Demokrat, január 1948 (IV/1-26)

1948-01-01 / nr. 1

ih 2 I. Pákán člen SNR. Do nového roku! Vianoce, sviatky radosti a lásky sú za nami. Končí sa rok starý a vstupujeme do roku nového. Je zvvkom. že priateľom a známym, želáme Šťastlivý nový rok. Toto je v prítomnej dobe želaním vše­tkého ľudstva dobrej vôle. ktoré si tak želá mier a pokoj na zemí. Bohužiaľ, keď pozorujeme dnešný náš život, vidíme čím viac nesvárov, nenávisti a škriepok medzi národmi. Svedomitých ľudí naplňu­je akási neistota, keď sleduje bez zauja­tosti a stranníckej zaslepenosti, že veľkí mužovia a vladári tohto sveta, nevedia sa dohodnúť na medzinárodných pora­dách a konferenciách a rozchádzajú sa. Posledná vojna náš mravne hodne po­kazila. Denne sme svedkami nemierneho požívania alkoholu, ako u starších tak i u našej dospievajúcej mládeže. Toto je ska­za nášho mesta a dediny. Vojna ktorá sa skončila v jarných dňoch r. 1945. zane­chala v nás stopy neláskv a nesvornosti, a táto pliaga národov trvá až podnes. Snažme sa v novom roku byť lepšími a dokonalejšími. Keď dobromyseľne bude­me vysvetľovať našej mládeži poklesky, táto istotne sa hodne zlepší. Vieme, že všetky národy trpia útrapami vojny. No, dnes musíme náš život budovať znovu. No, a pýtajme sa samých seba ..Čo nám priniesol rok fninulý v našom hospodár­skom a politickom živote? Nuž. nenávisť rozvadenosť a ľudskú zlobu. Letmo si prezrime niekoré novi­nárske články a úvahy v roku minulom, koľko je tam nenávisti a neláskv. Jedna politická strana snaží sa vinu a svoj ne­úspech zvaliť na inú. Čítajme len články n neúrodnom roku minulom. V iednom ta­komto Článku náš „Demokrat” priniesol článok kde vecne bez zaujatosti opisoval suchotu. Pozrieme sa do politickej ku­chyne. Zistíme, že na Slovensku máme len štyri polit. strany a predsa pred dvoma mesiacmi sme bpli svedkami planých reči a útočenia na predstaviteľov nášho ho­spodárskeho a politického života. Zdá sa mi, že za prvej Republiky Českosloven­skej kde bolo 20 politických strán nebolo toľko hašterenie a nenávasti, ako to bolo u nljf v roku minulom. V n^m roku snažme sa. abv naše hosp:ľdárske a politické zápolenie, bolo £aískejšie. ako nám tow^^i nočnom oso'stve povedal i ná‘<O^^^Kdent. že nesmieme sa spoliehať, našich sp"cov a ochrancov, ale v r^ej rade sn".’á-hfiime sa sami na sebe. Nesmieme v novom roku dopustiť, abv sme stran­­níckvmi škriepkami, nenávisťou premár­nili to čo nám naši padli, a umučení vydo­­byli. Odmietnime a zahriaknime čo naj­rozhodnejšie tých jednotlivcov, ktorí roz­širujú vymyslené a nepravdivé zprávy a takto vnášajú nekľud a nespokojnosť medzi naše obvvateľstvo. Nielen mv v našei Republike si želáme mier a pokoj, ale celý vzdelaný svet. Majme stále na mvsli v tomto nov^m roku, že ..Sloboda nebola daná. ešte žiadnemu národu za­darmo“, Slobodu si každý národ musel vvboinvaf Nárndv sveta len vtedv si ve­dia vážiť slobodu. Veď teito nž netnníú. Vstúpme v znamení mieru a pokoja s Bo­žou pomocou do nového roku. Stolnotenisová súťaž Košickej oblasti V nedeľu 4. jan. sa začne súťaž stolnoteni­sová v Košickej oblasti. Na súťaži sa zú­častnia tieto kluby. SK Juventus Michalovce, SK Sečovce. SK Poštári Košice, SK Slávia a ŠK Snaha Prešov. u e n ti in« íl r Rumunsko sa stáva ľudovou republikou Na čele Rumunska päťčlenné prezídium Rumunský parlament na osobitnom zasadnutí ratifikoval abdikáciu kráľa Michala a vládne vyhlásenie, podľa ktorého stáva sa Rumunsko ľudovou republikou. Zákon, ktorý parlament odhlasoval má tieto body: 1. Parlament berle na vedomie abdikáciu kráľa Michala. 2. Ústava sa zrušuje. 3. Legislatívnu pomoc bude vykonávať parlament. 4. Par­lament vypracuje novú ústavu. Za krátko sa zvolí nový parlament. Zákon určuje, že štát bude spravovať pre­zídium piatich členov a určuje novú prísahu, ktorá znie: Prisahám, že budem brániť prá­va a demokratické slobody rumunského ľu­du a nazávislost a suverenitu rumunského ľudu. Do troch dní vysokí štátmi úradníci složia nový sľub, v ktorom sa zaviažu, že budú brániť krajinu pred nepriateľmi. Príčiny odstúpenia kráľa Michala Reuterov zpravodajca píše, že konečnou príčinou odstúpenia kráľa Michala bolo je­ho odmietnutie podpísať vládny dekrét, pod­ľa ktorého sa stáva bývalý šéf tajnej polície Emile Bodinaraz ministrom vojny. Poradca rumunského vyslanectva v Londýne, ktorý odstúpil dodáva, že príčinou odstúpenia ne­bo' spor o kráľovej svadbe. Švajčiarska telegrafná agentúra oznamuje zo spoľahlivých kruhov, že exkráľa Michala dopravili do zámku pri Palos a že je ne­pravdepodobné, že bude . môcť odtiaľ odísť v následujúcich dvoch dňoch. Pales (Sinaial je asi 125 km od Bukurešti. Najvyššie prezídium, ktoré utvoril parla­ment má týchto členov: Michael Sadoveanu (predseda parlamenti)), Štefan Vojtech (bý­valý minister národnej výchovy), sudca Jasile Stere, Jean Viculi a Dr. Parhoun. VEj­­du povedie Dr. Groza. JSívrfÖS. T. läfiffiffä I94T.”^ Molotov o londýnske/ konferenc/f > Na západe problém Nemecka, na východe Japonska (Reuter) — Sovietsky zahraničný minister Molotov odpovedal na otázky spravodajcov Pravdy a Izvestija o poslednom zasadnutí Rady zahraničných ministrov v LonÄýne. Molotov povedal: Riešenie nemeckej otázky bude znamenať skončenie terajšej neurčitej situácie a utvorenie všeobecného mieru v Europe. Ak chceme skutoč­ne prispieť ku konsolidácii mieru v Europe, musíme začať s prípravou nemeckej mierovej smluvy a s riešením všetkých otázok v súvislo­sti so svolaním mierovej konferencie o nemec­kom probléme. Prišiel čas, kedy pozornosť Rady zahranič­ných ministrov sa má skoncentrovať na pro-blém Nemecka na západe a Japonska na vý­‘ý chode. Toto Je správna cesta ku konsolidá­­'i- eli mieru. Spojené štáty nateraz sa proti tomu ostro stavajú a nechcú urýchliť rle­­šenle tohto problému. Londýnska konferen- ; cia dokázala, Se Velká Británia a Francúz­sko idú po tej istej ceste. Zástupcovia Veíkej Británie a Francúzska nepovažovali problém mierového riešenia nemeckej otázky za dô­ležitý. Tvrdenie, že rokovania o príprave ne-meckej mierovej smluvy boly bezúspešné, nezodpovedá skutočnosti. Bol zaznamenaný pokrok, čo sa týka koordiná­cie postojov štyroch vlád v procedurálnej otáz­ke, ale tieto úvahy neboly skončené, lebo ame­rická delegácia urýchlene prerušila všetku prá­cu konferencie. Zdá sa, že postoj US^, Velkej Británie a Francúzska v otázke sjednotenia Ne­mecka, sa skrýva v záujmoch exportných spo­ločností, ktoré prepravujú tovar v Nemecku a že menovaným delegáciám neišlo o obnovenie Nemecka, Postoj západných mocností znemožnil práce pri obnovení nemeckej jednoty a ukázal, že sleduje skôr politiku dizintegrácie Nemecka. Túto politiku diktuje strach, Že Nemecko sa stane účinným konkurentom na svetovom trhu. Vyhlásenia britských a amerických zástupcov v otázke sjednotenia Nemecka sú protikladom ich činnosti v západných okupačných oblastiach, ktorá vedie k rozšíreniu roztržky.* Jestvuje ur­čitý americký plán pre západné Nemecko. Ame­rickí senátori a obchodníci pomáhali americkým monopolom preniknúť stále hlbšie do priemyslu a bánk v západnom Nemecku. Hospodárska zá­­vislasť západného Nemecka na zahraničnom ka­pitále bude stále väčšia. Nebľide ťažko zaobchá­dzať s hospodárskym oslabením Nemecka, najmä, ak nebola ütvorená ústredná nemecká vláda Molotov popriera, že riešenie reparačného pro blétnu bolo hatené tým, že sovietska delegá­cia nepodala informácie zo sovietskej oku­pačnej oblasti a povedal, že Sovietsky sväz jé vždy ochotný predložiť vyčerpávajúce dô­kazy, ak západné mocností sú ochotné pro­blém vyriešiť. Americký plán pte Nemecko úplne ignoruje záujmy iných štátov, ktoré sa zúčastnlly boja proti Nemecku. Cím neskôr sa utvorí demokra­tická Vláda v Nemecku, tým voínejšiu ruku bu­dú mať Američania v západnom Nemecku. Spo­jené štáty urobily obnovenie úplného mieru v Europe a obnovenie nerqeckej jednoty závislým na prijatí americkéhp ’Pánu pre Nemecko a Európu. Táto politika diktátu unusela sa stret­núť S odporom Sovietskeho «väzu a zapríčiniť neúspech konťerende. Ková organizácia t distribúcii textilu —b j— Na schôdzke českých a slovenských novinárov v utorok 30. dec. v Pražskom národ­nom klube podal minister vnútorného obchodu Dr. Cepička Informácie o nových opatreniach pre distribúcie textilného tovaru. Katastrofálne sucho — ako uviedol minister — zapríčinilo ■ nutnosť väčšieho vývozu textilného tovaru ako protihodnotu Ža dovážané potraviny z cudziny. Druhým činitefom, poškodzujúcim distribúciu bol čierny trh. Podlá ministrovho odhadu pohltil čierny trh za 5 miliárd textilného tovaru. ( Štedrovečerná vyhláška Ministerstva vnútorné­ho obchodu o zadržaní textilného tovaru v ob­chodoch v záujme presného súpisu všetkých zá­sob umožnila presný prehľad všetkého textilné­ho tovaru. Pri tomto bolo pamätané ňa tie ob­chody, ktoré nejakým spôsobom porušily dote­rajšie nariadenia úradov. Nový rozdeľovači systém má zaručiť pravidel­né a nezdražené zásobovanie maloobchodov a konzumentov, takým druhom tovaru, aký sa v tej ktorej oblasti práve potrebuje. Má tiež za­ručiť dobrý prospech maloobchodov a veľkoob­chodov, pokiaľ ide o zamestnancov veľkoobchodov' V počte asi 5 tisíc, majú byť premiestenf do Ob­lastných rozdelovní a čiastočne priamo do vý­roby. V závere svojho výkladu vyslovil minister nádej, že nová organizácia distribúcie textilu sa rýchle vžije a dkáže svoju užitočnosť. MINISTER JUHOSLÁVIE DR. ILJIC V TATRÁCH V utorok 30. t. m. predpoludním pricestoval do Tatranskej Lomnici Dr. Iljič, minister zdra­votníctva federatívnej národnej republiky Ju­hoslávie na niekoľkodenný pobyt vo Vysokých Tatrách. Vzácneho hosťa spriateleného štátu privítal na stanici v Poprade prezidiálny šéf Povereníctva zdravotníctva Dr. K. Gemeran, ktorý ho sprevádzal v zastúpení povereníka zdravotníctva. Minister Dr. Iljič so svojim sprievodom sa ubytoval v Grand hotelu Praha. USA VARUJE ALBÄNTU, BULHARSKO A JUHOSLÁVIU Vláda Spojených štátov upozornila vlády Bulharska, Albánie a Juhoslávie, že ak uznajú grécku partizánsku vládu, dopustia sa »otvo­reného ignorovania valného shromaždenia SN«. Uznanie partizánskej vlády by bolo porušením Charty SN. Úradujúci americký minister zahraničia Ro­bert Lovett povedal, že grécka vláda bude ape­lovať na SN, ak severní susedia Grécka uznajú partizánsku vládu. Robert Lovett označil tvrde­nie partizánskych vodcov, že utvorili prvú do­časnú demokratickú vládu slobodného Grécka za prehľadný trik, ktorý každý pochopí. ZLEPŠENÁ SITUÁCIA V ČERNEJ PRI COPE Kabinet povereníka dopravy oznamuje, že 30. decembra bolo v Černej pri Cope prelože­ných 153 širokorozhodných vozňov, úhrnom 4.556 ton obilie. Včerajší výkon, presahujúci doterajšie výkony o viac ako 1.500 ton Je vý­sledkom organizačných zásahov z spolupráce vybraných odborníkov. Veľkým príspevkom je výpomoc českých kolegov-železničiarov, ktorí boli dirigovaní k nám. Doprava sa zlepšuje, obeh rušňov po personálnych presunoch u do­pravného oddelenia sa veľmi podstatne snižil- Miesto počiatočnej • improvizácie začína sa pra­covať plánovité a sústavne. Rok, ktorý mnohonásobne zaväzuje (Dokončenie s 1. strany.) riem, ktoré zo shodnej vôle všetkých vr­stiev nášho ľudu majú slúžiť na jeho pro­spech a pre jeho blaho. Žiada sa tu tiež zdôrazniť, že nijakej stra­ne v tomto š*áte neprináleží nijaký monopol, — a to takisto nie v oblasti samospravod­­livej pokrovosti a stranníckej ideológie, ako v oblasti nacionálnej prevalencie. Žiada sa povedať, že čs. človek je príliš vyspelý, než aby nevidel v rozličných akciách skryté strannicke úmysly, čo priam by sa tieto maskovaly za hnutia, označujúce sa za ne­utrálne, stojace nad stranami. Každý pokus obchádzania demokracie, každé nadháiíanie vody na mlyn určitej strany, celkom zbytoč­ne znehodnocuje, v pravom smyslu slova devalvuje pôvodne dobré a zdravé myšlien­ky a hnutia a na škodu ich samých vyvolá­va nedôveru a ľahostajne pripravuje nie roz­kvet, lež trieštenie a stroskotanie. Netreba vari prízvukovať, že je to práca škodlivá a že podstatne prispela k mareniu konsolidač­ného diela, najmä na Slovensku, ale — a toho nám je najviac ľŕto — aj v relácii českoslo­venskej, ktorá sa mohla vyvíjať omnoho sľubnejšie a úspešnejšie, nebyť práve toho strannícko-politicky zafarbeného nepekného boja, ktorý vo svojich dôsledkoch poslúžil nie Republike, ale našim spoločným nepria­teľom. i Pokiaľ ide o nás. ochotne sa hlásime i na­ďalej k práci na konsolidačnom diele. X-tý­­raz sa pokúsime neodpovedať na krivé, li­ché a nízke osočovania, zachovať dôstoj­nosť, ako to žiadal prezident Beneš. Nebu­de u nás nedostatok ochoty a dobrej vôle k spolupráci a k slušnému zápoleniu na pro­spech národa a štátu, namiesto ohavného bo­ja s blčiacou nenávisťou v srdciach. Uvítali by sme dokonca súťaž slušnosti v politic­kom zápolení, najmä v časoch predvoleb­ných, lebo sme si vedomí, že náš občan ne­reaguje na argumenty žlče a zaslepenej váš­ne, lež 1ým viac na argumenty triezvej úva­hy a láskou preniknutého srdca. Keď už ako malý štát nemáme praktic­kých možností v rozhodujúcej miere odstrá­niť zo svetového koncertu národov pováž­livé disharmónie a strašiace kakofónie, spra­vujme sa aspoň vnútri svojich kraníc tak, aby domáci súzvuk bol vítaným príkladom, hodným nasledovania. Neprestávajme prízvukovať slušnosť a mravnosť na každom kroku života súkrom­ného ako aj verejného, nezameškajme ani jedinú príležitosť toto predsavzatie aj reali­zovať a tak budeme mať užitočný plán pre nastávajúci rok. pre ktorý nám dali jasné smernice citované pasáže. Toto ie program, ktorý nesklame nikdy, lebo jeho prapodstata neprýšti z paragrafov ľudských, lež z nepísaných pravidiel večné­ho zákona Vladára Najvyššieho. Ešte je čas rozhodnúť sa pre víťazstvo v skúške dejín, obstáť pri konfrontácii nášho života s naisvetlejšími úsekmi našich dejín! A bude najplatnejšou službou vlasti I naj­krajšou našou odmenou, ak počúvneme via­nočnú výzvu nášho prvého občana. Súťaž zdravého vlastenectva, príkladného budova­nia a zveľadovania, nadovšetko však mrav­nej vyspelosti a demokratickej dôstojnosti štartuje. Čím viac bude štartujúcich a čím viac ich dobehne do cieľa, tým zdatnejšia a šťastnejšia bude naša druhá republika Če­skoslovenská. Kiež by prezident Dr. Beneš mohol vo svojom najbližšom vianočnom po­solstve s uspokojením konštatovať, že sa v svojom čs. ľude nesklamali Členom a priaznivcom Demokratickej strany Vstupujeme do roku 1948. Bude to rok vý­znamných jubilejí národných i štátnych. Pripo­menieme si isté výročie prvého politického vy­stúpenia slovenského národa, sté výročie slo­venského sjazdu v Prahe, sté výročie slovenské­ho povstania proti madarskej nadvláde, sté vý­ročie zrušenia poddanstva a tridsiate výročie čs. republiky. Každá z týchto udalosti mala podstatný vý­znam pre existenciu nášho národa a každá nám znovu a znovu pripomína základné idey a práva, za ktoré bojovali Slováci vždy po boku s českým národom a ktoré boly uskutočnené v ČSR. Rok 1948 v celej Europe zasvltol demokracii žiadajúcej pre všetkých občanov rovnaké práva a povinnosti pred zákonom, všeobecne hlasova­cie právo, rovnoprávnosť všetkých národov v štáte, národné smený, slobodu shromaždenia, spolčovanie a slobodu tlače. Nepatrili sme medzi tie, štátne národy, ktoré vtedy dcslahly svojich národných práv. Museli sme ešte prejsť dlhú, ťažkú cestu k oslobodeniu. Požiadavky 1948 len pozvoľna vstupovaly do eu­­ropského života. Feudálna šľachta, spojená s ka­pitalizmom, aj dalej utláča náš národ, neprizná­vajúc mu nijakých národných práv. Zatiaľ čo cudzí bohatli, my sme ostávali chudobní. Na šťastie národ tvorilo roľníctvo a jemu ver­ná inteligencia. Náš roľník po vykúpení sa z poddanstva pracoval s príslovečnou usilovno­sťou doma, na Dolniakoch, v amerických ba­niach, aby si vystavil doma svoj vlastný do­mov. Náš roľník IjoI robotníkom súčasne. V tejto okolnosti bola jednota 1 záchrana národa, Jeho pekných zvykov, jeho rečí i mravnonáboženské­­ho cítenia. Náš národ ako celok pozvoľna sa dvíhajúci z chudoby a poníženia musel byť vždy na strane tých, voči ktorým sa páchala akákoľ­vek krivda, lebo všetky možné krivdy sa pá­­chaly na ňom. Náš národ ako celok nemusel sp i delit na kapitalistov a proletárov, na vykorisťo-*fl vateíov, vykorisťovaných lebo bol vykorisťovaný« ako celok. Kapitál bol v cudzích neslovenských,! rukách. j V záujme sociálneho zabezpečenia všetkýchJJ vrstiev volilo Československo po druhej sveto- •: vej vojne novú cestu hospodárenia, v ktorom štát kontroluje a plánuje väčšinu výroby, ale ^ súčasne ponecháva dosť miestá súkromnému ■ podnikaniu, Iniciatíve a pracovitosti menšieho,, podnikateľa, živnostníka a roľníka, aby sa sú- ’ ladne rozvíjaly všetky hospodárske plodné sily. Preto, že sa všetko k čomu sme sa dopracovali na sociálnom a hospodárskom poli, vdačíme tej- ^ to pracovitosti a podnikavosti malého človeka, živnostníka a roľníka, chceme i nadalej tieto je­ho schopnosti čo najviac podporovať i ústavne a tak šťastne spojiť to slobodné úsilie jednotliv­ca so štátnym plánovaním. Nech je rok 1948 šťastným východiskom pre - svetový mier, pre další rozkvet ČSR a nášho ! národa! Predaednietvo Demokratickej strany; -jj

Next