Demokrat, jún 1947 (III/124-147)
1947-06-01 / nr. 124
2 I -2- Xa bratom Vo|t@ehom Hndiékom V nedeľu večer 25- mája zahynul tragickou smrťou vzácny pracovník Demokratickej strany, člen MNV a mestskej rady, náčelník Sokola v Kežmarku a popredný pracovník a člen mnohých spolkov v mladom veku 38 rokov Narodil sa v Lendaku z chudobných rodičov a vlastnou pilnosfou, usilovnosťou a jemu vlastnou dôslednosťou staT sa jedným z najlepších remeselníkov. Pôsobil dlhé roky v Plzni, kde sa vzdelával a pracoval v spolkoch najmä f Sokole, kde bol aj svojho času náčelníkom. V dobe neslobody a utrpenia musel opustiť Plzeň, kde mal veľmi dobre zariadenú živnosť a vrátil sa na Slovensko do Spišskej Belej a pozdejšle sa presťahoval do Kežmarku. I tu pokračoval vo svojej živnosti. Bol uvedomelým Slovákom a pracoval vždy len pre československú jednotu. V roku 1941 ho zatklo gestapo a odviedlo do koncentračného tábora v Mauthausenu, odkiaľ sa vrátil v júni 1945, pravda už s podlomeným zdravím. Sotva sa zotavil, už sa da! do práce na pol? národnom a telovýchovnom a onedlho sa stal popredným Činiteľom DS a náčelníkom Sokola, členom mnohých spolkov, MNV a rady. Syn Lendaku, chudobný, ale čestný sta! sa vzorom mnohým svojim spoluobčanom a jeho blahodárna činnosť pre národ a vlasť mu nebude nikdy zabudnutá. Vo štvrtok 2d mája 1947'shromaždil sa smútočný sprievod z celého Spfša. Sišli sa smútoční hostia ničil len z Kežmarku, ale i z okolia-Nad hrobom prehovoril brat starosta Sokola Ondrej Devečka, za mesto predseda MNV Šimon Cekovský, za ONV podpredseda Pavol Čekovský a konečne sa s nebohým rozlúčil tiež čestný starosta Sokola v Spišskej Belej a člen SNR Bohumil Herman. Brat Hudáček nech T! je oslobodená Slovenská zem ľahkou — budeme na Teba vždy s úctou a láskou spomínať. (B. Herman, člen SNR) Mafnoarši šport LIGOVÉ VÝSLEDKY ZO SOBOTY: Bohemians—Bafa Zlín 3:2 (0:1), Vikt. Plzeň — Žldehice 8:2 (5:2), Kladno—SI. Ostrava 5:2 (3:2). 1 Slávia Fŕália ': 23 18 2" 3 ^S:45 2. Sparta Praha ‘12 14 3 5 80:29 3. SK Kladno 23 14 1 S 59:49 4. Š K Bra tislava 24 12 2 10 74:42 5. AFK Bohemians 23 12 2 9 69:52 6. Viikt. Plzeň 23 10 5 8 61:69 7 SK Žilina 22 10 4 S 51:48 8. Jednota Košice 22 11 ! 10 56:53 9. SK SI. Ostrava 23 9 3 11 47:53 10. Bafa Zlín 33' 8 4 11 59:60 11. SK Židenice 23 9 2 12 59:70 12. Olomouc ASO 23 9 1 13 40:53 13. Vikt. Žižkov 23 5 2 16 41:85 14. SK Liberi 23 3 0 20 21:104 DEMOKRAT a narodenín prezidenta Beneša t Košiciach sóhotu večer usporiadala OR mesta Ko šíc s Čs. spoločnosťou vo Veritase oslavy 63. narodenín prezidenta Dr. Beneša. Po štátnej hymne recitoval P- Holé.ci1 (OA) Kostolného báseň „Majestát muža“ a Eva Stofková (OA) zahrala na klavíri Chopínov. valčík F-moll. Slávnostným rečníkom bol riad. Eman Robáček, ktorý svojsky realistickým prejavom jasne a pravdivo vykreslil ľudsky mravný i národne politický profil nášho prezidenta, najmä vo vzťahu k dnešku. Na zakl’účenie zaspieval mie-šaný sbor UA Kvetoňa-Kopečného sbqr „Dnes národ raduje sa“, E. Plockovä (I. št. gyma.) zaspievala áriu . z „Rusalky“ od A. Dvoíáka, Eva Kliková (OA) recitovala báseň „Posláňí“ od R Jesenskej a. Jarmila Bartókova (OA) zahrala na klavíri Smetanových „Furiantov.“ Zaspievaním piesne „Kto za pravdu horí” skončila sa programové dobre pripravená oslava; k neúčasti mnohých, čo tam mali byť a neboli, vrátime, sa v utorkovom čísle. Povereník Dr. Kvetko v Brne. Budúcnosti GSB najlepšie bude zabezpečená bratstvom Čechov a Slovákov Z podnetu Čsl. spoločnosti usporiadala Vysoká škola poľnohospodárska v Brne v piatok slávnosnú akadémiu, venovanú čsl. vzájomnosti a spomienku na getu M. R. Štefánika. V otváracom prejave rektor vysokej poľnohospodárskej školy Dr. In.c;. Proks zdôraznil, že na Vysokej škole poľnohosp. študuje veľa poslucháčov zo Slovenska, takže na pôde tejto škôl v vytvára sa čsl. tradícia. Slávnostný rečník povereník Dr. Kvetko vo svojej prednáške vysvetlil s niekoľkých hľadísk problematiku čsl. pomení a zdôraznil. že Slováci neuhvbaiú sa od štátnej myšlienky čsl. v presvedčení, že jedine v spoločnom bratstve a spolupráci Čechov a Slovákov je zabezpečená budúcnosť obidvoch našich národov. Povereník Dr. Kvetko zmienil sa potom o niektorých základných požiadavkách slovenského národa, vyplývajúcich z národného Povstania, riaimä nutnosti industrializácie Slovenka. Je treba obnoviť dôveru, vzájomnú úctu a ochotu pomáhať jeden drhému, aby sa prekonal odpor voči novému stavu čsl. pomeru, ktorý sa tu a tam vyskytuje na obidvoch stranách a ďalej budoval v duchu Štefánikovho odkazu jednotnú novú ČSR. Slovenskí novinári u prezidenta ReoubUkv Pocii spolupatričnosti musí byf pri obidvoch národoch primárny Slovenských novinárov, ktorí dokončili cestu Republiky v prítomnosti vedúceho odborového nika Dr. Belánskeho. Prednosta tlačového odboru Povereníctva informácií Suchánsky, bývalý mauthausenský vezeň, pozdravil prezidenta Republiky menom prítomných slovenských novinárov. Prezident na jeho prejav odpovedal okrem iného: Podstatnou vecou je, aby pocit spolupatrinočti bol na obidvoch stranách hlboký a presvedčivý, že nie je v prospech pre jednéhoi kde nie je prospech pre druhého a tento pocit musí byť primárny. Keby bo potom nebolo, nedali by sa vypracovať predpoklady ďalšej existencie. Z takého chápania vyplýva patom i ono vyrovnanie životnej úrovne Slovenska s českými krajinamivyrovnanie hospodárske, sociálne i kultúrne. Ak tomu ■ poznaniu a usporiadaniu vztahôv môžete vy novinári veľmi prispieť, veď to je vlastne vaše poslanie. Pre plnú spoluprácu novinársku sem vždy a za všetkých okolností v tom smysle vás vítam a k tomuto vášmu pôsobeniu a vašej práci na týchto dôležitých úlohách vám želám úprimne veľa zdaru. Pán prezident potom pozval slovenských novinárov na čaj, kde s nimi sotrval v priateľskom rozhovore a odpovedal na ich otázky. Delegáciu slovenských novinárov potom pri po českom, pohraničí, prijal v piatok prezident prednostu svojej kancelárie Dr. Jínu a tajom jal pražský arcibiskup Dr. Beran, ktorý otvorene odpovedal najmä na otázky dotýkajúce sa postavenia katolíkov v ČSR. Potom navštívili slov. novinári predsedu vlády KL Gottwalda, s -ktorým zotrvali v 23í hod. rozhovore. x Nedofa. 1, júna 1947, HOLANDSKÍ HOSTIA NA HRADE Delegácia zástupcov holandského života politického, kultúrneho a hospodárskeho, ktorej členovia sú hosťami Ministerstvá zahraničného obchodu a mesta Prahy a ktorú vedie amsterodamský starosta A. J. Dadly, navštívila v piatok 30. mája t. r. v predpoludňajších hodinách pražský Ilrad. Holandských hostí, ktorých sprevádzal pražský vyslanec ich vlasti Ailard Morens, pozdravil na Hrade a uviedol k pánu prezidentovi šéf diplomatického protokolu vyslanec Dr. Skalický. Pán prezident privítal reprezentantov holandského života v Prahe a v Československu- V dlhšom rozhovore potom im načrtol obraz politickej a hospodárskej situácie v našom štáte a vysvetlil niektoré jeho problémy, medzi nimi nezbytnosf odsunu Nemcov z našich krajín, podstatu retribučných zákonov a podstatu i rozsah znárodnenia niektorých úsekov nášho hospodárskeho života. Upozornil, že Československá republika prechádza obdobím prípravným, ktoré bude zakončené budúceho roku schválením novej ústavy. Aa,, Snemovne výbory v budúcom týždni V budúcom týždni budú zasadať snemovné výbory v utorok, stredu a v piatok. V utorok sa sidu výbory osídlovad. sociálny, politický, výbor zásobovací a subkomisia pôdohospodárskeho a plánovacieho výboru. V stredu 4. júna budú mať schôdzky: výbor priemyselný, v ktorom podá odpoveď minister B. Laušman na otázky prednesené, na schôdzke výboru 26. marca t. r. Výbor pre kontrolu vykonávania dvojročného plánu, ktorý vypočuje zprávu o vykonávaní dvojročného plánu v poľnohospodárstva a stavebníctve na Slovensku, výbor pôdohospodársky a o výbor zahraničný, ktorému nodá výklad madarsko-českoslovenkvch rokovaniach štát. tajomník Dr. VI. dementis. Ten istý deň sa sídé aj predsedníctvo ÜSN so zástupcami výboru pre kontrolu dvojročného plánu. V piatok 6. júna t. r. je na programe iba schôdzka technického výboru, ktorý sa .bude zaoberať osnovou vládneho návrhu zákona o stavebnej obnove. Sovietski vojenskí chirurgovia v Bratislave Pri príležitostí sjazdu čsl. ' chirurgov v Bitie zavítala do Republiky misia sovietskych vojenských chirurgov, ktorí sú profesormi a docentami na vojenskej lekárskej fakulte v Moskve. Na čele misie bol univerzitný prof. generál-leutnant Dr. Jelanský. V jeho družine boli univ. prof. plk. Dr. Solčovský a univ. docent plk. Dr. Kolesnikov. Pri tejto príležitosti navštívili dňa 31. mája 1947 predpoludním tiež chirurgickú kliniku v Bratislave y sprievode prednostu zdravotníckej služby MNO Dr. Škvarila, plk Hôniga a početných iných vojenských hodostirov zdravotnej služby našej armády. Vzácni hostia si prezreli chirurgickú kliniku a po privítaní dekanom lekárskej fa-kulty, slovenskej univerzity prof. Dr. Trégrom a prednostom chirurgickej kliniky prof. Dr- Cárskym mali v rámci pravidelných prednášok z chirurgie 20 minútové prednášky k našim medikom a početným hosťom z našej lekárskej verejnosti. Prednášky boly privítané s neobvyklým nadšením so strany poslucháčov. Mimoriadne upútala prednáška doc. Kolesnikova o odstraňovaní cudzích telies z pľúc a srdce. Vedecký zaujímavá bola prednáška prof- Solčovského o poúrazovom šoku a nadšeným aplauzom bola odmenená psychologicky krásne podložená prednáška prof. Jelanského o chirurgovi a chirurgii. B R ANI SLAV NUŠlC: Ako rastie lož Ten, kto sa venuje nejakému zvláštnemu po volaniu, musí hľadať, robiť skúšky, experimen ty. Tak robí fyzik, tak robím aj ja pokusy na belehradskej spoločnosti. Chcel som napríklad vedieť, za aký čas sa rozšíri lož po celom Belehrade a v akej forme sa vracia. odkiaľ vyšla. To sa mi podarilo . zistiť takto: Predvčerom, o 10.17 hodine predpoludním stretol, som pani Vi-, du. Spýtal som sa jej na zdravie a akoby mimochodom som. podotkol,: — Počuli ste už o pánu Mirkovičovi? — Nie. Čo sa stalo? — Povráva sa, že sa ide rozvádzať so ženou. — Je to možné? — zhrozila sa pani Vída. -c Veď tak pekne spolu žijú, a prečo sa rozvádzajú? — Neviem. Možno nemajú ani nijaký dôvod, k rozvodu. Proste sa stali sebe neznesiteľnými. Zosklivil sa im. asi manželský život. Pani Vida neurobila ani, desáť krokov, keď stretla pani Persidu, — Dobre že vás vidím-, — vravela pani Vida. — Počuli ste už o tej strašnej udalosti? — O akej? — Pán Mirkovia sa rozvádza so svojou ženou ... — To nie je možné! — zvolala pani Persida. — Veru tak, ona už ani nie je u neho, dnes ráno ju odviedol k matke. — Nevravte! A prečo? — Neviem., ale najskôr to bude kvôli tomu poručíkovi. Niečo v tom musí byť. To riete, nepôjde od s oba len preto, že sa im znepáčil manželský život! — No pravda! Ale to by som „si nebola nikdij*': pomyslela.. Sbohom panička, sbohám! A pani Persida ponáhľala'‘fiQ&ťalej. Michajlonou ulicou, kde stretla pána *Ljubu. — Hnevám sa na vás, — vravela. — Prosím? — Včera ste boli n mňa, rozprávali ste všeličo, ale a takej vážnej udalosti ste. sa ani »r. zmienili! — O akej? — Čo? Vari neviete, že sa Mirkovíčr.'- rozvádzajú. — Nie. Naozaj neviem. — Veď už o tom hovorí celý Belehrad. Viete, to nie je iba taká. obyčajná, vecička, ale pravý škandál! Mirkovič vyhnal svoju ženu kvôli, dajakému poručíkovi. Pristihol ho vo svojom byte pred svedkami. Bol z toho . aj súboj. Neviem celkom presne ako to bolo, ale je toho celý román! Snažte sa dozvedieť nejaké podrobnosti a príďte popoludní ku mne, ’aby ster mi všetko porozprávali. — Prídem, Práve idem do kancelárii kde sa istotne dačo dozviem■■ Pracujem, tam s troma ženatými úradníkmi Tí budú iste niečo vedieť. Do i idenia! — A nezabudnite mi potom prisf povedať! — Nezabudnem. Pán hjuba odišiel do kancelár,e, kde uvidel troch ženatých úradníkov ako pijú kávu, a rozprávajú si, čo budú mat doma k obedu. — Páni,, viete už o Mirkovičovej afére? — O akej afére? — pýtali sa ženatí úradníci. — O manželskej. Naozaj neviete? — Nevieme, — odpovedali tro,ja ženatí úradníci, ako by jednými ústami. — Škoda, je to veľmi zaujímavé. Nejaký po. ručik sa zamiloval do Mirkovičovei ženy. Na detailoch konečne nezáleží, hlavná vec je. že pred.vSerom vliezol poručík oknom a Mirkovič vtom vrazil ešte s dvoma svedkami do izby. Rol z toho súboj, totiž mal byť. Už ani neviem ako t,o všetko bolo Ale je isté, že pán Mirkovič 'Uchopil svoju ženu za ruku n odviedol ju k jej matke a tej vravel: — Tu je mate! ao čkali p Ženatí úradníci sa sotva ŕ.olvdnia. Náhlili sa domov, aby svojím ženám oziiámili zaujímavú novinu— Tak si pomysli, Mica, kto by to bol povedal o tej Mirkovičke! — O akej Mirkovičke? — Azda ju nepoznáš? ■— A čo Sta stalo? — Kto by to bol o nej povedal, že je to taká zlá žena! . — Čo to hovoríš? — Muž ju pristihol pri névere asi desať ráz, ale je to človek dobrý. Nechcel, aby z toho boly reči... Teraz sa však tak spustila, že ju odviedol v sprievode žandárov k jej matka, ktorej povedal: Tu ju máte. Aká matka, — taká Katka! — Je to možné? — čudovala sa pani Mica, chvejúc sa strachom. — Hej, hej, je z toho celý román. Nejaký poručík v prestrojení nehádzal do d,omy. Včera bol, súboj, poručík vyšiel z neho so -revaním:. — Kde bol zranený? — Neviem, hádam, mu odsekol prst na ruke. Pani Mica zostala ako skamenela. Ale nielen pani Mica, ale aj pani LepOslava i pani Jeta, ženy druhých dvoch úradníkov, lebo tí doma rozprávali chýr. rovnakým spôsobom. Poobede, len čo vychystali mužov do kancelárie, odišli/ pani Mica, páni Leposlova i pani Jela do mesta. Ako keby sa dohodly, rozdeľúy si pekne Belehrad; jedna z nich zabrala západný Vraca- s jedným dielom Savincie, druhá okupovala Palilulu s častou Terazijé a tretia „Vároški kvárt“ i časť Dorčola pod divadlom. Tak chod,Vy 'z domu do domu, ale ktože by ich mohol neprestajne sledovať! Išiel som zpočiatku za. nim:, aby som spočítal, koľko domov pobehajú, ale čoskoro som stratil ich stopy. Spozoroval som však,, že z každého domu. kde niektorá z nich bola,, hneď nato vyšla domáca pani, aby sama, navštívila svojich známych. Tak sa rozšírila — ani po telegrafe — zvesť o Mirkovičovej afére. Možno povedať, že v čase od 3. do 5. hod. popoludní dvesto sedemdesiatpäť Sien vykonalo návštevy v rozličných domoch, aby zvestovaly zprávu o Mirkovičke. Schyľovalo sa k večeru — presne o 6. hodine 24 minútach — keď som sa opäť stretol s pani Vidou, tou. ktorej som prepoludním. povedal malú lož. Vracala sa z akejsi návštevy. — Preboha, prečo ste mi, Ben Akibe, všetko hneď nepovedali. Počula som o tom viacej od iných ľudí! — Nevedel som, — vravím, — viacej. Prosímu rozprávajte mi, veľmi ma to zaujíma. — Práve som bola u priateľky Juľky. tejto rozprávala dajaká pani. Tá vie všetky podrobnosti. Teda: poručík Josip a pani Mirkovičová sa mali radi ešte vtedy, keď bola slobodnú. Ona vraj ani pannou nebola, keď sa vydávala. Ale ryuž jej všetko odpustil, domnieval sa, že sa polepší. Poručík však chodil do domu i naďalej, a aby sa to neprezradilo, prestrajovcl sa buď za, ženu, ktorá hľad,á službu, alebo za kominára. Až to konečne prasklo! Neskôr podarilo sa mu poručíka v dome skutočne pristihnúť. Vtedy sa, tam sbehlo mnoho ľudí. Asi 20 policajtov obkľúčilo dom- Mirkovič svoju ženu pariadne napráskal. Celý iičes jej rozhádzal. Potom ju s policajtmi. posadil do drožky a odviezol k matke, ktorej napľul do obličaja. Predvčerom, mal súboj s poručíkom, ktorému odsekol na ruke všetky prsty. Poručík bol už zdegradovaný. Tak som to pozitívne počula. Rozišli sme sa. Skúška sa zdarila. Za osem hodín a sedem minút jedna lož nakazila celé mesto. Videli sme, v akej forme som ju pustil do mesta a v akej mi ju pani Vida vrátila. A zatiaľ práve v ten istý večer videl som, párna Mirkoviča a jeho manželku, ako išli spolu ruka v ruke veselo si rozprávali o svojom domácom šťastí.