Demokrat, september 1946 (II/197-221)
1946-09-01 / nr. 197
Aktualizovaný politický škriatok (EK) — Azda nepreháňam, keď tvrdím, že z predstavenia Urbánkovho „Škriatka“ na otváracom predstavení novej sezóny vo Východoslovenskom národnom divadle sme všetci prítomní mali veľkú radosť. Hra nenáročná obsahové, ale predsa len vtipná a dobre charakterizujúca pomery na našom vidieku. Herci excelovali, teda úplný úspech! Urbánek napísal hru pred desaťročiami. Ale neváham tvrdiť, že je ona i dnes aktuálna, hoci sa obávam, že len veľmi málo z prítomných si uvedomilo, že sa tou istou tématikou stretávame i v našom dnešnom politickom živote. O tom si tu chceme povedať niekoľko úprimných slov. Koľko takýchto škriatkov behá po našom politickom svete! Stačí, aby agentprovokatér hodil medzi dav heslo a už sa ono šíri a priberá na hrôzvplnosti so štvorcom vzdialenosti, respektíve naničhodnych jazykov, ktoré ho tradujú a transplantujú od ucha k uchu. alebo v okatejších prípadoch dokonca roztrubujú aj verejne. Chyťte ho, chyťte ho, to je škriatok! Ten nám kradne výdobytky, ten žije z našich mozoľov, lebo škriatok ie vždy reakcionár a kto ho pri sebe drží. samozrejme, ešte väčší. Obnovme si len letmo heslá, ktoré sa pred štvrť rokom rozhodily po našich krajoch o slovenskej reakcii v Demokratickej strane. Oživme si v pamäti pohon, ktorý nastal a ktorý potom vo svojich účinkoch spľasol ako vzduchom naplnený balón, keď sa doň pichne čo hneď len špendlíkom. Za štvrť roka slovenská reákcia v Demokratickej Prestalo sa o nej písať, strane vymizla. vytrubovať do sveta. Prišli českí novinári, videli a „nenalezli“, zistili, že sadli na lep často i vlastným ľuďom, ktorých zas nahuckal ktosi, ktorý by teraz šikovne chcel zahra'ť úlohu mlynárky Šulíčkv podľa receptu: Ja nič, ja muzikant. A nenašiel sa nik, čo by tento omyl otvorene pred celou verejnosťou uznal, vysvetlil. Tak ako na javisku zrodil sa v prestávke medzi 1. a 2. dejstvom plot medzi richtárom a jeho susedom a v povetrí sa mávalo sekerou a palicou, tak na politickom javisku vyrástla umele privolaná oarada medzi oboma politickými stranami, ktoré pripravily a viedly Slovenské národné povstanie a ktoré šly do obnovenej Republiky aspoň teoreticky s rovnakými orávami, ale i povinnosťami. Kto mal zá'ijem na tomto trieštení síl. kto je duchoviým pôvodcom tohto plota, ktorý sa len veľmi pomaly odbúrava, iste na škodu národa a štátu? Mal na ňom záujem ten, :o by Republiku československú chcel snovú zahrdúsiť. Teda nepriateľ vonkajší, nrípadne jeho pomáhači vnútorní. Ako by sa nám ešte aj dnes ozývalo v išiach to ominózne a odporné „Demokraická strana je fašistická, lebo má fašistického škriatka!“ Bohužiaľ sa ešte neobjavil na scéne ten úprimný človek z vlastného zavedeného tábora, čo bv tým-0 zavedeným ľuďom povedal celkom otvorene: Ľudia, nebláznite, nerobte hlúposti, nesadnite na lep darebákom, ktorí vás chcú rozvadiť, aby sa mu darilo jeho líčiace a rozleptávacie dielo! Nehľadajte r demokratov škriatka, ale si pretrite oči 1 uznajte, že ste boli zavedení a že len .poločnou statočnou prácou zvládnete ílohy, ktoré vám vedenie štátu a národa ikladá. Pracujte každý na svojom tak. iby z toho mal osoh celok, pracujte toľ<ro. koľko vám spravodlivo uložili, nárokujte s) toľko práva, koľkú dôveru požívate, ale vždv a všade sa správajte tak, ako sa na dobrých susedov patrí a menovite. ako sa natri na ľudí pokrokových a kresťanských’ l ebo v mene kresťanstva je dovolené len dobre konať, nikdy nie zle. Ktokoľvek by smýšľal alebo ko-predsudkov. Složte konečne okuliare mámenia, ktoré Vám vždv ukážu škriatka tam, kde ho chcete vidieť a radšej sa venujte spoločnej práci v statočnej úprimnosti a vzájomnom porozumení. Na tento spôsob najskôr a najúčinnejšie uskutočníte očistu nášho verejného života, ktorá je potrebná a ktorá je základom Dre šťastné a trváce budovanie novej Republiky. Len toho škriatka zahlušte snolu s naničhodnými našepkávačmi, čo bv radi večne lovili v mútnom, pričom vás zavádzajú nosením falošného svetla vo svietniku, pod ktorým je najväčšia tma. Dnes plebiscit v Grécku Rokovanie o mierovej smiuve s Naďarskom Juhoslovanský návrh za menšinové práva v Maďarsku - Oblasť Mt. Cenlsu priznaná Francúzsku Výbor pre politické a územné otázk y Madarska začal diskusiu o juhoslovanskom pozmeňovacom návrhu maďarskej smluvy zaručujúcej ľudské práva a základné slobody. V pozmeňovacom návrhu sa navrhuje priznanie práva všetkým osobám na vyučovanie v materinskom jazyku. Juhoslovanský delegát Gabrilovič zároveň podal pozmeňovací návrh k 3. článku mierovej smluvy s Maďarskom o prepustení z väzenia a internačných táborov tých asôb, ktoré pomáhaly spojencom. Po dlhšej diskusii, v ktorej Veíká Británia vyhlásila, že pozmeňovací návrh je nepotrebný a Francúzsko žiadalo o ď alšie informácie zasadnutie bez dosiahnutia rozhodnutia odročili. Na včerajšom zasadnutí výboru pre politické a teritoriálne otázky s Maďarskom boly prerokované písomné poznámky, podané maďarským delegátom. Výbor predovšetkým rokoval o otázke či má byť Maďarsko vypočuté ústne, alebo majú prísť do úvahy len písomné podani a maďarského delegáta. Výbor sa rozhodol, že jak maďarský, tak rumunský delegát budú vypočutí na budúcom zasadaní výboru. Maďarský delegát' podal vý boru tri listy o poznámkach maďarskej delegácie k mierovej smiuve s Maďarskom. Maďarská delegácia predovšetkým žiada ústne vypočutie maďarského delegáta, potom osobitné vypočutie maďarských požiadavok a návrhov k vypracov aniu mierovej smluvy s Československom a nakoniec ústne vypočutie o všetkých otázkach, týkajúcich sa Maďarska. Zástupca Kanady a Juhoslávie podporoval túto požiadavku Maďarska.' Československý delegát postavil sa za vypočutie Fu munska. Podla dnešného hlásenia diplomatického zpravodajcu maďarskej tlačovej kancelárie z Paríža prerokujú na budúci týždeň mierovú smluvti Maďarska s Československou republikou a s ňou hlavne menšinové a reparačné otázky. Zároveň sú v prúde rokovania o vypracovanie mierovej smluvy s Rumunskom, dôležitou častou ktorej je riešenie rumunsko—maďarského pomeru. Zpráva pochádzajúca z maďarských úradných miest hovorí, že na zasadnutí výboru pre politické a teritoriálne otázky Rumunska, ktoré bolo včera o 16. hod. vysvetlenia v otázke Sedmohradska podal maďarský vyslanec Auer. Dr. Zdenčk Fierlinger podpredseda čsl. vlády a predseda čsl. sociálne demokratickej strany vyhlásil v piatok v Paríži na tlačovej konferencii, že ani jeden sovietsky vojak neostal na československom území. Fierlinger odpovedal tým na otázku ohľadom obžalôb, vynesených nedávno americkým novinárom Drew Pearsonom, ktorý tvrdil, že v Československu nachádzajú sa ešte vždy sovietske divízie. Podpredseda vlády sa vyslovil proti medzinárodným blokúm a vravel, že sú hrozbou pre mier a vyzval, aby socialisti celého sveta bojovali proti ním. Dr. Fierlinger vyslovil nádej, že mierová konferencia uzavre trvalý mier. Juhoslávia žiada demilitarizáciu juhoslovansko-talianskych hraníc Na včerajšom zasadnutí politického a teritoriálneho výboru pre vypracovanie mierovej smluvy s Talianskom delegáti schválili požiadavku Francúzska o pripojenie oblasti Mt. Cenisu Francúzsku. Keďže ani jeden z delegátov sa nepostavil proti tejto požiadavke Francúzska, výbor jednohlasne prijal tento návrh a tak oblasť Mt. Cenisu patrí k Francúzsku. O talianskej požiadavke o ponechanie oblasti De Roya výbor nerozhodoval a pravdepodobne dostane sa na program až budúci týždeň. Vojenský výbor mierovej konferencie sa usniesol, aby sa zmenil text 40. článku smluvy o demilitarizácii ŕrancúzsko—talianskych hraníc. Vojenský výbor schválil 42. článok ako aj 43. obmedzujúci opevnenia na Sicílii a Sardínii. Admirál Manola (Juhoslávia) predostrel poňal inakšie, nech sa nezatracuje aspoň tým, že vyhlasuje svoje skutky za kresťanské, alebo svoje zásady za slučiteľné s kresťanstvom. Mali by sme veľkú radosť, keby všetci kormidelníci nášho politického života, a to nielen v štáte a v národe, ale aj v menších celkoch, v okresoch, mestách a dedinách, mali vždv na pamäti poučenie z Urbánkovho Škriatka, kedykoľvek im prichodí rozhodovať o invektívach, o osočovaniach svojich partnerov. Som presvedčený, že by to vyliečilo nejedného „neomýlneho“ z chorobnej epidémie zmeňovací návrh k 41. článku ohľadne demilitarizácie taliansko—juhoslovanských hraníc, žiadajúc presnejšiu definíciu vojenských zariadení, ktoré majú byt zničené v pásme 18 km pozdĺž hraníc. Po schválení zmeny textu 41. článku, týkajúceho sa pohraničných zariadení Juhoslávia odvolala svoj návrh. Belgický delegát žiadal zákaz atomového bádania pre vojenské ciele v bývalých nepriateľských štátoch. Sovietsky delegát žiadal, aby zákaz sa vsfahoval na každú atomickú zbraň. Sovietsky návrh po čulej debate bol prijatý. Na piatkovom zasadnutí Bezpečnostnej rady zúčastml sa aj ukrajinský delegát Manuilský. Britský delegát Cadogan postavil sa proti pri-‘ pusteniu ukrajinského a gréckeho zástupcu ku konferenčnému stolu. Bezpečnostná rada sa rozhodla nepozvať zástupcov Ukrajiny a Grécka ku konferenčnému stolu kým sa nerozhodne, či sa prijme ukrajinská sťažnosť proti Grécku. Počas debaty došlo ku ostrej Cadoganom a sovietskym výmene názorov medzi delegátom Gromyko- vom. Krátko zo sveta V Grécku vydali nariadenie o zákaze akýchkoľvek shromaždení. Tento zákaz súhlasí s plebiscitom v Grécku. Po Juhoslávii grécky ľud sa rozhodn za Republiku alebo za monarchiu. Situácia v Grécku je veľmi napätá. — Talianska vláda odoprela prijať 25 tisíc Židov z Rakúska. Talianska .vláda napriek prísľubu USA o dodávke potrvfc pre Židov, nevyhovela tejto žiadosti Spojených štátov dôvodiac, že ani šľúbne dodávky potravín by nezlepšily natoľko situáciu, žeby Taliansko mohlo prijať spomenutý počet Židov. — Bulharské Ministerstvo vnútra vydalo vyhlášku, ktorou sa zakazujú akékoľvek výročné trhy, púte shromaždení a a zájazdy, nesúvisiace s referendom. — Prezident Spojených štátov. Harry Truman skončil svoju dovolenku na Bermudách a odcestoval na palube svojej jachty do Spojených štátov. — V maďarskom Ministerstve právosúdia pracujú už dlhší čas na osnove zákona o amnestii. Stefan Ivanko: Prichádza prvý september Zakrátko otvoria sa brány školských budov a naplnia sa radostnými tvárami malých i veľkých žiakov. Školské dvory, chodby a budovy ožijú ich rozhovormi, spevom a smiechom. Nariadenia Pov. škôl. a obežníky škôl. inšpektorov sú v plnej činností. Profesori a učitelia stoja opäť pred zdolávaním jedného školského roku. A tuná sa nám pedagógom mimovoľky vnára myšlienka troch, pre nás veľmi dôležitých bodov, t. j. ako vyučoval, kde vyučoval a čím si pomáhal pri vyučovaní. Predovšetkým, mám na mysli školy ľudové. Ako vyučoval? Je to jeden ž veľmi páľčivých bodov nášho školského života. Pravdou síce je, že Pov. škôl. a osv. usilovalo sa pomoci nám v tomto bode a vydalo dočasné rámcové osnoa vy, ktoré sa nám stály vodítkom v našej práci prispely nám v mnohom k jej zdolaniu. Avšak sú to osnovy, ktoré poslúžia viac pre prof. a učiteľov starších a skúsenejších. Následkom toho je bezpodmienečne nutné, aby boly vypracované učebné osnovy v širšom meradle a definitivného rázu. pripomenút ešte nedostatok K tomu musíme učebníc, ktoré, žiaľbohu, ešte doposiaľ nemáme takmer nijaké. Predstavme si koľko času a trápenia musia zažil tak žiaci ako aj učitelia s písaním poznámok. Smelo môžeme tvrdil, že % času pri vyučovaní bez školských učebníc vychádza nazmar, takže látku predpísanú učeb. osnovami i tert naj svedomitejší učiteľ nepreberie pre nedostatok času. Tým sa nám hatí napredovanie vzdelania, ktoré je v tom čase veľmi potrebné a bez ktorého nemôže sa obíst v dnešnom čase nijaký občan. Preto voláme k spisovateľom, profesorom a pedagógom, aby prispeli svojimi vedomostiami k čím skoršiemu vydaniu školských učebníc. Pover, školstva a osvety, prosíme, aby vydalo def. učebné osnovy, lebo keď tieto budú, skôr sa budú pisát aj škôl. učebnice. Kde vyučoval? Na prvý pohľad zdá sa nám táto otázka naivnou, avšak keď sa nad Hon lepšie zahĺbime, vidíme, že je to veľmi tažký problém pre nás. Zvlášt pocitujú to učitelia na východnom Slovensku. Vojnové udalosti z roku 1944 zanechaly tu najhroznejšie stopy. Ustupujúca nemecká armáda ničila tu všetko, čo sa jej len zničil dalo. Následky toho sú značne viditeľné aj na školských budovách, ktoré sú na 40—50% zničené. Na mnohých dedinách ešte doposiaľ nie je vyučovanie pre nedostatok vhodných budov na tento účel. Väčšina škôl. budov stoji ešte neopravená a rozbitá. Na mnohých dedinách, kde je škola 6—8 tr., sú iba 2 učebne. Z toho vyplýva, že táto otázka sa must vyriešil čím skôr, lebo každý si musí uvedomil, že so zanedbávaním školy — automaticky zanedbáva sa všetko ostatné, lepšie povedané napredovanie v každom smere. Keď sa nevzdeláva a nezošľachtuje duch — ubíja sa celá schopnosť a tvorivosť človeka. Nie menej dôležitým bodom, ako prvé dva, je aj otázka z čoho a s čím vyučoval. Už pri prvom bode som bol spomenul nedostatok učebníc. K tomu sa pridružuje veľký nedostatok vnútorného zariadenia. Na mnohých školách zvlášt na východe doposiaľ nieto ani jednej lavice, tabule, stola a pod. Učebné pomôcky, ako fyzikálné, zemepisné, vlastivedné ani len nespomínal. Z toho vyplýva, že mnohí učitelia ešte aj v tomto škôl. roku musia zdolával veľké nedostatky na školách. Úfame však, že za pomoci Pov. škôl. a osv., ktoré sa usiluje odstránil tieto nedostatky, zdoláme túto našu tažku prácu, lebo sme si plne vedomí hesla: Škola je základ života. Maďarsko nám dodá 100.000 ton surovej nafty Maďarsko dodá do Československa v budúcich 16 mesiacoch vyše 100.000 ton surovej nafty podľa dohody, uzavretej v Prahe medzi našimi a maďarskými zástupcami. Naftu budú Maďari dodávať postupne od 1. septembra t. r. do konca r. 1947. Týmito dodávkami nie je dotknutý záväzok Madarska dodať naftu v rámci reparačných požiadaviek.