Expres, octombrie-decembrie 1974 (Anul 6, nr. 40-52)
1974-10-05 / nr. 40
Nijaké tajomstvo! Na viedenských majstrovstvách v plávaní istý novinár poznamenal: „Ak sa niekto chce rýchlo naučiť hymnu NDR, najlepšie urobí, ak navštívi niektoré vrcholné športové podujatie“. Pravdaže, spomínaný novinár to myslel iba obrazne, ale nebol ďaleko od pravdy. Kornélia Enderová, Rosemarie Kotherová, Karla Linkeová a ďalšie reprezentantky a reprezentanti NDR sa vynikajúcimi výkonmi postarali o to, že hymna NDR znela denne niekoľkokrát. Bolo dosť tých, ktorí nechceli uznávať existenciu prvého socialistického nemeckého štátu a nechceli počuť o skvelých výkonoch športovcov NDR. Na hornom obrázku strieľa gól mužstvo NDR, ktoré jediné porazilo NSR na posledných MS. Na obr. vpravo je bazénik, v ktorom začínala K. Enderová. Podrobnejšie sa o tom dočítate na str. 23. Spoveď fajčiara Zrazu všetko išlo veľmi rýchle. Ešte pred štyrmi mesiacmi vyfajčil štyridsať cigariet denne, ale teraz pri prvej cigarete, ktorú si zapálil len čo ráno otvoril oči, začalo ho dráždiť v hrdle a dusiť a potom zistil symptómy, ktoré sa už nedali ignorovať — str. 13 Obete diamantovej horúčky Legendárna oblasť horného toku riek Carrao a Carona je kraj najväčších vodopádov a mimoriadnych nálezísk diamantov; je to oblasť, kde diamanty zdobia korytá horských bystrín — str. 14 Ďaleko i blízko Tolstoj, Dostojevskij, Čechov... odhalili písaným slovom bohatstvo duše ruského človeka; Čajkovskí j, Musorgskij, Rímski j-Korsakov... uchvátili svet hud--%ÍŽ bou a Iľja Jefimovič Repin zasa očaril svet plátnami a právom sa zaradil medzi najväčších majstrov štetca a palety — str. 17 I Po Európe Ázia? Práve v tieto dní sa v uzbeckom Samarkande usku; točnilo jedno zaujímavé stretnutie. Významní politickí a verejní činitelia, vedet , a predstavitelia medzinä- I rodných demokratických organizácií prakticky z ce! Jého sveta si vymenili názory na mier a bezpečnost v Ázii. Stalo sa tak na odporúčanie moskovského Svetového kongresu mierových síl z vlaňajšieho ok- I tóbra, ktorý navrhol túto tému ako „naliehavú úlo\ hu dnešných čias.“ Pochybovat o jej naliehavosti, ■ by znamenalo rýchlo zabúdať a súčasne nebrat do úvahy ohniská napätia, ktoré od juhozápadnej hranice tohto svetadielu až na východ k Tichému oceánu dodnes figurujú na zozname problémov, žiadajúcich si riešenie. A predsa to bola Ázia, ktorá vo svojom protiimperialistickom úsilí a v protikolonialistickom boji stála v prvom šíku svetového vývoja dokonca aj v predstave o budúcnosti, povedzme, na konferencii z roku 1955 v Bandungu. -Oveľa aktuálnejšie je pri tejto príležitosti opýtat sa, do akej miery je projekt mieru a bezpečnosti v Äzii aktuálny, lepšie povedané, reálny. Jeho aktuálnost je podmienená už samotným charakterom súčasného vývoja v medzinárodných vztahoch. Myšlienky mierového spolužitia krajín s rôznym společensko-ekonomickým usporiadaním zakotvili v mysliach stámiliónov ľudí, schopných si uvedomiť dôsledky pustošenia prípadného ďalšieho svetového konfliktu. 1)1 a druhej strane schopných posúdiť alternatívu, ktorá poskytuje nielen mierový život, ale tým súčasne aj demokratický rozvoj činnosti ľudského umu a "úk v prospech pokroku. Tento záujem väčšiny ľudstva prinútil tiež politikov, donedávna ešte upevňuii'ohtäCovanie oa ň. silone) f