Expres, ianuarie-martie 1977 (Anul 9, nr. 1-13)

1977-01-01 / nr. 1

NOVÝ DEŇ, NOVÝ ROK \ V Moskve, Kyjeve, Leningrade sa ešte len priatelia schádzali na silvestrovskú oslavu — a na Čukotke či sovietskom Ďalekom východe už vítali nový deň. Prvé ráno roku 1977. Rozloha bratskej krajiny je naozaj obrovská. Od východu na západ desaťtisíc kilometrov, celé štvrtina obvodu zemegule, zo severu na Juh tiež úctyhodných pär tisíc kilo­metrov. Slnko tu doslova nezapadá, ča­sový rozdiel je pekných pár hodín. Ale či na východe v Prímorskom kraji alebo pri západných hraniciach v oblasti Ka­­liningradu, rytmus a ciel ľudských čl­nov a práce je rovnaký. Nový rok je druhým v desiatej päť­ročnici. V päťročnici, ktorú charakteri­zujú veľké ciele a vysoké nároky. Kaž­dé percento vzrastu v nej, každý deň, hodina i minúta má o 40 percent vyš­šiu hodnotu, než rovnaký úsek v minu­lej päťročnici. Za jediný deň sa dnes v Sovietskom zväze v priemysle vypro­dukuje hodnota o 500 miliónov vyššia, než v uplynulej päťročnici. Súčasný pracovný deň, to je viac než jeden a tri štvrte miliardy rubľov. Iba pre ná­zornejšiu predstavu: s takouto investí­ciou sa dá postaviť do 190 tisíc troj­izbových bytov. Pod rukaim sovietskych ľudí v každom momente vznikajú ne­smieme hodnoty. Na Ďalekom východe Zastavme sa na chvíľu tam, kde me­dzi prvými vítali rok 1977. Na Ďalekom východe, v Prímorskom kraji, v Amur­skej oblasti. Tu vyrastá jedna z najpo­zoruhodnejších stavieb sovietskej sú­časnosti. Zejská hydrocentrála, ktorá bude patriť medzi desať najvýkonnej­ších vodných elektrární sveta. To však nie je vôbec jediné, čím sa právom hrdla jej budovatelia, je tiež prvou hy­­droelektrárňou na svete, stavanou na večne zamrznutej pôde. Jej prvá turbí­na, špeciálne skonštruovaná leningrad­skými odborníkmi, už začala dávať energiu koncom predminulého roku. Po dokončení bude výkon elektrárne sko­ro jeden a pol milióna ktlowattov. Rieka Zeja pramení vysoko v horách Stanového chrbta, rúti sa dolu, preko­ná nadmorskú výšku 2500 metrov, kým sa vleje do Amuru. Energicky pretína skalnaté hrebene, preto aj dostala svo­je meno: Zeja znamená v reči Evenkov ostrie noža. Túto temperamentnú krá­savicu skrotili priehradou, ktorá je no­vátorská svojím riešením. Vysoká 115 metrov, na prvý pohľad vôbec nie mo­hutná, skôr štíhla — ale súčasne pev­ná, aby udržala nápor umelého mora. Bude to jedna z najrozsiahlejších vod­ných nádrží krajiny, rozloha štvrť mi­lióna hektárov, objem 70 miliárd ku­bických metrov vody. Stavba sa už chýli k finišu, budovatelia však hned myslia na dalšiu etapu ďalekovýchodnej šta­fety. Bude to Burejská hydrocentrála, ešte viac na východ na dalšom prítoku Amuru, koruna jej priehrady sa zdvihne o tridsať metrov vyššie než hrádza na Zejl. To všetko je iba súčasť mnohého, činí sa môže chváliť Ďaleký východ v tomto čase. Pre novinárov na XXV. zjazde KSSZ patrilo medzi veľmi zaujímavé zá­žitky stretnutie s delegátmi Prímorské­ho kraja. Sympatický a energický prvý tajomník straníckeho výboru Viktor Lo­makin hovoril o veľkej budúcnosti tejto časti krajiny, o ohromnej pomoci, akú odvšadiaľ dostáva. Kľúčový význam má budovanie Bajkalsko-amurskej strály, okolo ktorej sa formuje magi­celý územno-priemyslový komplex. Energiou ho bude zásobovať aj Zejská a Burej­ská elekráreň. Železnica a ľudia vstu­pujú do predtým nedobytých oblastí, ukrývajúcich nesmierne prírodné bo­hatstvá. Pod rukami človeka tento kraj dostáva novú tvár. Sibírske perspektívy Budovanie územno-priemyslových komplexov má v Investičných zámeroch desiatej päťročnice ZSSR kľúčové mies­to. Už sám ich názov napovedá, že nejde o ojedinelé objekty, lež logické prepojenie viacerých. Vyrastajú na mie. stách, kde sú veľké zdroje energie a su­rovín, ide o mohutné, na seba nadväzu­júce cetky a každý má svoju osobitnosť. Nie náhodou najviac a najväčšie vzni­kajú na východ od Uralu, kde sú obrov­ské prírodné zdroje. Jedným z takýchto celkov je východcr­­sibírsky, s centrami v Bratskú a Usť- Ilimsku. Meno Bratsk je dostatočne zná­me. Vodná elektráreň, donedávno naj­väčšia na svete — kapacitou ju pred= stihla Krasnojarská, ročnou výrobou však Bratskej hydroelektárni ďalej patrí prvenstvo. Drevospracujúci kombinát a závod na výrobu hliníka, oba roz­mermi í technikou tiež na svetovej špičke. A ďalej na sever po Angare Usť­­lllmsk. Priehrada — takmer dvojník Bratska. Komplex na spracovanie dre­va, jeho časť, celulózka je spoločnou stavbou RVHP. Začína rásť Bogučanská elektráreň, veľké možnosti sľubujú no­voobjavené zásoby železnej rudy v tej­to oblasti. Nemožno hovoriť o východnej Sibiři a nespomenúť ďalší komplex, Sajanský. Množstvo závodov sa bude opierať í> energetickú základňu, ktorou bude najväčšia elektráreň sveta, rastúca na rieke Jenisej. Ale nemenej významný je Zépadosibírsky ňzemnopriemyslový komplex. Tu treba hovoriť predovšet­kým o rope, zemnom plyne, chémii. Tumenskí naftári majú rozhodujúcu zá­sluhu, že Sovietsky zväz si ešte upevní svetové prvenstvo v ťažbe ropy. Na se­vere tejto oblasti sú tiež najväčšie lo­žiská zemného plynu na našej planéte, aj v tvrdých prírodných podmienkach ich využívanie úspešne napreduje. Jed­no s druhým znamená ideálne podmien­ky pre chémiu. Kombinát pri Toboľsku bude jednou z najväčších stavieb nové­ho obdobia. Pre porovnanie: investície Základňa spolupráce Hoci sa právom veľa hovorí o vý» chodných oblastiach Sovietskeho zväzu, nijako nie sú vyčerpané ani možnosti preduralských častí. Tu sa odohrávajú člny, ktoré majú pre nás znásobený vý­znam. Sú dôležitou základňou spolu­práce socialistických krajín. Orenburg leží pri južných úpätiach Uralu, na hranici medzi Európou a Áziou. Pod tunajšími stepiam! ležia obrovské zásobý zemného plynu, ledný z najväčších na zemeguli. To je báza pozoruhodného spoločného projektu krajín Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Ktože by nepočul o plynovode z Orenburgu, smerujúcom k západným hraniciam Sovietskeho zväzu? Budujú ho spojenými silami bratské krajmy a im všetkým bude slúžiť orenburské bohatstvo. Najzápadnejším územno-priemyslo­­vým komplexom v tejto päťročnici Je Kurská magnetické anomália. Na roz­ľahlej ploche tu všade máte nehlboko pod nohami najväčšie ložiská železnej rudy, aké človek pozná. Dve veľké po­vrchové bane, Lebedinské a Michajlov­­ské, prudko zvyšujú ťažbu. A nie iba to. Ďalej sa rozširujú závody na prvot­né spracovanie rudy, pri Starom Oskole položili základný kameň mohutného me­talurgického kombinátu. Opäť môžeme hovoriť o spolupráci socialistických krajín. Obohacovanie železnel rudy sa bude odohrávať na základe účasti čle­nov RVHP a keď aj my budeme dostá­vať nie rudu, ale už jej koncentrát, má to pre dopravu i priemysel veľmi efek­tívny prínos. To všetko, o čom sme hovorili, patrí medzi významné kroky sovietskeho hos­podárstva v tomto roku, v novej päťroč­nici. Bohatstvá prírody dostávajú nové rozmery, nové hodnoty prácou ľudských rúk. Nemožno ju hádam ani krajšie oceniť, než slovami Leonlda Brežneva na XXV. zjazde KSSZ: „Každé ráno začínajú desiatky milió­nov ľudí svoj ďalší najobyčajnejší pra­covný deň: stavajú sa k obrábacím stro­jom, fárajú do baní, vychádzajú na Do­le, skláňajú sa nad mikroskopmi, vý­počtami a grafmi. Iste nepremýšľajú o veľkosti svojej práfce. Ale práve oni plnia pokyny strany a pozdvihujú so­vietsku krajinu k novým a novým výši­nám pokroku. A keď nazývame naše obdobie obdobím veľkých činov, vzdá­vame hold tým, ktorí ho takým urobili — vzdávame hold pracujúcemu ľudu.“ Miloš Nemeček 6udú predstavovať zhruba dvojnásoboK takého gigantu ako preslávená auto­mobilka KAMAZ. e x pr es ČÍSLO 1 I

Next