Demokrat, november 1947 (III/250-274)
1947-11-01 / nr. 250
V dnešnom čísle s j Už je na rad& veľkoobchod súkromný I družstevný? Kto neplní dvojročný plán ČSR, hreší! Dvanásť Porubčanov doplatilo životmi. Pápež proti snahám ir i f cirkev štátu. Kvóta pre vysťahovalcov z ČSR do USA je vyčerpaná. Ma sviatok mŕtvych Je to krásna tradícia hlbokého významu, ak pravidefne každoročne spomíname v prvých dňoch novembrových svojich drahých, ktorí odišli od nás na večnosť. Sviatky mŕtvych nás sbližujú s oným Neznámom, ktoré niektorí označujú veľkým otáznikom a ktoré veriacim v život nadzemský utišuje bolesť smrti; lebo smrť je iba prerušením dočasného života, aby sa otvorily brány života večného. Viera v posmrtný život nie je vierou detinskou. Veľkí, ba i najväčší myslitelia a vedci všetkých čias pevne verili, že odumretie telesnej schránky neznamená absolútny koniec, že duša ľudská žije, je nesmrteľná. T. Q. M. tak veril, v stretnutie sa s bytosťami drahými tam vo večnosti — a ako detinsky krásne vedel hovoriť, že Pán Boh to už nejako riadi, aby sme sa tam „kdesi“ zasa poznali... Viera vo večný život zmiernila hrôzu smrti a uľahčila krutosť rozlúčenia s bytosťami najdrahšími. Sviatky mŕtvych túto vieru každoročne slávnostne pripomfnaiú a upevňujú onen krásny sväzok žijúcich s mŕtvymi. Cintoríny sa menia na záhrady plné kvetov, hoci by mráz vládol a kosil všetok život v prírode. Hroby boháčov 1 chudobných sú kvetinovou rozprávkou. Svetlá plápolajú na hroboch — tak a/ro plápolajú naše srdcia láskou k tým, čo odišli... Máme svoje súkromné hroby, ku ktorým prichádzame so spomienkami. Máme však i hroby tých, ktoré patria každému, celému národu. Ani na tieto nezabúdame; týmto veľkým majákom národného života, národnej slobody, týmto svetlám nášho národného života prinášame svoju lásku a vďačnosť. Toľko Ich je porozsievaných po cintorínoch vlasti, tých, ktorí nám majú byť vzorom. ČI odišli pred desaťročiami, či pred storočiami, alebo pred niekoľkými rokmi, žijú stálo v našich srdciach ako strážcovia tých Ideálov, ktoré označuje slovami; pravda, dobro, láska, krása — I tých plilerov, o ktoré sa opierajú sväté pojmy národa a vlasti. Všade, nielen na cintorínoch, ale i v uliciach a námestiach miest a dedín, Pri cestách a záhradách, popri lesoch, kam len pohľad zaletí stretneme sa s dosiaľ čerstvými hrobmi tých nezabudnuteľných, ktorí padli za našu slobodu. Padli, aby sme my žil! slobodne... Vlasti a slobode vzdali česť tým najvyšším a najdrahším, čo človek má: svojimi ž i v o t am 1. Či môžeme, či smieme na nich zabúdať? Príroda na sviatky mŕtvych je tak čalostná, ako naše vnútro. Vážne myšlienky povstávajú pri hroboch našich drohých: plnfme ich odkazy? Či sme hodní ich obetí? Či chránime ich dedičstvo? Dobre je s času na čas spytovať svoje svedomie a naznačiť, ujasniť si cestu, po ktorej Ideme a pôjdeme. Celý celučičký svet je plný hrobov, bojovníkov za slobodu. Slobodu človeka, národa, ľudstva. I ten maličký český a slovenský svet má ich neprehľadné rady. Čo sľúbime tým, ktorých pozostatky tieto drahé hroby skrývajú? To, za čo a prečo oni umierali; lásku k slobode a odhodlanie držať a brániť ju vlastnou krvou. Lebo nieto drahšieho majetku na svete nad dôstojnú slobodu jednotlivca i národného celku, ktorý sa môže so všetkými smierlť, len nikdy nie s otroctvom. A uvedomíme si, že práve tak drahá a svätá, ako sloboda národa je ! slohoda indivídua, jednotlivca, pretože slobodným je iba ten národ, v ktorom je slobodný každý jeden čiovek. Uvedomíme si, že tí ktorí od'šii ako obeť obrany pravdy sú práve tak veľkými mučeníkmi a svätcami. Lož zotročuje; pravda povznáša a oslobodzuje. Ani na tých nezabudneme, ktorí sú nám eelš veky vzorom a príkladom plnenia dobra. A práve táto doba mala by uváž'ť, čoho je nám tak zúíaie treba: lásky jedných k druhým, lásky obetavej, nenáročnej, lásky, ktorá sama rozdáva a hory 1 doliny srovnáva. Nebude dobrý a krásny náš život, ak v ňom bude čiovek človeku nie bratom, ale vlkom. Ľudstvu chýba láska a bez nej nebude obnovy sveta, smierenia a spoko’enía. Tak idú a pôjdu naše myš’ienky na sviatky mŕtvych, až budeme stáť pri hroboch tých, ktorí nám boli najdrahší i pri hroboch tých, ktorí nám zanechali príklad a vzor svoüm životom, svoiím bojom, svojimi obeťami, charakterom a občianskymi cnosťami. A ešte na jedno b ysme nemali v týchto dňoch zabúdať. Sú nielen povinnosti k človeku a ľudstvu, sú ai pov’nnostj k Bohu. Dnešný materialistický svet oddaľule sa od Veho a jeho príkazov, zľahčuje Jeho význam, odkazy, chce nahradiť božskú morálku akousi hm'ovinou lavkej morá'ky. Povrchní nedoukovia, hlása'rtel politické doktríny a vidiaci v nich to najvyšš'e, pohŕdavo hovoria o Bohu. náboženstve, v*ere. Rnzsieva!ú do duší mladých vzdor proti Bohu, neveru, hovor’a o vede, ktorú npnbslahne ich mvseľ, ako o nábražke náboženstva. Akí sú malicherní a slabí títo apoštoinvia negácie Božstva! Človek potrebuje duchovnú oporu, útechu zdro. DEMO Orgán Demokratickej strany Roč. III. - č. 250 - Cena Kčs 3‘BEZ SLOBODY NIET DEMOKRACIEBEZ DEMOKRACIE NIET SLOBODY! Košice, sobota 1. nov. 1947 Komnnisticbí povereníci aDr. Fer^enčíh odstúpili ZAS — Bratislava. 31. októbra. Predseda Sboru povereníkov Dr. Gustáv Husák poslal dnes o 15. hod. predsedovi vlády list tohto znenia: Pán predseda vlády: Mojím listom zo dňa 16. októbra t. r. som vára oznámil sdelenie predsedu Dr. Lettricha o demisii povereníka výživy Ing. Kornela Fillti. Dňa 17. októbra t. r. oznámil mi demisiu podpredseda Sboru povereníkov Rudolf Fraštacký, ktorý však 21. októbra t. r. svoju demisiu odvolal. Dňa 31. októbra t. r. podali demisiu na svoje funkcie povereník školstva a osvety, priemyslu a obchodu, sociálnej starostlivosti a dopravy, povereníci Ladislav Novomeský. Dr. Ján Ptill, Dr. Jozef Soltész a Kazimír Bezek. Dňa 31. októbra t. r. podal demisiu na svoju funkciu povereník vnútra generál Dr. Mikuláš Ferienčík. Za dane] situácie podávam demisiu na funkciu predsedu Sboru povereníkov, lebo sa stotožňujeme s odôvodnením povereníkov L. Novomeského. Dr. Pália, Dr. Soltésza, K. Bezeka a generála Dr. Ferjenčíka. Nakoľko po odstúpení šesť členov Sboru povereníkov a predsedu Sboru povereníkov je Sbor povereníkov práceneschopný, podľa všetkých parlamentných zvyklostí považujem totó oznámenie za demisiu celého Sboru povereníkov. Prosím vás, aby ste toto mole oznámenie vzali láskavé na vedomie. Podobné oznámenie činím súčasne Predsedníctvu Slovenskej národnej rady. Bratislava 31. októbra 1947. Predseda Dr. G. Husák v. r. Plénum ÜNS oslávilo 30. výročie vzniku SSSR V piatok plénum ÚNS na schôdzke, spomenulo 30. výročie SSSR. Schôdzky sa zúčastnili viacerí členovia vlády na čele s predsedom členovia sovietskeho veľvyslanectva a juhoslovanský veľvyslanec Černej. Slávnostný prejav mal predseda ÚNS, ktorý m. L povedal: „Spomíname dnes slávne výročie Októbrovej revolúcie a prejavujeme národom SSSR spojeneckú vernosť a úprimne blahoželáme. Októbrovou revolúciou sa víťazne skončil urputný ooj proti cárskemu režimu, proti hospodárskemu a sociálnemu útlaku nepriehľadných zástupov mestského i vidieckeho ľudu. Víťazstvo Októbrovej revolúcie nebolo založené však len na prvotných úspechoch v boji so starým režimom a Jeho obhajcami. Októbrová revolúcia preto obstála v dejinnej skúške, že sa nevyčerpala v prvom kole, ale že mala organické pokračovanie v tvorčej práci. Spojenecká smluva so SSSR, ktorá je uhoľným kameňom našej zahraničnej politiky sa nezrodila ani z chvíľkového vzplanutia, ani z vypočítavých úvah. Prameni v jasnom vedomí, ktoré trločlli prední vodcovia českého a slovenského ľudu, že naša bezpečnosť je len vtedy zaručená, keď sme pevne opretf o mocného východného suseda. Naša slávnostná schôdzka je vhod-nou chvíľou k tomu, aby sme v duchu prehlaidli udalosti uplynulých 30. rokov a uvedomili si, že Októbrová revolúcia svojím dielom a svojimi ohlasmi podporovala tiež naše úsilie o výstavbu a zabezpečenie národnej samostatnosti. V závere svojho prejavu spomenul rečník naše smluvy so Sovietskym sväzom počas vojny a zdôraznil, že spojenectvo sovietsko-československé bolo podpísané krvou preliatou v bojoch proti tomu istému nepriateľovi na pôde ukrajinskej, ruskej, slovenskej a českej. Predseda ÜNS zakončil svoj prejav: Zvolen! zástupcovia čs. ľudu bez rozdielu strán posllelajú národom SSSR posolstvo obdivu, spojeneckej oddanosti a pevnej viery v rozkvet, skvelú a slávnu budúcnosť jej veľkej zeme. Potom prečítal, predseda ÜNS David pozdravný telegran, ktorý poslalo predsedníctvo ŰNS Najvyššiemu sovietu. DAN z prepychu postihne polovicu PREDMETOV NEPREPYCHOVÝCH Po krátkej prestávke pokračovalo zasadnutie pléna ÜNS v pracovnom programe, v ktorom prehovorili zpravodajcovia rozpočtového výhru o vládnom návrhu zákona, o mimoriadnej jednofázovej dávke a mimoriadnej dávke za nadmierne prírastky majetku. O vládnom návrhu zákona, o daní z predmetov zhytnej potreby (prepychová daň) zpravodajca Horn o takzvanom milionárskom zákone povedal, jíe sa rozširuje z jednotlivcov na akciové komanditné spoločnosti a spoločnosť S. R. O. Zpravodajca posl. Lindauer soc. dem uviedol v zpráve o dani prepychovej, že postihne polovicu predmetov neprepychových. V rozprave o Vládnych návrhoch prehovorili viacerí poslanci,, z ktorých najmä posl. Ing. Dr, Jež, (nár. soc.) podotkol, že zákon o mimoriadnej dávke z nadmiernych prírastkov majetku bude postihnutá í veľká časť tých, ktorí si odopierali, šetrili a shrňovali. Ďalej uviedol, že zákon nevyplýva z dôvodov hospodárskych, ale viac z dôvodov politických. Všetci rečníci v mene svoiich strán predniesli početné výtky proti navrhovaným zákonom,' ale prehlásili, že ich strany budú hlasovať za ich schválenie a prijatie. Vyhlásenie generálneho sekretariátu r<s Povereníci za DS sa nevzdalš Generálny sekretariát DS dal tlači k dispozícií toto vyhlásenie: V súvislosti so zprávou, ktorú priniesla ZAS vo vecí vzdania sa povereníkov za KSS a povereníka gen. Dr. Ferjenčíka zo svojich funkcii a so sdelením predsedu SP že túto demisiu pokladá za vzdanie sa celého SP gen. sekretariát DS vyhlasuje, že povereníci, vyslaní do SP za DS. sa zo svoíich funkcií nevzdali a takto nemôže sa jednať o demisiu celého SP. lebo toto nebolo na nijakom zasadnutí tohto orgánu konštatované. DS zauime k tejto situácií svoje stanovisko na najbližšom zasadnutí Predsedníctva a NF. Povereník Ing. Fillo vykúpil doteraz 5.600 z možných 6.000 vagónov obilia Pána Boha nemožno brať na zodpovednosť Pohon proti povereníkovi Ing. Fillovi a DS sa ukazuje v pravom svetle vtedy, keď uvážime, že vláda uložila vykúpiť na Slovensku 8.000 vagónov obilia a povereník Ing. Fillo doteraz vykúpil 5.600 zo 6.000 možných, ktoré označil za maximum pri tohoročnej katastrofálnej neúrode, ktorá Slovensko postihla. Slovenská vyživovacia správa spolu so slovenským roľníkom splnili teda svoju povinnosť aj proti vládou stanovenému ale ťažko uskutočniteľnému kontingentu už aj doteraz na 70 pere., zatiaľ čo práve uverejnené štatistiky z Čiech Moravv hovoria o doterajšom 49,95-per- a centnom splnení v pšenici a žite. SP nemá právomoci dojednávať obchodné smluvy. Vláda už v júni vedela o hroziacej katastrofe a okrem toho od 6. sept. t. r. nedodalo Maďarsko ani kg z dodať sa majúcich 5.000 vag. obilia. NihUovanie volieb vo forme nedemokratického obchádzania SP bolo bv povážlivou trhlinou do Košického vládneho programu a ťažko bv ho bolo akokoľvek odôvodniť najmä voči sboru. skladajúc, sa až na tri vvnimkv (nielen z DS) z význačných účastníkv Slovenského národného povstania. Slobodné referendum robotníkov i roľníkov bv rozhodne vyznelo za tento sbor. Napokon prízvukujeme, že Pána Boha nemožno brať na zodpovednosť a za neúrodu na Slovensku nemôže ani SP ani povereník Ing. Fillo. V Bratislave zasadal Národná front ? Partizáni žada'ú povereníctvo vnátra a spravodlivosti V sobotu večer o 22.39 hod. podľa hlásenia pražského rozhlasu zasadal v Bratislave v sobotu popoludní NF, na ktorom sa vraj rokovalo o sostavení nového Sboru povereníkov a o rezolúcii odborárov. Hneď nato hiasjl pražský rozhlas, že v sobotu zasadal v Bratislave aj Sväz slovenských partizánov, na ktorom pyeseda Karol Schmidke podľa rozhlasu vyhlásil, že SSP bude podporovať usnesenie závodných rád odborárov mravne ä akčne. SSP trvá na tom, aby v novom SP mail zastúpenie odbojári, odborári a JSSR a že Sväz slovenských partizánov žiada pre seba povereníctvo vnútra a povereníctvo Spravodlivosti. je vnútornej sily a vyrovnanosti — a to mu dá Iba viera v Boha, nech si ho v duchu svojho náboženského presvedčenia predstavuje tak, či onak, nech si ho uctieva akýmkoľvek spôsobom. Viera udržuje mravnosť človeka i národov, a človek i národ bez mravnej sily je mátohou. „Nezahynie rod, ktorý veriť neprestane!“ spievajú a veria slovanské národy. Nesmieme sa spreneveriť tomuto dávnemu odkazu naš'ch vierozvestcov a musíme si ho pripomenúť práve v týchto dňoch, ktoré sblížu'jú živých s mŕtvymi. Slovenský národ je národom veriacim. Kým takým ostane, večne bude žiť vo sVoiej krásnej, drahej zemi, v ktorej s úkorene mäkkej slovenskej duše a obetavosti i hrdnstvá tiel jej synov... Sviatky mŕtvych... Nielen kvety na hroboch, nielen svetlá za duše zosnulých, atete, naše odhodlanie žlť tak, ako nám oni dali flwjpid, próifc tia ťeto dni, v ktorých budú šepkár ©5?miliónov: „Odpočiňte v pokoj i.“ '-íäf , Zuzana Hudáková: Chvíľa na cmiteri Zo záhrad zmizla zrelá krása plodov. Príroda hýri poslednými farbami. Zomiera. Predzvesť jej smrti trasie sa vo vybledlom vzduchu jesene a na strieborných vláknach babieho leta. — Trúchlo vyznávam s básnikom: ,.Cr zlé jest, umírání jest..." V tomto obraze umierania žije cmiter svoj máj. Bohatý, farebný máj, vonkajší prejav toho, že smrť na najvnútornejšie vzťahy, putá, nestačí. Blúdim cestičkami pomedzi hroby. Každý z nich prihovára sa mi životom... Áno, cmiter! Skrývaš puky jari, čo rozbehly sa v nádejách so zeleným kobercom Vesny a v hýrivých farbách jej kvetov v ústrety životu. — Skrývaš životy v svojom, lete v tmavý hrob sklátené a skrývaš kvety jesene, stárež, čo naplnila život klopotom svojich dní utkatých z bolestí, starostí a mozoľov ... Ty sám predstavuješ mi zimu, a predsa si mi, cmiter môj, tak blízky so svojimi šedými mitrami ohraničujúcimi pokoj posledných vecí človeka ... Tak blízky Si mi, cmiter drahý, s tvojimi prostými rovami, symbolami slov Písma, že „všetkých rokov človeka je rokov sedemdesiat alebo osemdesiat a čo najlepšieho z nich je, je práca a súženie". Čistá krása kvetov pokrýva dnes toto miesto spomienok, miesto bolestí, miesto pochovaných nádejí, hrob bohatstva, ale hrob biedy, hrob rozkoše, ale i hrob zúfalstva, hrob nevykonanej práce... Tu prihovára sa mi detský hrob. Čo žiaľu rodičovského srdca obkladá jeho nepatrný rov, skrývajúci púčok, odtrhnutý od koníka, od bábiky, ktoré čakajú, od malých kamarátov,, ktorí spomínajú, od tisícich radostí a detských snov, Od vykotlaného jarčeka, od kôpky piesku, v ktorom bájila detská fantázia, od rozprávkovej knihy, ktorej svety chcela malá duša prežiť... Dokonaná pút — sotva začatá, ale už prekonané to, čo najväčšie stojí pred nami: smrť. Iný náhrobný kameň prezrádza svetu, že „V jari žitia, v mája zdobe, dokončil svoj život krátky jediný syn vdovy-matkyOj, koľko túžob, kolko nádejí, životaborných predsavzatí pretla tu krutá smrť, keď pretla beh rozvinutého života vtedy, keď tomuto podľa slov básniff)&M*,maly závidieť svety". Pretla — a čo necha'■? Tmu beznádejnosti, zúfalstva a žiaľu pre