Expres, iulie-septembrie 1973 (Anul 5, nr. 27-39)

1973-07-07 / nr. 27

v 1 TÝŽDENNÍK SVETOVÝCH AKTUALÍT­A ZAUJÍMAVOSTÍ 7. júla 1973 Ročník V. Cena 4 Kčs Odkiaľ brať naftu? KRAJINY ŤAŽIACE ROPU *SI STÁLE VIAC UVEDOMUJÚ SILU SVOJEJ POZÍCIE A OBRACAJÚ SA PROTI FRONTU MONOPOLOV — strana 4 Možnosti neurochirurgie DÄ SA PROGRAMOVAŤ MYSLENIE? MOŽNO UŽ HOVORIŤ O NESMRTEĽNOSTI ČLOVEKA? VEĽKOLEPÉ, NO I DESIVÉ PER­SPEKTÍVY — strana 6 Z PREDKOLUMBOVSKÉHO OBDOBIA NEMÁME TEXTY ANI DOKU­MENTY, ALE SME PRESVEDČENÍ, ŽE EXISTUJÚ. LEN TREBA HĽA­DAŤ, POZORNE ŠTUDOVAŤ VŠETKO, ČO SA ZACHOVALO - strana 14 KEDY ZAČAŤ ŠKOLSKÚ DOCHÁDZKU? AKÉ BUDÚ ŠKOLY? AKO RYCHLE STARNÚ VEDO­MOSTI? — strana 16 Inkovia vôbec nemlčali Ak sa človek má stať človekom PRÍLEŽITOSŤ pre Európu Teraz, keď v hlavnom meste Fínska zasadli za ro­kovací stôl delegácie tridsiatich troch európskych štá­tov, ako aj USA a Kanady, je čas zamyslieť sa nad minulosťou i budúcnosťou. Nad minulosťou, a to iba nedávnou, preto, aby sme mohli správne posúdif je­dinečnosti helsinského podujatia. A nad budúcnosťou zase preto, aby sme si ujasnili, čo môže priniesť eu­rópskym národom a vôbec celému svetu. Najskôr si treba uvedomiť, že po druhej svetovej vojne sa spoločenský vývin najväčšmi urýchlil práve na našom kontinente Nevyšli teda výpočty tých stra­tégov imperializmu, ktorí chceli práve prostredníc­tvom Hitlera a jeho obludnej ideológie spoločenský vývin nielen zabrzdiť, ale vrátiť ho dokonca späť, a to v krajine, ktorá prvá priniesla ľudstvu novú životnú alternatívu, v Sovietskom zväze. Tu niekde je aj zá rodok a kontinuita spomínaných zámerov, odzrkadľu­júcich sa vo vzťahoch na medzinárodnom poli v Eu­rópe, ktorá sa stala bezprostredným a najcitlivejším miestom stretávania sa dvoch rozdielnych spoločen­ských sústav v povojnovom období. Núkali sa dve alternatívy. Buď uznať nemeniteľnost výsledko" druhej svetovej vojny a zmiertt sa s posil­nenou. pozíciou socializmu v Európe, alebo sa pripra­vovať na nové dobrodružstvo s cieľom zopakovať hit­lerovskú výpravu na Východ. V týchto hraniciach sa pohybovalo myslenie severoatlantických stratégov, z neho vyplynul pokus ekonomicky i politicky izolovať socialistické štáty na medzinárodnom poli, s čím ko­rešpondovalo smutne známe obdobie tzv. politiky stu­denej vojny. Ak teda dnes môžeme hovoriť o helsin­skej konferencii, tak to len preto, že socialistický spo­ločenskú poriadok bol schopný odolať tomuto sústre­denému tlaku Odolal ekonomicky i politicky, ba čo viac, prinútil nášho ideologického protivníka zobrať nás na vedomie ako partnera. To je skutočnosť, ktorú si ako prví zo západoeuróp­skych metropol uvedomili v Paríži. Sovietsko-francúz­­ske vzťahy sa stali konkrétnou základňou mierového (Pokračovanie na 2. sťr.) v-í

Next