Expres, aprilie-iunie 1976 (Anul 8, nr. 14-26)
1976-04-03 / nr. 14
/ Pohyb na juhu Afriky [Dokončenie z í. strany) dňa 11. novembra 1975, sa nevyriešia všetky problémy, nahromadené za niekoľkostoročne) koloniálne] nadvlády Portugalcov. Zápas musel pokračovať, a to v politickej, hospodárskej a Ideologickej oblasti. Situáciu komplikovala skutočnosť, že mladá nezávislá republika okamžite musela čeliť zúrivým útokom žoldnierov zo zahraničia a ich domácim pomáhačom. Rasistickí vládcovia v Juhoafrickej republike, v Rodézii a predstavitelia reakčných imperialistických kruhov v hlavných mestách Západu pochopili nebezpečenstvo, ktoré pre nich hrozí z toho, že nezávislá Angolská ľudová republika chce realizovať politiku medzinárodnej solidarity s bojom pokrokových demokratických síl na celom svete a premeniť Angolu, na pokrokový štát afrického kontinentu, ktorý by bol súčasne mohutným katalyzátorom oslobodzovacieho boja v cele] južnej Afrike. Preto sa opäť opakovali také pokusy medzinárodnej reakcie o zvrátenie vývoja, aké v mnohorakej podobe použili predtým Spojené štáty v juhovýchodnej Ázii, na Kube, alebo v Kongu, kde sa im podarilo v roku 1961 zlikvidovať pokrokové zriadenie pod vedením hrdinu konžského ľudu Patricea Lumumbu — teda použitie žoldnierskych armád. Títo zabijáci, pozbieraní z celého sveta, slúžia lupičským bandám. Využívajú ich aj špionážne centrály. Prostredníctvom týchto platených vrahov si vybavujú účty aj koncerny a monopoly vo večnom vzájomnom boji o čo najvyššie zisky. Profesia platených vrahov je charakteristickým výplodom kapitalistického zriadenia a dokonca je aj polooficiálpym nástrojom štátnej politiky viacerých imperialistických vlád. Svedčí o tom aj fakt, že žoldnieri, ktorí bojovali v Angole na strane rozkolníckyčh organizácií UNITA a FNLA, boli financovaní zo štátnej pokladnice Spojených štátov. Prispievali však aj ďalšie západné vlády — vlna žoldnierov prúdila do Angoly aj z Veľkej Británie, pričom verbovači pôsobili aj v Nemeckej spolkovej republike, vo Francúzsku a vo viacerých iných krajinách. , D.ošlo teda k tomu, že akcie, ktoré imperializmus a rasizmus organizujú na Juhu Afriky proti Angole, Mozambiku, Namíbii a iným oblastiam v tejto, časti Afriky, sú jednou z najhrubších a najbrutálnejších foriem pošliapavania základných noriem medzinárodného práva. V čom je však hlavný dôvod toho, že imperialistické krajiny spolu s rasistickými juhoafrickými režimami režírujú práve žoldnierske akcie proti národnooslobodzovacím hnutiam? Odpoved treba hľadať v tom, že dnes sl úž Imperialistické vlády nemôžu fdovoliť to, čo v minulosti' — otvorené vójéťíský za•'slahnuf proti tým;- čo sa méchcú pbdriád'if diktátu.. Dokonca aj americký Kongres odmietol pripustiť, aby sa pó vietnamskom hazarde dostavilo nové nebezpečné dobrodružstvo Spojených štátov, tentoraz v Angole. Pravda, Fordova administratíva urobila -všetky opatrenia, aby „zefektívnila“ svoju politiku v Angole. Ako napísali nigérljské noviny West African' Pilot, minister zahraničných veci USA H. Kissinger sa pri prejave v Kongrese uchýlil ku klamstvu a ku skresľovaniu faktov, aby ospravedlnil politiku vlády 'vo vzťahu k Angole. Kissinger tvrdil, že Spojené štáty sa vraj až od roku 1961 usilovali o poskytnutie nezávislosti portugalským kolóniám v Afrike! Nie je však tajomstvo, že vláda Spojených Štátov poskytovala bývalému portugalskému fašistickému režimu stálu finančnú pomoc, aby odvrátila oslobodenie jeho afrických kolónií, najmä Angoly. ■Režisérom operácií proti mladej Angolskej republike nevyšli ich zločinné plány. Žoldnierske bandy nedosiahli predpokladané vojenské úspechy, ale naopak, ich porážky potvrdzujú známu skutočnosť, že 'títo gangstri síce vynikajú vo zverstvách proti civilnému obyvateľstvu, prípadné nedostatočne vycvičeným vlastencom, ale keď narazia na odhodlaný odpor, prejavujú sa ako zbabelci. Ich presvedčenie — niekoľko stoviek dolárov — jediné totiž nemožno porovnať s presvedčením tých, čo bránia svoju vlasť, sociálnu spravodlivosť a slobodu. A tak v týchto dňoch, keď vojská Ľudového hnutia za oslobodenie Angoly (MPLA) a zákonnej vlády Angolskej ľudovej republiky neohrozene likvidujú posledné zvyšky zradcovských jednotiek a žoldnierskych kománd smerom k zairským hraniciam, Je jasné, že v najbližšom čase bude možné hovoriť o úplnom stroskotaní plánov o „bleskovom a víťaznom“ ťažení juhoafrických vojsk na angolské hlavné mesto Luandu. Ako nedávno vyhlásil tanzánsky prezident J. Neyrere, angolská vojna nie je vojnou za komunizmus alebo proti nemu. je to pokračovanie za nezávislosť, ktorá sa začala ešte v roku 1961. Afrika preto víta pomoc, ktorú poskytuje angolskému ľudu Sovietsky zväz, ďalšie socialistické krajiny a ostatné pokrokové, sily z. celého sveta K.tomu možno dodať, že nedávna Medzinárodná konferencia solidarity s bojom angolského Tudu, ktorú usporiadali v angolskom hlavnom meste. Luánde, bola vyjadrením mobilizácie medzinárodného úsilia v prospech angolského ľudu bojujúceho za skutočnú nezávislosť. V pozdravnom telegrame konferencii potvrdil generálny tajomník OV KSSZ L. BreŽnev solidaritu Sovietskeho zväzu s ľudom Angoly, s MPLA, so zákonnou vládou prezidenta Néta ako aj so všetkými bojovníkmi za skutočnú africkú nezávislosť. MILAN ŠPANÍR ex#presClSLO 14 1. „Nechcete si sadnúť na mofe miesto ...?“ (Volksstimme) Späť za pôvodné hranice Slzotvorný plyn a streľba zo samopalov nemôže zabrániť demonštráciám Arabov na arabských územiach okupovaných Izraelom i v Izraeli samotnom, ale len znovu odhaľuje pokrytecký charakter koloniálnej a okupačnej politiky Izraelskej vlôdnúcej triedy. Arabské demonštrácie, na jordánskom území okupovanom Izraelom sú namierené proti Izraelskému kolonializmu, proti budovaniu izraelských sídlisk na arabskom území a proti podvodným voľbám, ktorých cielom je dosadiť do arabských miest izraelských a proizraelských predstaviteľov. Vnútorná situácia Izraela sa stále zhoršuje a nezlepšia ju ani jadrové zbrane v rukách Izraelských militaristov. Izrael potrebuje mier, ktorého podmienkou je návrh okupačných jednotiek za pôvodné hranice, uznanie národných práv palestínskeho ľudu a nový kurz, smerujúci na zlepšenie vzťahov so svetovými mierovými silami. DAILY WORLD, New York Politika izolácie V Egypte sa v poslednom čaše robí, všetko, aby sa zmaril 'pokrokový kufz, aký nastúpil bývalý prezident Gamál Abdan Näsír. Vedenie krajiny sa s naži rozvíjať súkromný sektor, čím ohrozuje vymoženosti egyptského ľudu. Ďalším krokom v tomto smere bolo jednostranné vypovedanie sovietsko-egyptskej zmluvy o priatefstve a spolupráci. Tento krok, ktorý znamená zradu národných záujmov, uvítala s veľkým uspokojením tlač Imperialistických štátov. Prezident Anvar Sadat však nie schopný zmeniť chod dejín egyptského fudu. V Egypje te sa proti Sadatqvej .politike vyslovili sily, ktoré žiadajú, aby sa pokračovalo v Náslrovej politike, ktorá zodpovedá skutočným národným záujmom krajiny. Sadatova politika izoluje Egypt od pokrokových demokratických vlád tretieho sveta a privádza krajinu do tábora imperialistov. ATHTHA, Kolombo Sadatovo vypovedanie zmluvy o priateľstve a spolupráci medzi Egyptom a Sovietskym zväzom je yelkým otrasom pre všetkých . Egypťanov, ktorí sa úprimne vyslovujú za rozvoj užších priatelských stykov a spoluprácu so socialistickými krajinami a najmä so Sovietskym zväzom. Sovietsky zväz dôsledne a úprimne podporuje boj za slobodu zotročeného a utláčaného ľudu na celom svete a všemožne rozširuje pomoc v záujme rýchleho hospodárskeho rozmachu chudobných rozvojových krajin. Ak uvážime, aké pevné priatefstvo spája doteraz ľud oboch krajín, nemožno Sadatovo rozhodnutie zrušiť zmluvu so ZSSR a uchádzať sa o priazeň Spojených štátov označiť za múdry krok. PATRIOT, Dillí Čudní priatelia V novej kampani proti tzv. „vnútorným stúpencom vývoja kapitalistickou cestou“ rozvíjajú čínski predáci styky s najreakčnejšími a zdiskreditovanými stúpencami kapitalizmu. Názorne o tom svedčia nedávne návštevy Heatha, Straussa, senátora Jacksona a iných v Pekingu; senátora Jacksona si reakčné americké kruhy celkom mimoriadne vážia. To všetko je v príkrom rozpore s tým, že čínske úrady nepovolili návštevu Michaela McGeheeho, ktorý .chcel Cínu navštíviť ako vedúci delegácie Národného odborového zväzu britských baníkov, ako 1 návštevu francúzskeho komunistického poslanca, ktorý mal byť členom francúzskej parlamentnej delegácie. Cfpski vedúci predstavitelia otvorene vyzývajú na posilňovanie vojenského bloku NATO. V Angole poskytovali podporu rozbijačským: skupinám UNITA a FNLA v ich boji proti skutočným bojovníkom za oslobodenie — MPLA a Angolskej ľudovej republike. V článkoch, najreakčnejšej tlače, ktoré často obsahujú výroky vedúcich západných politických činiteľov, vedú čínski predáci politickú vojnu proti Sovietskemu zväzu. Antisovietizmus ich stavia k najreakčnejším politickým činiteľom dnešných čias. Svojou politikou zaslepeného antisovletizmu sa čínski predáci stavajú do opozície proti ostatným socialistickým krajinám, komunistickým stranám a národnooslobodzovaciemu hnutiu. Odmietajú pokrokové tendencie súčasnosti, čo ohrozuje nielen svetový mier a pokrok, ale 1 čínsky ľud, ktorého životné záujmy vyžadujú, aby sa s touto zhubnou zahraničnou politikou skoncovalo. MORNING STAR, Londýn Odchod Američanov Americká vojenská prítomnosť v Thajsku bola už dávno predmetom kritiky pokrokových a demokratických zoskupení, ktoré v nej videli vážne nebezpečenstvo pre normalizáciu* vzťahov Bangkoku s novými revolučnými vládami v Indočíne. Táto otázka sa stala rovnako závažnou 1 vo vnútropolitickom vývoji krajiny. Voľby, ktoré sa majú konať v apríli, viedli' k aktivizácii pravicových síl spojených s vojenskými kruhmi, ktoré majú v Thajsku veľký vplyv. Konfrontácia pravice s demokratickými silami by mohla viesť k zostreniu situácie, v ktorej by voľby neboli možné. Otázka stiahnutia amerických vojsk z Thajska sa však napriek tomu dočkala vyvrcholenia. Rozhodnutie thajskej vlády o konečnej evakuácií amerických vojsk prišlo po týždennom neplodnom rokovaní, pri ktorom americká strana sa usilovala o vypracovanie nového spôsobu evakuácie. Spojené štáty chceli nechať na území Thajska značnú časť svojich vojsk, ktoré sú umiestené v strategických a výzvedných základniach. Rozhodnutie thajskej vlády, ktorá nesúhlasí s predĺžením pobytu amerických vojsk v krajine, nepochybné prispeje k upevneniu pozitívnych tendencií v juhovýchodnej Ázii po ukončení vojny vo Vietname. Súčasne sa môže stať novým Impulzom na normalizáciu vzťahov Bangkoku so susednými krajinami indočínskeho polostrova. ZYCIE WARSZAWY Hniezda štvania V záujme ďalšieho rozvoja normalizácie situácie v Európe a upevnenia bezpečnosti a spolupráce štátov tohto kontinentu treba zastaviť činnosť štvavých a špionážnych rozhlasových staníc „Sloboda“ a „Slobodná Európa“. Likvidácia týchto pozostatkov studenej vojny by zodpovedala tak normám, medzinárodného-práva, ako 1 normám politickej morálky, ktoré sú obsiahnuté v tretej časti záverečného dokumentu Konferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci. Tieto americké štvavé rozhlasové stanice môžu vysielať ohovárania a dezinformácie len vďaka podpore vplyvných politických síl Spojených štátov a NSR, ktoré vystupujú proti uvoľneniu medzinárodného napätia a usilujú sa o návrat do obdobia „studenej vojny“. V oboch staniciach pracujú rôzni „špecialisti na otázky života v ZSSR“, z ktorých sa mnohí zúčastnili s hitlerovcami na krvavých zločinoch za druhej svetovej vojny. Pracujú tam tiež „nové kádre“ z radov zradcov a emigrantov, vrátane tých, ktorí mali namierené do Izraela, ale teraz sa usadili v západnom Nemecku. Všetky zodpovedné funkcie v oboch štvavých vysielačkách zaujímajú veľmi dobre platení agenti americkej špionážnej služby CIA. Im slúži aj do 1300 buržoáznych novinárov, rôznych „sovietológov“ a zamestnancov pobočných redakcií oboch staníc v Paríži, New Yorku, Ríme a niekoľkých ďalších hlavných mestách kapitalistických štátov. IZVESTIJA, Moskva „Oplátky?“ — „Ano, úplatky!" „Ttei Lockheed?“ — „Nie, CIA!“ (Neues Deutschland) 2 t