Expres, octombrie-decembrie 1978 (Anul 10, nr. 41-52)
1978-10-07 / nr. 41
Týždenník svetových aktualít a zaujímavostí Náčelník z granitu str. 2 Keď je žiarivý Hélios neláskavý str. 7 Vždy vyhrava bankár str. 10 Statisíc stratených osob str. 11 V drôtenej klietke cez Atlantik str. 13 Sama proti púšti str. 14 Vyliečime mníchovský syndróm? str. 16 Husle iba pre virtuózov str. 19 Sinclair Lewis: Pán a pani Romeo str. 20 SVIATOK ĽUDU NDR Nemecká demokratická republika oslavuje 7. októbra štátny sviatok. Pred 29 rokmi, 7. októbra 1949, sa zišlo 330 členov Nemeckej ľudovej rady, aby prijali návrh zákonov o utvorení Ľudovej komory a vlády Nemeckej demokratickej republiky. Založenie NDR bolo začiatkom novej éry nemeckých dejín. Pod vedením Jednotnej socialistickej strany Nemecka sa začali uskutočňovať ciele a ideály nemeckého robotníckeho hnutia. Občania NDR sú plným právom hrdí na to, čo dosiahli za uplynulých 29 rokov. Po ničivých zásahoch druhej svetovej vojny vybudovali a obnovili tisíce miest a obcí. Na snímke ADN záber zo stredovekého mesta Quedlinburg. Je to ako v živote človeka. Čas plynie ako voda a ani nezbadáš, ako zosiveli vlasy, zvráskavela tvár a pristihneš sa, ako sa zamýšľaš nad tým, na čo ti ešte zvýšia sily, aby si mohol zavŕšiť predstavy, ktoré boli tvojím celoživotným snom. Určite tu dominuje biologický faktor. No podmienky, v ktorých človek svoje predstavy vytvára a najmä ich realizuje, sú prinajmenšom rovnocenné, neraz určujúce. Stačí pripomenúť posledných tridsaťtri mierových rokov. Bola to príležitosť nielen pre jednu generáciu. Dodnes je práve z tohto hľadiska priam našou povinnosťou kvôli životným podmienkam možno práve tých, čo sa dnes narodili, aby sme im zaručili aspoň takúto mierovú príležitosť. Možno, že nie všetci si uvedomujeme, aká je dnes na to priam zrelá doba. Dozrela v rozvíjajúcich sa podmienkach mierového spolužitia, ktoré i ked zakorenilo v mysliach ľudí súčasnej civilizácie, v medzinárodnej praxi naráža na celý rad úskalí a prekážok. Sú objektívnym, prejavom ešte stále vplyvných odporcov zmierňovania medzinárodného napätia, potom samotného systému imperializmu a napokon dôsledkom ideologického boja dvoch protichqdných společenskoekonomických formácií. Hocako teoreticky to znie, je to zobrazenie súčasnej zložitej situácie vo svete, v ktorej sa v podmienkach nukleárneho veku rozvíja doslova historický zápas medzi životom a smrťou. Životom, ktorý aj tak rozvojom civilizácie musí riešiť stále náročnejšie a naliehavejšie úlohy výživy, zdravia, chudoby a životného prostredia na našej planéte. Niekedy má človek pocit, že sa všetky problémy ani vyriešiť nedajú. A predsa, ľudstvo v podmienkach vedeckotechnickej revolúcie, ak usmerní svoje úsilie a tvorivé schopnosti v prospech života, je schopné vyriešiť i tie najzložitejšie otázky. Vytvoriť pre to predpoklady znamená však prebudovať celý medzinárodný systém vzťahov v politickej, ekonomickej i kultúrnej oblasti na zásadách celkom nového typu. Doteraz ich najreálnejšie vyjadreným predobrazom je Záverečný akt z Helsĺnk, ktorý vlastne po prvý raz aj de jure vyjadril zmenený pomer síl vo svete v prospech socializmu. Vyjadril príležitosť národov celého jedného kontinentu spoločnými silami nielen odvrátiť nebezpečenstvo nukleárnej katastrofy, ale načrtol aj cestu, ako zabezpečiť trvalý mier a vzájomne výhodnou spoluprácou pustiť sa za pasy so všetkými problémami súčasnej civilizácie. I keď je naozaj krátky čas na zásadné hodnotenie, i keď predstavy mnohých - politikov i prostých ľudí sa možno nesplnili, faktom zostáva, že je to cesta rozumu, na ktorej však nesmie chýbať dostatok dobrej vôle a úprimnosti. Svet je v súčasnom období, možno povedať, priamo v kulminačnom bode skúšky dobrej vôle a úprimnosti tých najzodpovednejších, čo sa netýka len Sovietskeho zväzu a Spojených štátov, i keď sú osou mechanizmu uvoľňovania. Posledné washingtonské zasadanie rady NATO a jesenné manévre tohto paktu v západnej Európe, čomu predchádzala propagandistická kampaň o „sovietskej hrozbe“, pripomína naozaj vrchol ľadovca, ktorý, ak sa tomu včas nezabráni, môže nielen ochladiť, ale doslova zmraziť medzinárodnú klímu. L. I. Brežnev o tom hovoril iba nedávno pri svojej návšteve v Baku takto: „Hlavnou príčinou jej (situácie) zostrenia je neochota krajne neústupných imperialistických kruhov zhodnotiť triezvo terajší pomer síl vo svete, úplne nereálne a pre mier nebezpečné zámery týchto kruhov dosiahnuť vojenskú prevahu nad socialistickými krajinami a diktovať im vlastnú vôľu.“ Práve v tieto dni uplynulo štyridsať rokov od mníchovského diktátu, ktorý stál ľudstvo v konečnom dôsledku desiatky miliónov ľudských životov a nevyčísliteľné materiálne škody. Už v čase nástupu Hitlera k moci v Nemecku bol na programe dňa celkom reálny projekt kolektívnej bezpečnosti v Európe. No „spojenci“ Československa na Západe rozhodli o nás a bez nás, i keď za významného prispenia našej buržoázie, že sa staneme prvým sústom ťaženia fašizmu na Východ. Zmarili príležitosť, ktorá sa už nikdy nevráti, čo právom možno označiť za zločin proti ľudskosti. Pripomeňme si, ako vtedy Londýn nadšene vítal Chamberlaina po návrate z Mníchova ako „mierotvorní.“ Nechceme to porovnávať so situáciou, keď sa v tieto dni vrátil do Káhiry z Camp Davidu egyptský prezident Sadat. Bez toho, aby sme skúmali úprimnosť spontánneho prejavu más všeobecne, faktom zostáva, že predstava mieru, a najmä tam kde je najviac ohrozený, je nesporne príjemná. A to sú chvíle, keď politické manipulovanie má možnosť uplatniť sa zvlášť výrazne demagogicky. Je to však iba dočasný jav, lebo po opadnutí nadšenia treba odpovedať na otázku: na koho účet a za akú cenu? Naša súčasná príležitosť je zvýhodnená morálnym obsahom cieľov zahraničnej politiky socialistického spoločenstva, ktorý spočíva v jednoduchej formulácii - chceme trvalý mier pre všetkých, spoluprácu v partnerskom rovnoprávnom vzťahu. Avšak chcieť trvalý mier, to neznamená len hlasovať za rezolúcie a podpisovať zmluvy, ale znamená zastaviť preteky v zbrojení, začať aktívny odzbrojovací proces. Slovom, likvidovať materiálnu podstatu vedenia vojny. Je to nielen logické, ale aj morálne. To sa týka najmä súčasného sovietsko-amerického dialógu o obmedzení útočných strategických zbraní a všetkých možností zastaviť včas hroziace, ešte šialenejšie, nové kolo zbrojenia. Narušenie súčasnej, historicky vzniknutej, rovnováhy vo vojenskej materiálnej oblasti je pre mier rovnako nebezpečné, ako dovoliť narušenie politického pomeru síl. Na 33. Valnom zhromaždení OSN preberá 150 členov 131 bodov programu. Z roka na rok pribúda počet bodov, ale aj tak stále dominujú tie najprioritnejšie, i keď odporcovia uvoľňovania by ich radi utopili v bohatej diskusii o všeličom inom. Pre ľudstvo ako celok, v záujme života a zabezpečenia relatívne najoptimálnejších podmienok človeka je rozhodujúcich práve tých 16 bodov o odzbrojení. Ony sú kľúčom k riešeniu všetkých ďalších i tých najzložitejších problémov. Je naozaj najvyšší čas. Sovietska diplomacia nič nezanedbala. Naväzuje so svojou bohatou komplexnou predstavou o odzbrojení na nedávne mimoriadne zasadanie VZ OSN. Socialistické spoločenstvo má teda dokonalé politicko-morálne zázemie, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj naša vlasť. E. Merkl CAS SA NIKDY NEVRACIA ý