Expres, aprilie-iunie 1971 (Anul 3, nr. 14-26)
1971-04-03 / nr. 14
■ / TÝŽDENNÍK SVETOVÝCH AKTUALÍTA ZAUJÍMAVOSTÍ ROčnÍK III. CENA 4 Kči 3. aprila 1971 PO CALLEYM KAPITÁN MEDINA? PROCES VO FORT BENNINGU SA SKONČIL • „DUŠEVNE ZAOSTALÝ" PORUČÍK A JEHO SERIÁL ZA 50 000 DOLÁROV • CHCEL BYŤ REŽISÉROM • FILM HRÔZY POKRAČUJE Pozornosť svetovej verejnosti sa so záujmom upiera k Fort Benningu v Spojených štátoch, kde sa skončil proces s poručíkom Calleym, jedným z priamych účastníkov masového vyvraždenia civilného obyvateľstva juhovietnamskej dedinky My Lai pred troma rokmi. Medzitým sa My Lai stal v očiach celého civilizovaného sveta symbolom neľudských výčinov amerických vojsk v Južnom Vietname, varovným výkričníkom hrôzy a beštiality žoldnierov v cudzej krajine. Napriek všemožnému úsiliu príslušných amerických miest zamlčať alebo aspoň zmierniť pred súdom konkrétne údaje a fakty o masakre v My Lai americká a -vet^-vá '-^rejnosť sa o pravde dozvedela. Poručík Calley bol iba jedným z koliesok americkej vojenskej mašinérie skazy a smrti v My Lai — a nielen v My Lai, ako sa ukázalo aj v ďalších oblastiach Južného Vietnamu! Na procese jednoznačne vysvitlo, že sa poručík Calley osobne zúčastnil na masakre nielen ako veliteľ jednotky amerických vojakov, ale aj aktívne, so smrtonosnou zbraňou v ruke. Preto očakáva svetová verejnosť s takým záujmom rozsudok vojenského súdu vo Fort Benningu. Odsúdia poručíka Calleyho — alebo ho zbavia obžaloby? Svetová verejná mienka svoj rozsudok už vyniesla: odsúdila tak poručíka Calleyho ako aj jeho bezprostredných nadriadených. no takisto aj tých najvyšších veliteľov amerických jednotiek v Južnom Vietname. Odsúdila ich jednomyseľne ako vrahov nevinného civilného obyvateľstva. Už v najbližších dňoch sa svet dozvie i to, ako znie rozsudok amerického vojenského súdu... Nebude azda od veci zaznamenať z procesu vo Fort Benningu, o ktorom sme v Exprese už niekoľko ráz písali, aspoň niekoľko momentov z jeho záveru: Počas procesu sudca aj viac ráz prerušil dr. Alberta A. La verná, lekára nervových chorôb, ktorý napokon vôbec nemohol dokončiť svoj odborný posudok. Nebolo to prvý raz, čo vo Fort Benningu, na procese o hromadnej vražde zo 16. marca 1968 v juhovietnamskej obci My Lai, sudca nebol ochotný vypočuť až do konca niektorého dôležitého svedka alebo odborníka. Príčina: sudca nechcel pripustiť, aby sa ešte viac zhoršila pozícia poručíka Williama Lawsa Calleyho, ktorý sede! m. pávici obžalovaných. Najmä sudca nemal záujem, aby sa pri týchto svedeckých výpovediach objavili aj nové a novšie mená z vyšších vojenských kruhov, ktoré by potom bolo treba volať na zodpovednosť za túto masovú vraždu. Film hrôzy Záver procesu prebiehal v ovzduší, v ktorom sa zdalo už mimoriadne dávne vyhlásenie generála Williama Peersa, že „v My Lai došlo k masovému vraždeniu“, neuveriteľne dávne sa zdalo aj obdobie zo začiatku procesu, keď obžalovaný poručík Calley sedel na lavici obžalovaných mlkvy, zarazený — v závere procesu, ktorý pripadal práve na tretie výročie tejto krvavej masakry, poručík Calley (Pokračovanie na str.) Hlavný aktér mylaiskej hrôzy poručík William Laws Calley V ZAUJME NEMECKEHO ĽUDU Komunistická strana Nemecka pripravuje v týchto dňoch veľmi starostlivo svoj zjazd. Hlavným námetom politickej diskusie v Nemeckej spolkovej republike sa stal pomer sociálnych demokratov a komunistov. Hovorí sa o tom aj v predslove brožúrky Kurta Schachta, ktorá vyšla v hamburskom nakladateľstve BlinkfUer-Verlag pod názvom Komunisti a sociálni demokrati v Spolkovej republike. V podstate je to záznam rozhovoru s predsedom a podpredsedom komunistickej strany Nemecka Kurtom Bachmannom a Herbertom Miesem, ktorí vysvetľujú niektoré aspekty politiky komunistov, svojho pomeru k sociálnym demokratom a názor na politiku akčnej jednoty. Diskusia o pomere komunistov a sociálnych demokratov — hovorí sa ďalej v predslove — má zmysel len vtedy, ak sa nevedie bez komunistov a proti ním, ale s nimi. Vybrali sme najzaujímavejšie pasáže rozhovoru, ktoré sa týkajú tzv. bonnskej východnej politiky. Schachu Vedenie SPD si želá zmenu v socialistických krajinách. Avšak v mníchuvskom návrhu uznesenia prehlasuje, že zmena v komunistickom poriadku môže „prísť len znútra“. Nepadajú týmto výčitky, že aktívne pôsobí v socialistických krajinách, aby takto urobila zmenu? Bachtnann: Poprední sociálno-demokratickí politici vyhlasovali pri rôznych príležitostiach opak tohto. Vo svojej knihe Koexistencia — prinútenie k odvahe napísal Willy Brandt, že koexistenciu chápe ako metódu „prenikania a transformácie“ v socialistických krajinách. V januári 1970 vyhlásil, Horst Ehmke na jednom zhromaždení vo Viedni, že vedeniu SPD ide o „sociálnodemokratizáciu“ socialistických krajín. Na kongrese socialistickej internacionály v júni 1969 v Eastbourne zdôraznil Herbert Wehner, že antikomunistické strany v exile sa musia použiť ako nástroj na prenikanie do socialistických krajín. Vedenie SPD chce teda aktívne pôsobiť v socialistických krajinách svojou buržoázno pravicovo sociálno demokratickou ideológiou. Tu je jasne vidieť jej úlohu a funkciu v konflikte systémov. Chcel by som však znovu zásadne pripomenúť: pozícia vedenia SPD sa nevysvetľuje len dennými udalosťami, nie je závislá len od toho, či je vo vláde alebo v opozícii V jej politike sa odrážajú — poukázal som na to už na šiestej schôdzi predsedníctva našej strany — nové aspekty vo vzájomnom pomere imperializmu a oportunizmu. Nové aspekty týchto vzájomných vzťahov vyplývajú z toho, že imperializmus je historicky zatlačený do defenzívy. Pomer svetových síl sa zmenil v jeho neprospech. Jeho vnútorné a vonkajšie ťažkosti sa zväčšujú. Sociálna demokracia so svojou širokou základňou v obyvateľstve nadobúda vzhľadom k týmto vývojovým procesom stále väčší význam pre zaistenie panstva a účinnosti imperialistickej stratégie s jej novými taktickými metódami a prostriedkami. Pomocou vedenia SPD sa imperialistické mocnosti usilujú znovu dostať sa do historickej ofenzívy proti socializmu. Odstránenie socialistického poriadku v NDR a ďalších európskych štátoch je práve tak ako predtým cieľom západonemeckého a amerického imperializmu. „Nová východná politika“, ktorú nastolil minister zahraničia CDU Schrôder, sleduje ten istý zámer s prihliadnutím k zmenenému pomeru síl v Európe a vo svete. V deň Brandtovho odchodu do Moskvy písal Vestník spolkovej vlády (10. augusta 1970, str. 1040) o politike dvoch nôh, o „zastrašovaní a ovzduší dôvery“. Ide teda o variant doterajšej politiky NATO. Musíme tiež povedať, že „nová východná politika“ nie je vynálezom vedenia SPD. Vyvinula sa v USA a celkom verejne ju interpretovali. Tak napríklad zahranično-politický poradca vlády USA Brzeziňski napísal (citujem): „Namiesto toho, aby čakali, že sa (Pokračovanie na 2. str..)