Demokrat, február 1948 (IV/27-45)

1948-02-01 / nr. 27

Oblasť južného ZempUna postihla v tých­to dňoch katastrofálna povodeň. Mapka postihnutého územia. Na retei sírane čí­tajte našu reportáž o týchto povodniach. i’.ľv'ŕttiJ ?*pr*',0,i>r‘* hen f ft o 1200 000 ---tro/ektonni /wV »* *■ tloftrfjeíý} ------e/jAutofntoJ hridxi áno, kultúru srdca! (B) — Pražský rozhlas nedávno pripome­nul v jednej zo svojich relácií heslo: „Slova­nia si vždy vedeli zachovať kultúru srdca...” Heslo to končilo slovami: „...aby nebol člo­vek človeku vlkom!” Bolo na rase, že sa práve z pražského rozhlasu ozvalo toto volanie. Áno, úplne sú* hlasíme, lenže netreba len hovoriť o kultúre srdca, lež treba pre ňu stvoriť aj predpokla­dy, pestovať ju, vychovávať k nej. Starajme sa, aby v tomto zmaterializovanom čase a prostredí opäť sa ozval, ak zavoláme člove­ka, človek! Národný charakter Slovanov je iný, ako germánstva. Nikdy sme ako Slovania nekon­­kurovali s inými *v tvrdosti, bezohľadnosti, bezcitnosti, vo vymáhaní národných alebo iných postulátov. Prušiacky drill a gestapiz­­mus nebol naším vynálezom. Musely však prísť roky 1939—1945, aby usvedčily onú diabolskú bezcitnosť a ukrutnosť, onú zvie­­ratskosť, ktorej sa dopúšťali Nemci na svo­jich odporcoch. Slovanstvo, a najmä my Slo­váci a Česi, sme primäkkí; viac ako je zdravé Z tej duše veríme v éru Slovanstva. Chce­me aj veriť, že tá hriešna vlastnosť, ktorá nás rozdeľovala — nesvornosť — ustúpi do pozadia a prejde do pochopenia, že len jed­notný šík slovanských národov získa si pa­tričné miesto y novom svete, A práve preto, že tak úprimne slovanskú éru vítame, neradi vidíme, keď sa s určitých miest hľadí na slo­vanskú otázku prijednostranne a spolitizova­né, keď si na slovanskú politiku osobuje prá­vo jedna jediná strana, ktorá hneď, len čo sa vysloví slovo slovanstvo, vybavuje slovo komunizmus. Nazdávame sa, že politické vy­znanie práve tak, ako náboženské, musí zo­stať v poctivej slovanskej politike vedľajšie a že sa slovanskej myšlienky nesmie zne­užiť pre agitáciu straň nícko-politickú. Keď sa tak zamyslíme nad stránkami ko­munistickej tlače u nás, keď si zopakujeme niektoré prejavy komunistických vodcov u nás, verte, ťažko sa vybavuje pojem: kultúra srdca. Tak sa zdá, že niekde na mieste, kde tná tfcť horúce srdce, je skôr kus ľadu alebo vrecko so žlčou. Koľko zášti nájdeme na stránkach týchto orgánov, nenávisti, hro­zieb, urážok. Možno priam nahmatať rozdiel medzi tlačou našej komunistickej strany a tlačou všetkých ostatných strán. Tá tlač ve­ru nemá práva hovoriť o kultúre srdca, lebo sa sama pričiňuje, aby nesváry, večné ne­priateľstvo a pomsta panovaly medzi nami namiesto sbratania a usmierenia vnútri ná­roda, ku ktorému raz jednako len musí dôjsť, ak chceme ako národ žiť. Narušená povesť československej humanity (z rokov 1945-46 — zásluhou ojedinelých epigónov gestapiz­­mu —) musí sa dokonale napraviť nastole­ním kultúry srdca všade a natrvalo. Začína sa hovoriť o slušnom volebnom boji. škoda, že len hovoriť! Obávame sa, že sa naše meno zas pošpiní metódami, ktoré v shone za získaním väčšiny sa veru ťažko budú srovnávať s volaním po kultúre srdca. Radi by sme sa. mýlili a odvolali túto obavu. Je tu však príležitosť, aby sme my, najzá­padnejší Slovania, tak pilne pozorovaní cu­dzinou, dokázali, že žijú v nás ideály, ktoré preslávily mená najdrahšie: TGM a. Dr. E. Beneš. Slušným volebným bojom by sme do­kázali, že sme sa všetci vedeli spamätať a že kultúra srdca v slovenskom a českom srdci nevyhynula. Robíme mnoho a všeličo v sociálnej politike. Ale ak odstránime poli­tické divošstvo, poslúžime cti menu nielen Svojmu, ale celého Slovanstva. Nech sa nám nezazlieva, že sme sa museli kriticky dotknúť niektorých zjavov; úprimne a z duše by sme si želali, aby sa objektívne mohlo kon­štatovať: národ slovenský i český je hoden veľkých mien etikov a humanistov, ktorých sa tak rád dovoláva,,, Roč. IV. - č. 27 - Cena Kčs 3*— BEZ SLOBODY NIE! BEZ DEMOKRACIE l .91U Výzva kresťanských cirkví k mieru vo svete Predstavitelia všetkých kresťanských cirkví v ČSR vydali „Výzvu kresťanských cirkví k mieru vo svete1’, ktorá v 5 častiach hovorí o úlohe všetkých kresťanov k za­chovaniu mieru. Prvá časť je nadpísaná „Spolupráca národov záväzkom —■ vojna ne­ zodpovedným a zločinným riešením”. Pripomína sa v nej terajšie napätie vo svete, pričom však nemožno zabudnúť na to, ze svet viedol boj v posledných rokoch nie­len ako negatívne odmietnutie systému ohrožujúceho ľudstva, ale tiež ako prejav zabezpečiť skutočne ľudský život v najväč­šej miere jednotlivcom, národu a ľudstvu. Pretože svetový mier môže byť zabezpeče­ný len spoločnou akciou národov, obracia sa výzva ku kresťanskému svedomiu sveta. V poslednej časti sa výzva obracia ku štát­nikom a žiada ich v nej: 1. Aby ako psychologické a direhovné vý­chodisko na rokovaniach bola vzatá rozhod­ná a pre štátnikov závažná túžba žiť v mieri a pokoji. 2. Aby ťažkosti riešenia konkrétnych medzinárodných problémov nerušila cieľ medzinárodných rokovaní, ktorý sa musí rešpektovať a ktorým je svetový mier. 3. Aby sa zaručila myšlienka Spojených národov ako orgánu k jeho zabezpečeniu. 4. Aby v tejto oblasti, dôležitej pre vybu­dovanie života skutočne ľudského a pre za­chovania ľudstva nasledovali hlas kresťan­stva ako tvorivého činiteľa v otázke mieru a vzdialeného politických záujmov. Z prejavu povereníka Lukačoviča Dosiahnuť poriadok v distribúcii bez policajných opatrení Povereník informácii prof. I.ukačovič povedal 31. januára t. r. o 19.35 hod. v čs. rozhlase v rámei akcie „Mesiac poriadku v distribúcii“ pre­jav, z ktorého vyberáme: „Pominutím 15. januára t. r. skončila sa veľká národná akcia výkupu obilia, ktorá sa usporiada­la za účelom získania chlcbovín pre naše oby­vateľstvo. Počas prevádzania tejto plánovanej akcie učinili sme apel na srdcia našich drahých roľníkov a celú našu verejnosf, ktorý sa niesol v znamení lásky k blížnemu pričom sa apelovalo na cit spolupatričnosti, bratskosti a spolucítenia s tými obyvateľmi našej Republiky, ktorí v zá­sobovaní chlebovinatni neboli dostatočne saturo­vaní. Naše hlasy a naše volanie pochopil náš roľ­nícky stav. Posbleralo sa 1.700 vagónov obilia, a to z nesmiernej obetavosti našich roľníkov. Túto obetavosť treba odplatiť. Preto rozhodne trváme na tom, aby roľníctvu sa dostalo toho čo mu bo­lo za odplatu v tejto akcii prisľúbené. Po tomto prvom úspešnom kroku výchovy nášho obyvateľstva pristúpil SP k ďalšej podob­nej akcii, ktorá nesie titul „Mesiac poriadku v distribúcii’1. Chcem v rámci tejto akcie informo­vať našu spotrebiteľskú verejnosť o ťažkostiach, ktoré sú spojené s terajším zásobovaním. Rri jej prevádzaní musíme však nášmu ľudu povedať pravdu, i keď je ona často snáď trpká. Našu ve­rejnosť bude tiež iste zaujímať tá skutočnosť, že koľko tých alebo oných výrobkov, ktoré vyro. bime dostane sa na vnútorný domáci trh ako i tá okolnosť, koľko z týchto výrobkov vyvážame a čo za ne dovážame. V rámci „Mesiaca poriadku v distribúcii“ ne­­siahneme k policajným opatreniam, lebo týmto by sme nedospeli k poriadku v distribúcii. Keby to­tiž táto akcia bola len policajnou záležitosťou, tak by sa iste minula účinkom, ktoré pomocou nej chceme dosiahnuť. Treba ju teda zamerať sme­rom, výchovy- ÜJohou akcie bude odkrývať chy­by, upozorňovať na nedostatky a vady v distri­búcií. ale súčasne i poučovať verejnosť o správ­nom chápaní a plnení distribučného systému. Svoj prejav povereník Lukačovič zakončil slo­vami: „Prosím preto všetkých, aby čo najužšie spolupracovali a venovali tejto našej práci čo najviac pozornosti, dôvery a lásky, lebo tak do­kážeme i svoju prítulnosť k nášmu drahému ľudu a Republike. Touto cestou budeme môcť najlep­šie dokázať svoju životaschopnosť a disciplino­vanosť a tým súčasne i získanie charakteru vzor­ného štátu v strednej Európe.“ Na okraj planých chýrov okolo neúčasti pplk. Poláka na s jazde DS Podpredseda SP pplk. Polák odmieta vymyslené zprávy Navštívili sme v nemocnici oodpredsedu SP ppfk. M. Poláka, aby sme sa do­pýtali na jeho zdravotný stav, keďže z ieho neprítomností na siazde DS dávajú sa do súvisu rôzne chýry politického dosahu. Podpredseda SP pplk. Polák nám oznámil, že dňa 23. januára t. r. musel sa podrobiť lekárskej prehliadke, pričom u neho ustálili akútny zápal čriev v dôsled­ku čoho musel sa podrobiť pencilínovei liečbe. Požiadal nás so všetkou dôraz­­nosfou odmietnuť vymyslené zprávy, ktoré pripisujú jeho neúčasti na siazde DS iný smyseľ a najmä odmietnuť akékoľvek kombinácie, ako by bol vodcom daja­kej opozície v DS. Je naprostým nesmyslom — hovoril — „dávať ma do nejakého súvisu s akciou Dr. Kyselého a jeho druhov“. Uvítal rázny zákrok predsedníctva DS proti rozbí­jačom DS a požiadal náš. aby sme tlmočili všetkým spolupracovníkom v DS srdečné pozdravy. v í Michal Geci, člen SNR: Splnia sa roľnícke požiadavky? V posledných dňoch sa roľníci hlásia o slovo vo veci splnenia ich požiadaviek, naj­mä pokiaľ ide o dodávku a distribúciu priemyselných výrobkov. Roľníci, keď žiadajú, aby ich požiadavky boly konečne splnené, sú odsudzovaní a obviňovaní, že chcú za­príčiniť hlad, ba dokonca, že ich požiadavky sú neodôvodnené. Pri tejto diskusii si dovolím upozorniť na činnosť ROH-u pri žiadosti splnenia požia­daviek robotníckych, zamestnaneckých. Ne­hovoriac ani o tom, že člen vlády niekoľko­krát hrozil vo vláde, že keď sa nesplnia po­žiadavky, ktoré predkladá jeho strana, že robotníci pôjdu do ulíc. čiže hrozbami chcel presadzovať záujmy strannícko-politické, ktoré mnohokrát so záujmami robotníkov a ich osobnými požiadavkami nemalý nič spo­ločného. Dnes, keď roľník žiada len to, čo mu patrí, čo mu bolo sľúbené, je obviňovaný z reakcie. Neviem, kto je tu reakcionárom? Či ten, kto neplní roľnícke požiadavky, sta­via sa na stanovisko protiroľnícke, len aby dosiahol strannícky úspech, alebo ten, kto žiada len to, čo mu podľa zákona patrí, tak ako ostatným občanom. Dodnes u nás bol zvyk pozerať sa na roľ­níka so stanoviska, že on príjme každú vec tak, ako mu podajú, či je to pre neho plus alebo mínus. Keď sa však dnes roľníci pri­hlásili k slovu, keď žiadajú splnenie požia­daviek, je zle — nedobre. Je to reakcia, de­magógia a kto vie čo ešte budú chcieť pri­šiť slovenským roľníkom za golier len pre­to, že sa konečne aj ohlásili. V tlači sa objavujú články, v ktorých sa prv písalo, že roľníci dostali všetko, čo ta patrí a dnes zasa priznávajú tie isté noviny opak, že nedostali, čo im patrí, ale je to vraj vinou okresných národných výborov a OSK. Súdny čitateľ skutočne nevie, kde je pravda. Slovenský roľník by aj naozaj rád, aby konkrétne vyčistili jednotlivé veci, ako boly roľnícke požiadavky splnené. Veď vieme, keď ide o distribúciu pre robotníkov, sú pozvaní na rokovania aj ich zástupcovia, ale dodnes, keď sa rokovalo o distribúciu pre roľníkov, istí ľudia nemali záujem na tom, aby od nich informovali, ako si to pred­stavujú a želajú. Čo ich k tomu vedie, ne­vieme, ale asi roľníka, ktorý je v značnej väčšine zastúpený počtom v slovenskom národe, nepovažujú za dostatočnú autoritu. Roľníci už niekoľkokrát vyriekli zásadnú požiadavku, aby sa o veciach priamo sa ich týkajúcich, nerokovalo bez nich, ako sa to dodnes praktizuje. Splnené roľnícke požiadavky? Roľníci už od začiatku distribúcie pamu­­ku žiadali, aby bol rozdeľovaný JSSR alebo NB. Pán povereník priemyslu v záujme vlastnej strany uznal za lepšie dať rozdeľo­vanie SSŽ, ktorý na našich dedinách nie je vôbec založený, ba dokonca aj v okresných! mestách nevyvíja nijakú činnosť. Pamuk asi mal spestriť činnosť SSŽ, ku ktorému naše roľnícke ženy nemajú nijaký vzťah. Preto radi by sme vedeli, podľa čoho roz­deľuje SSŽ pamuk. keď roľnícke vidiecke ženy nie sú jeho členmi? Vieme tiež, že ani jedna roľnícka žena nedostane pamuk, keď sa do SSŽ neprihlási. Distribúcia pamuku mala byť tiež agitačnýim prostriedkom, kto­rý sa ale nevydaril, lebo roľnícke ženy nato skôr prišly, ako si to mysleli tí, ktorí by ich radi videli vo svojom politickom lone. Boli by sme radi,_ aby nám zodpovedal sám povereník Dr. Šoltés, či hodlá sa po­drobiť vôli absolútnej väčšiny slovenských roľníkov, čo sa týka rozdeľovania pamuku, alebo ostane na stanovisku, aký mu určila jeho vlastná politická strana? Pri dobrovoľnom odovzdávaní obilia pre verejné zásobovanie bolo roľníkom sľúbené väčšie mnžstvo textílií, na ktoré dodnes Ča­kajú, ale mame. Odpoveď, že už bol rozde­lený, že sa málo roľníkov prihlásilo, že celú vec zapríčinily ONV a OSK vôbec neob­stojí. Ako dôkaz a príklad uvádzam prípad Jána Makranského, 72-ročného roľníka z. (Pokračovanie na 2. strane.í . ......... .nx • v s ONV Košice vidiek žiada vysvetlenie a spravodlivosť V Košiciach vydávajú textil iba pre príslušníkov ROH V piatok 30. januára t. r. bolo zasadnu­tie rady ONV.v Košiciach, kde sa okrem iného hovorilo aj o tom. že vo viacerých textilných obchodoch v Košiciach odo­pierajú obchodníci vvdať zákazníkom to­var s odôvodnením,, že tovar musia vy­dať jedine pre príslušníkov ROH. Týmto počínaním niektorých košických obchod­níkov sú ukracované tie vrsívv nášho pracujúceho obyvateľsva. ktoré nie sú členmi ROH, najmä roľníci, od ktorých sa žiada poctivé odovzdanie noľhohospo­­dárskych produktov pre verejné zásobo­vanie, _ . Rada ONV na svojom zasadnutí vynie­sla preto usnesenie, podľa ktorého žiada PPO, aby oznámila, či sú príslušníci ROH pri prídeloch textilného tovaru uprednostňovaní na základe rozhodnutia Povereníctva, alebo sa to prevádza bez jeho vedomie. V usnesení sa d’ale.i hovo­rí, že distribúcia textilného tovaru má sa prevádzať podľa platných vyhlášok pove­reníka priemyslu a obchodu, podľa kto­rých má každý spotrebiteľ, kto: ' má platné šatenky, nakupovať u ktoréh koľ­­yek obchodníka.

Next