Expres, aprilie-iunie 1975 (Anul 7, nr. 14-26)

1975-04-05 / nr. 14

Kto padol v boji za slobodu, neumiera Koncom marca v roku 1945 bolo počuť dunenie diel už aj v Bratislave. Vojská 2. ukrajinského fron­tu pod vedením maršala Malinovského sa nezadrža­teľne blížili. A keď kalendár ukazoval 4. apríla, bola Bratislava slobodná. Táto nielen pre mesto významná udalosť sa stala teda presne pred tridsiatimi rokmi. Rozbúrané domy, mesto bez svetla, bez potravín a bez dopravy to sú iba navonok symbolizujúce znaky, že sa čosi stalo. Tak to býva v každom meste, ktorým prešiel front. Ale každé mesto a teda aj Bratislava sa z týchto počiatočných ťažkostí vystrábilo. Tie totiž obyvatelia pociťovali dosť nástojčivo a pracovali ihneď na ich odstránení. No to, čo nik nemohol spo­čítať, čo nik nemohol zmerať, čo nik nemohol zvážiť a čo napĺňalo srdcia a mysle obyvateľstva, to bolo čosi iné. Sloboda. Po rokoch úsilia, po rokoch boja, po rokoch spolupráce mnohých robotníkov, prostých a učených ľudí s osloboditeľským hnutím, po rokoch, keď sa za túto spoluprácu platila najdrahšia daň, ži­vot, konečne prišla sloboda. Nie sama od seba. Lebo veľké veci sa samy od seba nerodia. Veľké veci, ako je sloboda vlasti, žiadajú svoju daň. Žiadajú svoju krvavú daň. A to najcennej­šie, radosť z oslobodenia, to videl človek v slnečnom meste na tvárach ľudí, ktorí si konečne oddýchli. Prestali noci prežívané v stuchnutých pivničných protileteckých krytoch, keď matky túlili plačúce deti v náručí, tíšili ich a triasli sa o ich osud. A väčšie pospávali s hlavami sklonenými - na tvrdé lavice. Prestali noci strachu či niekto nezaklope na dvere a neodvedie niekoho z rodiny. Pamätníci tých dní tak ľahko nezabudnú na hroby, rozsiate po meste. V malých parčíkoch v meste sa­mom, a] na okolí, sa -roztvorila zem, aby prijala telá tých, ktorých vojnová a pozemská púť sa skončila v meste na Dunaji, v Bratislave. Bolo ich nemálo. (Pokračovanie na 3. str.) Červenoarmejci Foto: KOI,OMAN CÍCH L Nová Bratislava y Fot. MIRO VOJTEK M

Next