Expres, iulie-septembrie 1976 (Anul 8, nr. 27-39)

1976-07-03 / nr. 27

DUCH HELSÍNK A DLH ZÁPADU „Nie v ZSSR. ale na Západe pôsobia faktory, ktoré brzdia turistický ruch“, — hovorí Serge] Nikitin, ve d ú d Hlavnej správy pre cudzinecký ruch pri Rade ministrov ZSSR „Mnohé buržoázne vydavatelstvá sa snažia všet­kými spôsobmi zabrániť tomu, aby sa verejnosť v zá­padných krajinách zoznámila s najlepšími dielami našej literatúry“, — konštatuje B-oris Stukalin, pred seda Štátnej komisie pre prácu s vydavateľstvami, polygrafiou a knižným trhom pri Rade ministrov. „Za posledné dva roky sa v našich kinách premie­talo 10 nových amerických filmov, 3 anglické, 14 francúzskych, 7 talianskych, pričom nepočítame staré filmy. Avšak sovietske filmy, aj keď ich do západ­ných štátov zakúpili, neboli premietané na plátnach kín“, — poznamenáva Filipp Jermaš, predseda Štát­nej komisie pre kinematografiu. Fakty a iba fakty Ak zozbierame fakty z besied s vedúcimi rôznych sovietskych ministerstiev, môžeme sa presvedčiť: ZSSR je rozhodne ďalej ako Západ v rozširovaní spo­lupráce v humanitnej oblasti. A toto, má dávne tra­dície, ktoré vznikli oveľa skôr, ako sa v Helsinkách zavŕšili rokovania. V povojnových rokoch v ZSSR vydali asi 7000 diel amerických spisovateľov, šesťtisíc francúzskych, 1500 anglických, približne 1000 talianskych ... V tom istom období v USA a Anglicku vydali 500 diel so­vietskych autorov, v Taliansku 400, vo Francúzsku 600. Pritom naše náklady sú oveľa vyššie: celkove je to viac ako 600 miliónov exemplárov. To isté možno povedať o Inej dôležitej sfére vý­meny —• filme. Každý 6.-7. film na plátnach ZSSR je západný. Filmy všetkých socialistických štátov však predstavujú iba 1/20 uvádzaných filmov na Západe. „Každý rok kupujeme a uvádzame do kín1 60-— 70 filmov zo socialistických krajín a 50—60 z kapita­listických,“ — hovorí Filipp Jermaš. „V roku 1973 bol týždeň sovietskej kinematografie v New Yorku, Los Angeles, San Franclscu, Washingtone. Dostat sa do preplnených sál bolo veľmi ťažké, ale aj napriek to­mu naše úspešné filmy sa do amerických kín nedo­stávajú.“ „Treba uviesť, že ..vedenie Americkej asociácie fil­mových podnikateľov zaujíma viac problém, ako za­brániť premietaniu sovietskych filmov v kinách USA, ako možnost rozšírenia spolupráce v oblasti kinema­tografie,“ — pokračuje Filipp Jermaš. Tento záver možno rozšíriť a] na ostatné krajiny na Západe. Diváci týchto krajín sú veľmi zle infor­movaní o sovietskej kinematografií: jej produkciu ignorujú aj orgány tlače. Pritom západné filmy, kto­ré boli zakúpené, do Sovietskeho zväzu, sa pravidelne recenzujú v ústrednej ! miestnej tlači, v takých ma­sových časopisoch ako sú „Sovietsky ekran“, „Sput­nik kinozretefa“, „Kinonedefa“. Televízia? Podfa údajov UNESCO, Intervízia využíva (Pokračovanie na 2. str.) INTEGRÁCIA — NASA *TLA (n.) Vzájomný prospech Uf t*km«r tri desaťročia, ktorá pr#­­*11 od utvoreniu Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, teda medti­­národnej organizácie hospodárskej spolupráce nového, vyáSieho typn, srt dôkazom, že existencia RVHP prl­­iiáža vzájomná výhody a prospech pre všetky Členská štáty. AJ preto dnes už možno povedať, že ekono­mická integrácia bratských socialis­tických štátov je vysoko flčinným systémom, oprávnene považovaným za najdynamickejšiu časť svetovej ekonomiky. Tento fakt je zároveň aj výrazom nesporných prednosti socialistického spoloCenskáho systé­mu pred kapitalistickým. (PnkmfioTsnl* na I. atr ) L Z o! isahu: Z. Jurjev: C pin í pre** iripna * čo sa deje nad La Piatou * Malé morské potvory * Starý muž a oheň * Televízia pripra­ vuje zázraky * Z pašeráckeho prístavu letovisko * Temná mi­nulost* dobromyseľného človeka * Zrna z juhoafrickej savany * Po stopách tatranských kuriérov * Hudba - duša a srdce národa program perspektív Život v západných krajinách, dnes viac ako kedy­koľvek predtým charakterizuje Inflácia a nezamest­nanosť, neustále zhoršovanie sociálnych podmienok a životných perspektív státisícov, ba miliónov ľudí. Krí­za, ktorú samotní buržoázni politici a novinári ozna­čujú za najhlbšiu v posledných desaťročiach, neustu­puje. Práve naopak — napríklad v Nemeckej spolko­vej republike očakávajú nové veľké zvyšovanie cien potravín, okrem iného a] v dôsledku jarného sucha. Veľká Británia je svedkom veľkých štrajkov študent­skej mládeže, učiteľov a ďalších kategórií pracujú­cich. Spojené štáty stále znižujú rozpočet na sociálne účely — Inak by nemohli udržovať na stále vyššej a vyššej úrovni vojenské výdavky. To sú len niektoré príklady, vymenovať by sme ich mohli oveľa viac, kto­ré tvoria mraky na letnej oblohe v kapitalistických krajinách. Socialistické štáty vonkoncom nemajú podobné problémy. Na nedávnej sérii zjazdov komunistických strán v týchto krajinách zbilancovali dosiahnuté vý­sledky, a boli to výsledky dobré, a rozpracovali smer­nice plánov ďalšieho rozvoja socialistickej spoloč­nosti. Aj celá naša vlasť v prvej polovici tohto roku žila v znamení príprav na rokovania-XV. zjazdu KSČ, kto­rý zhodnotil úspechy, ale poukázal aj na nedostatky, prípadne nevyužité možnosti v našej práci a vytýčil nové úlohy, a to pre komunistickú stranu a pre celú našu spoločnosť. Pritom však cesta, ktorou naša strana a spoločnosť počas posledných piatich rokov prešla, nebola práve najľahšia. Bolo nevyhnutné postupne prekonávať dô­sledky hlbokej krízy v strane i v spoločnosti. Riešili sa a naprávali mnohé deformácie v politickom a hospodárskom živote. V oblasti myslenia v časti na­šich občanov bolo treba zviesť nemalý politický a ide­ový zápas o výchovu nového socialistického človeka. Bolo treba čeliť silnejúcej ideologickej diverzii me­dzinárodnej reakcie, ktorá sa snažila a aj snaží narú­šať pozitívny rozvoj mierových procesov a spoločen­ského pokroku. Tento rozvoj nastal predovšetkým zásluhou jednotného úsilia krajín socialistického spoločenstva. XV. zjazd KSČ však mohol konštatovať kladný vý­sledok tohto zápasu, ktorý sa najvýraznejšie odzrkad­lil vo vzťahu našich ľudí k politike komunistickej strany, a to cez ich obetavú prácu. V období minulej päťročnice sa venovala prvoradá pozornosť zvyšova­niu životnej úrovne ľudu a celej spoločnosti. Piata (Pokračovanie na'2. strane)

Next