Expres, iulie-septembrie 1972 (Anul 4, nr. 27-40)
1972-07-01 / nr. 27
11. júla 1972 TÝŽDENNÍK SVETOVÝCH AKTUALÍT A ZAUJÍMAVOSTÍ Ročník IV. Cena 4 Kči Leto na ďalekom severe KRÁĽ BIELO Nad severnou pologuľou našej Zeme zavládlo leto. Ortuť teplomerov vyskočila nad tridsiatku, dusné páľavy vyháňajú ľudí z miest na kúpaliská, k moru, do hôr ... Vysoko na európskom severe, v oblasti Zeme Františka jozeta — súostrovia sedemdesiatich ostrovov a ostrovčekov, ktoré od rokn 1928 patria Sovietskemu zväzn — jar a príchod leta sú v celkom inom znamení: Skončila sa dlhá polárna noc, konečne je riadne denné svetlo, konečne tróni na oblohe aj slnko, i keď iba zubaté! Ani v „najhorúcejších“ letných dňoch tam ortuť teplomera nevystúpi vyššie ako o dve-tri priečky nad nulou! Ale leto sa tisne aj do Cheisu, malej osady na Zemi Františka jozeía, kde je najsevernejšie geofyzikálne observatórium sveta. Stovka jeho pracovníkov, mužov i žien, zaznamenáva a vyhodnocuje meteorologické údaje, meria intenzitu kozmického žiarenia, špeciálnymi raketami preniká do výšin zemskej atmosféry, skúma magnetické pole okolo našej Zeme a vykonáva ešte dlhý rad ďalších vedeckých úloh. Pracovníci observatória žijú na pokraji ríše večného ľadu a mrazu. Najotužilejší z nich sa kúpu v mori (v dierach, ktoré si vysekali do hrubého ľadu) aj pri 30-stupňových mrazoch. Teraz, keď leto zavítalo aj k nim, pracovníci observatória holdujú vo voľných chvíľach predovšetkým futbalu. Lebo „kráľ Futbal“ je doma aj v polárnych krajoch. Pravda, futbalisti z Cheisu nehrajú v trenírkach a v tielkach, veď teraz na začiatku letnej „sezóny“ je ešte poriadny mráz, no hrajú futbal rovnako zápalisto ako všade inde na svete. Lebo futbaloví nadšenci sveta sú rovnakí — tí, čo hrajú futbal na zelených trávnikoch teplej Európy, j tí, čo naháňajú „koženú“ na zamrznutom, snehom pokrytom ihrisku ďaleko na severe v Cheise ... FRE1E WELT, Berlín V MINULÝCH DŇOCH naša veřejnost lepšie spoznala človeka, ktorý jej síce nebol neznámy, ale znalosti o ňom sa predsa len pohybovali v rovine sprostredkovaných informácií. Bol u nás Fidel Castro, legendárny revolucionár súčasnosti, človek, ktorý zosobňuje búrlivý a strhujúci vývoj na Kube za posledných takmer 20 rokov, ktorý zosobňuje dynamiku a bohatost celého revolučného pohybu v Latinskej Amerike, teda v rozvojovom svete. Stretli sme ho takého, aký žil v našich predstavách podľa rozprávania o ňom, ktoré sme úchytkom zbierali od čias, keď bradáči — barbudos zostúpili z legiend a z hôr Sierry Maestra do ulíc Havany, Santiaga de Cuba, na trstinové polia a do rybárskych osád ako realita a nová epocha kubánskych dejín, ba celej Latinskej Ameriky. Stretli sme ho bezprostredného, veselého i vážneho, pozorne načúvajúceho a vášnivo diskutujúceho v olivovozelehej uniforme, pripraveného kedykoľvek predniesť fundovaný výklad o revolučnom procese súčasnosti na pôde univerzity alebo naskočiť na tank a z jeho veže pomocou rádia a s pripraveným samopalom v rukách viest operáciu proti imperialistickému pokusu o inváziu a zvrhnutie socialistického zriadenia na Kube. Castrova návšteva v Československu na čele delegácie Komunistickej strany Kuby a kubánskej revolučnej vlády bola časťou jeho dvaapolmesačnej cesty po niektorýeh afrických a európskych socialistických krajinách. Je preňho charakteristické, že aj úlohy a ciele tejto cesty si overoval v dialógu s pracujúcimi svojej vlasti. Na tohtoročnej májovej manifestácii v Havaně hovoril o sile a solidarite spoločenstva socialistických krajín, ku ktorému patrí aj Ku- Stretnutie S FIDELOM ba. Zdôraznil veľký podiel pomoci a podpory socialistických krajín na tom, že Kuba bola schopná dlhé roky čelit intrigám a nátlaku imperializmu doslova pod oknami Spojených štátov a v poslednom čase sa jej darí prerážať aj kruh. izolácie a blokády, ktorý uzavrel okolo Kuby americký imperializmus. V tejto súvislosti pripomenul, že by sa patrilo stretnúť s bratmi z európskych socialistických štátov, vyhovieť mnohým pozvaniam od nich. Pravda, to by si vyžadovalo jeho dlhšiu nepřítomnost na Kube, a preto sa spýtal pracujúcich, či súhlasia s jeho viactýždňovou cestou do zahraničia. Niekoľko stotisíc ľudí, zhromaždených na námestí pri pomníku José Marťiho, odpovedalo mohutným: „Sí, Fidél." Vztahy medzi deväť miliónovou Kubou a ostatnými socialistickými štátmi sa začali vytvárat a postupne upevňovat od prvých týždňov príchodu nového režimu k moci. Fidel Castro neraz zdôraznil, že Kube pomohli v tých najťažších chvíľach — pripomeňme si napríklad, že Sovietsky zväz už vo februári roku 1960 prejavil ochotu nakupovať kubánsky cukor, keď Spojené štáty začali obmedzovať jeho nákup, čím chceli vyvinúť tlak na politické zmeny v Havaně. I Československo začalo v tom období odoberať cukor z Kuby. Sovietsky zväz pohotovo zaistil dovoz nafty na Kubu, keď sa jej prúd z blízkych Spojených štátov zastavil. Spolupráca so socialistickými krajinami sa dnes už neobmedzuje iba na takéto „sanitárne" akcie, ale dosiahla úroveň široko rozvetvenej systematickej spolupráce. Táto spolupráca, v rámci ktorej napríklad Sovietsky zväz pomohol Kube vychovať Za desať rokov 17 000 odborníkov, je prejavorn internacionálnej solidarity spoločností budujúcich socializmus, výrazom účinnej pomoci. I vďaka tomu sa upevnilo politické postavenie Kuby v zložitých podmienkach, ktoré vytvára bezprostredné susedstvo so Spojenými štátmi a ich trvalý tlak. Príklad Kuby inšpiroval v Latinskej Amerike pred desiatimi rokmi a inšpiruje aj dnes — už v zmenenej situácii, v zmenenom pomere síl, v ktorom sa výraznejšie prejavujú socialistické sily (Chile/ a antiimperialistické tendencie (Panama, Ecuáaor, Peru atď.). Priekopnícka úloha Kuby v tomto vývoji je nesporná. Za tých niekoľko dní, čo bol F idei Castro medzt nami, sme neraz mali dojem, že ho premáha únava z dlhého cestovania, ale vždy nám dal na to zabudnúť, len čo sa začal rozprávať s ľuďmi. V tej chvíli ožil. Či to bolo v staroslávnom Karolíne, v Nitre alebo na manifestácii v Houštke, všade sa prejavil ako erudovaný, dynamický revolucionár-komunista, skutočný tribún avantgardy. Stretnutia s ním nás utvrdili v tom, že to kubánske Venceremosl (zvíťazímej neplatilo len v časoch priamej americkej vojenskej hrozby Kube, ale má trvalú platnosť pre socializmus nielen na tomto hrdinskom ostrove.., (m/ I