Elán, 1937-1938 (VIII/1-10)
1937-09-01 / nr. 1
Janko Silan Panychída (za T. G. Masarykom) Noc bola vtedy tichá tichá tichá ako sväté vdovy tichá A v takom tichu kuvikov už nie je vidno pod oknami vytrvale stál' a v takom tichu iba svetlo vlastným chvením mlkvym chvením vzdychá a v takom tichu iba k velkým srdciam kráča tajne smrti majestát Noc bola vtedy tichá Uchá tichá bledá nevyslovitelne a v takom tichu Tvoje srdce zlaté srdce naposledy dotlklo a v takom tichu v ústrety nám prišly tieto smútky prenesmierne a v takom tichu tí čo Ľúbili Ťa ako poklad stŕpli pre Tvoj skon Noc bola vtedy tichá tichá tichá stelesnené mlčanie a v takom tichu od bolesti zvädly Tvoje biele ruže ruže červené a v takom tichu svoje nedopovedané vzdychy strácanie a v takom tichu v hĺbkach očných hladiny sú vírom žiaľov sčerené Noc bola vtedy tichá tichá tichá pokojná a jasná ia v takom tichu mŕtvom tichu pokoj sa ti Ti rozlial po tvári a v takom tichu Tvoja veľkosť Tvoja sláva stupňujúci hlas má a v takom tichu šľachetnosť a jasnosť Tvojho ducha musí zažiariť Noc bola vtedy tichá tichá ticluí mlčanlivá úžasne a v takom tichu pre žiaľ najmocnejší deti taja plač a v takom tichu jeho duša sníva sladko sníva prekrásne a v takom tichu Boh náš dobrý láskavé ho k sebe prijať ráč ných rukopisov bolo evidentnou vecou vedeckej povahy, kategorický imperatív vedeckého poznávania dát. Aké celkom iné stanovisko k týmto skutočnostiam mal profesor Masaryk, ktorý zčiastky svojou odbornou prácou prispel tiež k vedeckému dôkazu o falzifikátorstve pri rukopisoch! Pre neho otázka táto nebola len učenecká a katedrová, ale predovšetkým otázka mravná a otázka verejného života. Rukopisný boj Masarykovým pričinením stal sa bojom o mravnú očistu, o ideové prehĺbenie národného života, stal sa vecou svedomia a národného zdravia. Učenec, ktorý svojimi výskumami chce revolucionovať národné myslenie a cítenie, vedecké poznanie vteliť v cin. pravde obetovať predsudky, čo ako sú onv milé našej pohodlnosti. A vlastne v celej svojej náukovej práci je Masaryk taký. Svoju učeneckú dráhu upevnil spisom o Samovražde, pokračoval v odbornej práci štúdiami o Pascalovi. o Humeovej skepse, o Buckleho teórii dejín, spisom o Základoch konkrétnej logiky, tieto svoje práce skončil pred r. 1886 a potom už jeho odborný záujem má iný charakter. Čoraz viacej jeho filozofické, sociologické a historické štúdiá majú prinášať odpovede na bolestné otázky dna a ukazovať cestu, po ktorej má kráčať národný život. A Masarykovi nestačí ukladať výsledky svojho štúdia a premýšľania do kníh. získava im publicitu v časopisoch, ktoré zakladá, pre šírenie vlastných náhľadov zakladá politickú stranu a stane sa jej poslancom, útočne a nástojčivé hľadá spôsoby a prostriedky. ako so svojím učením preniknúť do najširších vrstiev a viesť ich za novými cieľmi. Nové ciele nového života hľadá Masarvk v kultúrnom a sociálnom povznesení pracujúcich tried, bojuje za emancipáciu žien. brojí proti alkoholizmu, žiada náboženskú a mravnú obrodu, žiada jasné a triezve poznanie životných potrieb a na tejto báze formuluje ideu humanity. Obsah svojej humanitnej idey Masaryk sostrojil na širokej báze. Mocné posilnenie pre iiu našiel v domácich dejinách, v smvsle husitského úsilia, v učení Chelčického a Komenského, hľadal a nachádzal jej obsah v pracovnom a mravi"' zamerení Dobrovského, Šafárika, ....ra. Palackého, llavlíčka, Nemtťh a potom i v cítení a myslení vlastného pokolenia. Na tomto mieste nezaujíma nás otázka, či takzv. smysel českých dejín, ako ho formuloval Masaryk, možno v jednotlivostiach i v celku podoprieť prísnou a objektívnou historickou vedou. Masarvkovi išlo aj o iné: na dejinnom rytme svojho národa chcel odpozorovať duchovný testament, ktorý je plodný a záväzný i pre súčasné snahy a ich cieľ. Humanitná idea bola cieľ, ktorý sa mal a má i v prítomnosti a v budúcnosti uskutočňovať. Masaryk sa neuspokojil formulovaním akéhosi abstraktného obsahu humanity. Chcel ho mať konkrétny a žitý v každodennom živote, vzťahujúci sa na všetky vrstvy národov, na všetky kolektívne skutky a určujúci život i prácu jednotlivca. Na tejto báze rozviňoval i svoj 1>olitickv program. \ českých politických Ĺoncepciách, ako konečne i v slovenských, bol sa udomácnil takzv. austroslavizmus. Sám Palacký existenciu Rakúska a slovanských národov v ňom pokladal za fakt historicky nevyhnutný. I Masaryk vyznáva, že dlho váhal, či možno zavrhnúť český austroslavizmus. Ale napokon zvíťazilo v ňom iné presvedčenie. To, ktoré obraňoval Ľudovít Štúr na Slovanskom kongrese koncom mája r. 1848, keď dokazoval, že my sa musíme starať o svoj život a nie o život Austrie. Lenže Masaryk k tomuto poznaniu dospel nielen na základe rozboru politických síl. ale i na základe svojej humanitnej filozofie. Poznal, že Rakúsko a teda i Uhorsko je i problém mravný, ale mravne nemá oprávnenia existovať a teda ich rozpadnutie je príkazom ľudskosti. Pri spomínaní týchto skutočností, ináče všeobecne známych, vyvstáva v človeku hrdé povedomie a záväzok do budúcnosti nášho štátu. Poslanie a úlohy nášho štátu a nášho národa sme premysleli, vedecky motivovali. Ujasnili sme si a uvedomili, čo našou národnou samostatnosťou dosahovať chceme a musíme. Československé oslobodenie muselo prísť už i preto, aby prestalo naše národné otroctvo, ale prišlo najmä preto, aby sme mohli plniť svoje historické poslanie, v náš vlastný prospech a v prospech dobrých síl celého človečenstva. Uspokojovať nás pritom musí, že toto vedomie o našich úlohách netvorili sme si z nejakej romantiky, izolovanosti, rasistickej megalománie, ale že sme ho vedeli uviesť do súladu s kultúrnymi ideálmi kultúrneho človečenstva. A s tejto stránky Masaryk, so stránky minulého, dnešného a hudúceho formovania našej štátnej a národnej ideológie, v ktorej sa majú organicky spojiť základné tendencie nášho domáceho života s najlepšími úsiliami celého človečenstva, hovorím, s tejto stránky Masaryk nám zostane záväzným vzorom. Pôda, na ktorej chceme a musíme duchovne rásť, nie je izolovaný ostrov na búrlivom mori človečenstva, je len časťou mapy ľudských snáh a vznetov. Sme časťou Európy. A chceme byť časťou tej lepšej Európy. Črtáme si tak Masarykovo srastanie s Europou a so svetom. \ historickom motivovaní humanitného programu v Českej otázke Masaryk vyrovnáva sa s faktom, že naša osvietenská a romantická ideológia v mnohom vychádzala z nemeckých filozofov, \ osvietenstve najm fičrďéra.‘Aieskôr i i Tíegeía .Z ryk správne vidí, že v tom je nie nároil né nebezpečenstvo, ak len jasne a bezpečne poznávame vlastný život a milujeme ho. I vyzdvihnime tu, že ani Masarykovu účasť v politických a diplomatických dejinách Európy a sveta nemožno si predstaviť bez jeho kultúrneho a duchovného sblíženia s cudzím svetom. Poznal kultúru nemeckú, anglosaskú, poznal životnú problematiku ruskú a juhoslovanskú, poznal duchovnú Európu a jej dejiny a na pozadí týchto síl ľahšie mu bolo v časoch svetovej vojny včleňovať naše národné a štátne ašpirácie do rytmu europského. Obdivovať pritom musíme znova, ako toto Masarykovo srastanie so svetom neodohrávalo sa len na báze duchovnej a teoretickej, povedal by som knižnej, ale ako vnikalo do samého života a jeho spoločenských manifestácií. Už tá šťastná voľba manželky! Sám Masaryk opätovne vyznáva, aký pozitívny podiel v jeho práci, myslení a cítení mala jeho ušľachtilá manželka, Charlotta Garigueová. I touto cestou intímne teda vnikol do složitej citovej, myšlienkovej a spoločenskej kultúry anglosaskej. Alebo jeho štúdie a záujem o Rusko. Roku 1889 vydal štúdiu o ruskom slavianofilovi Kiriejevskom. I Čechy v tomto čase boly rusofilské, romanticky rusofilské, ak tak chcete, hoci Havlíčkove svedectvá o nedostatkoch oficiálneho a caristického Ruska boly známe. Ale Rusko bolo kolos, problém krvavo vážny, s ktorým vyrovnávať sa bolo treba dramaticky. Rovnako na Slovensku ako v Čechách. Nestačilo ani Masarykovi ani Vajanskému a jeho druhom poznať Rusko len na základe literatúry. Oba, i Masaryk i Vajanský, chodievali do Ruska osobne poznávať tento závratne složitý slovanský svet, sympatie k Rusku ich oboch sbiížily v oddané priateľstvo, a rozdielne chápanie ruských zjavov prispelo potom, že sa dostali do tuhých bojov. Ale Vajanského viera v Rusko i politická koncepcia potrebovala vyhľadávať ľudí, ktorí by v ňom posilňovali vieru, že veľkému Rusku nie je ľahostajný osud malého západoslovanského národa a že ruský život je zdravý, svojrázny a svojbytný. Masaryk po Rusku chodil inými cestami. Načúval bolestným rozporom ruskej duše, ako sa ona ozývala v ruskej literatúre, vo filozofickom myslení, v sociálnych nepokojoch. Vajanskému z Dostojevského boly blízke jeho slavianofilsky zafarbené teórie o špeciálnom historickom poslaní Rusov v duchovných dejinách sveta, kým Masaryk pohružoval sa a usiloval sa pochopiť závratné hlbiny ruskej duše, ktorá z Dostojevského diel zaliehala svojím znepokojujúcim a priamo strašiacim echom. Rusko choré. Jeden z jeho diagnostikov žil na Jasnej Poľane, bol to Lev Nikolajevič Tolstoj. Vajanský s obdivujúcim vytržením vraciaval sa k jeho umeleckým prácam, ale nenávidel Tolstého moralistu, sociálneho a politického reformátora. Masaryk naopak. Práve tento Tolstoj ho zaujímal, i bivaly dni. v ktorých po izbách jasnokúrie n értődi Wen zbožný.-jx)i\ a krotký Slovak Dušan Makovický, ale i profesor Masaryk, usilujúci sa poznať podstatu Tolstého spoločenských teórií a zvážiť ich pravdivosť. Štúdie a záujem o ruský život u Masaryka malý dvojaký výsledok, jednak mohutný spis Rusko a Europa a na druhej strane vari ešte dôležitejšiu vec: v svetovej vojne Masaryk správne odhadoval, čím Rusko môže podporiť náš revolučný boj, lebo jeho pomoc sme potrebovali, tak ako si Vajanský predstavoval, že ju raz dostaneme. A máme pokračovať o Masarykových zásahoch do juhoslovanského života? Najprv to boli juhoslovanskí študenti, ktorým sa Masaryk stal učiteľom. Potom prišiel záhrebský proces, výčiny spolitizovanej justície a Masaryk v prospech princípu spravodlivosti a na osoh našim juhoslovanským bratom ukázal svoju neohroženosť i svoju povolanosť a vyvolenosť brániť pravdu. Alebo nakoniec Masarykovo srastanie so slovenským životom. Veď je pravda, už svojím pôvodom bol nášmu životu blízky a sväzky, ktoré ho skrze rodičov sputnaly so slovenskosťou, nikdy nepotlačil v sebe. Ale je i čosi dôležitejšieho v jeho približovaní sa ku Slovensku. Najprv- študovanie toho, čo Slováci dali českej kultúre. V Českej otázke v súvise s Kollárom hovorí: „Že se stal prvým pčvcem ideje slovanské Slovák, je zajisté pozoruhodné a stojí za uvažování, jakože vúbec pro nás otázka slovenská má nejvétší dúležitost. Je na čase. netoliko slovensky zpívat — i to se již zapomíná — ale slovensky cítit a — myslit. Ano, myslit — k tomu nás vybízí Kollár svou požehnanou prací, Slováky a Čechy.“ Teda najprv tento citát. Ale nemyslite si, že to bola náhoda, že koncom osemdesiatych rokov predošlého storočia prišiel Masaryk prvý raz tráviť svoje letné prázdniny na Slovensko, že potom sem chodieval v- jedenástich prázdninách. A prišiel do blízkosti Turč. Sv. Martina, o ktorého význame vo vtedajšom slovenskom živote hovoríme dnes roztúžene. To, čo duchovného, mocného a tvorivého bolo vtedy v Martine, ťahalo Masaryka do jeho blízkosti. Teda, povedal by som, nerv nášho života. A z duchovných dejín slovenských od konca 90-tych rokov predošlého storočia Masarykovu účasť nikto nemôže a nesmie vytrieť. Tá účasť neskončila sa po tretej hodine 14. septembra r. 1937, bude mať pokračovanie v slovenskom snažení i v budúcnosti. Nezaoberám sa podrobnejšie dejinami svetovej vojny a československej účasti v nej, ale si myslím, keby predstaviteľom nášho zahraničného odboja bol býval niekto iný, kto nesrástol tak so slovenským životom ako T. G. Masaryk, možno, že počet slovenských legionárov bol by býval menší, náš podiel pri tvorení československého štátu bezradne jší a ktovie, ci tvorenie hraníc československej republiky bez politického programu Masarykovho, ku ktorému bezvýhradne pripojil sa Milan Rastislav Štefánik, Štefan Osusky, americké kultúrne a národné organizácie Slovákov, slovenskí zajatci v dohodovýeh štátoch, stovky a tisíce ďalších Slovákov, hovorím, kto vie, či pri tomto akte nebolo by bez Masaryka via.cej rozpakov a ťažkostí, ako ich boío takto. Naša revolučná akcia, vedená Masarykom, od začiatku mala cieľ. ktorý sa manifestačné a vítazne realizoval 28. októbra r. 1918 a ktorému prisvedčilo deklaračné shromaždeiúe v Martine o dva dni neskoršie. \ tom dni realizovaly sa predpoklady malého národa, aby sa stal tým, čím sa stať chce a pre čo má schopnosť. Masarvka, tak ako všetkých učených ľudí od Dobrovského zaujímal problém malého národa a venoval mu vlastne veľkú časť svojich úvah a skúmania. Pocit malosti, z toho vyplývajúcej bezradnosti, negativizmu, oportunizmu Masaryk učil premáhať kvalitou našich osobných skutkov a opravdovosťou našej mravnosti. Postulát tento nepochádza od politika, politici vari nemyslia tak dôrazne na túto stránku ľudskej osobnosti, im je zväčša dôležitý počet a sila. Ale naša politická tradiční od Masaryka dostala aj iné porukomie, ktoré je základom demokracie: každý z nas, v práci, v myslení a cítení musís byt najopravdivejší, najtvorivejší, ekonómia síl a možnosti malého národa diktujú, aby sa sily spojovaly, rástly koordinovane, nemrhať tým čo je najvzácnejšie, ľudskou schopnosťou tvoriť íťasiný život. Z viery \ túto schopnosť človeka.rastie opt im Wuii;'. tak »a oilsiľann duchovné krízy, tak sa premáha sklo' k negativizmu a deštruktivizmu. Prijať učenie Masarykovo, znamená aktívne a odvážne zúčastňovať sa tvorenia základov, na ktorých spočíva náš každodenný život.X Ani v týchto chvíľach, ani v celom živote nemá a nesmie sa o Masarykovi nič povedať, čo necítiš a neprežívaš ako najopravdovejšie jadro svojho ja a svojej duchovnej bytnosti. Ťažkú úlohu má každý z nás živých, kto v týchto smútočných chvíľach chcel v slovách vyjadriť vlastný pomer k dielu Masarykovmu a k jeho značeniu. Len chvejúce sa útržky bolo možno vysloviť v slovách o tom, ako si hodnotíme Masaryka, v čom vidíme jeho ojedinelé zásluhy v minulosti a prítomnosti a v čom ho kladieme ako podnetný vzor dnešným a budúcim generáciám. (Z prednášky na tryzne, ktorú 20. sept. usporiadala Matica slovenská za prezidenta Osloboditeľa, svojho protektora.) ELÁN TLAČÍ JAROMÍR DOLENSKÝ V PRAHE II., SOKOLSKÁ 22 TELEFON 514-33 Ján Kostra i Báseň Mlyn tichých večerov počujem klepotať za horou deviatou od brány babylonu V temnici prikutý ako sa prekopať ku mlynu tichému zpod kvádrov zpod betónu? Prv než sa sosunie s dunivým hrmotom na plazov peňazí ozrutná chmúrna veža ako sa prerúbať mrežiami ku plotom kde hniezda pokojné na božej dlani ležia? II Tus čelom skloneným a plným trpkostí dobýva výraz svoj v pochybovačných skalách tu zvoní čakanom o bronz a o kosti v ponurých temných škálach Na vode slaných slz na chlebe z popola tu vŕta čierny krt pod krokmi vášho tanca tu trhá balvan tmy o pomoc nevolá s prekliatím samozvanca Rozrýva svoju smrť doluje v štólach jas z rozmaru mocnárov poslaný do vyhnanstva Počuť ho kopať zas oslobodzuje nás zpod jarma zlého pánstva