Demokrat, december 1945 (I/126-145)

1945-12-01 / nr. 126

2 nüa^üí'-var:DEMOKRAT (Dokončenie s prvej strany.) by. kým nepresvedčí celý svet o- »pravde juhoslovanského1 ľudu a kým ho nevyslo­bodí zpod diktatúry.«. NÄLADA V BELEHRADE Hneď po rozhodnutí parlamentu na be­lehradských uliciach došlo k veľmi: já­­savým scénam, na otvorených miestach sä spievalo, tancovalo a zabávalo až do rána. I v samom parlamente nadšenie prepuklo v spev národných piesní, najmä však slovanskej' hymny »Hej Slovania« a iných partizánskych piesní. Členovia par­lamentu po odhlasovaní republiky stojač­ky 5 minút skandovali »Tito, Tito« a ne­ustále tlieskali. Podľa všetkého terajší traja juhoslovanskí regenti pôjdu do pen­zie. OHLAS V LONDÝNE Reuterov diplomatický zpravodajca vo svojom komentári vyhlásenia Juhoslávie za ľudovú republiku píše, že toto rozhod­nutie nevyvolalo v informovaných lon­dýnskych kruhoch nijaké prekvapenie. So zrušením monarchie sa rátalo, ak sa bra­la do úvahy politika maršála Tita, a to najmä po nedávnych voľbách, ktoré mu zaistily podporu prevažnej väčšiny ľudu. Úradné osobnosti v Londýne odopirely vysloviť sa o: tejto udalosti, ale predpo­kladá sa, že Veľká Británia nebude mať proti rozhodnutiu juhoslovanského ústa­­vodarného shromaždenáa nijakých ná­mietok. Keďže Veľká Británia schválila výsle­dok a priebeh týchto volieb, možno pred­pokladať, že rozhodnutie nového ústavo­­darného shromaždenia súhlasí s vôľou ľudu. MAĎARSKÝ PARLAMENT SA SIŠIEL Novozvolený maďarský parlament sr­ší el sa vo štvrtok predpoludním, aby vy­bavil všetky potrebné formality. Za no­vého predsedu maďarského- národného shromaždenia bol zvolený Nagy Ferenc, ktorý v úvodnom prejave prejavil vďaku a vyjadril hold údatnému britskému ná­rodu. Zo zasadnutia pozdravili generalis­­^ima Stalina, prezidenta Trumana a brit­ského kráľa Juraja VI. Predstavitelia svetového- židovského kongresu Dr. Ernest Marton a Vilhelm Fischer navštívili maďarského ministra zahraničia Gyöngyösi Jánosa, ktorý pri­sľúbil Židom úprimnú podporu. PREZIDENT TRUMAN O ZAHRANIČNEJ POLITIKE Americký prezident vyhlásil na tlačo­vej konferencii, že organizácia spojených národov sa side do 90 dní -a že sa bude zaoberať s- riešením aktuálnych medziná­rodných problémov, s ktorými sa doteraz zaoberali traja štátnici. Truman vyhlásil, že už prešla d-oba, keď sa medzinárodné problémy riešily na základe osobného styku a že preto niet nádeje a potreby, aby došlo k stretnutiu veľkých troch. Truman, vyjadril svoju nádej, že soviet­ske Rusko sa plne zapojí do práce orga­nizácie spojených národov. V súvislosti s týmto, že nemá nijakých obáv a že bližšie podrobnosti v tomto smere dá ne­skoršie. Diplom-atický zprarvodaijca časopisu Times v súvislosti s vyhlásením prezi­denta Trumana cituje nedávne vyhlásenie britského ministra zahraničia Bevin-a v anglickej dolnej snemovni, že totiž brit­skú zahraničnú politiku treba založiť na širšom podklade, ako je spolupráca troch mocností. V Bratislave zriadilPsubkomisiu peňažníctva V miestnostiach Československej ná­rodnej banky v Bratislave boly vo štvr­tok 29. novembra vo večerných hodinách oorady medzi zástupcami finančných kru­hov zo Slovenska. Porady otvoril zástup­ca Ústredia odborových sväzov Sloven­ska — z podnetu ktorého boly tieto po­rady s volané — Alexander Marko, ktorý zreferoval o potrebe zriadiť subkomisiu peňažníctva pri Národnej banke v Bra­tislave. Dr. Chorvát vysvetlil potom o­­tázky, ktoré budú patriť komisii peňaž­níctva, aby y duchu dekrétu o menovej úprave m-ohly byť zvládnuté všetky služby v tomto obore. Napokon referoval Alexander Fábry -o interných smerniciach subkomisie. Za predsedu subkomisie peňažníctva pri Československej národnej banke, filiálke v Bratislave, bol zvolený Dr. Chorvát a za jednateľa Alexander Fábry. Ostatný­mi funkcionármi subkomisie sú zástupco­via jednotlivých bánk,, peňažných ústa­vov a . zainteresovaných hospodárskych kruhov. Ako povzhiesf sa ášhóróľhíká. Prinášame druhú časf prednášky povereníka pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu Dr. MARTINA KVETKU, kto ú povedal na I. Politickej škole DS v Semši ODBORNE VÝROBNÝ PROGRAM NASEJ ROĽNÍCKEJ POLITIKY Čo v tomto ohľade máme na mysli? Iste ste mnoho počuli, že sme veľmi ďaleko vo výro­be živočíšnej a rastlinnej, že sme pozadu, že nemáme priemer výnosu pšenice, raži atď., že náš úžitkový dobytok nedáva také úžitko­vé výsledky ako inde. O tom sa mnoho písalo a bude písať, ale nesmieme na túto otázku odpovedať tak, ako mnohí odpovedali doteraz, ktorí sa povrchne k týmto problémom chovali. Odpovedali, že naša zem je chudobná a nemôže dávať taký ha výnos ako v Ma­ďarsku. To je nezodpovedná reč. Dnes, keď sa poľnohosp. vedy ďaleko prepracovaly, dospe­lo sa k tomu, že boly chud. pôdy, horšie, ale nie absolútne nedobré a absolútne dobré pô­dy. Je len na človeku, aby zlú pôdu udržal na jej produktívnej výnosnosti. I my musíme urobiť všetko, čo urobili všade na poli roľ­níckej výroby. PÔDOZNALECTVO PREDPOKLADOM VÝVOJA Zaiste ste mali možnosť počuť, že dnes je už tak ďaleko vyvinutý stav poľnohospodár­skej produkcie, rnapr. v Amerike, že každý väčší veľkostatok má vlastné laboratórium pre skúmanie pôdy. Vezme sa inžinier, alebo odborný znalec, ktorý preskúma čoho sa pô­de nedostáva, čo jej treba dodať a podľa toho predpíše, aké látky pôda potrebuje a tie sa jej dodajú. Dnes každý kúsok pôdy je pre in­žiniera a pre poľnohospodárskeho odborníka objektom pozorovania, ako pre lekára človek, alebo dobytok. Zistiť, presvedčiť a postaviť si čo chceme, a potom aplikujeme určité vecí. V tomto nespočíva len záruka, že produkcia bude lepšia, ale aj peniaze, šetrenie ekono­mické. Som pri tom, že 40 °/o našich uvedo­melých roľníkov je ochotné veriť tomu ča­rovnému prášku, umelým hnojivám, tí ostatní ešte stále kývnu rukoú; „Dajte mi pokoj s týmto prachom!" Presvedčili sa sami, že to nie je tak ako to inžinier alebo agent hovoril. Stalo sa to preto lebo sa hnojenie umel. hno­jivom nerobilo dobre, že sa mnohokrát na ne­jakú pôdu vysialo také hnojivo, ktoré práve pôda má a to hnojivo bolo škodlivé. K tomu stálo to pár halierv. Teda. po. tejto stránkp máme. nedozierne možnosti na Slovensku. DAJTE PÔDE CO JEJ CHYBUJE Predovšetkým zjednať novú možnosť poľ­nohospodárskej výroby, zistiť aká je naša pô­da, lebo je taká úrodná alco maďarská, "ale nie pre tie samé plodiny, kultúry, len musíme venovat väčšiu starostlivosť výberu a potom bude naša úrodnosť a produkcia väčšia a vý­nosnejšia Našou povinnosťou je postaviť plán na preskúmanie našej pôdy, našich výrob­ných možností. Roľníka musíme naučiť, že určité úkony, ktoré robil kôň, môže vykonať stroj. Koňa treba vyradiť a na miesto toho chovať viacej oviec, kráv, čím bude viacej mlieka, mäsa, surovín, peňazí atď. Zvlášť tu na východe, každý roľník má dve veci, kto­rým žije: jeho role a koníčky. Ostatné pre neho neexistuje. ZMECHANIZUJME PRVOVÝROBU V skutočnosti sa treba v budúcnosti eko­nomickejšie na všetko dívať. Nemôžeme sú­hlasiť, aby náš roľník na 5 k. j. choval pár koní, ktoré musia prevažnú časť v zime stáť v stajni. Tu si treba uvedomiť dôsledok tých veľkých úloh, ktoré sú pred nami. Náš roľ­ník musí k nám mať dôveru, keď chceme v jeho podnikaní, duši a myslení taký pre­vrat urobiť.. To sú tie veľké úlohy, .ktoré tu vyplývajú z novej roľníckej politiky. Len vlastným pochopením svojho osudu každý stav v novej demokracii si musí vybudovať nové sociálne postavenie. UVEDOMENÍM k SOCIÁLNEMU POKROKU Každý robotník, roľník, živnostník musí po­chopiť veľkosť svojich problémov a svojho osudu a z toho veľkého pochopenia určiť si smer a program do budúcnosti. Nová politi­ka stavia si požiadavky, sleduje shody s ostatnými vrstvami nášho národa, ale je si vedomá, že musí sa takto vyvíjať, lebo to je pre ňu sociálne zlepšenie nášho roľníka, roľ­nícky, našej dediny, musí si takto formulovať svoj program, ten, ktorý je pracovným pro­gramom, vyvierajúcim z potrieb nášho roľní­ka, ktorý bude jeho životným programom, správne vedený, usmerňovaný k blahu seba a k blahu národa i štátu. _____ Slovenskí vysokoškoláci i prinavráteného ázemia zrovnoprávnení V týchto dňoch vydalo Povereníctvo pre školstvo a osvetu v Bratislave výnos všetkým rektorátom a dekanátom vysokých škôl, ohľadne vysokoškolákov z prinavráteného južného územia — v ktorom sa m. i. píše: Tí vysokoškoláci, ktorí študovali v rokoch 1938—45 v Maďarsku a majú domovskú prí­slušnosť na prinavrátenom území južného Slo­venska, ak sa preukážu slovenskou národnos­ťou, hodnoverným dokladom (napríklad člen­skou legitimáciou býv. Spolku slovenských vysokoškolákov v Maďarsku alebo inou úrad­nou maďarskou listinou z roku 1938—44, na ktorej je označená materinská reč alebo ná­rodnosť slovenská), uznávajú sa im odpočú­vané semestre, vykonané skúšky, absolutória a nadobudnuté akademické diplomy. Štúdia sa uznávajú aj tým vysokoškolákom, ktorí majú domovskú príslušnosť na inom území, patria­com pod maďarskú alebo inú štátnu svrchova­­aosf, a(k predložia svoju slovenskú národnosť úradným dokladom, a doklad o tom, že žiada­jú československé štátne občianstvo. Ak by sa však štúdium na niektorej maďarskej škole neshodovalo s odborom štúdia na „vysokých školách, povoľuje sa dotyčnému prestup na niektorý podobný odbor. Podľa zprávy Űradu predsedníctva SNR sú teda študenti z prinavráteného územia posta­vení na roveň ostatným slovenským študen­tom. Študenti Neslováci z tohto územia, sa môžu na naše školy zapísať len ako cudzinci. ČO NOVÉHO DOMA 0 V piatok prijal predseda SNR Dr. Jozef Lettrich delegáciu Svetového s jazdu študentstva v paláci Predsedníctva Slo­venskej národnej rady. Dr. Lettrich pre­hovoril k účastníkom delegácie francúz­sky. Potom navštívili hostia predsedu Sboru povereníkov Karola Šmidkeho. Ve­čer sa vzácni hostia zúčastnili na sláv­nostnom predstavení Smetanovej »Preda­nej nevesty« v Národnom divadle. 0 Generálny konzul juhoslovanský Ing. Mahulja dával vo štvrtok pri príle­žitosti juhoslovanského štátneho sviatku slávnostnú recepciu, ktorej sa okrem iné­ho zúčastni] aj predseda SNR Dr. Jozef Lettrich, zástupcovia ČA a čsl. armády ,a predstavitelia nášho politického života. Dr. Lettrich pozdravil vo svojom prejave slobodnú Juhosláviu, ktorá práve včera zmenila svoju konštitučnú formu na De­mokratickú federatívnu Juhosláviu. 0 Anglický novinár v Bratislave. Vo štvrtok prišiel do Bratislavy redaktor an­glického časopisu Manchester Guiairdian George Chambrey, ktorý navštívil jednot­livé povereníctva. Zaujímal sa o najaktu­álnejších otázkach Slovenska, o ktorých dostal potrebný písomný materiál. (Dokončenie s 1. strany.) živel. Ci pôjde o robotníkov, alebo o „pánov". Nestrpíme, aby sa takéto dôležité a štáiopo­­litícky a národohospodársky eminentné život­né otázky posudzovaly s hľadiska čisto stran­­níckeho. Smutné je však, že slovenského ro­­botníka-komunistu musí brániť demokrat a nie súdruh, ktorý zastával stanovisko celkom opačné, pre nás úplne nepochopiteľné. Opakujeme. Nedáme si ohroziť naše národné stráže, naše hospodárske pozície živlami, ktoré sa skrývajú za partajnícku legitimáciu. Lebo národná česť, národná statočnosť je aspoň ta­ká dôležitá ako ideológia, ktorú nb. prevažné percento tých, o ktorých je tu reč, už neraz konjunkturálne zmenila. Veď v celom podniku sa našli len dvaja, či traja členovia Slovenskej Národnej jednoty, len dvaja, či traja, čo po­sielali svoje deti do slovenskej školy. Ale aj v tom prípade ak upustíme od takéhoto prísneho meradla (i keď je ono správnym a objektívnym) a stavíme ho na púhe dnešné slovenské obcovanie, ani tak sa bilancia nija­ko nezmení. U Bauemeblov sa až na nepatrné výnimky maďarčí, mondokuje. A táto okol­nosť bude pri preverovaní rozhodujiíca. Slovenskí robotníci a úradníci, komunisti, demokrati j bezpartajní so slzami v očiach, so zatrpklosťou v srdci hovorili o týchto chorých zjavoch a sú rozhodnutí opustiť svoje miesta, ak nenastane náprava, ak budú i naďalej po­kladaní za špiónov, za nevítaných hosti vo vlastnom domove. Nesmieme dopustiť, aby tak ďaleko došlo, naopak, musíme sa postarať o nápravu. Preverili sme si údaje v prítomnosti zástup­cu Východoslovenskej pravdy, ktorá nás po­učovala. Rozhodnutie o skutočnej pravde pre­nechávame s kľudným svedomím súdnemu či­tateľovi. Ale súčasne voláme povolaných na obranu záujmov drobného slovenského člove­ka, ktorého gniavi nežičlivý podkopný živel! 1. decembra 1945 Zrkadlo tlače A k uznávame potrebu úcty k zákonu, ■4a zjednanie právnej istoty, tak kaž­dá kritika, ktorá bude správna, musí nám byt vítaná a prijateľná, pretože takáto kritika má hlboký a kladný mravne-poli­­tický význam. Áno, ľudia Národnej bez­pečnosti musia mat aj- národne politickú a mravne politickú spoľahlivosť. (Národnie noviny.) TJovorí sa o generačných problémoch. a Sú a nie sú. Závisí to na oboch generáciách. Na tej, ktorá je na odchode a tej, ktorá prichádza. Pokiaľ by však generácia, ktorá už pracuje, sa riadila heslom a zásadou, že bude na svojich miestach sediet, tak dlho, dokiaľ to len pôjde a pokiaľ by zase mladí tvrdili, že všetci doterajší pracovníci musia naraz zmiznút, nenájde sa cesta k dohode a spolupráci. (Mladá fronta,) Z3 iboiník, musí vedieť, že na prácu -4 v nemá monopol. Jeho prácu si kaž­dý musí vážiť, ale robotník musí mat pritom na zreteli, že nie je sám medzi tými, ktorí pracujú. Roľník nepočíta ho­diny odpracované na poli, ani živnostník, ani obchodník nie. Ani štátny úradník, vychovávateľ, učiteľ, či vedec. Len všetci dovedna tvoríme to, čomu sa hovorí ná­rod. (Nové slovo.) J3eň, čo deň sme na každom kroku prenasledovaní a týraní rozličný­mi administratívnymi povinnosťami. Dnes vyplníš jeden formulár, zajtra podobný, potom zasa v inej forme tretí. Všetko sa točí okolo spoločnej veci. Chcú mat o te­­be evidenciu najevidencovanejšiu. Načo toľká papierová paráda, keď dosiahnutie našich potrieb sa stane inou cestou. In­tervenujte, hovorte osobne s referentom, doneste kačicu (nie novinársku) a uvidí­te, že lepšie pochodíte. Papieru je nedo­statok, ale na rozličné formuláre musí byť i keby na šlabikáre nebolo. (Národná obroda.) T Tzdelaný národ sa nedá omámiť blý- V skavými a radikálnymi heslami. Ten uvažuje a kriticky analyzuje nové myšlienky. Je prístupný dôvodom pro a contra a pridá sa k novému smeru až sa presvedčí, že novotou získa trvalé hodno­ty pre seba a národ. (Cas.) Jl/fmister školstva nemenoval dodnes J-VJ- vysokoškolských profesorov až na niekoľko málo výnimok. Otvorili sme i cez všetky prekážky vysoké školy, zria­ďujeme univerzity v Hradci Královom a v Plzni a nemáme profesorov. Katanským dielom nacistov a prirodzeným úbytkom starých a prestárlych chýba dnes na vy­sokých školách vyše 100 profesorov a do­centov. Návrhy na menovanie ležia už mesiace na ministrovom stole. Minister Dr. Nejedlý chce však všetky menovania podpísať naraz a nepodpisuje ich preto, lebo nemôže zlomiť zdravý odpor profe­sorských sborov oproti skomunizovaniu nášho školstva. Zdá sa, že nevôľa pod­písať nesporné menovania má slúžiť za ná­tlak na tie sbory profesorov, ktoré v du­chu českej univerzity Karlovej a Masa­rykovej, i v duchu zdrcujúce i väčšiny študujúcej inteligencie nie sú ochotné prisluhovať tomu, aby historický mate­rializmus bol povýšený na českých uni­verzitách na duchovne totalitný svetový názor. (Národnie noviny.)

Next