Gardista, november 1940 (II/44-68)
1940-11-01 / nr. 44
Ročník II, číslo 44 Hlavný redaktor MILO URBAN Bratislava, piatok i. novembra 1940 Gardistovi na cestu Dr. Vojtech Tuka Od 6. októbra 1938 do 30. júla 1940 a najmä od 14. marca 1939, keď sme už mali samostatný štát, náš verejný život vyčerpával sa hľadaním programu, ciest, pracovníkov. Programu, ktorý mal spojiť autonomistov a neautonomistov, katolíkov a evanjelikov, roľníkov, robotníkov, remeselníkov, úradníkov, kňazov, dôstojníkov a študentov v sústavnej národnej práci. Ciest, spôsobov ako zlepšiť hmotné postavenie slabých vrstiev, a to nie ako cieľ o sebe, ale ako podklad pre oddanú, s radosťou a hrdosťou konanú prácu za uznanlivý národný celok. Pracovníkov, ktorí nielen z povolania za odmenu konajú — hoci statočne a svedomité — prácu, ale obetavo, lebo obetovať sa, to je stupňovaním hodnoty svojho života. Ani po 6. októbri 1938, ba ani po 14. marci nebolo toľko nadšenia, sebavedomia a uľahčenia v národe, ako po 30. júli, keď prvý raz odznelo z úst tisícov a tisícov Slovákov národné krédo: slovenský národný socializmus. Ako by národ bol našiel seba, ako by si bol až vtedy uvedomil, čo vlastne chce, precítil, že už má poslanie. A tiež istotu, že je silný a schopný splniť svoje poslanie. Po trojmesačnom dôkladnom uvažovaní, prípravách, nástupe začne sa koncentrovaný útok na zastaralé a zahrdzavené pozostatky niekdajšej židoplutokratickej a čechodemokratickej doby. Nezadržateľný to pochod úderníkov, odvážnych, obetavých a sebavedomých predných robotníkov národnej práce. Gardista bude poľnicou. Bude denným rozkazom a zvestovateľom zpráv z bojišťa. Už sme prekonali staré heslo: napred sa ísť musí! Už to každý cíti. Len to nevedeli ešte mnohí: ktorý smer vedie „napred”? Gardista to ukáže. STIT Andrej Žarnov Pre úder hnevlivý schoval si si rožky, slimák môj, pred víchry do rany úkrytu, zubami sekajúc, posledný zdrap kožky kryl som si za teba, vliaiený do štftu. Nie hanbou sžúvaf čas tupým zubom ticha, ubitý na spóru v pekelnej priepasti, je doba hrobová, v ktorej smrť len dýcha, a predsa treba ísť vyzváňať do vlasti. Sbfjam ťa, popol môj s otcovského poťa, na kameň do praku, na pancier do štítu, by si mi, krv moja, piesňou víchra bola, až s mečom ohnivým vyrazím z úkrytu. (Z novej sbierky.) Do pohotovosti! A. Mach, hlavný veliteľ H G Pretože hlavný veliteľ HG M a e h v posledných dňoch mal stále zasadnutia a dnes musel náhle odcestovať, mohol redaktorovi „Gardistu” povedať len niekoľko slov na cestu Gardistovi. Povedal: Včera som zapaľoval fakľu, ktorou gardisti .tiesli oheň z bratislavského kenotafu k ružomberskému mauzóleu. Keď hraly hymnu a potom chorál, stojac na mieste, kde posledný raz rečnil vodca národa, zahľadel som sa na čestnú stotinu našej armády, na čestné oddiely HG a HM a hoci som myslel na mŕtveho zvečnelého vodcu, mal som v srdci nie smútok, ale hrdosť. Nemyslel som na hrob, na smrť, ale na slobodný život. Povedal som si: Keby tak Andrej Hlinka žil... a pozeral som sa do ohňa, ktorý predo mnou horel. Zapálil som fakľu a neskoršie v rozhlase dojaté som počúval, ako s ňou bežali gardisti z dediny do dediny, z mesta do mesta. Ľudia stáli v špalieroch a pozdravom.vzdávali hold ohňu, ktorý znamená obetovanie a víťazstvo. Od tohto ohňa zapaľovali si sedliaci a robotníci svoje fakle a sviečky a ten istý oheň niesli do svojich domovov i na cintoríny. Je tu krásne znázornená skutočnosť, ako sa ohňom očistení. Hlinkovým duchom sjednoteni jednotlivci osvedčujú, že sú odhodlaní obetovať sa, aby národ žil a víťazne rtapredoval. I náš Gardista bude takouto štafetou. Ponesie oheň odhodlanosti z dediny do dediny a pôjde presným smerom Hlinkovým na tej línii, ktorá zabezpečila prvé víťazstvo Hlinkovho programu a zaručuje plné uplatnenie sa slovenského práva všade, kde Slováci žijú. Je to línia slovenského národného socializmu, ktorého heslo prvý raz sa ozvalo v prítomnosti Andreja Hlinku na námestí pred divadlom, kde som zapaľoval pochodeň: Hitler, Hlinka — jedna linka. Gardista bude orgánom slovenského socializmu tak, ako by ho dnes hlásal ktorýkoľvek zo slovenských velikánov, keby mohol prísť medzi nás. Môžeme myslieť na hocktorého z nich. Prevážame telesné pozostatky lanka Kráľa. Myslíme naňho. lanko Kráľ bol Slovák, muž revolúcie a spravodlivosti. To znamená, že bol náiodovcom a socialistom. Dnes by bol gardistom a mal by smer a cieľ jasný. Nemal by príčin túlať sa, zúfať a hynúť. Slovenský socializmus znamená rozvoj všetkých hmotných i duševných síl národa. <ozvoj nehatený, ale rozumne usmernený. Preto bude Gardista orgánom politickej prevýchovy celého národa a najmä orgánom brannej výchovy ako aj orgánom našich vojenských kasární. Bude dávať smer a bude učiť, aby národ si vedel ceniť slobodu, r by si uvedomil, že sloboda nie je anarchia a bláznenie. Sloboda, to je pre nás práca a čo najväčšie využitie všetkých možností pre celok, Jednotlivec dobrovoľne sa podriaďuje celku, pracuje a bojuje tak, aby vynikol jeho národ, aby zvíťazilo právo a pravda celého národa. Gardista bude orgánom slovenských robotníkov, pracujúcich nielen u nás, ale aj v zahraničí, najmä v Nemecku. Bude orgánom roľníkov i tých, ktorí žijú na slovenskej pôde za hranicami nášho štátu. Bude dávať smer úradníkom, remeselníkom, študentom 'a všetkých povedie k úplnej jednote národa a konečnému víťazstvu. Svojho času chcel som dať tomuto denníku, ktorý sa zrodil z vôle, aby u nás všetko malo gardistické tempo,'názov Útok, ale Gardista je v skutočnosti ako útok. Roku 1938 neboli by sme zvíťazili a neboli by sme pripravili 14. marec, keď sa nedáme bez ohľadu do útoku nielen proti otvorenému nepriateľovi, ale aj proti vlastným polovičatostiam a slabostiam. Neraz nás za to vyhlásili za surov-cov, zradcov a nevychovaných. Nenávideli nás všetci, ktorí sa obávali o svoje pohodlie, o svoje teplé hniezda. Ale často nenávideli nás aj naši vlastní, ktorí mali už dosť tých vraj revolučných demonštrácii, stáleho kriku, stáleho útoku. Vďačne by nás však mohli nenávidieť a keby bolo treba, sme ochotní byť tými pohodlnými pánmi nenávidenými i naďalej, lebo vieme, že nie to je dôležité byť nenávidenými alebo opľúvanými, ale dôležité je mať pravdu, držať sa pravdy, mať smer a mať odvahu ísť k cieľu I cez najväčšie prekážky. Nie to je dôležité, či sa dočasne pomôže tým alebo iným, ale to je dôležité, či je to pre celok osožné. My sme vedeli, čo chceme, keď sme pred rokom hlásali, že autonómia nestačí a vieme i dnes, čo chceme. Máme vôľu a odhodlanosť a garda bude mať dnes-zajtra všetky podmienky, aby uskutočnila to, čo je pre národ najosožnejšie, čo je nielen jeho záchranou, ale jediným základom úplného rozvoje a slobodného života všetkých príslušníkov národa. Tým základom je slovenský socializmus. Máme štát, ale to je len rámec, ktorý môže byť taký alebo onaký, ktorý môže byť stále väčší a väčší, ale ktorý bez presného cieľa a programu stal by sa niečím takým, ako je ohrada cintorína. Dôslednými slovenskými socialistami však budeme, ak dobre pochopíme, čo to znamená, ak si uvedomíme, že je to jediný základ úplného sjednotenia národa bez ohľadu na náboženstvo, stav alebo kraje, a tak máme zaručené zveľadeviska, ktoré oni tam zaujali a ich manifest Slovenska. Na stráž! nie a rozvoj samostatného slovenského štátu. Tento základ zabezpečuje pre nás najväčšiu silu, aká na svete kedy existovala. Je to sila dynamického a spravodlivého národného socializmu Adolfa Hitlera. Táto sila je nielen preto rozhodujúca, že stavia na našu obranu stovky divízií najlepšieho vojska, ale je rozhodujúca preto, lebo dáva smer, aby každý jednotlivec národa mal prácu a spravodlivú odmenu za ňu, aby tu mohol slobodne pracovať duševný pracovník, aby tu bol zabezpečený rozvoj pre umenie, literatúru práve tak, ako pre všetky odvetvia hospodárskeho života. Tento základ má rozhodujúci význam preto, lebo my na tomto základe stojíme prví v strednej Europe a pri usporiadaní dunajskej oblasti tento fakt bude znamenať to, čo som vyhlásil, keď sme oslavovali návrat severských krajov. Áno, sme zapísaní do pozemkovej knihy víťazstva, my všetci kdekoľvek žijúci Slováci, a to aj tí, čo doteraz stáli proti nám, i tf, čo nám chceli škodiť, zdôrazňujem, všetci, so všetkými svojimi právami. Zapísali sme sa do toho „grundbuchu" a nemôžu nijaké malicherné okolnosti meniť na tejto podstate. Tí, čo sú okolo Gardistu, či ho čítajú alebo píšu, či sú v HG, HM, alebo vo vojenských kasárňach, sú všetci toho istého ducha. Som rád, že sa v tomto smere osvedčili v Tatranskej Lomnici i naši reprezentanti duchovného života, spisovatelia, umelci atď. Gardista bude realizátorom toho statočného stano-nech je pred očami každého redaktora. Gardista vychádza ako denník v časoch, keď HG celá nastupuje ako vojsko slovenského národného socializmu. Musíme sa priznať, že doteraz bolo to v našom štáte všelijaké. Mnoho sa nechalo na božiu náhodu. Keby sme boli niektorého dňa ponechaní sami na seba a keby tu nebolo iných daností, ktoré nezávisely od nás, nevieme, ako by to bolo bývalo s nami pri najmenšom otrase. Každé mesto, každá dedina skrývala na stá potmehúdskych nepriateľov. Odteraz nič nebude sverené náhode. Nebude nám stačiť to, že za nami stojí najväčšia sila a že sme pod ochranou najväčšej moci, ale my sami sa postaráme o to, aby každé mesto, každá dedina i celý štát boly gardistický sebestačnými. Po dlhých prípravách vyrukuje Gardista nielen v každom župnom, ale aj okresnom sídle. Budú tu vzorné oddiely nie na parádu, ale ako skutočná gardistická pohotovosť. Áno, pohotovosť! To je to pravé slovo, ktoré nemôže vystať v prvom úvodníku denníka Gardistu. Gardista bude strážcom pohotovosti celého národa! Prvé číslo teda vychádza s rozkazom: Do pohotovosti, do útoku, za uskutočnenie slovenského socializmu u nás, za spravodlivé usporiadanie dunajskej oblasti na základe národného socializmu a tým s úplným víťazstvom celého gardistického Po čo sme prišli ? Milo Urban. Bratislava, 31. októbra. Predpoktadáme, že poniektorí slovenskí ľudia, keď zazrú Gardistu ako denník, položia nám otázku: — Po čo ste prišli? A nerobíme si ilúzie. Predpokladáme, že popri prekvapení v tejto otázke bude i trochu hnevu. Dobromyseľného hnevu (o zlomyseľníkov nám nejde), keďže na prvý pohľad naozaj mohlo by sa zdať, že sme zbytoční. Veď tu je už Slovák, Slovenská politika, Slovenská pravda, tu je Slovenská sloboda a — čitateľská obec slovenská je pomerne malá. Teraz, keď sa usilujeme o sústredenie, o zjednodušovanie, keď chceme vyhádzať zo slovenského života všetko, čo je zbytočné, teraz, práve teraz — nový denný časopis... Načo? Nie je to drobenie drahých síl, ubíjanie toho, čo je už tu? Odpovedáme jednoznačne: — Nie! A pre tých, ktorí by tejto jednoduchej odpovedi nerozumeli, alebo nechceli rozumieť, dodávame asi to, čo povedal Kristus farizejom a zákonníkom, keď sa ho pýtali, po čo prišiel. Hovoríme: — Neprišli sme porušiť zákon slovenského života, ale doplniť ho. Áno. Doplniť zákon slovenského života. Po to sme prišli. Prišli sme povedať našim farizejom a zákonníkom, že dni starého sveta sú už spočítané, že starý liberáli*,riek'' kapitalistický sposob myslenia, stará tai mudistická morálka, naočkovaná ’do našej verejnosti Židmi, musí ustúpiť pravdám nového sveta aj tu pod Tatrami. My sme prišli hlásať tieto nové pravdy nekompromisne, bez ohľadu na tú alebo onú stranu. Prišli sme sa priznať, že nie so všetkým sme spokojní, že je tu ešte veľa nezdravých zjavov, ktoré hatia náš vývin, ktoré sú na škodu slovenskej veci, a preto musia zmiznúť. Áno, aby bolo jasno — prišli sme odhaľovať a vyháňať starých, nenapraviteľných peňazomencov zo slovenského chrámu, aby nám z neho neurobili peleš lotrovskú. Ale prišli sme aj po iné. Prišli sme spájať a stmeľovať všetko, čo je zdravé, čo túži po lepšom zajtrajšku. Prišli sme povzbudiť zahriaknutých a naliať viery do sŕdc maloverných. Prišli sme povedať tým, ktorí hľadajú pravdu a spravodlivosť, aby vytrvali, že nájdu jedno i druhé. Prišli sme sprostredkovať stály styk doma i v zahraničí medzi tými, ktorí bojujú za nový svet, aby sme odstránili pocit osamelosti, aby sme stvorili kamarátsku spoluprácu, jednotný, pevný front budovateľov nového spolunažívania europských národov aj tu medzi nami. Prišli sme vyhlásiť, že vec tohto