Expres, octombrie-decembrie 1975 (Anul 7, nr. 40-52)
1975-10-04 / nr. 40
*SAROČNÍK VII. ■fV 4. OKTÓBRA 1975 / CENA KČS 4,— TÝŽDENNÍK SVETOVÝCH AKTUALÍT A ZAUJÍMAVOSTÍ ■wupi mp»i iiiii|i|ii iiiipi Na úpätí Strechy sveta Ku prameňom modrých vôd Cesta za divou krásou Sand a. čiže hadí strom Darmo hľadáme, hoci už dosť dlho pozeráme do tejto veľkej mapy z rokov prvej svetovej vojny. Niet. A zatiaľ sa náš hostiteľ potuteľne usmieva. Do roku 1918, presnejšie do Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie nenájdete Tadžikistan na žiadnej mape sveta. Napriek tomu, že národ, ktorý už od rokov žil medzi Piandžom a Syrdarjou a ešte východnejšie zatlačený dobyvateľmi až do hôr, ktoré dnes nazývame Strechou sveta — dal ľudstvu Avicennu, Rúdakiho, Firdausiho aj Omara Chajjáma. Sedíme v Dušanbe, v modernej budove Tadžickej Spoločnosti Družby so zahraničnými krajinami, s kolegom po pere N. I. Nasreddinovom, riaditeľom tunajšej odbočky TASS-u, ktorý je živým lexikónom svojej krajiny a najmä jej súčasného rozvoja. Z rukáva sype informácie, o tom, že Tadžikistan je jednou z najjužnejšie položených republík Sovietskeho zväzu, že má 143,1 tisíc km2, z toho 93 pere. sú hory, podľa posledného sčítania 3,443.000 obyvateľov, z ktorých 800 tisíc študuje, že je tu sedem veľkých divadiel, 300 veľkých priemyselných podnikov z 90 odvetví, že so svojimi 33,5 q z hektára je Tadžikistan na prvom mieste na svete vo výnosoch tenkovláknitej bavlny, že deväť agregátov elektrickej základne Nurek, najväčšej hydroelektrárne Strednej Äzii, produkuje 2 mil. v 700 tisíc kWh, že v celom roku 1956 sem prišli dovedna traja turisti a teraz chodí denne 10--12 skupín... a že Dušanbe s okolím chcú zmeniť na „zónu oddychu“, prosto veľkú rekreačnú oblasť, ktorá by sa ťahala až do hôr, lebo človek má právo nielen na prácu, ale aj oddych. A práve to bol jeden z popudov, keď pri voľbe medzi Nurekom a Varzobským údolím sa rozhodujeme pre tú druhú možnosť, pre c$stu na sever, pozdĺž dravej horskej rieky Varzob, čo v preklade znamená bystrá. Cesta za divou krásou hôr Hissarského chrbta, ktorý spolu so Zeravšanským a Turkménským chrbtom prechádza na východe do hlavného masívu Pamíru, prudko stúpa — a sama je zázrakom ľudského úsilia a práce. (Dokončenie na strane 5) Po moste z dúhy * Cisárov štvornohý konzul * S fackou alebo bez nej? * Obete pani móde * Pramene nenávisti * Chorý Amsterdam * Nech sa zdvihne hmla * Požiar desaťročia * Kráľovský porcelán * Ambrose Bierce: Skrotenie zlej kravy * Krížovka, hlavolamy Aká je krajina medzi Piandžom a Syrdarjou? I j I ! j I K víťazstvám rozumu Doplniť politické uvoľňovanie uvolňováním vojenským, to bola vedúca myšlienka hlbokej analýzy predloženej sovietskou diplomaciou plénu jubilejného 30. Valného zhromaždenia OSN. Ako rozprávková Ariad- nina niť má ľudstvo vyviesť z labyrintu neistoty do bezpečia, ktorým môže byť iba trvalý mier na celom svete. Terajšie Valné zhromaždenie OSN stratilo svoj počiatočný slávnostný ráz a všeobecná rozprava na ňom začala skoro prebiehať pracovným tempom. Prejav vedúceho sovietskej delegácie, ministra zahraničných vecí ZSSR Andreja Gromyka, udal rozprave žiaduci konštruktívny tón. Vystúpenia sovietskych delegátov vždy napĺňali atmosféru v hlavnej zasadacej sieni na brehu rieky East River v New Yorku čímsi viac ako púhou zvedavosťou. Lákali predovšetkým konkrétnosťou, podnetnosťou a reálnou analýzou medzinárodnej situácie. Slová sovietskych diplomatov tu vždy pbzorne vypočuli všetci — členovia delegácií i novfnári. televízni a rozhlasoví reportéri. Ich repliky, komentáre a články vždy zrýchľovali pulz sve tovej verejnej mienky. Tohtoročné vystúpenie vedú- j ceho sovietskej delegácie Andreja Gromyka sa však I predsa len akosi vymykalo z bežného rámca. Dikto- I val to nepochybne súčasný rozmach procesu uvoľňo- I vania medzinárodného napätia. Pre Sovietsky zväz bol a ostáva boj za odzbrojenie bezpodmienečnou nutnosťou pre trvalý mier vo svete. Okrem toho neprestal byť neoddeliteľnou súčasťou jeho zahraničnopolitickej línie. Opätovné for- mulovanie požiadavky odzbrojenia si priamo vynútil