielen snád moderných, ale dejín ľudstva vôbec. To, čo sa robilo v Nemecku a potom v cudzine od r. 1933, nemá v dejinách páru. Začalo sa to požiarom ríšskeho snemu a skončilo sa plynovými komorami. Nie stovky, nie tisíce, ale desiatky miliónov mŕtvych lemuje cestu, ktorou kráčal Hitler. Nie menší počet je zmrzačených, ranených, invalidov, ktorí všetci s kliatbou a hrôzou budú vyslovovať jeho meno. Nie sú tO' len príslušníci iných europských národov ani nie len národov slovanských alebo národov veľkých alebo malých, ale v prvom rade odnášali to aj príslušníci samotného nemeckého národa, ktorí nesúhlasili s Hitlerovými metódami a mali toľko odvahy, že sa proti nim postavili. Buchenwald, Dachau a iné mestá po Ríši sú len prvými a kameňmi v náhrobníku, ktorý si postavil Hitler. Ale nobiolo by správne, hovoriac o Hitlerovi pominúť mlčaním správanie sa veľkej väčšiny nemeckého národa. I keď bol proti Hitlerovi v jeho vlastnom národe odpor, vyskytol sa len v jeho malej čiastke. Podstata národa Hitlera prijala, súhlasila s nim a šla za nim až do poslednej chvíle. Toto by potvrdzovalo pravidlo, že silný je dnes aj keď je zjav škodlivý a hrozný, nie je ničím iným ako ovocím svojho prostredia. To znamená, že Hitler so svojimi teóriami nebol by mohol preraziť a uplatniť ich, keby nebol nimi formuloval práve to, čo- myslel jeho národ a po čom tento túžil. Boly a sú aj v iných europských národoch zjavy, ktoré sa podobaly Hitlerovi a usilovaly sa preraziť so svojimi názormi medzi svojimi národmi. Vo veľkej väčšine Drípadov to zlyhalo. Nebudeme chodiť ďaleko pre prípady, poukážeme na národ vlastný. Márne a úplne bezvýsledne usilovali sa vtĺcť do nás ideu vodcovstva, dokonca večného vodcovstva. Nijaký ohlas u nás nemal trojpakt, pakt proti komin terne. To všetko boly veci pre nás cudzie. A nehodilo sa to ani pre ostatnú Európu. V jednom týždni odišli zo sveta Hitler i Mussolini. Mysleli si svojho času, že svet sa bude točiť okolo nich. Mýlili sa, lebo hoci svojimi činmi písali krvavú cestu a nechávali za sebou len slzy a žiaľ svet pôjde ponad nich ďalej a smrť iniciátora všetkých dnešných bied je len dokladom o istote, s akou meľú božie mlyny. Konať! Londýn, 30. apríla. Londýnsky rozhlas zaoberal sa výzvou vysielače Za národné oslobodenie, v ktorej sa žiada od českého ľudu, aby sa postavil do boja proti Nemcom a proti ich pomáhačom. Ďalej citoval jednotlivé state výzvy, ktorú vydala sama vláda ČSR v Košiciach a ktorú vysielač Za národné oslobodenie tiež tlmočil. Za jedniný príkaz dňa vytýčil heslo: Kônať! Rakúska otázka Rakúska vláda, složená z troch polit. strán a odborníkov, začala svoju činnost prvým zasadnutím v parlamente s vyhlásením svojho programu. Vláda Spojených štátov podala vyhlásenie, v ktorom hovorí, že neuznáva rakúsku vládu. * Naši politici u maršala Malinovského ČTK — Košice, 2. mája 1945. Predseda čsl. vlády Zd. Fierlinger spolu s min. vnútra V. Noskom, min. pôšt konsist. radcom Hálom, post. Uhlíŕom navštívil maršala Malinovského v jeho hlavnom stane, kde prejednali množstvo dôležitých otázok, týkajúcich sa Oslobodeného územia za bojovou čiarou. * 1. máj v Moskve Prvý raz od r. 1940 bolo na Červenom námestí v Moskve slávnostná prehliadka 100.000 vybraných vojakov. Pri Stalinovi sedel nedávno Oslobodený franc. min. predseda Herriot. Sovietsky ľud prijal s veľkou radosťou a obrovským oduševnením rozkaz najvyššieho veliteľa maršala Stalina k 1. máju. číslo 28. Cesta myšlienky Michai Bartkcr Máj. Mesiac ratolestí a kvetov, túžob a nádejí, ilúzií a snov, slnka a jasu, lásky a krásy, spevu a radosti, slastného vytrženia a opojenia j blankytného neba, Ozajstného úslnie života a jeho dúžny spln. Všade nádhera a krása. Hora, les, pole — všade život a vôňa . . . A odkiaľsi zvysoka, akoby s nebeského trónu, slieta sloboda . . . Takýto je náš máj. Hýrivý, radostný a slobodný. Plný lásky a nádejí. A v objatí týchto najkrajších pocitov, myšlienky, slobody novej, sta na večnú pamät položený je nám do vena veniec smútku — trpká a boľavá rozpomienka na tragický skon nášho bohatiera, generála Štefánika. Čudná hra osudu, súhra udalostí, ale azda aj hlboká a zaväzujúca . . . V odedze májovej vône sa zachvieva mohutná tragédia jedného skvelého života, až oslepujúceho! A v blankytnom vlnení vidíš pelínat sa rovnako mohutnú cestu tohoto života, cestu tejto veľkolepej my š 1 i e n k y si o b o d y! Prieloh si oči, aby ši jej jas videl v plnosti! Prieloh svoj zrak a sleduj ju: A hľa, tu zrod tejto cesty myšlienky. Skúpa slovenská zem, malý chalúpky, ticho učupené pri zemi, skromné ale duniace bystriny. Odtiaľto vzlietne vysoko nad rodné grúne, prehetne do cudzích sadov, aby sa oplodnila novým pelom, ale svoje nikdy nestratí s pohľadu. Jej očarujúca vôňa tymianom opriada vzdelaný veľký svet. Neprestajne znásobuje svoju silu. S Meudonu sa rozletí nad šíre diaľavy morí, poľúbi Tahiti, vystúpi do výšok Mont Blancu a odtiaľ sa rozkrídli nad ďalekými končinami juhu a severu. Ozdobí sa vencom slávy a povesti. To všetko preto, lebo milovala hviezdy a ľúbila celý Vesmír. Prečasto sa vracia do nízkych teplých chatrč a pri prastarom kozube naberá sily odvahy, odporu a vytrvalosti. A znova vyletí. Teraz vyletí so žiaľom a jasnou stuhou lieta nad pokorenou slovenskou zemou, nad stonajúcim a upiacim národom. Pod jasnou jej cestou blankytom sa ozýva dunenie diel a kanónov, výbuchy slobody a snahy striasť otrocké putá, prejavy a túžby slovenského národa. Čierňavu otroctva treba rozohnať! A vyletí ešte vyššie. Je to najmohutnejší rozlet myšlienky slobody a voľnosti do nebeských priestranstiev . . . A odkiaľsi zvysoka slieta s lob o d a! Odkiaľsi zvysoka, z oslepujúceho jasu slnka letí Človek — bohatier, Človek — osloboditeľ. Ale nedoletí . . . Jeho cesta sadáme, on padá mŕtvy . . . Ale neláme sa cesta slobody, cestá myšlienky o slobode, ktorú naznačil On. Neláme sa a nepadá jeho veľká idea oslobodenia a bratstva i rovnosti. Nepadá jeho práca, ale prežíva mnohé ďalšie pokolenia. On padá mítvf. Telo skryje mohyla. Ale v nás žije i naďalej a bude žiť, tak ako žije mohutné bratstvo slovanských národov a teraz víťazí! Cesta myšlienky slobody sa šinie ďalej do nebeských nekonečných priestranstiev. Hľa, jeho závet! Jeho práca! Nádherná cesta jeho myšlienky! Úslnie novej slobody! Plod krásnéj jeho myšlienky slobody...