Demokrat, október 1945 (I/93-105)

1945-10-02 / nr. 93

Nijaká moc neudrží národ vzdelaný, ušľachtilý a statočný v poddanstve a otroctve. Vyvrcholením snáh všet­kých národov je, aby na svete za­ vládla spravodlivosť a rovnopráv­nosť, aby nebolo utlačovaných, ale ani utlačovateľov a vykorisťovate­ľov. (T. G. Masaryk). Roč. I. — Čís. 93 — Cena K 1.50 ORGAN DEMOKRATICKEJ STRANY BEZ SLOBODY NIET DEMOKRACIE - BEZ DEMOKRACIE NIET SLOBODY ! Košice, utorok 2. októbra 1945 „Ošmeknutý Východ... f“ Prezident Republiky Dr. E. Beneš: Husimé vyhrať mier, štát, Republiku a demokraciu! V nedeľu sa konal v Prahe Sjazd Československej obce legionárskej, ktorého sa zúčastnil aj prezident Dr. Eduard Beneš, sám legionár už z prvej svetovej vojny, a po­vedal prejav, z ktorého prinášame aspoň najzávažnejšie state: »Už tento pracovný sjazd je dôkazom ži­votnosti a elementárnej sily legionárskej idey. Neustávajúci boj o slobodu a demo­kraciu pripadol našej víťaznej generácii, ktorá prebojovala dve svetové vojny. Ale nielen, že ich prebojovala, ale aj vyhrala prvú i druhú. Musíme však vyhrať aj mier, štát, Republiku, demokraciu.« Prezident sa potom priznal nekompro­misne k legionárskej myšlienke slovami: »Ako Prezident—Osloboditeľ patril k Vám, budem k Vám patriť aj ja až do svojej smrti a ako ste Vy patrili k Prezidentovi—Oslo­boditeľovi, dovoľte mi, aby som to vyrie­kol, patrite aj Vy ku mne!! (Dras) V súvislosfi s ťažkosťami, ktoré sa vyskytly pri repatriácii Štefánikovej techni­ky do Košíc a v súvislosfi s voľbami do SNR a do dočasného parlamentu českoslo­venského, vyskytly sa ojedinelé, niekde i hromadné hlasy na východnom Slovensku, ktoré rezulfovaly: Keď sa žiada zastúpenie východného Slovenska v politike, na vedú­cich úradných miestach primerané počtu obyvateľstva a významu kraja, vtedy sa nám povie: všetci sme Slováci, teda vý­chodné Slovensko v parlamente môže za­stupovať i rodák zo Skalice, na čelo vý­znamného štátneho úradu alebo podniku môže prísť aj rodák z Martina, lebo nikde nie je napísané, že by rodák z Vranova mu­sel byť ministrom, povereníkom, poslan­com predsedom súdu tu na východe atď. len preto, že je tunajším rodákom a že vý­chodné Slovensko počtom svojho obyva­teľstva a významom kraja má určité posla­nie v národe a štáte. Keď sa roznoduje o technike, ktorú vý­chodné Slovensko by chcelo mať v Koši­ciach, povie sa: niet dôvodu, aby jediná slovenská technika prišla na Východ, veď ona má slúžiť všetkým Slovákom, nielen tým z východu a tu aby sa z nej stala provinciálna, menej odborne vypracovaná atď. Preto patrí ona do hlavného mesta. Ba často sa stáva, že z dôvodov čisto logic­kých, že poznať tradíciu a zvyky kraja, jeho potreby, pulzáciu jeho života v každom záhybe potreby a zdôrazňuje význam vý­chodu, je pokladaný za separatistu a veľmi jednoznačne sa mu dáva na známosť, že pomalšie, pomalšie... Vravím, takto sa pertrakfuje nie jedna otázka bez toho, aby sa pozrelo hlbšie na koreň veci, aby sa pri dobrom vedomí po­trieb celoslovenských nešpekulovalo s plyt­kým paríikularizmom. Lebo kde je chyba? Stane sa, že rodák z východného Slo­venska svojou vrodenou pracovitosťou a pilnosfou dosiahne popredného miesta vo verejnom živote a zastáva vysoké miesto v prostredí, ktoré je mu známe a z ktorého vyšiel. Myslíte, že je takýto muž vážený a ctený svojimi rodákmi? Nie, je terčom zá­visti a nie je ojedinelý prípad, že sa vy­sielajú politické deputácie, aby bo! odstránený. Nuž nie je to chyba? Naši Slováci z tonfo kraja majú radi tu­najšie prostredie. Je to prirodzená a vrode­ná náklonnosť voči rodisku. Ale to ešte ne­smie znamenať, že by táto prítulnosť ku kraju ich odvádzala od ambície dostať sa vyššie, zaujať miesto v ústredných úradoch a tam dokázať svoju zdatnosť. Kto sa ne­chce pohnúť zo začarovaného kruhu svojho rodiska a podniká všetko možné, len aby ostal doma, tomu nesmie pripadnúť za kriv­du, že sa nedostáva na vyšší stupeň hierar­chického rebríka úradného. V nás je teda chyba. Lebo úspešne pra­covať za potreby tohto kraja a jeho ob­čianstva nemožno len v jeho bezprostred­nej blízkosti. Nepomôže svojim rodákom ten, kto ich bolesti pozná síce z bezprost­rednej blízkosti, no nevie na ne nájsť ná­plasť, ale rozhodne ten, kto ich síce menej pozná — i keď nie je tunajším rodákom —, ale vždy nájde spôsob, ako im pomôcť. Otázka potrieb kraja bola rozvírená z dobromyselnej snahy pomôcť veci a pre­klenúť prekážky, ktoré sa sfavaly do cesty. To nie je odsúdenia hodné a nemožno v takomto podniku vedieť ani ien zadnú my­šlienku rozkolnícfva. My, rodáci z východ­ného Slovenska poznáme veľmi dobre ne­bezpečenstvo takéhoto podniku a je ďale­ká od nás myšlienka, aby sme slovenskej národnej jednote v tom najmenšom chceli škodiť. Avšak na druhej strane, keď sa už takto čestne a otvorene priznávame k svojim chybám, keď ubezpečovanie naše o na­­prosíej solidarite s národom je jednoznač­ná, úprimné a činorodé, nemôžeme ostať hlasom volajúcim v púšti pri kritizovaní po­litiky, ktorá nám sem natískava ľudí tak tro­cha z trestu sem preložených v znamení hesla »side s očí, side s mysií«. Ba dokon­ca, že by sa mohlo stať, aby boli prekladá-daní sem ľudia s dekrétom o povýšení len preto, lebo ich povýšenie tam v centre by nebolo únosné, by príliš bilo do očí. Je nám všetkým jasné, že štátny aparát musí často siahnuť i na takéto opatrenie, veď často ide o ľudí naozaj odborne na výške a osobne bezchybných. Lenže sa z takéhoto postupu nesmie robiť pravidlo a zásada. Nebolo by najmä únosné a cieľu­primerané takéto prekladanie vtedy, keby to mohlo postihnúť tunajších ľudí bez pri­rodzenej odmeny za prácu. Takto chápané krajové požiadavky ne­budú na škodu celoslovenských a celoštát­nych záujmov. Len zámernosť v odstraňo­vaní zaslúžilých ľudí v znamení hesla, že treba niekomu inému urobiť tu miesto, by bola na škodu celku. Min, predseda Fierlinger: Zdravá finančná politiku - príkazom Sovietsky prísľub pomoci našej doprave Potrebné, ale spravodlivé menové opatrenia Predseda vlády Zdenek Fierlinger prehovoril vo svojom zvyčajnom sobotňajšom rozhlaso­vom prejave o dopravných ťažkostiach, ktoré sa prejavujú najmä na poli zásobovania uhlím a o menovej otázke. Povedal: Minister dopravy generál Hasal odišiel do hlavného stanú maršala Koneva, aby s ním po­­rokoval o ťažkej dopravnej situácii a požiadal ho o pomoc, pokiaľ ide o lepšiu evidenciu voz­ňov a rušňov a lepšie využitie železničného ma­teriálu. Maršal Konev prisľúbil účinnú pomoc a dáva nám k dispozícii predovšetkým 245 rušňov, ktoré CA u nás opravovala, a 2000 cisternových vagónov. Maršal Konev súčasne dal svojim pod­riadeným železničným orgánom smernice v tom smysle, aby nezasahovaly priamo do dopravy na našich železniciach, ale aby sa obracaly na Ministerstvo dopravy v Prahe. Osobitná komisia sovietskych železničných odborníkov sa posta­rá o rýchlejší odsun vlakov, naložených trofej­­ným materiálom a o rýchlejšie zaradenie našich vozňov do železničnej premávky. Ministerský predseda Fierlinger prehovoril po­tom o niektorých menových otázkach a v tej­to súvislosti uviedol. Naša verejnosť prejavuje veľký záujem o opatrenia, ktoré vláda chystá v odbore našej me­ny. Je jasné, že vlastná povaha menových opa­trení sama o sebe vyžaduje, aby 0 ich uskutoč­není sa zachovala prísna dôvernosť. Môžem však našu verejnosť uistiť — povedal minister­ský predseda — že pripravované menové opa­trenia budú sa týkať všetkých peňazí a usku­točnia sa tak, aby celé naše hospodárstvo a všetci občania niesli solidárne a spravodlivo všetky dôsledky menovej reformy, a to podľa povahy kapitálu a úspor, čo vyžaduje predo­všetkým riadne zdanenie všetkých nadpriemer­ných vojnových ziskov. Chystané menové opa­trenia budú dôsledne a všestranná, takže nejaké pokusy vyhnúť sa ich dôsledkom sú zbytočné. Dnes neide len o výmenu starých peňazí za no­vé, ale ide o celý veľký súbor opatrení, ktoré majú znova určiť pomer vecného kapitálu k rozmnoženému kapitálu finančnému. V poslednej časti svojho prejavu predseda vlády prehovoril o vnútornom zadlženi štátu, ktoré nastalo ako dôsledok okupácie a ktoré bolo vyvolané hospodárenia za aj výdavkami' štátu a verejnej správy na rekonštrukčné a so­ciálne účely Viem — povedal ministerský pred­seda — že mnohí sa pozerajú so značnou oba­vou v ústrety nášmu finančnému hospodárstvu, ktoré vychádza z vojny zaťažené značným vnú­torným dlhom a so složitými problémami. Vše­tky štáty však vychádzajú z poslednej vojny so zadlžením priam astronomickým a táto sku­točnosť núti každý štát nastúpiť nové cesty finančnej politiky. Musíme dokázať, že práve náš poštátnený priemysel splní všetky naše oprávnené nádeje. Som presvedčený, že chysta­né nové opatrenia, ktoré na seba už nedajú dlho čakať, budú novou etapou našej konsolidácie, a to práve v čase, keď naša výroba sa začína sľúb­­ne rozvíjať, čo akiste značne prispeje k tomu, aby nové peniaze boly skutočnými a hodnotný­mi platidlami, ku ktorým náš ľud bude mať plnú dôveru. Manifestácia PS v Bardejove. DS pozná len ľndi statočných a nestatočných Nepoznáme a zavrhujeme antisemitizmus.— Roľníci, splňte svoju dodávkovú povinnosť! V nedeľu, 30. septembra usporiadala Demokratická strana ľudovú manifestáciu v Bardejove. Niekoľkotisícový zástup sa shromaždil na námestí pod štátnymi a národ­nými zástavami, aby vypočul podpredseduSlovenskeJ národnej rady a Demokratickej strany Ing. Jozefa Stýka, ak© aj ostatných rečníkov. Manifestácia, ako všetky demo­kratické tábory ľudu, vyznela v radostné piiznanie k ČSR, k SNR a k veľkým ideálom demokracie, ktoré sú najvrelejšou túžbou každého nášho občana. Manifestáciu otvoril predseda MODS v Bardejove, ev. farár Juraj R a a b—K e 11 o a odovzdal slovo podpredsedovi SNR a DS Ing. J. Stykoví, ktorý sa zaoberal vo svojom politickom referáte teraz všeobecne pretriasanou otázkou odškodnenia rasové prenasledovaných. Rečník vyzdvihol, že DS nepozná židov a nežidov, pozná len ľudí poriadnych a neporiadnych, akí sa nájdu v oboch táboroch. Každý náš občan má jed­­naké práva a jednaké povinnosti, rovnakú možnosť uplatniť sa statočnou prácou. Po­kiaľ ide o odškodnenie rasové prenasledo­vaných, sme rozhodne za vrátenie malých a stredných majetkov, ale špeciálne sloven­ské pomery vyžadujú, aby sa fu na záko­nitom podklade postupovalo individuelne. Pokiaľ ide o po'nnuteľnosti, nebude možno poskytnúť 100 pere. náhradu, ako ju nebu­de možno poskytnúť nikomu, kto bol po­škodený vojnovými udalosťami. V závere svojho prejavu apeloval rečník na roľníkov, aby ochotne a s vedomím svo­jej zodpovednosti splnili svoju dodávkovú povinnosť, lebo robotník bude môcť pre nich vyrobiť priemyselný výrobok len vte­dy, ak sa bude mať čoho najesť. Naproti tomu si SNR pokladá za povinnosť postarať sa o roľníka v tom smysle, že mu zaistí za úradné a primerané ceny tie výrobky, ktoré on potrebuje pre vedenie poľnohospodár­stva a pre svoje slušné živobytie. Potom prehovoril tajomník ukr. rus. sekcie DS Ivan B o b á k, ktorý konštatoval, že aj na Slovensku žijúci Ukrajinci sa chcú zapo­jiť do budovateľskej práce v ČSR, ktorá bude jednako starostlivou matkou všetkým trom slavianskym národom, v nej žijúcim. Postupne sa splňujú aj kultúrne požiadavky ukrajinskej menšiny, vidno už prvé výsled­ky urýchlenej pomoci postihnutým okresom východného Slovenska. Bratská shoda skutočnosť, že naše nranice sú podpísané a a garantované SSSR dávajú nám zdravé vý­vojové možnosti. Po prejavoch posl. P i á ň o v s k é h o, člena SNR Dr. Vagašského a poručíka­­partizána Mstislava R i c h f e r a zakľúčil vydarenú manifestáciu ev. farár Raab, načo prítomní zaspievali št. hymny a posilnení pre ďalšiu prácu, rozišli sa do svojich do­movov. Pred vydaním komuniké v Londýne Reuterov diplomatický dopisovateľ píše o posledných schôdzkach Rady zahranič­ných ministrov, že sa zase raz ukázalo, na­koľko sa názory delegácií rozchádzajú a ako zrejmá je odlišnosť politiky, ktorú sle­dujú prítomní zástupcovia. V prípade však, v ktorom sa dohodii, bola ujednaná presná smluva. I samé delegácie priznávajú vysky­tujúce sa diferencie, a ľutujú, že nemôžu sa dohodnúť, aby mohly dať základ budúcej politike. Myslelo sa, aby sa zbytočne neplytvalo časom, že oba výbory jak tlačový, tak pro­tokolárny strávia deň pracujúc na a.ktách a podobne sa myslelo, aby sa zahraniční se­kretári Veľkej trojky sišli na súkromnom stretnutí. Teraz sa však ukázalo, že odklad pred ďalším jednaním je nutný, aby dopo­siaľ učinené rozhodnutia pred definitívnym podpísaním boly ešte predostreté hlavám zastúpených štátov. Nemyslí sa v informa­tívnych kruhoch, žeby tie ťažkosti, ktoré za­­držaly konferenciu na viac ako 48 hodín, prišly vo známosť. Najpálčivejším problémom je požiadavka sovietskej delegácie, ktorá zastáva hľadis­ko, aby zástupcovia Francie a Číny neboli prítomní pojednávaniu, ktoré sa týka bal­kánskych pomerov. Zároveň protestujú pro­ti tomu, aby vyše uvedené štáty ratifikovaly protokol, ktorý obsahuje poznámky o roz­hovoroch o Balkáne. Nie je vylúčené, že táto nerozriešená otázka bude predložená na pretras pri prí­ležitosti zasadenia hláv štátov, ktoré sa oča­káva v dohľadnej dobe. Komuniké majú vydať v pondelok alebo v utorok. Najbližšie zasadnutie Rady sa očakáva v novembri — decembri t. r. O novú ústavu svetovej odborovej federácie Paul Scoft, Reuterov zvláštny dopisovateľ piše z Paríža, že minulý týždeň na všesve­­tovom sjazde organizácií boly prejednané navrhnuté nápravy ústavnej novej svetovej odborovej federácie. K vypracovaniu novej ústavy bol zvolený ústavný výbor, ktorého členmi sú za Veľkú Britániu Walter Citrine, za USA Sidney Hillmann, za SSSR Vasi! Kuznecov, za Franciu Benoit Franckok, za Čínu H. F. Šu. Okrem týchto predsedov vý­boru za členov boli prihraní Taledano za Latinskú Ameriku, Andersson za Švédsko, Butler za Austráliu a Nový Zeeland, De Vries za južný Afriku, Viforo Giusseppo za Ifáliu, Hangon za Nórsko, Kašmi za Poľsko a Eugen Erben za ČSR.

Next