Expres, iulie-septembrie 1977 (Anul 9, nr. 27-39)

1977-07-02 / nr. 27

2. JÚLA 1977 ROČNÍK IX. / CENA KčI 4,— TÝŽDENNÍK SVETOVÝCH AKTUALÍT A ZAUjÍMAVOSTÍ VODA BOĽAVA... Rok čo rok sa odvažujú mnohí neplavci do hlb Sích vôd a nejeden z nich na to dopláca životom Záchrancovia topiacich sa nepoznajú strach z vo rij\ ale pri pohľade na Športový výstroj, s ktorým sa neplavci odvážia daleko od brehu, ich zalieva priam pocit úzkosti. Dôvodom na strach sú zá­znamy uvedené v policajných správach. Niekoľko z nich: Osemročný chlapček sa utopil v jazere, keď spadol z nafukovacieho matraca. Deväťročná Kristína sa uto­pila, keď chcela preplávať šesťdesiat metrov široké bág­­rovlstko. Jedenásťročný chlapec sa prevrhol s nafukovacím člnom asi sto metrov od bre­hu. Nemohli ho už zachrániť. Tri príklady, ktoré varujú! V každom z nich zohral ne­malú úlohu práve športový výstrel neplavcov Nafukova­cie kolesá, gumené zvjerat­­ká, matrace či člny — to všetko vyzerá celkom neškod­ne, a predsa prináša smrtel­né nebezpečenstvo. Nie ná­hodou Ich plavčíci nazývajú „pomôckami na utopenie“. Klaus Barnltzke z polície v Essene hovorí: „Vyše päť­sto tud prichádza ročne o ži­vot len preto, že sa spolieha na tieto športové pomôcky.“ A Dietmar Frnhberg pouka­zuje na to. že práve ,,pomôc­ky“ pre neplavcov ako napr. dýchacia trubica, potápačské okuliare a plutvy sú na mno­hých kúpaliskách zakázané práve z bezpečnostných dô­vodov. Iste, tento športový výstroj je pre dobrých plavcov cel­­koo. bezpečný: Im sa totiž nestane nič, ak z mokrého matraca skočia hoci aj do hlbokej vody. Podta názoru odborníkov je však len malá časť kúpajúcich sa dobrými plavcami. A práve tí ostatní, slabí plavci a neplavci, sa radi spoliehajú na spomínané športové potreby. Dôverujú im. Sú presvedčení, že sa s nimi môžu bezstarostne há­dzať do vody. hoci aj hlbokej, čím sa stávajú kandidátmi smutnel rubriky utopených Možno používate al vy vaše detí tieto športové po­a treby. A azda ani neviete, akému veľkému nebezpečen­stvu sa pritom vystavujete. Niekoľko kilometrov od pobrežia Pri morskom pobreží, na riekach a jazerách sú .kapi­táni nafukovacích matracov“ postrachom. S naivnou od-vahou všetkých nevedomých sa púšťa rok čo rok viac ne= plavcov do hlbokej vody, ktorá pre nich znamená čas­to záhubu. Na mori ich môže vietor alebo morský odliv od­niesť až niekoľko kilometrov od pobrežia, a keď Ich po­tom hladá pobrežná hliadka, obyčajne sú už matrace prázdne. Na riekach a jazerách mô­že nafukovacie matrace pre­vrátiť silný vietor. Veslovať za nákladnou loďou alebo motorovým člnom je mimo­riadne nebezpečné. Buď ich prevrátia vlny, ktoré plavidlá (Dokončenie na str. 10) Cestujeme s Expresom - 3. kolo našej súťaže str. 24 Kto chce niečo urobiť str. 5 Dok ári a filantropi str. 5 Holandská tulipánománia str. 7 Kvapka slnka v laserových lúčoch str. 9 Zajatec v krajine Tubobov - nový seriál str. 11 ^ Japonsku nekvitnú len sakurv str. 17 Boris Pilňak: Dujú vetry od mora str. 20 Rokovanie v Zámok Ramboulllet za takmer štyri­sto rokov, čo stoji neďaleko Paríža, mohol by vyrozprávať všeličo z fran­cúzske] histórie. V poslednom čase sa stal miestom dôležitých medzinárod­ných stretnutí. Nepochybne medzi naj­významnejšie sa zaradia rokovania, ktoré v Ramboulllet počas svojej náv­števy vo Francúzsku viedol Leonid Brežnev. Začali sme minulosťou tohto zámku. Návšteva najvyššieho sovietske­ho predstaviteľa však smerovala naj­mä do budúcnosti. Išlo v nej o ďalší rozvoj a perspektívy sovietsko-francúz­­skych vzťahov, ale aj vývoja v Európe a na celom svete. Návšteva generálneho tajomníka ÚV KSSZ a predsedu Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR sa stretla s veľkou me­dzinárodnou pozornosťou. Už aj preto, že išlo o prvú zahraničnú cestu po zvolení súdruha Brežneva do najvyššej štátnej funkcie. Ohlasy z celého sveta sa zhodil v tom, že táto voľba bola vy­jadrením zásluh a autority Leonida Iľjiča Brežneva vo vnútornej 1 zahra­ničnej politike strany a štátu Prvá cesta práve do Francúzska má v tomto Rambouillet zmysle v sebe aj kus symboliky. Meno Leonida Brežneva je s politikou uvoľňovania pevne spojené a mierového spolužitia medzi štátmi spoločenským zriadením. s rozličným Významným prvkom v tomto úsilí boli práve soviet­­sko-francúzske kontakty a od nich, rovnako ako od ďalších závažných iniciatív, sl významný osobný prínos L. Brežneva nemožno odmyslieť. V rokovaniach s francúzskym prezi­dentom Glscardom d’Estaingom i pri ďalších príležitostiach obe strany zdô­raznili záujem pokračovať v doteraj­šom smere vzájomných vzťahov a ešte ich prehlbovať. To, čo sa už doteraz dosiahlo, môže naozaj slúžiť ako prí­klad pre styky medzí krajinami s roz­dielnym spoločenskom systémom. Kon­krétne v hospodárskej a vedecko-tech­nickej oblasti. Nielenže sa dynamicky zvýšil vzájomný obchod, ale možno uviesť aj viaceré veťml pozoruhodné spoločné akcie — medzí nimi aj v ta­kých náročných odvetviach, ako je kozmický výskum čl mierové využlva­(Dokončenie na Z. strane)

Next