Demokrat, máj 1946 (II/100-124)

1946-05-01 / nr. 100

lóé. II. - CL 100. - Sena lés 2m— BEZ SLOBODY NIET DEMOKRACIE - BEZ DEMOKRACIE NIET SLOBODY! lošiee, streda 1. Náš slobodný, demokratický 1. máj —§§— Ťažko si predstaviť náš život bez práce, bez pohybu či rúk, či umu. Vznikly by stojaté body, naplnené kalom a špinou, lenivosťou a pomalou, no tým istejšou záhu­bou. Na šťastie zákony prírody sú tvrdé a Stvoriteľ usporiadal veci na tomto svete tak, aby sme nemali stojatých vôd, ale aby sme sa museli prácou prebíjať napred, aby sme v práci našli ukojenie svojich túžob a ambícií, aby sme práčou tvorili trvalé a cen­né hodnoty. A dnes svätíme sviatok práce. Nie každej práce, len práce statočnej, tvorivej, čestnej, smerujúcej k zaisteniu lepšieho zajtrajška celku, národa, ľudstva. Lebo za tých nie­koľko rokov neslobody boli sme neraz sved­kami osláv Ižipráce. Práce, ktorá pod tyra­niou bodákov, pod dozorom katov mala len jeden cieľ: zaistiť všetky výhody pre jeden národ, pre jeden štát, a to i za cenu hrozné­ho krviprelievania, za cenu vyvraždenia rás a národov, nevinných a bezbranných ľudí. Nikdy viac si neželáme svätiť takúto prácu, tobôž nie konať ju proti sebe a svojim bliž­­ným, konať ju z donútenia. My chceme konať požehnanú, Pánu milú prácu mierovú, ktorá zaistí slobodný život každému statočnému jednotlivcovi, ktorá nesmeruje k oboľsteniu nikoho, ktorá nemá dopomáhať k tomu. aby ktokoľvek moho! siahnuť na cudzie, ale naopak koná význač­nú funkciu sbratania a ktorú možno skutočne označiť ako prácu šľachetnú, o ktorej možno bez okolkov vyhlásiť, že šľachtí. Demokratická strana je stranou pokroko­vou. Ako taká priznáva sa ku každému so­ciálnemu pokroku, ktorý je v súlade so zá­kladnými myšlienkami demokracie. Sme za zdravé sociálne reformy a nekompromisne sme sa priznali aj k poštátneniu v takom me­­rltkn, ako ono slúži naozaj záujmom tak štá­tu, ako každého jeho občana. Naše výhrady proti preexponovaným požiadavkám komu­nistov neboiy negáciou poštátnenia, ale boly výstrahou a varovným hlasom prekročiť me­dze 4 košického vládneho programu, ktorý je spoločným dielom všetkých politických strán, tvoriacich vtedy Národný front. De­mokratická strana dobre vie, že na jednej strane všetky dôležité odvetvia, slúžiace štátu, majú byť v správe štátu, ale takisto vie, že nemožno pripustiť, aby sa znárodni­­ly bezvýznamné odvetvia priemyslu a vý­roby len preto, že sa to niekomu šikuje do politického programu. Nemožno dopustiť, aby súkromné podnikanie bolo úplne podvia­zané, aby náš štát nemal už slobodných, ne­závislých ľudí, ale len samých zamestnan­cov, skrz-naskrz závislých od štátu. FkežT štát je najvyšším ideálom každého národné­ho celku, nemožno sa zbaviť prepotrebných Ideálov individuality a nezávislosti, ktoré sú korením slobodného života a zárukou dô­slednej demokracie, ktorá nemôže nezname­nať aj slobodné, ale rozumné vyžitie sa v každom sektore štátneho života. Ako sme už povedali, DS je stranou so­ciálnych reforiem. Časť svojho dlhu voči pracujúcim triedam robotníckym už splnila vtedy, keď účinne spolupracovala na vše­tkých zlepšeniach, ktoré až doteraz prešly do života, alebo ktorá sú ešte predmetom parlamentných rokovaní, resp. rokovaní v Slovenskej národnej rade. Budeme stáť na tom. aby každý pracujúci človek dostal spravodlivú mzdu za svoju prácu, ale aj o to, aby jeho pracovné prostredie bolo zdravé aby našiel správnu a nie aspirinovú liečbu, aby jeho staroba bola bezstarostná a zabezpečená spravodlivou penziou. Toto je jedna strana peniaza. Má on však aj druhú stránku. A tou je láska k povolaniu, láska k práci. Len takto vytvoríme primerané ovzdušie pre dobrú pracovnú morálku, ktorá je zas bezpodmienečne potrebná k tomu, aby naša výroba mohla zlacnieť a prispôso­biť sa nielen cenám na svetovom trhu, ktoré sú nepomerne nižšie, než u nás a znemožňu­jú (totiž tie naše vysoké výrobné ceny) sú­ťaživosť našej výroby a tým aj vývoz (zá­klad našej hospodárskej prosperity), ale v neposlednom rade aj cenám poľnohospo­dárskych výrobkov, ktoré ani zďaleka nedo­sahujú indexových čísel priemyselnej vý­roby. Demokratická strana má však splniť ešte jednu obligáciu, povinnosť. A tú predstavujú požiadavky našich roľníkov, ktorých sociál­ne postavenie a zabezpečenie nie je ešte ani zďaleka upravené ^ primerané ostatným vrstvám národa. Ide nám o to, aby meno­vite j ten náš roľník, ktorý drhne od svitu do súmraku, mohol spokojne kalkulovať, aby sa aj pri ňom splnilo, že hoden je robotník svojej mzdy. Dnes jeho práca je neúmerne namáhavá a ťažká v pomere k odmene, kto­rú za ňu dostáva. Treba mu ísť v ústrety v oboch smeroch. I prácu mu treba uľahčiť mechanickou pomocou, i plácu jeho treba hodnotiť spravodlivejšie, zvýšením cien za výrobky jeho práce. I sociálne poistenie a penziu mu treba zaistiť, lebo je to náš roľ­ník, ktorý je soľou národa, ktorého pracov­ná morálka je viac než stachanovská, lebo nepozná oddychu, nepozná chvíle a nepoho­dy, on drie na hrude celý rok, borí sa s ňou o to, aby národu poskytli väčšiu a lepšiu skyvu chleba. A nechceme zabudnúť ani na našich živ­nostníkov, obchodníkov, na našu pracujúcu inteligenciu. Každý pracujúci má nárok na slušné zaopatrenie. Keď budeme bojovať proti záškodníkom slušného hospodárskeho života, proti koristníkom, čiernoobchodnikom a sami sa budeme usilovať o maximum sta­točnosti v pineni povinnosti voči svojmu štá­tu, ktorý si chceme zveľadiť, potom hmotne i mravne podoprieme svoj štát, ale budeme mať plný mravný nárok na to, aby sms od tohto štátu požadovali sociálnu ochranu a pomoc nie v rámci úzkoprsej almužny, ale v rámci primeraného zabezpečenia spokoj­ného večera života pre každého, kto dob­rou. či fyzickou alebo duševnou prácou pri­spel ku ktorémukoľvek odvetviu života v štáte. Ako teda zasvätiť po demokraticky prvý mierový, «zaj slobodný I. máj? — Nie jalo­vými rečami, nie lacnými frázami, heslami, demagogickou štvanieou. To nie je budova­nie, to nie je práca, to je rúcanie, deštruk­cia. Náš 1. máj je triezvy pohľad e!« minu­losti, chlapské bilancovanie vykonanej prá­ce a súčasne triezve priznanie sa k chybám a mravná kvalita uvedomiť si, čo zbýva urobiť v nasledujúcom období. Nie kvôli se­be, nie kvôli strane, ale kvôli a pre pracu­júceho človeka, ktorý je tým ozubeným ko­lesom, v ktorom každý ozub musí byť nále­žíte vybrúsený, aby zapadal do susedného Ozubia bez škrípania, harmonicky. A ešte niečo. Nezabúdajte L mája ani na svojho Stvoriteľa, ktorý vás, každého jed­ného určil pre tú, alebo onú prácu na tejto zemi. Fo onom radostnom Vzkriesení hľadaj­te ducha pravdy, hľadajte ducha lásky a v Kristovom kríži nájdete pevnú kotvu nádeje, ktorá vás nikdy neopustí. Nebudete sa cítiť osamotení, osihotení, zabudnutí, nájdete sa­mých seba a s napriameným čelom budete kráčať vprt»d naproti cieľu, ktorý ešte nik na tomto svete neprekonal, neprevýšil: na­proti opravdivej ľudskosti v znamení lásky, viery a nádeje. Parížska konferencia pokraCufe: Bude Terst medzinárodní m prístavom ? Návrh na 25-roiný pakt na odzbrojenie Nemecka - Budúcnosť talianskych kolónii ešte vždy nevyriešená - Postoj Rumunska a Maďarska k parížskym rokovaniam Bezpečnostná rada, ktorá sa sišla v druhej polovici marca t. r. svojim pondelkovým zasad­nutím zakončila toto zasadacie obdobie, nakoľko iej zasadnutia boly odročené na neurčito do do­by, kedy si to potreba bude vyžadovať. Na pondelkovom zasadnutí totiž Bezpečnostná rada 10 hlasmi prijala návrh na utvorenie osobitného výboru, ktorý má preskúmať situáciu okolo Fran­­covho španielska a podať Bezpečnostnej rade hlásenie do 31. mája t. r. Na pondelkovom zasadnutí zdržal sa hlasovania a k otázke sa vôbec nevyjadril sovietsky delegát Gromyko. Bezpečnostná rada takto prerokovala všetky nastolené problémy, pri ktorých ani v jednom prípade nedosiahla priamočiareho a konečného riešenia. Už či ide o ustálenie stáleho sídla OSN, alebo o problém irán­sky, ktorý je stále otvorený až do 6. mája, alebo konečne o probléme Francovho Španielska. — V súvislosti s iránskym problémom treba poznamenať, že 29, apríla sovietske vojská opustily hlavné mesto Azerbeidžanu Tabriz a z tejto príležitosti veliaci dôstojník ČA vydal obyvateľstvu mesta toto vyhlásenie: „Po 4. rokoch vojny opúšťame vašu krajinu. Za celý tento čas boli sme dobrými priateľmi. Prišli sme do vašej zeme s Vašim svoiením, aby sme Vás zachránili od vojny. Vojna sa skončila a my odchádzame a prajeme Vám mnoho šťastia a šfasný mierový život.“ Po skončení zasadnutí Bezpečnostnej rady stá­lou diplomatickou udalosťou je nateraz konferen­cia 4. ministrov zahraničných vecí, ako predohra ku mierovým rokovaniam. V súvislosti s budúc­nosťou talianskych kolónií došlo včera k trom zasadnutiam na ktorých boly nastolené dva proti sebe stojace návrhy: sovietsky a anglický. So­vietska delegácia žiada protektorát nad Tripol­­skom, kým anglický návrh hovorí za osamostat­nenie Tripolska spolu s Cyrenäikou. Francúzske časopisy v súvislosti s týmto poznamenávajú, že Ide vlastne o dva protichodné návrhy, z ktorých ostrie každého je namierené proti protivníkovi a preto francúzske časopisy očakávajú strednú cestu: prijatie kompromisného návrhu francúz­skej alebo americkej delegácie. Anglický návrh aa osamostatnenie talianskych kolónií, francúz­ska tlač kritizuje ako taktizovanie anglickej vlá­dy arabským svetom v neprospech svojich spo­jencov SSSR ba i Francúzska. Naproti tomu tie­to návrhy vykonaly veľmi priaznivý ohlas i v arabskom svete. 25-ročný pakt o odzbrojení Nemecka Včera uverejnili v Paríži návrh amerického mi­nistra zahraničných vecí na uzavretie 25-ročného paktu o vzájomnej pomoci 4. veľmocí po' zrušen* okupácie Nemecka v záujme úspešného odzbroje­nia Nemecka. Tento návrh bol doručený kompe­tentným činiteľom už dávnejšie, ale uverejnený bol len včera. Francúzska tlač tento návrh pri­náša do súvislosti s názorom Francúzska na zmedzinárodnenie Nemecka a považuje návrh za „nemožný“ kým časopis Combat píše: „Byrnes predkladá skvelé vyhliadky na vojenské garan­cie. Je to opäť roku 1918“. Byrnes v súvislosti s týmto vyhlásil, že USA svojimi plánmi nechcú sa dopustiť chýb minulosti a nechcú sledovať viacej politiku izolacionizmu. O čom rokovali na parížskej konferencii včera? Na včerajšom popoludňajšom zasadnutí paríž­skej konferencie predsedal Bidault a podfa vše­tkého rokovalo sa o Terste, keď predtým britský americký a francúzsky minister zahraničných vecí prejavil svoj súhlas, aby Dodekanézske sú­ostrovie patrilo opäť Grécku. Molotov sa k veci nevyjadril a súčasne nebol ochotný rokovať a mierovej smluve s Rakúskom. Čo sa Terstu týka, boly nastolené dva návrhy. Juhoslovanský ná­vrh žiada v kontrólnej komisii pre medzinárodný Terst predsedníctvo pre Juhosláviu a členstvo pre Ukrajinu, Rumunsko, Maďarsko, Českosloven­sko, Rakúsko a Taliansko. A anglickom návrhu sa hovorí, že týmto by sa Terst dostal úplne do sovietofilskej sféry a preto žiada, aby v kontról­nej komisii boly zastúpené v prvom rade 4 veľ­moci a potom Taliansko, Juhoslávia, Maďarsko, Československo a Poľsko. Rakúsko, Komisia by mala nezávislého predsedu. Z Poľska Keď poľská vláda nadhodila včera v parla­mente otázku dôvery, 5 poľských politických strán odhlasovalo vláde dôveru a 55 poslancov ľudovej strany na čele s Mikolajčikom zdržalo sa hlasovania s odôvodnením, že terajšia poľská vláda počas svojho účinkovania v súvislosti s touto stranou nerobila nič iného, ako podnikala pomluvačné ťaženia. Po včerajšom radikálnom vystúpení Mikolajčíkovej strany Komunistická strana silne zaútočila na osobnosti i na samú stranu ľudových roľníkov. — Vo Varšave včera podpísali poľsko-bulharskú smluvu. — Poľská národná rada na včerajšom zasadnutí ratifikovala poľsko-juhoslovanskú dohodu. Krátko zo sveta -Britský ministerský predseda Attlee odcestuje začiatkom júla do Austrálie a Nového Zélandu. — V Tokiu odhalili prípravu atentátu na spojenec­kého hlavného velitefa generála MacArthura. Do­šlo k veľkorysým zatýkaniam. — Očakáva sa, že anglo-americká komisia na vyšetrovanie situácie v Palestíne vydá dnes spoločné vyhlásenie o vý­sledku svojej práce. Ináč v Palestíne, najmä v Tel Avive dochádza k častým výtržnostiam. — Maďarská vláda odovzdala včera britskému, a­­merickému a sovietskemu diplomatickému pove­rencovi v Budapešti memorandum o mierových konferenciách. — Na parížske rokovania mini­strov zahraničných vecí v najbližších dňoch dôjde aj rumunská delegácia. — Poľný maršal Montgo­mery odcestoval včera z Berlína do Londýna, aby sa stal náčelníkom generálneho štábu brit­ských vôjsk. Generál Marshall rokuje v Číne V pondelok predostrel generál Marshall nové návrhy na okamžité zastavenie bojov medzi ko­munistickými vojskami v Mandžusku a čínskymi vládnymi oddielmi. Generál Marshall navrhuje ponechať miestne správy v terajšom složení a hudúce zriadenie vyriešiť všeobecnými voľbami. Americká pomoc pri transporte čínskych vlád­nych oddielov do Mandžuska má byť zastavená s výnimkou tých vôjsk, ktoré majú obsadiť so­vietmi evakuované oblasti. V Nankingu sú toho názoru, že' generalissimus Čankajšek tieto návrhy prijme. Zrnká o prdci Práca je matkou života. Poctivá práca sa modlitbe vyrovná. Kto ako robí, tak sa mu vodí. Hoden je robotník mzdy svojej. Ži, ako keby si mal zajtra umrieť, — a pracuj, ako by si mal na veky žiť. Pána Boha na pomoc vzývaj, ale ruky k práci prikladaj. Dobrá práca sa sama chváli. Čo robíš, rob tak, aby to bolo i Bohu, i ľuďom milé. Čo môžeš urobiť dnes neodkladaj na zajtra. Práca odkladaná nebýva dokonalá. Jeden sa živí rozumom, druhý rukami. Kto má mnoho práce, tomu deň nie je dlhý. Navštívte Týždeň kultúry v Miehalo¥ciach od 28. apríla do 5. máta

Next