Demokrat, máj 1947 (III/100-123)

1947-05-01 / nr. 100

r _2______ správy. Nech svf$p slobodní začiatočrilei» fcdi nebude môct priši do úvahy otázka kariéry alebo nadradenosti. Je tu napt. rezort poštový, železničný, finančný a i* kde bez ťažkostí možno vymeniť istý fixný počet mladých ľudí na pevne stanovený čas. Mám dojem, že by tento krok mohol byt bratskému pomeru Če­chov a Slovákov len na prospech. * * ♦ Mám v živej pamäti rozhovor s najvyšším úradníkom istého ústredného úradu, ktorého som ešte len nedávno poznal, ale ktorého úprimný vzťah k Slovensku mi hneď utkvel v mysli. Tento človek neargumentuje vysokými politickými a vedeckými dôvodmi pre trvalo dobrý pomer Čechov a Slovákov. Buduje na súzvuku srd c a duší menovite na ničím neo­vplyvnenej úprimnosti drobných ľudí. I z toho vidno, že náš vzájomný pomer bude možno na­trvalo a na večný prospech spoločnej a -ovruiko nám drahej Republiky upraviť vtedy, keď naj­zodpovednejší politickí činitelia takisto iko po­slední pisári budú postupovať predovšetkým ako ľudia s prístupným srdcom, otvorenými očami a ušami, ale aj s jasným rOzumOm, ktorý ? bude schopný diferencovať medzi úzkoprsými, malichernými a škodlivými partikulárnymi záujmami a medzi najvyšším zreteľom, ktorým — ako kedysi v starom Ríme — je a zostane salusj rei publicae. (Pokračujeme) OBCHODNÍK MIKULÁŠ GERGEL po dlhej ťažkej chorobe umrel v Košiciach dna 30. apríla vo veku 35 rokov. Pohreb nebohého bude 2 mája o 13. hod. dfa gréckokato­líckeho obradu. Poďakovací telegram ministra Ripku Čs. minister zahraničného obchodu Dr. Ripka, ktorý navštívil nedávno Bulhar­sko, poslal bulharskému ministerskému predsedov z príležitosti podpísania hospo­dárskej dohody čs.-bulharskei telegram, v ktorom mu tlmočil vrelú vďaku za pre­javy srdečného priateľstva. Telegram pri­jala bulharská vláda ako dôkaz hlbokých sympátií k bulharskému národu a jeho významným predstaviteľom. Hold pamiatke gen. M. R. Štefánika v Bratislave a v Ivanke Osvetová rada hlavného mesta Slo­venska, čsl. armáda, Okr. osv. rada Bra­­tislave-okolie. Jednota čsl. obce legio­nárskej usporiadajú 3. mája pri Štefáni­kovom pomníku v Bratislave na nábreží pietnu spomienku na generála Dr. M. R. Štefánika s týmto programom: Oil. hod po prehliadke čestnej roty a zahraní livmny a položení vencov, prejav pov. školstva Novomeského. Popoludní o 15. hodine bude pietna spomienka pri Štefá­nikovej mohyle v Ivanke pri Dunaji. Slávnosť otvorí A. HrnČirik predseda ONV, slávnostný preiav povie brig. gen. Ambrus. Večer o 20. hodine vo veľkej sá­le Redutv v Bratislave bude spomienko­vá akadémia s bohatým spevným reci­tačným a hudobným programom. A Pravdepodobné počasie 1. mája. Pre­menlivo. oblačnosť s prehánkami. Severo­západný vietor za značného ochladenia. Vo vyšších polohách mráz a sneh. ß E M O K A T Štvrtok. 1 máta 194' Československo-matfarské porady v Bratislave pokračujú Maďarskí roľníci z ČSR sú veľkí m prínosom pre Maďarsko Ako sa dozvedá budapeštiansky zpravodajca ČTK, odcestuje dnes zpäf do Bra­tislavy Sebestyén, ktorého odprevádza šéf politickej sekcie maďarského minister­stva zahraničia J. Heitai. Cesta oboch i e v súvislosti s pokračovaním porád československo-maďarskel delegácie o výmene obyvateľstva. Budapeštiansky zpravodajca ČTK na­vštívil centra, v ktorých sa uskutočňuje presídlenie v Maďarsku a tiež miesta, do ktorých sa sústreďujú a usadzujú maďar­skí presídlenci. Týchto presídlencov usad­zujú v oblasti Győr—Mohács a Nyíregy­háza. Z oblasti Győr—Moson a Mohács— Villány osídlencov dávajú na majetkv po Nemcoch, kým v Nyíregyházé sú usad­zovaní na majetku po presídlených Slo­vákov, Prvé dve oblasti sa rýchle zaplňujú, lebo maďarské úradné miesta neporobily prípravy na umiestenie maďarských pre­sídlencov. Toto je tiež príčinou, že čs. delegácia v Bratislave vyhovela madar-skej žiadosti, aby maďarské transporty z ČSR boly niekoľko dní zastavené, abv mohlv maďarské úradv svojich presíd­lencov patrične umiestiť. Na základe skú­seností, ktoré nadobudlv maďarské pre­­sídľovacie úrady s presídelncami zo Slo­venska, vyhlasujú, že maďarskí roľníci z ~ SR sú veľkým prínosom pre zvýšenie hospodárskej kultúry Maďarska. Horšie je to s náladou prichádzajúcich Maďarov. Zpravodajca nosť na dvoch miestach ČTK mal mož­sa presvedčiť, že pľesídlenci-Maďari, ktorí si priviezli so sebou hodne rožného dobvtka. výbor­ného hospodárskeho zariadenia a prvo­triedny nábytok, nechali sa nasťahovať do ošarpaných a zanedbaných domov. Tiež v ostatných centrách vvskvtlv sa diferencie medzi maďarskými starousad­­h'kmi a maďarskými presídlencami. Toh­to mentálneho a sociologického diferen­covania sa maďarské miesta veľmi obá­vajú. Sú tiež neporiadky pri maíetkov^ch súpisoch v Nemcami obývaných obciach. Maďarskí starousadlíci v Harte sú veľmi znepokojení, že maďarské presídľovacie orgánv uskutočňujú súpis aj ich maiet­­kov spolu s nemeckými. Táto organizač­ná improvizňcia je badateľná na všetkých mie^tarb ktoré sú určené pre presídlen­cov-Maďarov. Americká snsmsvňa snížľa zahraničnú pomoc (Dokončenie s í* strany) na bude pravdepodobne povolaná urobiť dôleži­té politické rozhodnutia o Francúzsku. Verím, že je potrebné vybudovať nemecké štáty. Tieto budú mať vlastné práva a svoju vlastnú existenciu v rámci federácie. Ak chceme brániť francúzske záujmy, nesmieme pripustiť aby povstalo sjednotené Nemecko, vyhlásil De Gaulle. O vnútropolitických otázkach Francúzska De Gaulle povedal: Ústava musí byt zmenená. Musí existovať exekutíva, ktorá bude vládnuť a legislatúra, ktorá bude dávať zákony. Kon­flikty bude riešiť ľud referendom. AMERICKÁ PÔŽIČKA MAĎARSKU A RAKÚSKU Americká snemovňa reprezentatnOv schválila 90 hlasmi proti 37, aby USA poskytly po skon­čení činnosti UNRHA pôžičku Maďarsku a Ra­kúsku iba s tou podmienkou, že splácanie re­parácii sa odloží až kým pomocný program bude skončený. HLAD V JUHOSLÁVII Anglo-juhoslovanská spoločnosť v Londýne vydala zprávu, v ktorej žiada okamžite opatre­nia na zábranu hladu v Juhoslávii. Podlá tej­to zprávy potrebuje Juhoslávia 100 tisíc ton obilia, aby mnoho tisíc ťudi nezahynulo hla­dom. Valutové fondy juhoslovanskej vlády sú nateraz natoľko obmedzené, že nie je možné, aby Juhoslávia nakúpila obilniny v zahra­ničí. ZÁKAZ SHROMAŽDOVANIA NA 1. MAJA V GRÉCKU TSS oznamuje, že grécke úrady zakázaly všetky shromaždenia na sviatok práce prvého mája s ohľadom na to, že odboroví funkcio­nári vyzvali robotníkov, aby 1. mája zastavili prácu na 24 hodín. Úrady oznámlly, že na tento deň všetci robotníci ktorí prídu do roboty, do­stanú dvojité mzdy Polícia vnikla do miestností miestnej odborovej rady v Aténach a zhabala prvomájové letáky a prehlásenia. BEVIN V LONDÝNE Britský minister zahraničia Bevin mal v uto­rok popoludní rozhovor s ministerským pred­sedom Attleém. V parlamente nebola ešte de bata o zahraničných udalostiach, ale Bevin pravdepodobne využije najbližšiu príležitosť a podá parlamentu zprávu o priebehu konferen cie Rady ministrov zahraničia v Moskve. Podmienku pre prľatie do Shorn finance! stráže Pre prijatie do sboru finančne! stráže Záujemci, ktorí sa dobrovoľne prihlásia, doba trvá 1 rok. Za čakateľa finančnej stráže môže byt prijatý kto: 1. je štátnym občanom ČSR, 2. je národnosti slovenskej, českej alebo ukrajinskej, 3. má domovskú príslušnosť na Slovensku, 4, je mravne zachovalý, svojprávny a duševne spôsobilý. 5. pre­kročil 21. a neprekročil 25. rok veku, 6. je slobodný alebo bezdetný vdovec. 7. má silné, zdravé telo a primeranú výšku nai­­menej 168 cm, 8. ovláda slovom a písmom slovenský jazvk, 9. preukáže sa vzdelá ním aké sa dá nadobudnúť na nižšej strednej škole, 10. má vojenský výcvik. Povereníctvo financií môže v prípadoch zvláštneho zreteľahodných povoliť vý­nimky zpod ustanovenia 5„ 6.. 7.. 9., a 10. Záujemci. nech si nodajú vlastnom^« napísané žiadosti, doložené okolkovanv­­mi prílohami. Žiadosť treba adresovať Povereníctvu financií oddel. I./2. v Bra­tislave a doložiť okrem obvyklých dokla­dov 1. záväzným vyhlásením, či je slo­bodný alebo ženatý, 2. záväzným vyhla­ sú tieto všeobecné a zvláštne podmienky: budú prijatí najprv na skúšku. Skúšobná senírti, či bol až v štátnej službe. 3. osved­čením o národnosti, 4. osvedčením o zá­väzku v 4-ročnej službe u finančnej strá­že. Záujemci. ktorí vyhovujú uvedeným podmienkam, budú povolaní k odvodu a psychotechnickej skúške. MOR a MOMS v Kežmarku s ostatnými osvetovými korporáciami uspo­­riadaly v kežmarskom Robotníckom dome Večierok v rámci akcie „Pomáhajme na vráteným Slovákom”. Slávnostnú reč pove­dal prof. Ľudovít Smatana. Večierok bo! spestrený recitačnými, hudobnými a spev­nými číslami, ktorými prispeli žiaci a žiačky miestnych škôl a divadelnou scénkou, ktorú predniesli ochotníci z Weinovej továrne. Na večierku nás zarazila slabá účasť miestneho obyvateľstva, ktoré — ako vidieť — nemá porozumenie pre podniky kultúrneho rázu­ Veľké adaptácie v Okresnom detskom domove v Harhove V okresnom detskom domove a rek­reačnom strediskom v Harhove neďaleko Levoče prevádzajú sa veľké adaptačné práce, abv domov, ktorý je umiestený v býv. kašť;eli G. Čákvho. majetok ktorého bol skonfiškovaný, mohol prijať až 12n chovancov. Nateraz je v domove umie­stených 33 d<ďí z okresu a 43 žiakov na rekreáciu z Oravv. Detí sú od veku 3— 14 rokov, školopovinné navštevujú miest­nu štátnu ľudovú školu. Veľký park oko­lo budovv je už upravený a je dobrým rekreačným miestom. Domov má ai svoie vlactné hospodárstvo. A^sptáni', kaštieľa, vyžiada si nákladu asi 3 mil Kčs. Doškolovac'« maturitné kurzy pre účastníkov odboja Po tieto dni navštívila povereníka škol­stva a osvety Novomeského 10-členná delegácia Sväzu slov. partizánov v Bra­tislave so žiadosťou, abv PŠO zriadilo doškolovací kurz ako prípravu na skla­danie skúšky zrelosti pre partizánov a iných účastníkov odboja. PŠO už aj za­­počalo s prípravnými prácami na otvore­nie kurzu začiatkom budúceho školského roku. Zákaz zásielok s obsahom ktorý podlieha clu do Číny Povereníctvo pôšt oznamuje, že podľa oznámenia čínskej poštovej správy nie je dovolené zasielať do čínv listv. ukážk tovaru a balíčky s obsahom, ktorý pod­lieha clu. Wickham Steed: C@sfa k nérodnei nezávislosti Tri zaujímavé a zdanlivo spolu nesúvisiace epizódy z ostatných niekoľko dní ma pri­­nútily, aby som uvažoval o tom, čomu sa mnoho razy hovorí „britský imperializmus”. Prvou epizódou bola návšteva Henryho Wallacea, bývalého viceprezidenta Spoje­ných štátov v Anglicku, druhou bol návrh, ktorý urobil na konferencii pre ázijské vzťa­hy v Delhi delegát Gruzínska, rodnej zeme generalissima Stalina, a tretou epizódou bola zpráva z New Delhi, že na žiadosť indické­ho miestokráľa Mountbattena vydali vodco­via Hindov Mahatma Gandhi a predseda Moslemínskej ligy Jinnah spoločnú výzvu k indickému ľudu, aby sa zdržal akéhokoľ­vek násilia jedného proti druhému ako aj všetkých nezákonností pri sledovaní svojich cieľov. Vlani v septembri Henry Wallace, ktorý ešte vtedy bol členom vlády prezidenta Tru­­mana verejne obvinil v New Yorku „britský imperializmus”, že vraj, sa snaží „zatianuf Spojené štáty do vojny” Za svojej návšte­vy vo Veľkej Británii Henry Wallace nie­koľko razy »obviňoval imperializmus Spoje­ných štátov, že, vraj, vedie svet do novej vojny. Využi! tiež svoju návštevu na to. aby vychvaľoval britskú politiku v Indii a inde že sa snaží podporovať slobodu a nezá­vislosť národov. Keďže sa však od vlaňaj­šieho septembra nezmenila ani britská vlá­da a nenastala ani nijaká zmena „v britskom imperializme”, dôvod pre zmenu náhľadu Henryho Wallacea nie je celkom jasný. Návrh, ktorý tak neočakávane predložil na konferencii pre ázijské vzťahy v Delhi delegát sovietskej gruzínskej republiky znel v tom smysle, aby angličtina bola zvolená ako dorozumievací jazyk medzi ázijskými národmi. Gruzínsky delegát povedal, že do­rozumievacou rečou má byť zrejme anghč­­tina ako mediznárodná reč obchodná Ma­­hator Gandhi prejavil s týmto návrhom v záverečnej schôdzke konferencie súhlas. Zdá sa mi, že je pozoruhodný vývoj v organizá­cii. ktorei úlohou je hlásať národné uvedo­menie ázijských národov Konferenciu svo­­lala Indická rada pre svetové veci na podnet Pandita Nebru. predáka Hindov a miesto­­predsedu dočasnej indickej národnei vlády. Zúčastnili Sa jej zástupci 24 áziiských kra­jín. včítane 6 republík sdružených v Soviet­skom sváze. Prečo bolo asi navrhnuté, aby angličtina bola odporúčaná ako dorozumievací jazyk tohto áziiskébo hnutia? Odpoveďou azda je, že sotva si možno predstaviť národnú nezá­vislosť Indie, kde je toľko iazykov a dialek­tov bez používania angličtiny ako sooločnej reči vzdelaných tried početných indických kmeňov. Je nesporne pravdou, že b: lískf administrátori v Indii si už dávno vytýčili ako svoj ideál, utvoriť jednotný indický ná rod, ktorý by bol schopný sám dirigovať svoje veci. Tento ideál vyhlásil, je tomu už viac ako 100 rokov, veľký historik Macaulay, korý mnoho rokov pracoval v Indii. Lord Beveridge, autor slávneho plánu sociálneho poistenia pre Veľkú Britániu, ktorý sa naro­dil v Indii ako syn vynikajúceho britského úradníka si zaznačil, že jeho otec radil už pred viac ako 50 rokmi Komisii pre indické verejné služby, aby celá správa Indie sa stala indickou a európske záujmy, aby bo-ly obmedzené hlavne pre priemysel a obchod. Rovnako ako váčšina britských úradníkov ai otec lorda Beveridgea mal veľký záujem o indický ľud’a snažil sa podporovať úsilie o politickú nezávislosť Indie. Až dosiaľ bolo hlavnou prekážkou na ceste k indickej jednote a nezávislosti divé nepria­teľstvo medzi Hindami a Mosiemínmi a do istej miery nepriateľstvo medzi niektorými inými náboženskými skupinami. Často sa hovori'o. že toto nepriateľstvo vyvolávala britská vláda v Indii, a to podľa zásady „rozdeľ a panuj”. V skutočnosti však toto nepriateľstvo bolo rovnako hlboké ako ne­priateľstvo medzí Hugenotmi a katolíkmi vo Francúzsku, a'ebo medzi prívržencami pá­peža a puritánmi v Anglicku a Škótsku v XVII. storočí. Spomínam sl. ako som o tom asi pred 17 rokmi hovoril s Mahatmom Gandhim, a ako som naň naliehal aby od­stránil túto prekážku na ceste slobody Indie, a to tak, že sa spojí s Mosiemínmi, ale Gandhi mu ľútostivo odpovedal, že v tejto veci nemá nijakého „vnútorného svetla”­­Dnes však — ako sa zdá — Gandhi našiel aspoň „vonkajšie svetlo”, a to v hroznom krviprelievaní, plienení a podpaľačstve, kto­ré nasledovalo po vyhlásení, že Briti odo­vzdajú výkonnú moc v Indii najneskôr v júni 1948 indickej vláde. V boji, ktorý hneď nato vypukol medzi Hindmi a Mosiemínmi bolo usmrtených veľa ľudských životov a zničený obrovský majetok Mahatma Gandhi sa pokúsil upokojiť tieto náboženské vášne svojou púťou, ktorú podnikol pobúreným moslemínskym územím. Ale až vtedy, keď nový — a asi aj posledný — britský miesto­­kráľ v Indii, lord Mountbatten vážne doho­váral Gandbimu a vodcovi Moslemínov Jin­­nahovi, aby spoločne vydali k svojim stú­pencom výzvu zachovať pokoj a mier. Ota vydali vyhlásenie, v ktorom vyslovujú p)­­ľutovanie nad „nedávnymi nezákonnými ík­­ciami a násilnosťami, ktoré zhanobily mino Indie a spôsobilý ohromné škody nevintým ľuďom bez ohľadu na to, kto bol útočnílôm a kto bol obeťou”. Ako všetci britskí priatelia Indie, i jŕ dú­fam. že tento manifest, tento posledn' čin „britského imperializmu” prinesie ovoce t. j. bude podporovať priateľstvo a dobr vôľu medzi 90 miliónmi indických Meslem’nov a 260 miliónmi Indov, lebo na znedeľnom súlade a rozumnej spolupráci oboc’ týchto veľkých náboženských nebodaj zVisí bu~ riiWmisf indie.

Next