Elán, 1933-1934 (IV/1-10)

1933-09-01 / nr. 1

lozil v krátkom čase všetky knihy Písma — všetky úplne, okrem Makabejských — z gréckeho jazyka v sloviensky, za šesť mesiacov, počnúc od marca mesiaca do dvadsiateho šiesteho dna októbra mesia ­ca. A skončiac, dôstojnú chválu a slávu vzdal Bohu. dávajúcemu takú milosť a prispenie. A sväté vyzdvihnutie sviatosti s duchovenstvom svojím vykonajúc, o- 6lávil pamiatku svätého Demetria. Lebo len žaltár a evanjelium s apoštolom (t. j. Knihu skutkov apoštolských, pozn. pis.) a s vybranými službami cirkevnými bol s Filozofom preložil prvej. Teraz však i nomokánom, to jest pravidlo zákona a knihy otcov preložil.“ Isté je, že dôkladné štúdium staro­­cirkevnoslovanských resp. staroslovien­skych pamiatok bude mať veľký vliv i na očisťovanie celého gramatického sy­stému dnešnej a budúcej spisovnej slo­venčiny, ale o tomto hovoriť prichodí už samotným filologom. Rozhodne však je už teraz na čase upozorniť tých. ktorí si vzali za úlohu stvoriť čo najdokona­lejší preklad Písma svätého, ktorý by nám prirástol k srdcu tak. ako sloven­ským evanjelikom biblia Kralická. aby nezabudli pribrať si na pomoc i te„\ty tak starobylé, ako sú Panonsko-moravské legendy, lebo v nich sa skrýva duch ja­zyka, aký pre docielenie určitej patiny a slávnostnosti potrebujeme. Ján Smrek Pokračovanie Chrobákovho článku. a za žiadnych okolností bezradní. Ich cho­vanie sa nám nemôže byť smerodajné, pre­tože sa veľmi podobá chovaniu žoldnierov: sú bojovní, ale nikdy nie zaslepení, tak že v príhodnej chvíli bez rozpakov prebehujú k nepriateľovi, ktorý im sľúbil viacej. Nemôžeme, pravda, tvrdiť, že úspech je určovaný všetkým možným len nie potrebou doby. Dadaizmus by bol sotva dosiahol pre­nikavejšieho úspechu v bohatierskych ústach antických rapsódov. Odyssea má zas slabú nádej, že vyjde niekedy v štyroch vyda­niach behom troch mesiacov s obálkou F. Muziku, v preklade J. Zaorálka. Potreba doby, resp. prostredia má iste významnú úlohu pri tvorení úspechu. Je predpokladom jeho vzniku. Nie však príčinou. Sú síce objekty, ktorých úspech nie je obmedzený dobou ani prostredím. Takým ob­jektom je napr. hračka yo-yo, ktorá vás zlostila a nadchýnala vlani o takomto čase. Dokázalo sa, že sa ňou bavil nielen Napo­leon, ale i starí Egypťania. Netreba hádam dokazovať, že ani hodnota objektu (umelecká, vedecká alebo mravná), nie je podstatnou príčinou úspechu. Príkla­dom môže byť spomenuté yo-yo, oná Ltakto­­vá opereta, rozličný literárny odhodok atď. Ale i Einsteinova teória o relativite. Hod­nota tejto je pre laika prakticky rovná nule. Jej úspech v laických kruhoch zakla­dal sa iba na šťastne vyvolenom názve: na slovíčku „relativita“, ktoré sa v ňom vy­skytlo a ktoré malo práve v tom čase vyso­ký kurz. (Na prípade Einsteinovej teórie o relativite je súčasne vidno všetku plytkosť základov úspechu vôbec.) Co je teda nevyhnutnou príčinou úspechu, keď ňou nie je ani potreba doby, ani hod­nota objektu? Aby sme mohli odpovedať, nepozostáva nám iné ako pokúsiť sa o definíciu úspe­chu. (Napriek tomu, že tvorenie definícií je úloha skrz naskrz nepopulárna, ktorá auto­rovi nikdy nezíska sympatie, pretože sa pri tomto výkone chtiac-nechtiac musí postaviť do profesorskej pózy.) Co teda znamená, že určitá osoba (jej dielo), idea alebo vec má úspech? Znamená to prudký a nepredvídaný vzostup popularity tejto osoby (jej diela), idey alebo veci. Znamená to, že masa ľudí pocíti náhle a naraz určitú novú, dosial neznámu, spoločnú potrebu a domáha sa veľmi horlivé jej uko­jenia. (Predbežne neskúmajme, či je táto potreba zrejmá, t. j. či je vyvolaná tým prirodzeným a stálym zvyšovaním sa nároč­nosti ľudstva, ktoré je súčasťou a výsled­kom pokroku, alebo či je ibá chcená, t. j. vzbudená násilným zásahom do tejto ná­ročnosti.) Podľa spomenutej definície je teda ú­­spech zjav masový. Je to určitý druh davovej posadlosti. Je obdobný panike: má rovnaký charakter, ale opačnú pôsobnosť. Je akousi jej protiváhou v oblasti oných temných síl a pudov, ktoré sú človeku neznáme, dokiaľ sa cíti samotným, ktoré sa ho však okamžite zmocňujú, náhle sa stane súčasťou kolektíva. Protiváhou pre­to, lebo panika, dirigovaná inštinktom seba­­záchrany (t. j. inštinktom pre kolektívum SLOVENSKÁ PRÍTOMNOSŤ LITERÁRNA A UMELECKÁ sborník štúdií, redigoval Ján Smrek Cena v plát. väzbe 1 30 Kčs, v polo­­koženej 1 50 Kčs, v celokož. 280 Kčs U všetkých kníhkupcov! — Vydal L. M A Z Á Č V PRAHE II., NA VÝTONI 6 krajne nepriateľským), uvádza masu do zá­huby, kým úspech, dirigovaný inštintom sú­ťaživosti, vedie masu k pokroku. (Inštinkt súťaživosti prejavuje sa v snahe jedinca držať krok so svojím okolím, t. j. v snahe byť účastným všetkých výhod a vydobytkov> ktoré mu poskytuje doba a prostredie, v ktorom žije. Náhle sa vyskytne nová nejaká výhoda —• pravdivá alebo klamlivá, — je masa zachvátená túhou zaistiť si ju —- vý­hoda má úspech.) Tým sme povedali zhruba všetko, čo sa dalo povedať ako novinka. Ostatné je len aplikáciou známych téz z učenia o psycho­lógii davových hnutí. Predovšetkým tézy o sugescii: Sugescia má celkom mimoriadnu úlohu v myšlienkovom pochode masy. Oveľa väčšiu, ako v psychológii jednotlivca. Pôsobiac na vášeň, nie na rozum, je hybnou silou všet­kých davových hnutí. Ale aj ich nebezpečen­stvom: vášeň vodcu prechádza sugesciou na masu. Nadšením masy umocnená vracia sa k vodcovi, povzbudzuje ho k ďalšiemu zo­silňovaniu, k voľbe drsnejších a drsnejších prostriedkov. Ak sú podmienky priaznivé, mohutnie vášeň stálou rezonanciou medzi vodcom a masou tak dlho, až sa naduje do ohromných a nesmyselných rozmerov, tak že vodca stratí nad ňou moc a vedie masu tým smerom, ktorým ho masa sama ženie. „To je ospravedlnenie, — hovorí J. Kollarits v knihe Charakter und Nervosität, — keď hnutie, zpočiatku zdravé, donesie nakoniec nezdravé plody.“ Nadšenie, s ktorým sa futbalový divák pripojuje k úspechu svojho obľúbeného muž­stva, je z deväťdesiatich percent vzbudené sugesciou. Rev dvadsaťtisícového zástupu na hrisku Sparty je pochopiteľný a znesiteľný. Rev diváka, ktorý by bol na celej tribúne samotný, by nám bol nepochopiteľný, pre­tože je pravdepodobné, že by sa takýto opustený divák smrteľne nudil. Zaujímavé je porovnať úspech filmového predstavenia s úspechom divadla, koncertu alebo prednášky. Úspešné divadelné pred­stavenie končí sa a je prerušované tlieska­ním, povstaním a vykrikovaním masy. Úspeš­ný film nikdy. (S výnimkou demonštratívneho tlieskania pri predvádzaní sovietskych fil­mov.) Rozdiel oboch úspechov tkvie v tom, že medzi hercom na javisku a medzi divá­kom je bezprostredný kontakt, čím je umož­nené, že hercov výkon pôsobí vo veľkej miere sugesciou. Filmu táto bezprostrednosť chýba. Preto ak má film na nás pôsobiť, musí pôsobiť svojou realitou, to jest musí pôsobiť na náš intelekt, nie na efekty. V oblasti intelektu sa však masa sjednocuje oveľa ťažšie, ako v oblasti vášne. Kolek­tívne nadšenie, vzbudené realitou, je ne­možné. Realita vzbudzuje len nadšenie in­dividuálne. Podmienkou nadšeného úspechu je teda aj irrealita objektu. Rečníci tých politic­kých strán, ktoré bojujú za nejaký budúci stav, mávajú preto obyčajne väčší osobný úspech ako rečníci politických strán, boju­júcich za udržanie stavu prítomného. Namietnete azda, že úspech rádia — a vôbec úspech technických vynálezov — od­poruje tomuto tvrdeniu. Neodporuje. Pod­stata bezdrôtového prenosu elektrickej ener­gie je pre laika práve takou irrealitou — — zázrakom — ako podstata autonómie pre prívrženca ľudovej strany. Podobne futba­lový zápas je irrealitou pre diváka, ktorý sa hry nikdy osobne nezúčastní. Dôležitou je ďalej túha, ktorú pociťuje každý človek po zmene a novote. Nielen človek: — ak hodíte kŕdľu sliepok hrsť zrna, sbehnú sa a začnú zobať. Ak im v zá­­pätí hodíte vedľa druhú hrsť, nechajú pre­došlej a sbehnú sa k tejto. Druhá hrsť má úspech, hoci sa od prvej nelíši ničím iným len svojou novotou. Väčšina ľudí nevie si, pravda, objektivi­zovať túto túhu na individuálny ideál. Väčši­na ľudí nemá vlastnej vynachádzavosti. Väč­šinu tvoria nasledovatelia, ktorí sa radi ne­chajú viesť v kŕdli k objektu, ktorý im vy­volil umelec politik alebo — obchodník. Obchodník zmocňuje sa totiž v 99-tich prí­padoch zo sta objektu, ktorý sa ukázal úspešným, t. j. lákavým pre masu. Zasiahnutím obchodníka dostávame sa ko­nečne k poslednej a popri sugescii najdôle­žitejšej príčine úspešnosti — k reklame. Úspešný objekt rozširuje sa reklamou do všetkých kútov sveta. Umelecké dielo, poli­tická idea, technický vynález stane sa ob­chodným artiklom a stratí svoje pôvodné určenie. Ako obchodný artikel dostane sa dielo prostredníctvom reklamy do rúk, ktoré si ho nežiadaly, ktoré ho nepotrebujú, kto­rým často škodí. Célinova kniha, dielo vy­sokej umeleckej ceny, je v nepovolaných rukách pornografiou. Dvojlampový rádiový aparát stane sa „koníčkom“ amatérskeho konštruktéra, miesto, aby mu bol prostried­kom ku kultúrnemu vyžitiu. Ako obchod prostredníctvom úspešných ob­jektov vykorisťuje masu, vidno najlepšie pri móde. Móda nie je nič iného ako po ob­chodnícky vykalkulovaný úspech určitých ob­jektov, takzv. modelov. Je to obchod, vybu­dovaný na poznaných slabostiach masy, í. j. na jej veľkej náklonnosti k sugescii a na túhe po zmene. Úspech je v tomto prípade vykalkulovaný tak rafinovane, že móda ovlá­da ženy priamo tyransky. Predpisuje im často nemožne neestetické obleky, ničí ich telesnú i duševnú kultúru, decimuje ich prí­jmy, odvádza ich od výchovy detí a ostat­ných dôležitých povinností. Marcel' Prévost prisahá ženám, že sa im nepodarí vymaniť zpod nadvlády mužského pohlavia, dokiaľ sa budú obliekať podľa módy. To znamená, že sa im to nepodarí nikdy. X Sugesciou, irrealitou objektu, túhou po zmene a obchodným zakročením vyčerpali sme štyri hlavné psychologické prostriedky, ktorými objekt dosahuje úspechu. Spomenuli sme nakrátko i to, akú úlohu hrá pri tom hodnota objektu a potreba doby. Mohli by sme túto úlohu rozobrať obšírnejšie. Keďže je to však hlavným zamestnaním a jediným prameňom výživy pre obchodných agentov a literárnych kritikov, vzdávame sa tohoto rozboru, aby sme im neŕušovali remeslo. 2 Karol Plicka: Z filmu „Zem spieva‘' V. BENIAK: VERŠE Z PARÍŽA Smutná pani v Bulonskom lesíku Vendomské námestie v zelenom ohni pláva — Bulonský lesík je rozcestie, kde planý život vysedáva. V Bulonskom lesíku zrel som Vás včera, pani smutná, i plachú, sviežu osyku. i čierne huby u pňa. Mestá sú jazerá, ach, plachetnice dúhy. plávajú do šera a topia naše túhy. Kto chlieb a rybu jie, učeník skromný Kristov, merá si nádeje v belostnom chvení osykových listov. Kto však ponáša sám mravenčiu ťarchu žitia, stroskotá v troskách, Madame, jak korisť vlnobitia a složiac život, ako horkú penu, povije perlu bolesti a trýzne — Pane, poznávaj v tejto žene Máriu Magdalénu a pozvi ju do svojej dedovizne. Paríž, 1933 ■v Študentka zo Sorbony Ach. slečna, k vášmu doktorátu dva semestre, vraj, postačia tu, ja viem, k chlebíčku patrí ešte kôrka, však mladá ste a krásna, svoja ste a ničia, doma bude z vás profesorka a šarvanci vám krásu vašu zničia. Šarvanci, lebo šarlatáni! Podivné, jak dnes v noci o svitaní krajanské city vo mne blčia. Dievkam, čo na Sorbone sa učia. doma budúcnosť istá kynie — náš malý národ nezahynie, tam sváčka máme, tu zas veľkú strynú, v Paríži Vás, jak mladú heroldynu. \ Paríži človek je jak polyp mori, tápe, fosforeskuje a horí — na prvý pohľad, oh, jak sme len chytrí, poznal som, že ste dievča od nás. z Nitry a už nás hrebeň jednej v lny nesie... Ráčite rozkázať si, Monsieur? Spomeňte si na toto víno a recte vašim cherubínom v izbietke, ktorou iste vetry hádžu, kde váš sen vonia teplom mlieka, že videli ste maharadžu. Nádherné lovište a rieka stratených vášní, mesto Paríž, snáď srdce moje nepopáliš v tančiarňach a u velodromov, kde s uličníekou zvedavosťou čakal som rozklenutie mostov v oblúky svieže, v modrom daždi. Ach, teplé telo tanečníc jak dráždi, je čas už ísť a volať na patrónov, by preniesli nás úskalím cez mosty, lebo hľa, ten váš domov nie je vežou zo slonovej kosti. Ja uchýlim sa v tiché šero dómov. S žobrákmi Notre Dámu si prezriem rúcho, v* Paríži nikdy nebolo tak hlucho^ by človek slyšal, čo mu zvoní v duši, jak toto ráno. Ach. už odísť sluší, lebo Vám treba ešte dva semestre, dva polroky sú dva koberce pestré, jeden zelený a druhý zlatý, iste spomienky na mňa zostanú vám hmlisté, podnapilý som a neviem či vínom... oddajte pozdrav vašim cherubínom. Paríž, júl 1933

Next