Demokrat, január 1947 (III/1-26)

1947-01-01 / nr. 1

.„a t novom roknl Karol Makoviol . Tsysokoctcni demokrati a tí, éo éafcdt« »• Každé naše slovo, aby ste v rula — pracovníkoch DS objavili reakcionárov a plutokratov, nebude v tejto kurzivke reč o šľachticoch podľa rode, teda ako spoločenskej kaste. Svojimi rtddkamt dávam výraz túžbe po rozmnožení ľudí šľachet­ného ducha, teda duševných a duchoimých šľachticov. Tých by som rád videl medzi roľ­níkmi, robotníkmi, remeselníkmi, obchodníkmi, medzi úradnlctvom, učiteľmi, profesormi, vše­tkými vzdelancami a menovite medzi politikmi, — prepáčte, — medzi ministrami, poslane ami. členmi SNR, m dzi politickými sekretármi, re­daktormi a vôbec medzi ľudmi, ktorí stoja a účinkujú vo verejnom živote. Nepoviem, že do­teraz takýchto nemáme. Veď je to nemysliteľné a bez šľachticov duše by sa náš život roepndoU Vomácnosti by boly samý hriech, organizácie akéhokoľvek druhu samá nečistota, úrady, uzta­­novizne atď. — korupcia alebo strach! Proste hol bp to život na nevydržanie. Nech je teda jasné: moja túžba — a uvidíš, ie i tvoja, milý čitateľ — je, aby šľachticov ducha bolo v No­vom roku, do ktorého práve vstupujeme viac! Nech sa rozmnožia, nech všetci ľudia v našej drahej vlasti pojmú snahu po zošľachtení a nech sme potom vzorný ndrod, príkladná spoločnosť ľudská aj pre okolíté národy e bližšie — ďalej od nás existujúce štáty. * * • Vedomý som si povinnosti, ktorá má aj novi­nár na počiatku Nového roku a po celý Čas pra­covného vypátia našich národov podľa dvojroč­ného vládneho programu, t. j. pisai a pobádať ľudí pre myšlienku dvojročntče. Som však pev­ne presvedčený, že ukázat ľuďom na nutnosť duchovnej obnovy a premeny, je najprimera­­nejšf a bezpodmienečne potrebný úvod do roz­­pisovania sa o konkrétnych pracovných úlohách. Pracovný program vlády by sa nepodarilo splnif, keby sa ľudia — v celku — a na mnohých zod­povedných miestach jednotlivci, nezmenili od základov! Aby som upotrebil slová Písma: keby neodhodili „starého človeka" a neobliekli toho „nového človeka". « » * Predovšetkým naša ľudská spoločnosť je twt­­pť’piá farizejovom, t. j. neúprimnosťou a P°~ kry.-ctvom. Z údia sa naučili iné si myslieť a iné vtvieť. Pomohlo im k tomu i oných 6 ro­­k°v nembody a oficiálneho klamárstva — ne­­úPhrnnost. ,? nepravdy z najvyššie h miesi, ^atnstvo a faíze^stvo vSak nťe vlastnosti Sľichtteov! A niminte ^ ani elny’ htoré ľudia Mšu pod touto škra °Skait nTM?:>rlTnT,osíi a ktoré Preto by nezniesly .'Idu «ere4noslrt- E««*»« e* na ne odhodlávajú po Jlastnom uvážení, po porade so samým sebou d sv0^m pomýleným svedo­mím. V živote p*tom sme svedkami závodenía jednotlivcov %, rnamono - a lepšími získam bez -Ji.iüitu na spôsob lelj nadobudnutia, nap­éi} za cenu životov iných btižných. Tak i sto t f mnohí ľudia radia Iba vlastným n&hľaďom/a vlastným vkusom pri obsadzovaní vedúcich miest vo verejnom — politickom, kultúrnom, sociálnom a hospodárskom — živote. Hviezdu slávy vidia pred sebou a — závodia za úou, k nej, vyššie a vyššie, i keď po hlavách spolu­občanov a aj keď ušliapu takých, čo pekne, po­maly, ticho a tvorivou prácou sa približujú k vyšším métam, ktorých odraz sa zrkadli vo funkciách a pozíciách podľa toho, akého osvie­tenia m svetlom kráčajúci tii načerpali Videl som brigády červených ordnerov pred voľbami do ÜNS. Chodil som ako tichý pozoro­vateľ za nimi a zmorily ma skutky týchto zlo­čincov, ktorí som za krátky večer musel po­strehnúť. Šesť až desať chlapcov s kyjakmi sa oborilo na jednoho neparíajnlka a mlátili ho preto, že sa opovážil prilepiť plakát svojej poli­tickej strany. Bariny krvi bolo vtedy badať po reste a k nám m chodili ukazovať dokaličení demokrati. Pisai som o tom vtedy referát, — nik sa proti nem« neozval a ja som usfidil, že tento systém predvolebného boja sa brtdi aj samot­nému vedeniu Komuntstickeí strany Slovenska, a mene ktorej ordnerí vystupovali. No od účin­kovania Ostavoddmeho národného shromažďe­­nia cez spomaľovanú reorganizáciu SNR, SP, 7 a MNV, — boli sme zase svedkami takých výčinov, ktoré sa rovnajú brltkému pouličnému násiliu, i keď boly vykonané v žakete a pri­padne na pôde zákonodarnej, pod ochranou imunity, alebo zneužitím moci tlačeného slova. Nech mi ráči odpustiť hoci ktorý pán poslanec a iný zákonodarca, potažne vládny činiteľ, ie som ho často musel prirovnávať k chlapovi s kyjakom a pokrvanenými päsťami na bratislav­skej ulici pred tými voľbami. • * • šľachtu ducha potrebujeme v budúcnosti. Náš národ má Bohom dožičené žiť a preto si Ju vy­chová. Miesto v slovenskej spoločnosti budú mat jedine šľachtici ducha, srdca, — poznaní podľa skutkov. Nechže si to teda láskavé uve­domia všetci tí, ktorým sa šľachetných vlast­ností nedostáva a my v zárodok týchto vlast­ností v nich predsa veríme. Veď preto s nimi spolupracujeme a púšťame sa s nimi aj dc dvoj­­rcčnice, ktorej splnenie Je našim ideálom. X Kupuleme a predávame staršie Icľi.’eíárske stroje. Luna. Košice, Mäsiarska 50/1. D u H O ir R A T Premfestenfď koryta Váhu a fe/a*. trat« _ Dôležité technické dielo na Váha Rieka Váh medzi Mllochovom a Nlmnleon na štvorci o strane 1.200 m tvor! veľká zákrutd, ktorá spôsobila, že koryto Váhu muselo by f začiatkom a na konci záknity premostené železničnou (ratou Bratislava—Žilina a to železničnými mo­stárni pre dvojkoľalku v Miiochos!« a v Nlmnicl. Vojnové udalosti v r. 1948 neu­­šetrily ani tieto dva mosty. Sroerfvé pomery na železničnej trati medzi mostárni, ako ai pred nimi a za nimi. sd vefrd nepriaznivé, keďže stavba týchto mostov by sl vyžiadali prirodzene veľké finančné náklady a pri tom nemožné »merővé po­mery a ťažkosti by sa neoďstránliy. ( / jm Povereníctvo techniky a dopravy do- Jednaly, ie mosty sa vybudujú len provi­zórne a medzitým sa preloží korvto Váhu, aby premostenie odpadlo. Na porade 15. septembra 1945 Povereníctvo preroko­valo základné smernice na vypracovanie tohto projektu a tiež financovanie stavby. Štátna stavebná správa pre úpravu Váhu v Trenčíne hneď začala zaincravanie celého riečneho úseku a vvkonala skú- Sobné sondy. V trase projfktovaného ko­ryta vyvŕtala celkom sedem sond. čim sa zistilo, že sa pri výkope torvta nenarazí na skaly a že nové riečiíte bude možno vy bagrovať.. Potrebné študijné a p'ojekčné práce sa konaly s vypätím síl, ai»v sa toto smelé technické dielo podarilo. Závažné okol­ností a časový progran sa prerokovaly medzi Povereníctvani a tak v októbri 1946 Povereníctvo techniky ako staveb­ník projekt schválilo' Na vypísanej sú­ťaži s lehotou podania ponúk sa zúčastni­lo 11 firiem a podľa výsledku sa stavba zadala firme Osnova za 40 miliónov Kčs. Celá stavba, včítané dodávky kameňa, výkupu pozemkov a rožných nenredví­­danýcb nrác si vyžiada nákladu asi 50 mi­liónov Kčs. Terajšie korvto Váhu medzf železnič­nými mostárni je dlhé 2J20 m a po pre-loženf sa skráti na 1.570 m. Keďže sa ko­ryto Váhu skráti o 1.150 m terajší pozdl­žný spád koryta 1.4.3 */«. bude na skrá­tenej trati 2,48 promille. Priečný profil koryta bude široký v strednej hladine vo­dy 70 metrov, v hladine tzv. brehovej vo­dy 150 m a vo výške terénu asi 160 m. Stavba by sl vyžiadala asi 629.000 metr. ohsahových výkopu v suchu. 144.000 m. obsahových vo vode 170 000 metrov ob­sahových násypu hrádze, železničné tele­so 29.000 metrov obsahových, rozličných dlažieb 21.000 znhádzového lomového ka­meňa a asi 12.000 dlažohného kameňa. Tieto údaje samotné hovoria o akú úlo­hu ide a len vyriešením tohto problému sa konečne umožní rekonštrukcia a bez­pečnosť železničného traťového úseku medzi Mllochovom a Nitnnlcou. O tomto riešení sa uvažovalo už pred niekoľkými rokmi a keď voínnvýtni udalosťami že­lezničné mostv holv poškodené, smelá mvšlmnka dozrela a začína sa realizovať Konečne sa .odstrúnfn dpn* nž nemožné Železničné mostv pri IVHlorhové ad^mnl- C|, Železničná traf .pnypdio he-no^oo bez križovanie Váhu na ľavm strane hrádze v dĺžke asf 3.500 m. Stavba prirodzene zmení pekné považské zátišie ale doba a nárok dopravy si to vyžaduje. Nrfvrh na nrírhm?ovacf ntfn M uzavreíim soíietsko-ärMei stnlnry o priateľstve na 20 rokov Anglické časopisy uverelňulá zprávy. že poľný maršal Montgomery pri svoje] návšteve v Moskve plánuje uzavretie 20 ročnej mierovei smluvy. Zprávy hovo­­rJa, že generalissimus Stnľn navrhuje Montgomerymu zavedenie pravidelných anglo-sovJelskych voíenskúch štábnvch rozhovorov a utvorepfo ffpn]n$uého vý­boru náčelníkov štábov v Mo«kve. To má byf hlavným rysom paktu o priateľstve medzi Veľkou Britániou a SSSR. Predpokladá sa, píšu časopisy, že Stalin si želá aby tieto rokovania boly v Londýne. Sovietsky s väz navrhol, aby úplný od­zbrojovací plán, včítane podrobnosti medzi­národnej kontroly atómovej bomby a iných smrtiacich zbraní, vypracovali do troch me- j siacov. V liste generálnemu tajomuíkovi OSN Trygve Uemu navrhuje sovietsky zástupca j BR Andrej Qromyko predložiť túto rezol na zasadnutí BR, ktoré bude v utorok. Re­zolúcia žiada okamžité utvorenie osobitnej komisie BR, ktorá by sa zaoberala praktic­kým prevedením valným shromaždením ne­dávno prijatého odzbrojovacieho plánu a ktorá by pripravila a predložila do 1—2 me­siacov, avšak nie neskôr, než za tri mesiace, návrhy v shode s týmto plánom. V informo­vaných kruhoch považujú tento nový soviet­sky krok za ďalší pokus prebrať iniciatívu prí uskutočňovaní skorého odzbrojenia. Bol to minister zahraničia VJačeslav Molotov, ktorý pôvodne začal rozpravu o odzbrojení na valnom shromaždení OSN. Historická re­zolúcia zo dňa 14. decembra, ktorá bola výsledkom dlhých debát, poverila BR úlo­hou, aby vypracovala podrobnosti medziná­rodnej dohody, ktorú podpíšu všetci členo­via, a aby utvorila osobitné orgány, ktoré by kontrolovaly atomovú energiu, raketové zbrane, ako aj všetky zbrane na hromadné ničenie. Niektorí pozorovatelia považujú (neúrad­­ne) sovietsku rezolúciu za pokus odvrátiť pozornosť od návrhu Bernarda Barucha na kontrolu atómovej energia. Komisia pca atomovú energiu by uvažovala o konečnom návrhu svojej zprávy BR. Qromyko oznámi sovietsky súhlas s výhradami v očakávaní, že sa rýchle prejde ku všeobecným rozho­vorom o odzbrojení. Britské kruhy neboly prekvapené rýchlo­sťou, s akou Sovieti poŕláv^A svoj návrh a vyhtásily, že britskí vojenlkí gpi už skončili niektoré „prípravné práce^Jr usku­točneniu odzbrojenia a zdôraznili, že Veľká Británia je celkom pripravená pripojiť sa k riešeniu celého problému. Boje v Cíne Podľa zpráv čínskej tlače zúrily v nedeľu prudké boje medzi vládnymi a komunistic­kými oddielmi na prístupoch ku strategicky dôležitému železničnému uzlu Paoting v provincii Kopei, asi 160 km južne od Pejpin­­gu. Komunisti podnikli protiútok na vládne posily, ktoré ohrožovaly Paoting po dobytí Nangatu 48 km južnejšie. Sústredené komu­nistické vojská dobyli podľa včerajších zpráv temer všetky vládne oporné body okolo Paotingu. Veľká bitka zúri tiež na severe čínskej žltomorskej provincie Kiang-Su, kde vládne vojská začaly veľkú ofenzívu sever­ným smerom od Funingu, komunistického oporného bodu, ktorý dobyli v sobotu. Silné komunistické posily prúdia do tejto oblasti, aby sa postavily na rozhodujúci odpor juž­ne od provincie Santung, ktorá hraničí na severe s provinciou Kiang-Su. Nová dávka múky a ch’eba Zásobovací úrad mesta Košíc ona mul* oby­vateľstvu, že vyhláškou Povereníctva výživy sn dlía 10. decembra 1946, čls. 226.730/1946-VII/2 bola snížená dávka chlebovej múky, potažne chle­­ba pre vekové skupiny od 6—12, 12—20 a nad 20 rokov na 22 zásobovacie obdobie takto: Deti do 6 rokov 1875 x mdky alebo 2500 x chleba, Školáci od 6—12 rokov 4200 s múky ale­bo 5600 g chleba, mladiství od 12 do 20 roka 5700 g múky alebo 7600 g chleba, dospeli nad 20 rokov 5100 g múky alebo 6800 x chleba, Clže na odberné lístky 11, 12/a, 12/b sa bude vydávať miesto 375 g múky alebo 500 x chleba Iba 300 x múky, alebo 400 g chleba na ústrižky znejúce na 750 g múky, alebo 1000 x chleba Iba 600 g mú­ky, alebo 800 x chleba. Teda na „R" ústrižky odberných lístkov na múku alebo chlieb 11, 12/a, 12/b miesto vytlaée­­ného množstva sa bude vydávat Iba vyleuvedené množstvo. Na „R“ ústrižky odberných lístkov na mdku, alebo chlieb 11, ktoré budú zvláSf opatrenú pe­čiatkou Zásobovacieho úradu KV mesta Koálc aa bude vydávať plné na ústrižkoch vytlačené rrmož­­•tvo chlebovej múky. Za týmto účelom vyzýva Zásobovací úrad KV mesta Košíc všetkých drtl­­telov D odberných lístkov 14, na múku, alebo chlieb, aby sa hlásili s odbernými lístkami naj­neskoršie do 4. januára 1947 na Zásobovacom úrade, aby Im odberné lístky mohly opečiatkovať. Na neopečatené odberné lístky sa bude vydávať Iba zmen|ené množstvo chlebovej múky. Zároveň oznamujeme, že vyhláškou Povereníka výživy zo dňa 10. decembra 46. čis. 226.760/46 — Vll/3., boly zvýšené dávky ch’ebovej múky, po­­faine chleba, držiteľom dodatkových lístkov P 3/11 a T 4, v rámci prilepšovaclch dávok na 22. zásobovacie obdobie. Tak. ž? na každý ..R" ústrižok dodatkových lístkov P 3/II sa vydá miesto vytlačeného množstva 375 g chlebo­­vel múky alebo 500 g chleba 937.5 g chlebovej mdky, alebo 1200 g chleba, Na každý „R‘- ústri­žok dodatkových lístkov T 4, sa vydá miesto vy­tlačeného množstva 375 g chlebovej mdky, alebo 500 g chleba 656.2Č ^ „'.LLovej múky, alebo SÍ5 X chleba. V / Vtorf nt WK Som rok 19461 AJ keď art) vek fe veffcý, )■ Ac mi aafl, DarodO aom m presne pred 3tt dAamL Pii mojom krst« zapíjal! an mM rtsee « droh! kropili slzami. t Jednota I drahým rtk bil som, ta aplntn Ich želania. Ptikidl mi m a to, Nenašiel *om Hat «lad« pochopenia. KV»pa| to« aa srdcia lodi všetkých tried a Ion kell, ala dostal nom Im biAlo odpovedi Mnohí, ktorých ásta hovoril o ľudskosti a spravodlivosti pro r let kých. keď sos prosil o skutočný pretav lásky k blížnemu, srdcia svoj* zatvorili aa zámky správnych rád, riaditeľov a správcov národ­ných podnikov, predsedov a tajomníkov a mnoho Iných funkcii a hodnosti ľahko aazby­­tých. Ked som Ich dondtfl shodon okolnosti nit«, drín ml omrvinka z Ich závratných príjmov a ziskov. Musel som m ďlrať, ta k svojim spoluob­čanom, ktorí dopomohli Im k mod a z kto. rých mozoľov žijú, mali mnohí len úsmev po­hŕdania, Bol som svedkom krásnych red a článkov v novinách o socializme, ale tento platil lett pre „vyvolených *, ktorí vlastni!) rt. sice, na druhej strane však ví ;na národa tatko sl mohla k dpi t dostatok potravín a tat­st v a. Bo! som svedkom tupých aráink Slovákov od tých, ktorí ien od včerajška «a nimi Videl som biedu tých, ktorým raj aa zemi sľubovali, Počni som šuchot tisícov v rukách tých, ktorým pri Ich zárobku mozole nenarástli a kvapka potu nepadia. Pri mojom zrode boly na Slovenska dve pol’tlcké strany a počas môjho života prl­­budly dve nová. Všetky štyri tvrdla, ta chcá len dobro slovenského národa. Jedna druhej však neverila, bezdôvodne osočovala Ind B« Jedna z nich spreneveruie sa pre strannicha záujmy Ideá'om a životným záujmom sloven, ského národa. Tak Isto chce zavádzal «od rúškom demokracie, diktátorské spô>ohv. J* však verím, že v živote môjho nastévalúco­­ho brata sa pomer vylasnl a budá všetky strany pracovať k dnbrn slovenského národa. fiaiéi dal som ČSR voľby, v ktorých na Slovensku zvíťazila strana, ktorá te »vedo­mím sloven=kého národa, I keď nepodaríte sa jej doposiaľ presadiť všetko, čo Je vôfoo JeJ veltčstva. V zahraničnej politike chcel som dať sveta trvalý a spravodlivý mier. 2e sa ml to celkom podarilo, nie Je nudou vlnou,, ale ma~ pútaných ľudských vášni, ktoré eit« neo­­chladly. Rozohnal som však mraky, ktoré sa sťahovaly znovu nad svetom a dal som »ve­tu vieru, že už v krátkom čase pretaví sa mier skutočne v celej svojej krásnej pravdi­vosti. I keď cefý m M život hol ťažký a musel som bojovať o každé slovo pravdy, sut*«4 w» všetko, lebo som tvrdý drahý pevotonvý rok, v ktorom mravy a právo všade eit* za stôl nezasadly a viera v Boha a lásky k bili. nému, Je mnohými vysmlevaná. Ja odídem, ale nezomriem. Budem večne žlť, lebo moje meno Je napísané v matrikách narodených, sobášených a zomrelých. Ľud­stvo musí a bude stále spomínať, I ked niektorí v zlom a tni zas v dobrom. 1*1 a keď odchádzam, chcem sa zastaviť eit* raa pri vás všetkých, 51 pri vlne, alebo tých, kto­rí majú slzy v očiach. Opýtajte sa všetci sa. ml seba, čo ste urobili a ako ste sa správali za môjho života. Urobili ste všetko čo bola ve vašich silách, pre náš slovenský národ pre našu RepubMku a spravodlivosť a spokojnosť vo svete? Keď nie. dajte si ruku na srdce a sľúbte sl, že splníte všetko v živote tnôlho mladšieho brata v r. 1947! (rK) Andrej Miklta, predseda ONV. želá všetkým priateľom a známym šťastný Nový rok. — III. kurz strihania v Košiciach sa začtna 13. Januára 1947 u pani Dvorskej. Prihlásiť sa mož­no do 7, Januára od 15 do 17 hod., denne na Štefánikovej ul. č. 29, I. posch, 4163 Oznamujem ct. obecenstvu, že dňa 31. t m. o 19. hodine bude v hostinci „Malá stanica" maj. L Bodnár, SILVESTROVSKÝ VEČIEROK s ča­jom. O občerstvenie Je postaranú. — Tanec do rána. 42S3 X Zariadená Izba s ústredným kúrením a s kú­peľňou sa prenájme od i. januára 1947 na nánv Janka Kráľa 8 X CO JE ARIZON4? Nailacneiší zábavný ntk na ul. Slov. povstania č. 9. Hudba — tanec -I nálada. Jazz trio Fayth—Koblmayer—CuprikJ 42 X POZOR! Kúpim staré perzské koberce, razy a maizen porcelány Som Iba na návšteva! preto hláste sa ihneď. Vojtech Bodnár, Košice J Dúhová ulica 31. 42S21 X Zariadenú izbu dám dvom úradníkom Ihnečl do prenájmu. Palackého 32, III. posch. 8. 42811 X Odstúpim v Košiciach obchodnú mlestnosJ sn zariadením za 5000 Kčs z dôvodov^ odcestoval nla Výhodná ai pre holiča, alebo krajčíra, Adre­­aa v admla. i i,

Next