Demokrat, september 1947 (III/199-223)

1947-09-02 / nr. 199

2 Oslavy III. výročia Slov. národného povstania v Prešove sa začaly 28. augusta premiérou Buria­­novej hry „Hrádza medzi nami“. 29, augusta ráno boly slávnostné bohoslužby vo všetkých kostoloch, so spomienkou na padlých hrdinov. Po bohoslužbách bol u­­sporiadaný sprievod mestom, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia odbojových složiek, vojsko, úrady a jednotlivé spol­ky a podniky. K pomníku T. Q. Masary­­ka a k pomníku padlých ruských hrdinov úrad v a spolky položil v svoje vence. Slávnostnú reč pred hotelom „Savoy“ mal predseda MNV Butorac. Z príleži­tosti týchto osláv bolv tiež zaslané po­zdravné telegramy: Prezidentovi Dr. E. Bertešovi, predsedovi vlády, predsedovi SNR a predsedovi Sboru povereníkov. Delegáti ev. cirkvi z ČSR v severských štátoch Delegáti evanjelickej cirkve ktorá je na návšteve v severských z ČSR štá­toch. zavítala po prehliadke osláv v Nór­sku dňa 22. augusta do prímorského me­sta Trondheimu, kde bola hosťom zástup­cov mesta. Po prehliadke pamätihodnosti delegácia navštívila hlavného kňaza, u ktorého sa pri tejto príležitosti shromaž­­dili aj početní priatelia ČSR. Títo sa veľ­mi pekne vyjadrovali o príspevku Ce­chov a i Slovákov ku kultúre i slobode ludstva v dobách dávnejších i teraz a s uznaním hovorili aj o heorickom boji čsl. vlastencov v dvoch posledných vojnách. 24. augusta delegácia odcestovala do Švédska, kde si prezrela významné pa­­miatkv Upsalv a položila kyticu na hrob Dr. Watana Soederblonda. a veľkého priateľa slovenskej arcibiskupa evanjeli­ckej cirkve Dňa 26. augusta došla dele­gácia do Štokholmu, odkiaľ dňa 27. augusta t. r. odcestovala do Fínska. Boľavé problémy pedagógov (Dokončenie s J. strany.) škodu, alebo mu nepomôžeme (sľuby n* dnes nezavážia), bude si musieť pomôcť sám a potom vezmeme škole učiteľa, škola bude pre neho len nutným zamestnaním, záväzným len potiaľ, do­kiaľ jemu a ieho rodine poskytuje nevyhnutné podmienky na živobytie. Nám všetkým musí záležať na tom, aby v na­šej škole vládol duch primeraný tvorčej práci, ľahká nálada a životný optimizmus, keďže bez týchto predpokladov ťažko splniť výchovný a učebný cieľ. A to by si dnešná demokratická spoločnosť nemohla dovoliť. Veď prvú prípravu pre demokracia a sociálne cítenie poskytuje člo­vekovi práve učiteľ, uspôsobujúc postttpn© jeho svedomie pre pochopenie ľudskosti a mravného zákone. Preto hmotná odmena učiteľova nie je ani zďaleka úmerná významu tej práce, ktorá sa od neho pri dnešnej obnove spoločnosti žiada. Prečo teda nedáme možnosť zodpovedajúcej ži. vtnej úrovne tomu, na ktorého pleciach spočíva hlavná ťarcha celej stavby plánovanej obrody ľudstva. Áno, spoločnosť ľudská sa pretvára. A vzde­láme, ktoré podáva škola, musí byť odrazom po­treby dnešného človeka. No treba pochybovať o splnení funkcie školy, keď v nej bude za katedru postavený hmotne zaťažený učiteľ a profesor. -„Nemožno si predstaviť pokrok v prenikaní vzdelania do širokých vrstiev ľudu bez toho, aby sme zvýšili hmotnú úroveň našich pedagógov“, povedal na sjazde profesorov v Banskej Bystrici náš popredný sociolog univ. prof. Dr. A. Stefi­nek. A je tomu tak! V takých a podobných perspektívach myslí náš pedagóg na prahu nového školského roku. Nemá iného želania, len aby svoje čerstvé sily po prázdninách mohol nehatene bez hmotných ťaž­kostí venovať našej mládeži. Bude mu to umož­nené? Dočká sa nápravy? (J. H.) A Pravdepodobné počasie na utorok: V noci skoro jasno, ranné teploty 8-—10 stup­ňov, cez den na juhozápade polooblačno, po­ludňajšie teploty nad 25 C. Na severový­chode oblačno, na horách ešte ojedinelé pre­hánky. Popoludňajšie teploty 16—20 stup­ňov, mierny až čerstvý severozápadný vie­tor.. Na * návrší šaart USA—Australia 2:1 Po hladkých víťazstvách amerických te­nistov Kramera a Schroedera v dvojhrách nad austrálskými hráčmi Páilsom a Bramwi­­chom vo finále Davis cupu došlo v nedeľu k prekvapeniu vo štvorhre, keď favorizovaný americký pár Kramer—Schroder prehral"s austrálskou dvojicou Bromwich—Lange v pomere 6:4. 2:6, 6:4, čím bol upravený stav «tretnutia na 2:1. DEMOKRAT Utorok, 2. septembra 1947. Pohľad do zákulisia maďarských volieb Polícia nečinne prizerala na podvody komunistov Budapešť — Podľa Renťerovei agentúry ešte nemožno presne určiť rozsah neprístojností pri ne­deľných maďarských voľbách a nemožno nateraz presne odhadnúť . ich následky na ■ výsledky vo­lieb. Britskí a americkí pozorovatelia oznamujú z celého Maďarska, že hlasovanie bolo tajné a že voličov vo volebných miestnostiach a v ich blízkosti nezastrašováli. Nemožno však pochybo­vať, že „pohotovostné oddiely voličov“, ktoré hlasovaly vo viacerých volebných miestnostiach zneužily volebné právo vo veľmi mnohých okre­soch. Pohotovostné oddiely malý 10 až 50 čle­nov a malý modré hlasovacie lístky, ktoré ich oprávňovaly hlasovať mimo bydliska. Tieto líst­ky neboly falošné, ale vytlačila ich štátna tla­čiareň. Pohotovostné oddiely boly čisto komu­nistické. Štátna tlačiareň vytlačila 500.000 mod­rých volebných listkov, z ktorých 200.000 riadne rozdali a 280.000 zmizlo. Nemožno ďalej pochy­bovať ani o tom, že veľmi veľký počet voličov zbavili hlasovacieho práva a poslednú chvíľku pred voľbami, hoci sa to úradne dementovalo. Cieľom bolo uvoľniť miesto, aby sa počet voli­čov nezvýšil ich opakovanými hlasmi, čím by sa bolo všetko prezradilo. Pohotovostné oddiely cestovaly s miesta na miesto nákladnými autami, taxíkmi, ba aj osobnými vlakmi štátnych želez­níc. Na niektorých miestach sa objavily v takom počte, že spotrebovaly všetky hlasovacie listky, určené pre obyvateľstvo, takže bol otreba požia­dať o zaslanie nových lístkov pre domáce oby­vateľstvo. Viacerí sociálne-demokraticki predse­dovia volebných výborov zistili toto zneužívanie hlasovacieho práva, ale zatkli ich hneď, keď chce­­určené pre obyvateľstvo, takže bolo treba požia­dali, aby zatkli členov pohotovostných oddielov odmietlo to s odôvodnením, že volebný zákon nedovoľuje polícii .zatýkať za činy súvisiace s voľbami. Na mnohých mtestcah volebné komisie požia­­daly ministrstvo vnútra, aby mohly zakázať „lie­tajúcim voličom“ hlasovanie až do 19. hod., pre­tože nemajú dosť hlasovacích listkov. Minister­stvo vnútra však nariadilo, aby týchto voličov ihneď pripustili k hlasovaniu. Vo viacerých me­stách rezervovali na noc zo soboty na nedeľu niektoré hotely pre týchto „lietajúcich voličov“. Britskí pozorovatelia z Békés Caby oznamujú, že volebné miestnosti preplnili komunisti a že vo volebných miestnostiach, kde predsedami boli k o-munisti mali pohotovostné oddiely pri hlasovaní prednosť. SOV1ETI O MAĎARSKÝCH VOĽBÁCH (TASS) — TASS oznamuje: Voľby v Ma­ďarsku sa skončily 31. augusta o 20. hodine. Všade panoval poriadok a pokoj, Polícia nik­de nemusela zasiahnuť. Niekoľko ľucí, ktorí sa pokúšali porušiť poriadok, zaviedli na po­licajnú stanicu. Diplomatický pozorovateľ moske wského rozhlasu Michailov vyhlásil, že niekoľko britských a amerických novinárov sa roziš­­lo po Maďarsku hľadať incidenty cieľ >m zdi­skreditovania volieb. Michajlov v zj>ráve z Budapešti hovorí, že navštívil via-coré vo­lebné stanice a všade boli zástup :ovia z vládnej koalície a opozície. Všetci súhlasne tvrdili, že voľby sú vedené demokrat icky. VÝSLEDKY MAĎARSKÝCH VOLIEB Maďarské ministerstvo vnútro uverejnilo údaje o sčítaní hlasov do 14 hodiny. Do toh­to času spočítali celkom 4.996.183 hlasov. Keďže volebné právo malo celkom 5 407,593 osôb, výsledky sa už v podstate nesmenia. Do 14 hodiny bol stav tento: Komunistická strana 1,082.597 hlasov, demokratiek: i ľudo­vá strana 805.450' hlasov, maloroľníci a stra­na 757.082 hlasov, sociálni demokrati 732.178 hlasov, strana maďarskej nezávisloti 718.193 hlasov, sedliacka strana 435.170 hlasov, ne­závisia madarska dembkrtická strana hlasov, maďarská radikálna strana hlasov, tábor kresťanských žien 67.7 ?3 hla­sov, demokratická občianska strana 48.055 hlasov. Vládne koaličné strany dosta y teda 3.007.027 hlasov a šest opozičných strán do­stalo 1.989.156 hlasov. 256.396 93.270 Do Bratislavy došla pšenica z SSSR L septembra t. r. priplávaly do brati­slavského prístavu ďalšie tri člny s ná­kladom asi 8.900 q pšenice. Okrem toho prevzaly naše úrady v Parkáni 59 vagó­nov obilia pre Obilnú spoločnosť v Pra­he. Tieto dodávky sú v rámci plnenia čs.­­sovietskej obchodnej dohody. Súčasne sa dozvedáme, že v nedeľu odletel z Ruzynského letišťa do Moskvy predseda Obilnej spoločnosti pre Sloven­sko Michal Pálka. Predseda Pálka bude rokovať so sovietskymi úradmi o dodáv­kach obilia v rima čs.-sovietskei ob­chodná dohodvr Podpredseda SP R. Fraštacký v Trnave: Ústava must maf kresťanskú náplň Podpredseda SP Fraštacký povedal v ne-* deľu 31, augusta na verejnej roľníckej mani­festácii v Trnave reč, z ktorej vyberáme. Vieme všetci, že situácia roľníkova nie je Utešená, že slovenská dedina na svojej ho­spodárskej úrovni klesá, že slovenský roľník prerába a že slovenský roľník musí lopotiť viac, ako inokedy. Ďalej povedal, že mani­festujeme za slobodu roľníka a za docenenie jeho práce. Je to predovšetkým sloboda du­chovná, ďalej sloboda osobná á napokon, sloboda majetková. Slovenský národ ďakuje jedine jecfój hodnote, ktorá udržiavala a chrá­nila národ a to je kresťanstvo. Zabezpečenie týchto kresťanských hodnôt nebude môcť opomenúť ani ústava. Potom prehovoril generálny taj. DS Ehr. ffodža, ktorý medzi iným povedal: Dnes náboženská nevraživosť slúži len tým, čo sú proti DS, čo sú proti kresťan­stvu. Len spoločným úsilím upevníme a pre­hĺbime našu demokraciu, len jednotní bude­me môcť zvrátiť snahy, ktoré smerujú proti slovenskému národu a kresťanstvu. Na ad­resu komunistov uviedol, aby vyriešili svoj vnútorný problém, aby s! konečne povedali, * ifi chcú opustiť demagogické heslá v demo­kracii a osvojiť si demokratické metódy. Keby sa rozhodli pre niečo iného, povedal Dr. Hodia, že by sa postavil proti nim celý slovenský národ. Pov. Dr. Hvetbo o zásobovacej sltoácii na Slovenska Veľké sucho na ^emi Slovenska za­príčinilo neúrodu v najúrodnejších ča­stiach Slovenska. V novinárskych člán­koch sa už dlhšie preberala, vyživova­cia a zásobovacia situácia u nás a robily sa všelijaké uzávery. Aj v radoch obyva­teľstva sa rozšír ovaly poplašné zprávy, ktoré mohly mať za následok i prípadný chaos. Preto bola na mieste tlačová po­rada ktorú svolalo Povereníctvo infor­mácií, na ktorej najkompetentnejší čini­teľ povereník pôdohospodárstva Dr. M. Kvetko prehovoril o vyživovacej a záso­bovacej situácií, pričom podal prvý ob­raz stavu vecí bez akéhokoľvek skresle­nia. Svoj výklad o tomto probléme podal s hľadiska Povereníctva pôdohďspodár­­stva, Podľa neho existujú teraz štyri problémy: 1. výživa a zásobovanie oby­vateľstva, 2. zaistenie kŕmenia dobvtka, 3. problém obrábania pôdv na južnom Slovensku a 4. prevedenie sociálnych o­­patrení v prospech roľníctva. Tlačovú poradu otvoril v prítomnosti zástupcov slovenskej tlače povereník in­formácií Dr. Belluš a po ňom. povereník Dr. Kvetko rozobral jednotlivé problé­­mv. (Podrobnejšiu zprávu prinesieme v zajtrajšom čísle). Minister pôdohospodárstva po Stovmskti Minister pôdohospodárstva navštívil v sobota a v nedeľu južné Slovensko} V so­bota sa zúčastnil na DožinkovvcM sláv­nostiach v Takšoni. Odtiaľ odcestoval do Vrábľov, kde sa k nemu pripojil aj pove­reník pôdohospodárstva Dr. Kvetko. Vo Vrábľoch prehovoril minister Duríš po­vereník Dr. Kvetko k roľníkom, na kto­rých apelovali, aby splnili svoju povin­nosť a zabezpečili tak zásobovanie oby­vateľstva. V nedeľu navštívi! minister Duríš Michalovce, kde prehovoril ra schôdzke ktorú zorganizovala okresné organizácia .TSSR. BÜDŰCE SCHÔDZKY PKEDSEDNTrTV A ÜNS (rt Prvá poprázdmnová scbôdalsa celého predsedníctva ŰNS, ktorá so konala v ponde­lok popoludní, stanovila počiatok pb - ,xnej schôdzky, ktorá sa bučte konať H. septembra o 14. hod. popoludní a prehovoria na nej mi­nistri Majer a Duriš. Ďalšia plenárna schôdzka sa bude konať 12. septembra a otvoria ju spo­mienkou na 10. výročie smrti, pre*. Oslobodi­teľa T. G. Masaryfea, na ktorej prehovorí predseda ÜSN David. Ďalej bolo rozhodnuté, že sa bude konať pravidelne pracovná schôdz­ka predsedníctva, vždy vo štvrtok o 12.50 hod­­tiež vzhľadom k širšej kompetencii, ktorú mu dáva nový rokovací poriadok. 10. t. rr. bude na 15. hod. svolaná spoločná schôdzka pred­sedníctva s predsedami klubov, ne ktorej sa prerokujú ďalšie podrobnogti snemovnýejh prác pokiaľ súvisia s prevádzaním nového wokove­­cieho poriadku ÍTNS. 'Alexander Romanov: Na pokraji pred/esennej samoty Zdá sa, že dni môjho života vtekajú do mora zúfalstva. Tá veta, značiaca resumé života, bude pri­klincovaná nad každým počinom, prýštiacim zo zbytku mojich ambícii. Svet, kedysi lákadl0 bezočivé, stráca dnes hodnotu a smysel v blu­disku nečakaných chvíľ a udalostí. Čarovné zaklínadlo detstva, ktorým .sme dni farbili na ružovo, odplavil čas. Popolom posypal všetky cesty, kde už toľkoH toľko daromných stôp prešlo. Šedivou beznádejou cintorínov zavá­ňajú tie stopy čiesi, mlkve a mnohovravné. Mlčia, ale ich mozaikový popolavý obraz vraví o tisícoch, ktorí už tadeto prešli s ťarchou pre­kliatia na sodretých pleciach, Niet miesta pre krok môj a predsa tam musí byt. Tam musím vtlačiť stopu unavených nôh na úzky priestor ku stopám ostatným. A zatiaľ ulice zahučia sprievodom bakchov­­ských maškarád. Tam' pôjdu tí, čô urvali so stola bohov atrav­­nú ambróziu. Kto sú tí a čo chcú, otázka ne­zodpovedaná nikdy. Sú to tí, čo opovážia $a hockomu siahnuť do života jedovatými pich­liačmi jazykov a rafinovaným sebectvom za­­tažkanýeh. vrecák a preplnených stolov. Poľu­tovaniahodní prekliatci. Jediné, čo mňa a nás povedľa tohto pralesa tešiť môže, sú dni tichej predjesene. Tak, ako tečú augustom a sep­tembrom, nesené nevídaným zázrakom strie­borných vláken babieho leta. Lebo je to vlast­ne mozaika spomienok. V spektre blyštiacich sa nití, spájajúcich hrudu s hnidou čiernej zeme vibruje obraz plačúcej ženy. Možno že tie zjemnelé prsty dnes práve, práve dnes strhnú závoj, čo delí svet jeden od sveta dru­hého, Tak dni pre nás stanú sa útechou. Nie to sme hľadali, čo dnes nachádzame. To sme nehľadali. Za tým sme netúžili a sny na­še, keď raz sa vykuklili/, dotkly sa iných ván­kov, Možno sme sa oklamali sami, možno nás oklamal svet. Lebo z arény prešlých čias a z rumuviska ambícií ostáva iba pálčivé hryzo­­viska duše. Tu klbčia, sa túžby, ktoré nestačili/ padnúť s posledným augustovým meteorom symbolizujúcim neskonalý pád leta. Pád, kto­rý aj zároveň pripomína to, čo vyrastalo jarou a dozrievalo letom. Zázrak vodných tíšin, ne­milosrdne opájajúcu vôňy. pokosených lúk, farebné tiene na hodvábnych blúzkach a roz­kvitla maky v poli, Hryzovisko duše. Sladká otrava, znásobujúca presladlý jed nežiadanej a nevolanej samoty. A preto sa mi zdá, že dm môjho života vte­kajú do mora zúfalstva. Veď čože ostáva a čo ostane z toho, čo člo­vek mal? Viem, nik mi dnes nebráni zmerať chodníky lesné a pripomínať si po nich farbistú ktoré hru svetla a tieňov. Po chodníkoch, ktoré vy­šliapali pochabí milenci. Milenci, éo r dušili, že rozchod je tak presladký a tak úporne žia­duci, lebo musí k nemu dôjst. Nevídali nôž nesmyselného svetského hurhaja, ktorý dvojice rozkrája a zmieta do krajín odlúčenia. Ani neviem, kde a kedy ma opustili priate­lia. Len šedé prízraky bezhlučných tieňov vlá­čia sa za mnou a zdá sa, vôľa ich p rerastá moju. Nech, chvíľa tá, keď sa ^razíme v kypia­cej nenávisti, bude chvíľou veľkého prelomu. A ktosi v tom čase padne na kolená* Trc stavov modlitbou bude sa dožadovat rozkvetu slneč­ných dní a zániku všetkých pritaží du: íe, po­dobných pouličným hurhajom. Len kroky dvojíc po piesočných cestách par­kov a polnočné údery vežových hodín ostanú posvätnými. Lebo v nich spočíva ogia, ’ vše­tkých pohladení a ľúbostných prítulov.1 Oder polnočný vežových hodín predsa známe tá ne­odvratný rozchod. A ja cítim boľavý nedostatok hriechu. Ešte raz som sa prešiel kvetným zá. ionom, skutočným záhonom, pestrofarebných pred­­jesenných kvetov. Prostriedkom, s dušou ne­smieme ubitou ťažobou odlúčenosti a predsa tak vysoko pozdvihnutou. Dni, do ktorýc h som s opovržením kopol, rozčesly sa napoly ako čerstvo spadnutý gaštan a vykotúľal sa z nich prízrak opustenosti. Opustenosti v milié novom svete.

Next