Demokrat, marec 1946 (II/51-75)

1946-03-01 / nr. 51

DEMOKRAT vychodí denne okrem pondelka. Zodpovedný redaktor Ing. Joz^sf. Styk. Red­akcia a administräiia: Košice, Rašínova 2./TeT. xéďalŕcie 352, administrácie' 350, Účet u Pôšt. • spor. č : • 7583MesacÄé*' pred­platné^ Kqs 33.-; tri rázy do týždňa 18.-, raz do týždňa T.-. Pov. vydalo Obi.-vei. NB v Ko­šiciach č.: 6764/1945 .prez. Do­­hliadací pôšt. úrad Košice 2. Nov. výpl. povolené Pov. pre pošty, Košice č.: 37501-Ia-1945 zo 16. I. 1946. - Tlačí WIKO. Roč. li. - Čís. 51. - Cena Kčs 150 BEZ SLOBODY NIET DEMOKRACIE - BEZ DEMOKRACIE NIET SLOBODY I Kólie®, piatok 1. marca 1946 Andrej Žiak, člen SNR: Viasf volá Slovákov z Maďarska Sťahovanie Slovákov z vlasfi na ma­ďarské kraje začiatkom XVIII. až dopro­stred XIX. storočia bolo dôsledkom hos­podárskej biedy, sociálnej poníženosti a neutešených národných a náboženských pomerov. Slovensko v bývalom Uhorsku bolo živiteľom privilegovaných pánov, feudálov. Slovák bol poníženým sluhom, otrokom, životné pomery poddaného na Slovensku neboly lepšie ako pomery ho­spodárskeho zvieraťa. Hrozná sociálna úroveň, národná a náboženská neslobo­da, hospodárske vykorisťovanie sloven­ského ľudu priam do zúfalstva hnaly na­šich predkov. Pochopíme túžbu Slovákov dostať sa z ťažkého polože a, keď do­šlý zvesti, Že na dolnozemských rovinách Terkami vydrancovaných je úrodný prie­stor, kde usilovná slovenská ruka môže stvoriť šťastnejšie podmienky pre živof. Nemenej závažné boly i skutočnosti, že na týchto miestach ľahšie sa dýchalo i nábožensky a národne, nakoľko severná časť Uhorska, obhájená pred tureckými výbojmi, bola administratívne a mocen­sky v rukách šľachty, ktorá si osvojovala myšlienku maďarskej štátnosti a maďar­skej reči. Za desaťtisícmi Slovákov, sťa­hujúcich sa do Béčky, Banátu, Sriemu, Zadunajská odchádzali ďalší v neprestaj­ných prúdoch do Ameriky a za obcho­dom do Poľska a Ruska. Slováci sa dokázali byť v cudzine ľuď­mi ťvorivými, usilovnými svojou mravnos­ťou zakotvenou v kresťanstve ľuďmi sta­točnými a čestnými. Vybudovali vzorné poľnohospodárske osadlosfi na Dolnej zemi v Uhorsku, produktívne farmy v Amerike, boli svedomitými robotníkmi v továrňach, Znateľ pomerov povedal, že polovicu veľkého mesta, sídla Maďarska, Budapešti, oosfavily usilovné slovenské ruky. Vedľa škôd hospodárskych vznikaly fu hrozné škody duchovné, mravné a ná­rodné. Uhorské režimy postavily do slu­žieb maďarizácie všetko, čo malo slúžiť duchovnému povzneseniu čloyeka. Školy, kostoly, spolky, noviny, všetko malo' slú­žiť maďarizácii. A slúžilo. Režim odná­rodňoval, maďarizoval Slováka v takom rozsahu, že to už dotýkalo sa koreňov slovenského národa. Bjömson napísal: »Maďarizácia je najväčší priemysel Ma­ďarov.« S ©ton Vatson zaznamenal, že Sjpyáci v ohľade školskom, správnom, súdnom, spolčovacom, shromažrfovacom, volebnom a ľudovom musia trpieť také politické násilie, akého nfej inde yp vzde­lanej Europe, Slovenskí výtečnípi ©kofe Memoradna, Matice, slov. stred, škôl, na poli cirkvi, najmä evanj., kde ako tak sa priebojnosťou a borbou Slovákov udržal cit slovenského povedomia, burcovali ľud, prebúdzali ho k národnému životu. Naši rodní bratia na Dolnej zemi v ma­ďarskom mori okrem roduverných učite­ľov a farárov nemali nikoho, kto by sa ich bol zastal Vynikajúci národný buditeľ o pome­roch, v akých žijú Slováci po oslobodení Maďarska ČA, píše z Békéscsaby: »Dolnozemskí Siováci hlásime sa k ži­votu. Za pomoci ČA srne si utvorili anti­fašistický slaviansky front, ktorý zasahuje aj na cirkevné poie. Zavádzajú sa sloven­ské služby božie, rokovacia reč na kon­ventoch je slovenská, do škôl sa zavádza slovenčina. Najväčšou .túžbou Slováka v Maďarsku je návrat do vlasti, do Česko­slovenskej republiky. ,Pre tento ťažký úkol mobilizujeme všetky sily, robíme sú­pisové akcie, aby svet videl, ž© ešte Slo­váci v Maďarsku majú toľko povedomia, že sa chcú vrátiť sami pod Tatry.« Státisíce Slovákov, krv z krvi našej, kosť z kosti slovenskej majú možnosť vrátiť sa na Slovensko. Nebolo v histórii slovenského národa takej príležitosti ako je dnes. Svitol deň s novým slnkom, deň im Miestne národné výbory a správne komisie, pozor!?! D o 3. marca svolaf radu MNV, do 5- marca plénum MNV a ustavif MVK! Dodržať termíny —- Pozor ne zakuklencov a zradcov! Ministerstvo vnútra vysielalo vo štvrtol OSK, MNV, MSK na území Československej „Podlá záfcona zo dňa 21. februára 1946 o úprave stálych voličských, soznamov majú byt— riadne sos tavené voličské sozmamy vyvesené dňa 16. marca 1946. Všetky MNV nech zriadia Miestne volebné komisie (MVK) podľa poky­nov, ktoré nižšie uvádzame. Tieto Miestne volebné komisie sa hneď ujmú svojej úlohy a zriadia stále voličské soznamy. Pre zriade­nie Miestnych volebných komisii vydalo Mi­nisterstvo vnútra po dohode s Poverenie t vom pre veci vnútorné tieto pokyny: 1. Predsedovia MNV svolajú radu MNV naj­neskoršie d© 3. marca 1946 na schôdzku, na ktorej sa pcy dohode so zástupcami politic­kých strán určí dočasný počet členov Miest­nej volebnej komisie (komisií) a taký istý po­čet náhradníkov. 2. Politické strany sá zastúpené rovnomer­ne, o členoch dohodne sa predseda MNV so zástupcami politických strán. V obciach clo 1000 obyvateľov má mať komisia štyroch čle­nov. Počet členov musí byť deliteľný počtom predpoludním tento obežník všetkým ONV, republiky. politických strán (teda na Slovensku dvoma). __3 Predseda MNV po dohode so spomenutý­mi zástupcami politických strán vydá hneď po zasadnutí rady MNV túto Vyhlášku: Podlá ustanovenia § 7. ods. 2 zák. zo dňa 21. februára 1946 č. 28 Sb. o príprave volič­ských soznamov bude zriadená v každej ob­ci Miestna volebná komisia. Podľa rozhodnu­tia rady MNV skladá sa táto komisia z .... členov a z rovnakého počtu náhradníkov pri rovnomernom zastúpená politických strán. Po­litické strany (miestne orgapdzácie, pofažne tam, kde niet miestnych arganií. eíí, organi­zácie okresné), oznámia predsedovi Miestneho národ, výboru meno, priezvisko, rok naro­denia, zamestnanie a 'bydlisko osôb, ktoré na­vrhujú zá členov Miestnej volebnej komisie, a to do 10. hodiny dňa 5. marca 1946. 4. Táto vyhláška nedh je V obci uverejnená spôsobom v obci obvyklým. 5. Politické strany nech podľa možnosti označia toľko kandidátov a náhradníkov, z koľkých členov a náhradníkov sa MVK bu­de skladať. . 6. Súčasne svolá predseda MNV plénum Miestneho národného výboru na 5. marca 1946, ktoré určí definitívny počet členov Miestnej volebnej komisie a zriadi Miestnu volebnú komisiu, preskúmajúc spôsobilosť na­vrhnutých kandidátov. 7. Členom MVK môže byť každý, kto mô­že byť zapísaný do stálych voličských sozna­mov. Cien MVK nemusí byť členom MNV. Predseda MNV nemôže byť členom MVK. 8.,Po zriadení MVK svolá predseda MNV ihneď, (t. j. ešte 5. marca) členov MVK k jej ustaveniu. Členovia komisie zvolia zo seba väčšinou hlasov predsedu. Pri rovností hlasov rozhoduje žreb. Kým nie je predseda zvolený schôdzku riadi predseda MNV, ktorý však nehlasuje. Po zvolení predsedu MVK, ten sa hneď ujme svojej úlohy. 9. MNV sa vyzývajú ,aby bezpodmienečne dodržaly termíny, stanovené týmto obež­níkom. - Slováci, Slovenky, matičiari, iigári, študenti - ako si posteleme, tak budeme ležaf! Začínajú sa prípravné práce pre vyhotovenie stálych voličských soznamov. Zápis do voličlkého zoznamu značí právo voliť, teda spolu­rozhodovať o budúcom osude nášho národa a štátu. Československá republika je národným štátom slovanským, takže nemôžu a nesmú o jej osude rozhodovať Meslovád. Musíme však byť na stráži, aby sa do našich radov nevľúdíil zakuklenci, zradcovia. Najmä v národnostne zmiešaných krajoch, mestách, musíme byť na pozore, aby sa do voličských soznamov nedostal ani jeden Maďar alebo maďarón, tým menej Nemec alebo domáci zradeal Každý Slovák a každá Slovenka i každý iný slovanský občan našej Republiky musí zostavovanie voličských soznamov sledovať s bedli­vou pozornosťou a starostlivosťou! Upozorniť na každú neprístojnosť, znemožniť, aby sa k volebnému právu dostali naši nepriatelia a kon­junkturálni chameleón!! Matica slovenská | Slovenská liga už jasne vyrlekly svoje stanovisko. Matičiari a Iigári budú dvojnásobne ostražití, takisto naši študenti a naše študentky! Je to nepísaná, samozrejmá povinnosť nás vefkých, čo to myslíme s Republikou a národom poctivo a dobre. Najmä v Košiciach budeme musieť posvietiť na každého pochybného jedinca. Vy všetci dobre viete, kto medzi vami a okolo vás men­­dokuje. Či v úrade, či v podniku, vo fabrike alebo Indel 1 keby hol sto razy preverený, podťa skutkov, podľa obcovaee] reči poznáte Icht To nie je výzva k udavačstvu, to je jasný smysel košického vládneho programu, to je smysel našej štátnej a národnej budúcnosti, aby tma o sebe rozhodovali len my sami a nikto inýll Hor' sa do očisty nášho štátu, do kladenia bezpečných jeho základov! Clementis o výmene ojbyva-tefifva Podpísanie Československo - maďarskej Včera na poludnie podpísali maďarský minister zahraničných vecí Gyöngyösi a šfátny tajomník československého ministerstva zahraničných vecí Dr. VI. Cletnen­­fis dohodu o yýjneoe obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. Po podpísaní dohody bola tlačová konferencia, na ktorej sa zúčastnili čle­novia československej delegácie na čele so štátnym tajomníkom Dr. VI. Clemen­­fisom, maďarský minister zahraničných vecí Gyöngyösi a vedúci úradníci maď. ministerstva zahraničných vecí. Minister Gyönayösi v zastúpení maďarskej vlády podal zástupcom tlače vyhlásenie, v ktorom konštatoval, že práve podpísaná dohoda československo-maďarská obsa­huje fen jednu časť vyriešenia problé­mov, ktoré sa týkajú pomeru oboch štá­tov. Výmenu obyvateľstva — pokračoval — nastolili zo strany československej. Z maďarskej strany prijali československý návrh, nakoľko na miesto vysťahovania sa podarilo zabezpečiť humánnejšie a správnejšie podmienky. No i naďalej je žiaduce vyriešiť postavenie tých Maďa­rov, ktorí ostanú v ČSR. Túto otázku sa pousilujeme vyriešiť pokojnou dohodou, ale pre ten prípad, že by sa dohody ne­dosiahlo, obe strany si podržia právo na to, aby o rozhodnutie v tejto veci požie­­daíy mierovú konferenciu. Až do roz­hodnutia dali zo strany československej prísľub y tom smere, že vysťahova­nie maďarského obyvateľstva prerušia a poskytnú pomoc potrebnú pre ži­votné minimum. Obe strany sa dohodly aj na tom, že v rozhlase i v tlači sa vyna­snažia vytvoriť dobrý pomer medzi obo­ma štátmi. K zásfujacom tlače prehovoril potom štátny tajomník Dr. dementis a zdôraznil, že výmenu obyvateľstva nemožno posta­viť do proíivy s humanizmom a demokra­ciou. Riešenie v dohode shmuté je sku­točné humánne, štátny tajomník Dr. de­mentis podložil toto konštatovanie prí­kladmi a v tejto súvislosti pripomenul vý­menu obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom, Poľskom a SSSR a Českoslo­ dohody v Budapeští venskom a SSSR, prípadne dohody, kto­rej sa tieto veci týkajú. Dnes prežívame také historické časy — vyhlásil štátny ta­jomník Dr. dementi« .-» že najmä v stred­nej Europe treba urobiť všetko v záujme definitívneho usporiadania starých národ­nostných pomerov. Ak obe strany lojálne uskutočnia práve podpísanú dohodu, spomôže sa tým sblíženie oboch národov a zaistí sa potrebné srdečné ovzdušie pre vyriešenie problémov ďalších. skutočnej slobody. Po hroznej vojne, kto­rá sa skončila víťazstvom pravdy, víťaz­stvom demokracie nad padlým fašizmom, víťazstvom spojeneckej a najmä ruskej Červenej armády a tak víťazstvom Slo­vanstva, |3odľa hlasu krvi, slovenskej, slovenského pôvodu, slovenské svedo­mie núti každého Slováka presídliť z ma­ďarského mora na ostrov slovenskej slo­body, do Československej republiky, le­bo je to umožnené odsunom Maďarov z Československa. O čom sa bude rokovať v DNS DNS prerokuje v najkratšom čase vlád­ny návrh zákona o organizácii roľníkov v ČSR, a vládny návrh zákona o ústrednej rade roľníkov v ČSR. Ústredná rada bude samosprávnou korporáciou verejoo-práv­­nou sdružujúcou JSČZ v Prahe a JSSR y Bratislave. Ústr. rada bude podliehať do­zoru vlády a bude poradným or­gánom yládv vp všetkých otázkach, tý­kajúcich sa čsl. pôdohospodárstva a roľ­níctva. JSCZ v Prahe bude zastúpený 4 členmi a JSSR v Bratislave zastúpený tiež 4 členmi. Títo budú dočasne zastupovať radu. Složenie, organizácie, práva, po­vinnosti a úlohy Ústrednej rady určia sta­­now, ktoré schváli sjazd. Prvý zjazd sa bude sldadaf z 50 zásiuocov JSČZ v Pra­he a z 25 zástupcov JSSR..

Next