Demokrat, august 1946 (II/172-196)

1946-08-01 / nr. 172

O reorganizácií hospodár, samosprávy (§). — Budovanie nášho štátu v duchu Iu­­dovo-demokratickom zasahuje všetky od­vetvia verejného života a preto je len sa­mozrejmé, že duch reforiem dotýka sa i ži­vota hospodárskeho a špeciálne reforiem hospodárskej samosprávy. O tejto téme sa hovorí už viac ako dosť a nechceme byť zlými prorokmi, ešte uplynie niekolko me­siacov, kým sa všetky záujmové organizár­­cie a kompetentní činitelia dohodnú aspoň na konkrétnych smerniciach, podľa ktorých sa bude riadiť nejaká legislatívna komisia. Riešenie celej otázky totiž bezpodmienečne vyžaduje zákonitý podklad. Celý problém s hľadiska celoštátneho je zkomplikovaný rôznosťou situácie v zemiach českých a mo­­ravskosliezskych & na Slovensku. V zemiach českých a moravskosliezskych zápasia s materiálne veľmi nákladnou dvojkoľajno­sťou vo forme živnostenských spoločenstiev a obchodných komôr na jednej strane a Svä­­zov na strane druhej. Na Slovensku zatiaľ máme len jednoduchú organizáciu'živnosten­ských spoločenstiev ako prvý stupeň a tri rovnocenné obchodné komory ako stupeň druhý a posledný. V zemiach českých za­tiaľ sa mnoho hovorí o oprávnenosti jedných i druhých organizácií; S vázy totiž vznikly počas nemeckej okupácie za účelom čo naj­úspešnejšieho usmerňovania českého hospo­dárstva v záujme ríšskonemeckej vojnovej mašinérie a teraz po zmene režimu tento systém i spôsob je dosť lákavý prostriedok k ľudovo-demokratickému usmerňovaniu ho­spodárskeho života. Na Slovensku je všade plno debát o tom, aby v záujme jednotnej organizácie v celej Československej repub­like sa zaviedly sväzy, pričom sa, pravda, neuvažuje, že na Slovensku máme omnoho menej odborníkov zapracovaných v hospo­dárskej samospráve a že dvojkoľajnosť v tomto smysle by v značnej miere zaťažila po stránke finančnej našich hospodárskych činiteľov. Nehovoriac o tom, že myšlienka sväzov má ako konečný cieľ silnú centrali­stickú organizáciu, proti ktorej sa po strán­ke administratívnej bojuje z Bratislavy v pomere celoštátnom a keď veci rozoberáme do detailov, proti ktorej sa má bojovať v po­mere celoslovenskom z Ban. Bystrice, po­­tažne z Košíc. A ked sa bojuje proti admi­nistratívnej centralizácii v hospodárskom živote v rámci celoštánom v záujme Sloven­ska a je to oprávnené, potom je oprávnený boj proti administratívnej centralizácii aj v rámci slovenskom v záujme jednotlivých hospodárskych celkov Slovenska. V posled­nej dobe sme totiž v hospodárskom živote veľmi často museli konštatovať, že v Brati­slave pod titulom rýchlych opatrení v ži­vote hospodírskom sa kompetentní činitelia dopustili veľmi závažných chýb na úkor ho­spodárske: prosperity východného, poťažne stredného Slovenska a tým i na úkor hospo­dárskej prosperity celého Slovenska. Je isté, že organizácia hospodárskej sa­mosprávy je tak závažným činiteľom predpokladom pri budovaní štátu, že túto a otázku treba raz vyriešiť a treba ju vyriešiť čím skôr. Pri riešení majú prísť do úvahy v prvom rade záujmy štátu, ktoré po strán­ke hospodárskej sa mimoriadne shodujú s ho­spodárskou prosperitou jednotlivcov, jed­notlivých krajov a zemí. Pri riešení tejto otázky treba dbať na hospodárnosť po strán­ke hmotnej i ľudskej a nesmie sa brať žiad­­ný ohľad na akékoľvek mocenské chúťky jednej krajiny pred druhou, alebo jedného kraja pred druhým. Východné Slovensko je viac-menej zeme­pisným celkom i celkom hospodárskym. — Toto sa braio v úvahu i pri riešení viace­rých administratívnych otázok a preto tým skôr sa má brať toto v úvahu pri riešení ho­spodárskych otázok, ktoré pri plánovanom 4 Proces proti slov. Quislingovi Dr. Tukoví Pred Národným súdom v Bratislave stojí človek — slovenský quislingovec, ktorý si vytknul za životný cieľ rozvrátiť už predmníchovskú Republiku, ktorému sa toto po­darilo, hoci len na niekoľko rokov. Dr. Tuka v tomto snažení nezostal úplne sám a ne­možno tvrdiť, žeby bol býval skutočne sám vykonal všetko to, z čoho ho národný ža­lobca obviňuje. Dr. Tuka uznáva, že je vlnný, ale nie podľa obžaloby a tvrdí, že čo vy­konal, vykonal pod tlakom vývinu udalostí. Vypočúvanie obžalovaného v utorok s stredu týka sa udalostí predmníchovských a poviedenských, návštevy u Hitlera v No­­rimberku a inde. Prípad Snackého Dr. Tuka ohradzoval sa proti tomuto bodu obžaloby, že dosadil Antona Snackého do armády a že mu pomohol pri úteku do Ma­ďarska. Len úzkemu kruhu verejnosti je známe, že Snacký bo! najbližším spolupra­covníkom Dr. Tuku už za prvej Republiky, pomáhal mu vo viedenskej zpravodajskej kancelárii, ale rozhodne bol šikovnejší ako Tuka, ktorý bo! zatknutý a odsúdený. Keď sa Dr. Tuka dostal k moci, jeho prvou sta­rosťou bolo, aby si Snackého, skúseného to nemeckého vyzvedača objavil a keď ho ob­javil, nechal ho menovať podplukovníkom a v roku 1941 vojenským atašém v Ríme. Tam zistila vojenská zpravodajská služba, že ten­to vojenský atašé Slovenského Štátu pracuje s maďarskými dôstojníkmi — v neprospech Slovenského štátu. Proti Snackému vojenský prokurátor za­viedol trestné pokračovanie a tento pád Snackého Tuku veľmi mrzel a žiadal býva­lého ministra národnej obrany generála Catloša o zakročenie. Intervencia Dr. Tuku u vojenského prokurátora Dr. Hajdú bola bez výsledkov. Vojenský súd in contuma­ciam odsúdil Snackého do káznice na 5 rokov, ktorý trest však neodpykal, lebo 20. januára 1942 odišiel do Maďarska, kde sa dal k dispozícii maďarskej vláde, ktorá ho menovala majorom intendancie. Na otázky obžalobou, pplk. Rašlu často neodpovedá, alebo sa vykrúca. Predseda Dr. Daxner prečítal prejavy Dr. Tuku, v ktorých vychvaľuje národný socializmus, vyzdvihuje skutočnosť, že Slovensko má čo ďakovať „veľkému führerovi“, vyhráža sa každé mi internovaním do Ilavy, kto by po­chyboval o samostatne i+l slovenského štátu Vo veci vypovedania vojny SSSR uvádza, že sa tak stalo dľa záväzkoch vyplývajú­­cch zo smluvy s Nemeckom. Vykonal to sám. lebo Tiso vtedy bol na Javorine, kam mu oznámil vypovedanie vojny telefonicky. Národný súd za prvé dva dni procesu pre­rokoval väčšiu polovičku bodov obžaloby. Začiatkom budúceho týždňa ako svedko­via budú vypočutí Dr. Tiso a Mach. Rozsudok nad žleniwi býv. protektorátwei vlády Dr. Kalfos oslobodený. Hrubý doživotne, Dr. Krejčí 25, Dr. iamenieký 5 a Dienert 3 roky žalára Po otvorení a vybavení určitých formalít predseda súdu Dr. Totnša v mene Republiky vyhlásil, že obžalovaní sú vinní, že všetci ako členovia protektorátnej vlády, Dr. Krejčí a Dr. Kalfus, tiež ako členovia vlády tzv. druhej Republiky a Hrubý tiež ako predseda: Sväzu poľnohospodárstva a lesníctva, teda osoby, ktoré svojím vedúcim postavením v živote politickom malý byt vzorom vlas­tenectva svojim spoluobčanom, za vojny pracovali v prospech nepriateľa, podporo­vali fašistické a nacistické hnutie tlačou, rozhlasom a verejnými prejavmi a obhajo­vali nepriateľskú vládu na území Republiky a jednotlivé nezákonné činy okupačných ve­liteľstiev, úradov a orgánov im podriade­ných, pričom obžalovaný Hrubý robil tak v úmysle rozvrátiť mravné a národné alebo štátne vedomie československého ľudu. Dr. Krejčí a Hrubý robili tak za okolností zvlášť priťažujúcich. Okrem obžalovaného Dr. Kamenického nariadili v prospech vojnového úsilia Ne­mecka a jeho spojencov nútenú povinnú prácu, pričom týmto nariadením boli oby­vatelia Republiky donútení pracovať jednak Vitcudzine, jednak za okolností a na miestach životu a zdraviu nebezpečných a všetci ob­žalovaní pri výkone týchto nariadení spolu­pôsobili, čím sa dopustili zločinu proti štátu a zločinu proti osobám. Pre tieto zločiny odsudzujú sa Dr. Krejčí na 25 rokov, Bienert na 3 roky, Hrubý do­životne, Dr. Kamenický na 5 rokov žalára, odsúdení strácajú občiansku česť po dobu výkonu trestu. Hrubý navždy. Časť trestu si odpykajú vo zvláštnych pracovných útva­roch, a to: Dr. Krejčí 5 rokov, Bienert 1 rok. Hrubý 15 rokov, Dr. Kamenický 1 rok. Štvrtina majetku prepadá v prospech štátu. Národný súd upustil podľa § 16 dekrétu od potrestania obžalovaného Dr. Kaifusa. Vystaviť žele.z. spofkn Midialovsie-Džiwod Vládny program určil vybudovať priameho spojenia SSSR a ČSR., lebo železničné spojenia CSR s SSSR sú nevýhodné. Želežničnä traf Košice—Michaľany—Čop ide do Poľska. Najvýhodnejšie by bolo vybudovať Humenné—Medzilaborce vedie smerom severným do Poľska. Najvýhodnejšie by bolo vybudovanie železničného spojenia Michalovce—Sobrance— Užhorod. Spojom Michalovce—Sobrance—Užhorod by sa docielilo priameho spojenia ČSR s SSSR, lebo by nadväzovala na železničnú traf Žilina-Kysak- Prešov—Strážske—Michalovce, po ktorej by moh­la nerušene a bez obáv prebiehať doprava osôb aj nákladného tovaru hospodárstve si vyžadujú mimoriadnej opa­trnosti, dôslednosti a rýchlosti. Kvôli ilustrá­cii uvádzame napríklad usmerňovanie vý­kupu, predaja a premiesťovania ovocia, hrozna a pod., pričom sa vyžaduje osobitné povolenie z Bratislavy, ktoré bez osobnej intervencie sa vybavuje riadnou „českoslo­venskou poštou“ i riadnym „českosloven­ským úradníckym systémom“. Každý uzná, že pri tak ľahko zkaziteľných tovaroch blíz­kosť administratívnych úradov je bezpod­mienečne nutná. Toto sú dôvody bezpodmie­nečne praktické, nehovoriac o tom. že prí­tomnosť administratívnych úradov má ne­smierny význam po stránke hospodárskej politiky a poznania miestnych pomerov. A východné Slovensko potrebuje toto najviac Užhorod má spojenie na Lvov a potreboval by vybudovať spojenie cez Mukačevo—Chust—Jasi­­ňa do Ukrajiny. Týmto spojením by sa pomohlo chudobným krajom východného Slovenska, v kto­rých by sa mohol rozvinúť priemysel s vývoz­nou tendenciou do SSSR ako aj s tendenciou spracovania surovín dovážaných z SSSR do ČSR. Sobranecký kraj a celý východ čaká, že vláda v rámci dvojročného budovateľského plánu vybu­duje toto spojenie a pomôže východnému Sloven­­vensku. (cký). zo všetkých krajov Slovenska. Východné Slovensko musí mat svoje hospodárske úra­dy, aby po stránke hospodárskej najprv ad­ministratívne a potom i materiálne bolo rovnocenným partnerom ktorejkoľvek čiast­ke Slovenska i Republiky. Nie sme lokálpatriotmi, my dožičíme bra­tislavským obchodníkom takéto vrchnosten­­ské úrady, ako dožičíme obchodníkom v Plzni, alebo v Banskej Bystrici. Východné Slovensko bojuje len proti úradovaniu, kto­ré sa začína v Bratislave a končí v Trnave. Politický vývoj už odstraňuje chyby minu­losti aj po stránke regionálnej, ale veríme, že i po stránke hospodárskej jak admini­stratívnej tak materiálnej regionálne požia­davky budú splnené. terajšie Minister Dr. Ivsn P etor 42 ročný V pondelok, 29. júla oslávil minister do­pravy a verejných prác a poslanec DS v Ústavodarnom národnom shromaždení za prešovský volebný kraj Dr. Ivan Pietor v užšom kruhu svojich spolupracovníkov svo­je 42. narodeniny. Pri tejto príležitosti bla­hoželala ministrovi celá československá ve­rejnosť, ktorá ho pozná ako skromného a statočného bojovníka za spravodlivosť a slobodu v časoch pre Slovákov najťažších a ako významnú osbnosť nášho vzkriesené­ho československého života. K jeho významnej budovateľskej práci v budúcnosti a aj v jeho súkromnom živote želá mu naša východoslovenská verejnosť z najúprimnejšieho srdca hojnosť zdravia, úspechov a Božieho požehnania. Expozitúra Čs. osídľovacíeho úradu v Rumunsku Na základe dohody medzi ČSR a rumunskou vládou, utvorí sa expozitúra Osídľovacíeho úradu pre Slovensko v Oradea Mare (Veľký Varadin), ktorá vykoná všetky práce súvisiace s prípravou a praktickým uskutočňovaním presídlenia Slová­kov v počte 30—40 tisíc z Rumunska do ČSR. KOŠICKÍ MAĎARI PRED OĽS V stredu predpoludním skončilo sa pred OĽS Košice-mesto vypočúvanie obžalova­ných členov maďarských revlzlonístlckých strán. Z celkového počtu 715 obžalovaných vypočuli iba 516, lebo 199 obžalovaných sa na pojednávania nedostavilo. Na týchto bu­de vydaný zatykač. Popoludní začalo sa do­­kazovacie pokračovanie. Senát prečítal celý dôkazný materiál a na návrh obžalobou Dr. Búzu dali obžalovaným možnosť nahliadnuť do tohto materiálu. Obžalovaných zastupu­­:ú: Dr. J. Pichoňský, Dr. Horský, Dr. Páz­­man a Dr. Rodan. V pojednávaní sa pokra­čuje dnes predpoludní od 10. hodiny. #v 1 A«|«ý wy wl ^tííi ŕl IQI na počesí majstra Slovenska Ši€ JEDNOTY 3m Vilim 194® ľtd Bdtfkov&m M| vlllUlulIlf III v ^ V 111 II UIIC Začiatok o 17 hod — Účinkujú: voj. jazz ír cigánska kapela. — Autobusová premávka celú noc. Občerstvenie — Buffety — Tombola

Next