Demokrat, február 1946 (II/27-50)

1946-02-01 / nr. 27

Sut'.výotoň<»»*B»W DEMOKRAT vychodí denne okrem pondelka. Zodpovedný rM*ktor Tna Jozef Styk. Red­akcia a administrácia: Košice, ___— ie.. redakcie 352, administrácie 350.. Očet u Pôšt. spor, č.: 7588. Mesačné pred­platné Kčs 33.-.. tri razy do týždňa 18.-, raž do týždňa 7.-. Pov. vydalo Obi, vel. NB. v Ko­šiciach č.: 6764/1945 prez. Do­­hliadaci pôšt. úrad Košice 2. Nov. výpl. povolené Pov. pre pošty, Košice č: 37501-Ia-1945O RGAN DEMOKRATICKEJ S T RiXýij Y Roč. II. - Čís. 27. - Cena Kčs 1’50 BEZ SLOBODY NIET DEMOKRACIE - BEZ DEMOKRACIE NIET SLOBODY I Kolies, pia rok f. februára 1946 (—) Dnes oslavuje Budapešť a s ňou celý maďarský národ prvý deň svojej tretej republiky. Túto skutočnosť rňy za­znamenávame ako dôležitý medzník v histórii maďarského štátneho zriadenia a ako moment, ktorý by mal mať svoju ozvenu i v smýšľaní maďarského národa. Toto tvrdíme tým skôr, že maďarský ná­rod k podobným krokom odhodlal sa v minulosti už dvakrát, no rozhodnutia je­ho boíy ien formálne, lebo nedotkly sa (x>dstaty smýšľania, presvedčenia a ži­votných cieľov maďarského národa. Maďarský národ v svojom politickom zanietení najsamprv a len potom s posi-Iftným národným sebavedomím_postavil sa so zbraňou v ruke roku 1848 proti vie­denskému dvoru absolutistických Habs­burgov. Na revolučnom shromaždení v Debrecíne vtedajší predstaviteľ maďar­skej demokracie Ľudovít Kossuth vyriekol detronizáciu Habsburgskej monarchie v Uhorsku a naznačil cieľ vývoja maďar­ského štátneho zriadenia, i keď nie vý­slovne k republike, ale aspoň k parla­mentarizmu maďarsko-ľudovému. Ze toto rozhodnutie nevychádzalo z hĺbky pre­svedčenia maďarských más sa dokázalo hneď po tom, čo myšlienka maďarskej samobytnosti bola potlačená a maďarský národ už v svojej podstate založený na tradicionalizme pri plnom vedomí zvolal s nadšením: Éljen a király —• hoc aj Habs­burg. Trvanie prvej maďarskej »republi- Iryrf k.fétV<5r, Nešťastnou politikou vlastnou i ne­šťastnou politikou Habsburgského rodu, 7tsaďarský národ dostal sa roku 1918 na okraj svojej skazy, i niekoľko jedincov chcelo sa vynájsť i v tomto nešťastí a všetku vinu za obete z prvej svetovej yojny a za hospodárske vyp Tundrová nie štátu obvinili kráľovskú dynastiu a vyhlá­sili republiku. Bola to už republika druhá. Akú zmenu zanechala táto republika v smýšľaní Maďarov, o tom najlepšie sve­dectvo môže podaf smýšľatfie a konanie maďarského národa v iriarsonskovn Ma­ďarsku za Horihyha režimu. Sotva by ste našil človeka, ktorého by táto republika b ila v Maďarsku oduševnila a každý vjó magyar-ember«, vytáčajúc svoje luzy s veľkým oduševnením spomína! na zlaté •ebié časy, keď Maďari mali ešte krá­ľov. .— Celý maďarský národ súhlasil s maďarskou politickou reakciou. Pokroko­vejší Maďari cítili, že v maďarskom štát­nom aparáte voľačo nie je v poriadku. Vedeli, že pokroku nemožno dosiahnuť len zrieknutím sa starých usfrnulých idei a zreorganizovaním celého štátneho apa­rátu. Toto dobre vedeli Maďar?, no ver­de!! aj to, že všetka sila maďarského nár foda spočíva v hodnotách uhorských, ktoré si Maďari jednoducho prisvojili a preto ako dobrf Maďari obávali sa pustiť cestou národnou vlastnou — maďarskou a demokratickou. Maďari radšej ostali tradicionalistami a dali svoj súhlas politic­kej reakcii. Toto tvrdíme tým skôr, že všetci tí, ktorí dnes hovoria o sebe v Maďarsku, že sú demokraticky smýšľa­­júci a že chcú republiku, boli za reakčné­ho režimu Horthyho, za režimu maďar­ského parlamentarizmu dôležitými politic­kými činiteľmL Dnes nám prichodí na tomto mieste za­znamenať, že maďarský národ ústami svojich kompetentných činiteľov, ktorí plne schvaľovali Horthyho politiku, vy­hlasuje republiku so všetkými demokra­tickými predpokladmi. Včera sme Prinie­sli zprávu tlačovej agentúry Reuter, že budúci maďarský prezident Tildy už aj pripravuje klauzulu maďarskej ús*. vnej listiny o republike, že maďarská republi­ka je priamym a zákonným pokračova­ním svätoštefanskej koruny. Dnes maďar­ský národ tretíkrát vyhlasuje svoju repu­bliku a i po tretíkrát táto republika už pri svojom zrode má byť poškvrnená ne- Tretiu maďarská republika Q^olo jedného letáka O jedného obežníka: /fc f Odhaľujeme „ľudovodemokratické' metódy KSS Redakčná pošta nám deň čo deň prináša sťažnosti na metódy, ktoré zavádza KSS a ktoré sa diametrálne rozchádzajú s košickým vládnym programom. Tu, hľa, dve ukážky z Levoče a zo Sniny. I. V Levoči vydal Okresný sekretariát KSS dňa 21. januára 1946 tento leták, ktorý rozposlal miestnym orqanizáciám v levočskom okrese; »Yážení súdruhovia? Demokratická strana prevádza zákerne za chrbtom verejnosti podpisový akc'u proti ONV v Levoči. Upozorňuj ame na­­šich súdruhov a vôbec poctivých roľníkov a robotníkov nášho okresu, sby svojimi podpismi nepodporovali fűtő akciu, kb­­rá je podlá a nečestná, lebo je prevádza­ná bez vedomia širokej verejnosti, a ío nie proti predsedovi ONV, ale proti KSS ako takej. Nedávajte Vaše podpisy ia túto akciu! Prečo títo páni neprevádzajú podpisovú akciu pre urýchlenie pozern-kovej reformy? Prečo Demokratická stra­na neprevádza podpisovú akciu pre zru­šenie Slovpolu a Roľníckej komory? Okresný sekretariát KSS v Levoči. M. P. Podpis: Färber, v. r.« Tiefo letáky malý byť odpoveďou KSS na žiadosť 17 obcí jteda nie bez vedomia širokej verejnosti) v okrese, aby boí re­­organizovaný ONY v Levoči, lebo jeho slúženia nezodpovedá politickej situácii v okrese, po vykonaných voľbách takmer vo všetkých obciach má DS prevážnu väčšinu. Obce žiadajú, aby predsedom ONV boi príslušník DS. Žiadosti boly podané vo veľmi slušnej forme so strany Miestnych národných výborov a nešlo o nijakú podpisovú akciu, ale o žiadosti. vystrojené presne v smysle nariadenia o národných výboroch, resp. o smerniciach k tomuto nariadeniu vydaných. S ! o v o m: vôľa ľudu je za reorgani­záciu ONV, ktorý nezodpovedá svojim složením politickému rozvrstveniu oby­vateľstva a MNV v okrese! Pretože vôľa ľudu je v danom prípade demokratická, treba ju prekaziť! Čiže: na slovo vzatá ľudová demokracia podľa ponímania tých, čo vedú tútc kampaň I Podľa nás: výsmech demokracie, šliapanie po nejül JL Okresný veliteľ NB 2. v Snine, s. P y­­t e I, (ktorý teraz pôsobí už v Humennom) posiai obežník všetkým veliteľom NB v okrese a veliteľom finančnej pohraničnej stráže v okrese. Prinášame znenie obež­níka vo výťahu: »Nariaďujem Vám, aby všetci členovia bezpečnostných orgánov, ktorí ešte nie sú členmi KSS, aby bezpodmienečne do <9 dni vstúpili do KSS. Jesfii by niekto odoprel vstúpiť do tejto a neuposlúchol rozkaz, bude prepustený zo sboru. Opakujem, týka sa to aj finančnej stráže. Podpis: P y f e I, v. r. okresný veliteľ NB2.« * * * Tento obežník, ktorý Je vlastne r o z­k -a z o m, osvetľuje pomery v sninskom okrese, kde ešte vždy nezasiahla nápra­va, hoci sa jej DS sústavne dovolával. A je to súčasne aj doklad nášho tvrdenia, že NB si chcú istí ľudia v KSS vyárendo­vať pre stranu, hoci je to organizácia nadslrannícka a nikdy nedopustíme, aby slúžila záujmom jednej strany a nie zá-» ujmom národa a štátu! ! Tento obežník, či rozkaz je terorom najhrubšieho zrna, zastrašovaním a dikta­túrou, piati ktorej sa čo najrozhodnejšie ohradzujme a na ktorú upozorňujeme pána povereníka pre veci vnútorné ako na nesMčIteťísosť so zásadami, na kto­rých se ítiduje naša Republika a sbor Národnej bezpečnosti, ktorý ju má ochra­ňovať. Kto má záujem oslabovať štát a naroď takýmito metódami, nech zmizne v pre­padlisku, ale nech nezastáva funkcie! Verejnosť posúd: kto- ie demagóg, kto je za ľudovú demokraciu, za slobodu, prácu, právo a poriadok! Z činnosti pléna PNS a snemových výborov Parlament schváli! zákon o reparácii s Nemeckom Dočasné národné shromaždenie po krátkej vianočnej prestávke pokračuje v práci a napomáha tak konsolidáciu pomerov v obnovenej a od nemeckého okupanta oslobodenej - Československej republike. Na zasadnutí - pléna DNS v stredu popoludní -pokračovalo sa v rozprave o vyhlásení ministra priemyslu B. Laušmana. Prvým rečníkom bol pos-anec DS K. hra? tacký, ktorý poukázal na to, žg ešte aj dnes sú medzi nami skupiny, kto­ré by chcejy rozoštvať národ a zľahčovať tú prácu, ktorú doteraz vykonali Slováci a Česi v rámci konsolidácie pomerov CSR. Srdce Slováka — pokračoval poslanec FraŠ- tacký — je čisté a nedovolí nič také čo by >oio proti záujmu Ceskoslor vu kej republi­ky. Je len škoda, že niektorí novinári v Če­chách a n,a Morave nepoznajú podstatu ve­cí na Slovensku a svojou neinío-nnovanos­­fou slúžia skôr nepriateľom a neprajníkom, ako rozvoju a konsolidácii ČSR. Potom ešte prehovorila poslankyňa Svermo­­vá, poslanci Vyčanek a Erban, na čo plénum vyhlásenie ministra priemyslu vzalo na vedo­mie a schválilo. Druhým bodom pléna DNS bol vládny ná­vrh o repara&nej dohode s Nemeckom a o náhrade škôd, spôsobených Nemcami na úze­mí ČSR. V smysle tohto návrhu dostaneme ako rep-aračnú Tľanracíu č as f zlatá, ktoré bolo zachránené spojeneckými vojskami na ne­meckom území. Podľa doterajšieho čiastočné­ho odhadu iba v oblastiach Čiech a Moravy sa odhadujú materiálne škody na súkromnom majetku cca iO miliárd korún. Plénum schvá­lilo potom zákon pri oboch hlasovaniach. Snemové výbory v stredu boly tiež V pennanencii. Branný výbor prerokoval vládny návrh o zvýšení žoldu u vojakov na 10 Kčs denne a u príslušníkov školy pre Záložných dôstojníkov na 20 Kos. Súčasne prerokoval aj pojem partizána. Rozpočtový výbor DNS zapodieval sa na svojom stredajšom zasadnutí vládnym, ná­vrhom, ktorým sa upravujú škody a krivdy, spáchané z rasových a politických príčin. Ide tu menovite aj o započítanie nárokov do verejného sociálneho poistenia. V zdravotníckom výbore prehovoril minister zdravotníctva Dr. Proeházka, ktorý povedal, (Pokračovanie na druhej strane.) Interpelácia na ministra zahraničných veci /trfO Horná Orava a Spis dovolávajú sa práva a spravodli vosti V pléne Dočasného národného shromaždenia podali slovenskí poslanci inter­peláciu na ministra zahraničných vecí vo veci prenasledovania Slovákov na Hor­nej Orave a v Hornom Spili, teda na území» ktorá do -konečnel úpravy od­stúpili Pp|iako.rn. Ide o úiternie, ktoré bolo pripojené k tzy, Slovenskému štátu po poľskom ťažení a ktoré je zväčša obývané Slovákmi» Už vyše 3000 Slovákov prešlo na naše územie, lebo nemohli zniesť teror, ktoré­mu sú tamojší Slováci vystavení so strany poľských úradov. Ďalšie tisíce sa dovo­lávajú spravodlivosti a práva. Od júla 1945, kedy tento kraj prišiel pod poľskú správu, nedostalo slovenské obyvateľstvo nijaké prídely potravín. Naši Slováci ča­kajú na presťahovanie k nám, aby mohli čiastočne aj oni osídliť kraje, ktoré sa uvoľnia vysídlením Maďarov pri pripra­vovanej výmene obyvateľstva. Interpelácia žiada, aby minister zahra­ničných vecí zakročil v záujme týchto tý­raných ľudí, pripadne aby žiadal posta­viť loto územie pod dozor medzinárod­nej polície. * * * DNS predostre vláde návrh na nápravu krívd čs. partizánom spôsobených, meno­vite pôide © urýchlený výkon opatrení v súvislosti s výplatou zaopatrovacích pla­tov pre vdovy a siroty po partizánoch a liečenia chorým. Takisto sa odporúča podporovať svojpomocné akcie partizá­nov, ako aj ich školenie a aplikačné ná­u k obehy. Spomína sa aj návrh, podľa ktoré*'-:, by ma! pán prezident udeliť am­nestii ria trestne činy spáchané pri výko­ne partizánskej služby. reálnymi a nedemokr?iíck "mi poslaniami Funkciou myšlienky svatošlefénskej koru­ny v maďarskom národa »vakleme sa hlb­šie zaoberať. Táto bob f aineňom úrazu v strednej Europe po celé stáročia nielen pre Maďarov, ale i pre ostatné s Maďar­mi susedíape národy, Sep: biikánske štátne zriadenie dáva možnosť demokratickému vývoju a dáva teda maďarská republika možnosť aj de­mokratizácii maďarského al-rcda a to fvtn skôr, že je to už v posletri.om storočí tre­tíkrát. Povedali by sme; Do tretice všeho dobrého! !n memoriam Vďačný slovenský národ spomínal včera prvé výročie násilnej smrti bansko-bystrické­­ho seniora J. Bakoša, ktorý bol 3í. januára Í34Ő zavraždený Nemcami v Turč. Sv. Már­iine „Pod stráňami“. Tento neúnavný pracov­ník na národa roli dedičnej a na Vinici Páno­vej, zapojí sa dp celonárodného Povstania, po ktorom odišiel do hôr spolu s V. Paulínyjm a sen. Z. Šenäelom. Po krátkom pobyte v ho­rách utiahol sa ku švagrovi Dr. Schvarzovi, kde ho však našli nacistickí vrahovia, kto­rým h0 vydala ľudská zloba a nenávisť. Od 5. januára 1945 bol väznený gestapom v Turč. Sv. Martine a osudného rána 3i. januára zmi­zol. Po oslobodení niektorí Martámčania tušili, čo sa s ním stalo a tak našli jeho zohavenú mŕtvolu v hromadnom hrobe „Pod stráňami”. Poznali 1»®- podľa jazvy a Biblie, ktorú mal n seba. Bol jeden z najlepších evanjelických kňazov, plniac svedomito svoje poslanie. Hlboké stopy zanechala u neho čÍBru.t. a styk E. M. Solté sove;. Pracoval v Národných novinách, bol redaktorom „Ev, posla spod Taller", Pre svoju milú a skromná povahu bol ob­ľúbený nielen u ctrkevníkov, ale u celého obyvateľstva bystrického. Nech mu je zem slobodná, sa ktorú bojoval nekompromisne — ľahká. iäáki

Next