Expres, aprilie-iunie 1971 (Anul 3, nr. 14-26)

1971-04-03 / nr. 14

■ / TÝŽDENNÍK SVETOVÝCH AKTUALÍT­A ZAUJÍMAVOSTÍ ROčnÍK III. CENA 4 Kči 3. aprila 1971 PO CALLEYM KAPITÁN MEDINA? PROCES VO FORT BENNINGU SA SKONČIL • „DUŠEVNE ZAOSTALÝ" PORU­ČÍK A JEHO SERIÁL ZA 50 000 DOLÁROV • CHCEL BYŤ REŽISÉROM • FILM HRÔZY POKRAČUJE Pozornosť svetovej verejnosti sa so záuj­mom upiera k Fort Benningu v Spojených štátoch, kde sa skončil proces s poručíkom Calleym, jedným z priamych účastníkov ma­sového vyvraždenia civilného obyvateľstva ju­­hovietnamskej dedinky My Lai pred troma rokmi. Medzitým sa My Lai stal v očiach celého civilizovaného sveta symbolom neľud­ských výčinov amerických vojsk v Južnom Vietname, varovným výkričníkom hrôzy a beštiality žoldnierov v cudzej krajine. Na­priek všemožnému úsiliu príslušných americ­kých miest zamlčať alebo aspoň zmierniť pred súdom konkrétne údaje a fakty o masa­kre v My Lai americká a -vet^-vá '-^rejnosť sa o pravde dozvedela. Poručík Calley bol iba jedným z koliesok americkej vojenskej ma­šinérie skazy a smrti v My Lai — a nielen v My Lai, ako sa ukázalo aj v ďalších oblas­tiach Južného Vietnamu! Na procese jedno­značne vysvitlo, že sa poručík Calley osobne zúčastnil na masakre nielen ako veliteľ jed­notky amerických vojakov, ale aj aktívne, so smrtonosnou zbraňou v ruke. Preto oča­káva svetová verejnosť s takým záujmom rozsudok vojenského súdu vo Fort Benningu. Odsúdia poručíka Calleyho — alebo ho zbavia obžaloby? Svetová verejná mienka svoj roz­sudok už vyniesla: odsúdila tak poručíka Calleyho ako aj jeho bezprostredných nad­riadených. no takisto aj tých najvyšších ve­liteľov amerických jednotiek v Južnom Viet­name. Odsúdila ich jednomyseľne ako vra­hov nevinného civilného obyvateľstva. Už v najbližších dňoch sa svet dozvie i to, ako znie rozsudok amerického vojenského súdu... Nebude azda od veci zaznamenať z procesu vo Fort Benningu, o ktorom sme v Exprese už niekoľko ráz písali, aspoň niekoľko mo­mentov z jeho záveru: Počas procesu sudca aj viac ráz prerušil dr. Alberta A. La verná, lekára nervových cho­rôb, ktorý napokon vôbec nemohol dokončiť svoj odborný posudok. Nebolo to prvý raz, čo vo Fort Benningu, na procese o hromadnej vražde zo 16. marca 1968 v juhovietnamskej obci My Lai, sudca nebol ochotný vypočuť až do konca niektorého dôležitého svedka alebo odborníka. Príčina: sudca nechcel pripustiť, aby sa ešte viac zhoršila pozícia poručíka Williama Lawsa Calleyho, ktorý sede! m. pá­vici obžalovaných. Najmä sudca nemal zá­ujem, aby sa pri týchto svedeckých výpove­diach objavili aj nové a novšie mená z vyš­ších vojenských kruhov, ktoré by potom bo­lo treba volať na zodpovednosť za túto maso­vú vraždu. Film hrôzy Záver procesu prebiehal v ovzduší, v kto­rom sa zdalo už mimoriadne dávne vyhláse­nie generála Williama Peersa, že „v My Lai došlo k masovému vraždeniu“, neuveriteľne dávne sa zdalo aj obdobie zo začiatku pro­cesu, keď obžalovaný poručík Calley sedel na lavici obžalovaných mlkvy, zarazený — v zá­vere procesu, ktorý pripadal práve na tretie výročie tejto krvavej masakry, poručík Calley (Pokračovanie na str.) Hlavný aktér mylaiskej hrôzy poručík William Laws Calley V ZAUJME NEMECKEHO ĽUDU Komunistická strana Nemecka pripravuje v týchto dňoch veľmi starostlivo svoj zjazd. Hlavným náme­tom politickej diskusie v Nemeckej spolkovej repub­like sa stal pomer sociálnych demokratov a komu­nistov. Hovorí sa o tom aj v predslove brožúrky Kurta Schachta, ktorá vyšla v hamburskom naklada­teľstve BlinkfUer-Verlag pod názvom Komunisti a sociálni demokrati v Spolkovej republike. V podstate je to záznam rozhovoru s predsedom a podpredsedom komunistickej strany Nemecka Kurtom Bachman­­nom a Herbertom Miesem, ktorí vysvetľujú niektoré aspekty politiky komunistov, svojho pomeru k so­ciálnym demokratom a názor na politiku akčnej jed­noty. Diskusia o pomere komunistov a sociálnych demo­kratov — hovorí sa ďalej v predslove — má zmysel len vtedy, ak sa nevedie bez komunistov a proti ním, ale s nimi. Vybrali sme najzaujímavejšie pasáže rozhovoru, ktoré sa týkajú tzv. bonnskej východnej politiky. Schachu Vedenie SPD si želá zmenu v socialistic­kých krajinách. Avšak v mníchuvskom návrhu uzne­senia prehlasuje, že zmena v komunistickom poriad­ku môže „prísť len znútra“. Nepadajú týmto výčitky, že aktívne pôsobí v socialistických krajinách, aby takto urobila zmenu? Bachtnann: Poprední sociálno-demokratickí politici vyhlasovali pri rôznych príležitostiach opak tohto. Vo svojej knihe Koexistencia — prinútenie k odvahe na­písal Willy Brandt, že koexistenciu chápe ako metó­du „prenikania a transformácie“ v socialistických krajinách. V januári 1970 vyhlásil, Horst Ehmke na jednom zhromaždení vo Viedni, že vedeniu SPD ide o „sociálnodemokratizáciu“ socialistických krajín. Na kongrese socialistickej internacionály v júni 1969 v Eastbourne zdôraznil Herbert Wehner, že antikomu­­nistické strany v exile sa musia použiť ako nástroj na prenikanie do socialistických krajín. Vedenie SPD chce teda aktívne pôsobiť v socialis­tických krajinách svojou buržoázno pravicovo sociál­no demokratickou ideológiou. Tu je jasne vidieť jej úlohu a funkciu v konflikte systémov. Chcel by som však znovu zásadne pripomenúť: po­zícia vedenia SPD sa nevysvetľuje len dennými uda­losťami, nie je závislá len od toho, či je vo vláde alebo v opozícii V jej politike sa odrážajú — pouká­zal som na to už na šiestej schôdzi predsedníctva našej strany — nové aspekty vo vzájomnom pomere imperializmu a oportunizmu. Nové aspekty týchto vzájomných vzťahov vyplývajú z toho, že imperia­lizmus je historicky zatlačený do defenzívy. Pomer svetových síl sa zmenil v jeho neprospech. Jeho vnú­torné a vonkajšie ťažkosti sa zväčšujú. Sociálna de­mokracia so svojou širokou základňou v obyvateľstve nadobúda vzhľadom k týmto vývojovým procesom stále väčší význam pre zaistenie panstva a účinnosti imperialistickej stratégie s jej novými taktickými metódami a prostriedkami. Pomocou vedenia SPD sa imperialistické mocnosti usilujú znovu dostať sa do historickej ofenzívy proti socializmu. Odstránenie so­cialistického poriadku v NDR a ďalších európskych štátoch je práve tak ako predtým cieľom západone­­meckého a amerického imperializmu. „Nová východná politika“, ktorú nastolil minister zahraničia CDU Schrôder, sleduje ten istý zámer s prihliadnutím k zmenenému pomeru síl v Európe a vo svete. V deň Brandtovho odchodu do Moskvy písal Vestník spol­kovej vlády (10. augusta 1970, str. 1040) o politike dvoch nôh, o „zastrašovaní a ovzduší dôvery“. Ide teda o variant doterajšej politiky NATO. Musíme tiež povedať, že „nová východná politika“ nie je vynálezom vedenia SPD. Vyvinula sa v USA a celkom verejne ju interpretovali. Tak napríklad za­­hranično-politický poradca vlády USA Brzeziňski na­písal (citujem): „Namiesto toho, aby čakali, že sa (Pokračovanie na 2. str..)

Next