Gardista, február 1941 (III/26-49)
1941-02-01 / nr. 26
Strana 2. GARDISTA 1. februára 1941 Adolf Hitler: Nemecko je pripravené na rozhodní úder Hodina rozhodnutia sa blíži — *Na jar sa začne ozajstná námorná vojna Historický prejav Fiihrerov Vodca na začiatku svojej reči načrtol historický prehľad čias pred 8 rokmi. Skutočnou príčinou vtedajšieho tak biedneho stavu Nemecka bola, prirodzene, svetová vojna. Nemecko však svetovú vojnu nezavinilo. Toto zistili z poverenia prezidenta Roosevelta aj americkí doktori. Skutočnou príčinou svetovej vojny bolo, že Anglicko chcelo mat nadvládu nad svetom. Anglická svetová ríša tvorila sa 301 rokov, a to vždy len násilím a stálymi vojnami. Demokracia bola pri tom len maskou, za ktorou sa v skutočnosti skrývala vôľa opanovaí národy vo veľkom a n jarní if ľudí jednotlivé. Táto demokracia nemá odvahy nechať svoje národy hlasovať, eá by teraz ehcely byť dobrovoľnými členmi jej svetovej ríše. Opačne, egyptskí a indieki nacionalisti putujú po tisícoch do väzeni. Koncentračné tábory nevymyslelo Nemecko, ale Angličania. Oni lámali takýmito inštitúciami chrbtové kosti iných národov, aby 309 rokov Nemecko prakticky nejestvovalo. Kým Briti síce o Bohu hovorili, ale mysleli na svoje hospodárske záujmy, nemecký národ pripisoval prehnane náboženským sporným otázkam taký význam, že za ne po storočia viedol vojny. V miere, v akej nemecký národ spotreboval svoje sily vo vnútri a tak sa prakticky vyradil ak© mocenský faktor na vonok, v tej istej miere mohlo Anglicko krádežami tvoriť svoju svetovú ríšu. No, nielen Nemecko bolo v týchto troch storočiach pakticky vyradené z pretekov na tomto svete, to isté piati aj o Taliansku. Tam sa vyskytovaly podobné zjavy ako v Nemecku. A opäť z iných dôvodov boly vyradené ďalšie veiké národy vo Východnej Ázii. Tak vznikol, najmä v Europe, mocenský poriadok, ktorý Anglicko označovalo za takzvanú rovnováha síl, t j. v skutočnosti dezorganizáeia enropského kontinentu v prospech britskej svetovej ríše. Bolo preto cieľom britskej politiky po storočia udržovať túto dezorganizáciu, pravda, nie pod slovom dezorganizácia, ale pod krajším slovom. Nehovorilo sa o dezorganizácii národa, ale o rovnováhe síL Pravá tvár Anglicka A táto takzvaná rovnováha síl, t j. skutočná vnútorná mdloba Európy, umožnila Anglicko od prípadu k prípadu a vždy podľa potreby poštvať jeden štát proti druhému a tak enropskú silu zapliesť vždy do vnútorných bojov, aby zo svojej stránky celkom pohodlne ziskávala vo svete priestory, pomerne neschopné odporu. A jednako, keď dnes hovoríme o svetovej moci AngLieka alebo o Anglicka, ako pánovi srveta, tak je to len blud. Anglicko vo svojom vnútri, hoci dobylo svet, je sociálne najzaostalejší štát, aký v Europe len jestvuje. Sociálne zaostalý, t j. štát, ktorého celková výstavba je zamenená podľa želaní pomerne malej a pevnej hornej vrstvy a podľa záumov židovského spoločenstva, ktoré sa s touto hornon vrstvou spojilo. Záujmy širokých vrstiev pri usporiadaní tohto štátu nehrajú vôbec nijakú roľn. Aj tn «i pomáhajú frázami: Hovoria o slobode, hovoria o demokracii, hovoria o vymoženostiach liberálneho systému a jednako neroznmia pod tým nič iné, ako Stabilizáciu režimu spoločenskej vrstvy, ktorá, vďaka svojmu kapitálu, má vo svojieh rukách tlač, takže diriguje a utvára verejnú mienku. Tak je možné, že v štáte, ktorý disponuje najväčšími bohatstvami na svete, ktorý má k dispozícii gigantické životné priestory, milióny ľudí na tomto požehnaní nemajú nijakú účasť, ale bývajú chudobnejšie, než ľudia v našich preľudnených stredoenropských štátoch. Štát, ktorý niekoľko jednotlivcom je rajom, pre masn v skutočností je trvalou biedou, biedou vo výžive, v šatstve a predovšetkým v bvvani, biedou v istote zárobku a konečne biedon vo všetkom sociálnom zákonodarstve. Aj navonok je britské svetové panstvo len tieňom. Svet dostal nové strediská, vznikly nové štáty. Celá britská myšlienka svetovej nadvlády spočíva na tom, získať stále cndzich pre boj proti kontinentu. No, veľké štátne útvary vznikly aj mimo enropského kontinentu a tieto Anglicko vôbec nemôže napadnúť. Anglicko sa teraz musí usilovať poštvať proti sebe svetové štáty, aby tieň svetovej moci aspoň udržovalo. Y Europe prebudené národy dezorganizáciu kontinentu nž odstránil y. Na tomto kontinente nastal obrat v smýšľani národov, vytvorila sa nová ríša nemeckého národa. Na jnhn je Taliansko. Prišly nové elementy, ktoré d »kázal y. že ..rovnováha siľ je chiméra. Rovnováha síl nejestvuje. Príčiny svetovej vojny Najhlbšiu pri či n n svetovej vojny, pokračoval Y°ďca, možno vidieť v tomto: Od roku 1871, keď sa začaly organizovať nemecké kmene a keď sa ohlásilo národné preporodonie nemeckého národa v štátnej ich nčinily povoľnými vziať na seba britské jarmo demokracie. Iným prostriedkom k tomu boly lož a frázy. Dnes už platí ako príslovie, že keď Angličan hovorí o Bohu, myslí pri tom na plátno. I dnes je tomu tak. Nikdy nedosiahlo ľudské pretvarovanie taký vysoký stupeň, ako je tomu teraz u Angličanov. Výsledkom tejto 319-ročnej, krvou postriekanej cesty je, že teraz niekoľko Angličanov opanúva tri štvrte sveta^ že na 46 ľudí pripadá okrúhle 59 km* priestoru. Toto zistenie je veľmi dôležité, lebo demokratickí Ihári tvrdia, že takzvané autoritatívne štáty chcú opanovať svet, kým v skutočnosti svet opanovali naši starí nepriatelia. Táto britská svetová ríša na svojej ceste od samého počiatku nebola ničím iným, ako cesta prúdu krvi a slz. Toto opanovanie sveta neuskutočňujú ani teraz mocou ideí, ale zásadne mocou násilia kapitalistických alebo hospodárskych záujmov. jednote, Anglicko začalo Nemecko prenasledovať nenávisťou. Tak prišiel čas od roku 1871 do roku 1914, keď Anglicko neprestajne štvalo do vojny proti Nemecku, a to pri každej príležitosti, až konečne vypukla svetoyá vojna. Anglicko získalo aj pri tejto príležitosti cudziu pomoc. Anglicko po eelýeh 400 rokoch svojej svetovej nadvlády používalo cudzích síl. Svetová vojna je vedome vyrobený produkt britského štátneho umenia. Hoci vtedy mobilizovali proti Nemecku celý svet, Nemecko v skutočnosti nebolo porazené. Dnes to môže Nemecko pokojne povedať. Nechcel by som byť kritikom minulosti, keby som to neurobil lepšie. Dne« však, ako jeden z mužov histórie, ktorí to urobili lepšie, môžem posudzovať minulosť a môžem povedať, že výsledok roku 1918 je výlučne výsledkom zriedkavého nahromadenia osobných neschopností vo védepi nášho národa. Takého nahromadenia v dejinách ešte nebolo a nebude ani v budúcnosti. A jednako Nemecko a nemecký národ po 4 roky čelil útoku nepriateľského sveta a čelil by ešte dlhšie, keby nebola prišla ešte jestvujúca viera nemeckého národa v čestnosť demokratického sveta a jeho štátnikov. Keď dnes Angličania myslia. že postačí stará propaganda z roku 1917, tak sa nič nenaučili. Nemecký národ A práve tak tomu bolo i po stránke zahranično-politickej. Tu som stanovil program: Odstrániť Versailles! Nech sa v ostatnom svete dne« nerobia hlúpymi, ako by to bol azda program, ktorý som zjavil ▼ roku 1933. Páni mali vtedy len čítať, čo som tisíc raz napísal. Versailles bolo najväčšie bezprávie a najpodlejšie poníženie veľkého národa, aké sa stalo v dejináeh. S týmto programom vystúpil som v roku 1919, po prvý raz som o tom už vtedy hovoril a tento program ako slávnostný záväzok, nosil som po celé roky boja o moc. Ale ani tento program nechcel som uskutočniť násilím. Len som rečnil, ako človek rečniť len môže. Dokazujú to moje reči v ríšskom sneme. Aké som robil ponuky. Ako som žobral o rozvahu, aby veľkému národu nebrali životné a existenčné možnosti. Avšak každý môj návrh postačil, aby istú židovskú medzinárodnú kapitalistickú kliku hneď rozčúlil. Všetky moje reči v ríšskom sneme od 17. mája 1933, všetky moje neskoršie reči. všetky moje pamätné sipisy sú ovládané jednou myšlienkou: Za všetkých okolností nájsť cestu pre uskutočnenie mierumilovnej revízie smlúv. Naši odporeovja, ako sa zdá, mýlili si nás Rtále s ľuďmi, s ktorými mali do činenia do roku 1918. S týmito však nemecký národ nemá nič spoločného. A uvádzať do spoiemia s nimi nás, je urážka. Nemožno od nás očakávať, že pôjdeme Keď som videl, že v Anglicku starí vojnoví štváči opäť obnovujú svoju zločineckú činnosť, keď páni Churchill, Eďen, Duff Cooper. Hore Belisha, Vansittard, Chamberlain a Halifax práve ako vtedy, začali so svojím štvaním, ujasnil som si, že týmto Tudom nejde o spravodlivé dohodnutie s Nemeckom, ale že opäť veria, že môžu Nemecko lacným spôsobom poraziť. V týchto rokoch, počioalúc rokom 1934, začal som zbrojiť, a to veľmi zbrojiť. Nemecký národ to dnes vie, ale stále ešte nevie všetko. Rozhodujúce však je, že sa všetko stalo. Keď Francúzsko vstúpilo do tejto vojny, nemalo k tomu vôbec nijakú príčinu. Bola to jednoducho chúťka bojovať opäť s Nemeckom. Hovorili: Chceme Porýneko. chceme rozdrobiť Nemecko, sa od toho času poučil, avšak nič nezabudol. Nechceme byť malicherní. V dejinách už často opisovali porušenie slova. Čo sa však stalo v rokoch 1918—1931 bolo porušovanie slov na bežiacom páse. Nijaký národ ešte tak neoklamali, ako vtedy národ nemecký. Čo všetko nemeckémn národa nasľubovali, ale potom ho vyrabovali a zdierali. Používali cudzieho štátnika, Američana, a to snáď bolo príčinou, že celý nemecký národ uveril. Nemecký národ mal s roka na rok príležitosť uvažovať o úprimnosti demokratických prísľubov a slov a o úprimnosti demokratických štátnikov a porovnaním skúsiť ich na vlastnom tele. V tomto čase vzniklo národnosoeialistácké hnutie. Národnosocialistické hnutie Adolf Ritler prešiel potom na vznik národnosocialistického hnutia, ktoré ako prvé uskutočnilo vtedy ako fantastickú zosmiešnenú myšlienku: sjednotíf nacionalizmus so socializmom. V Taliansku, ako v druhom štáte, možno pokladať tento proces za vydarený. V niektorých demokraciách pokúsily sa vyvolať dojem, že chcú uskutočniť to isté sjednotenie. Vodca konštatoval v ďalšom znova, že v roku 1933 pod prezidentom generálom poľným maršalom von Hindenburgom zmocnil sa vlády legálnou cestou. Národný socializmus zvíťazil v demokracii, demokraciou porazil demokraciu. Na prísne zákonnej eeste zaistil si všetky mocenské prostriedky. Aj dnes stojí nemecký národ na základe mandátu, ktorý je obsiahlejší, než aký má hocijaký demokratický štátnik. Keď som sa v roku 1933 dostal k moci, bola naša cesta jasne určená. Bola presne určená 15-ročným bojom. A bol by som nečestný a zasluhoval by som, aby ma kameňovali, keby som čo len krok od tohto programu ustúpil. Tento program stanovil, dívajúc sa na to spoločensky, obnovu nemeckého národného spoločenstva, prekonanie všetkých triednych a stavovských predsudkov, výchovu nemeckého človeka pre spoločnosť, v prípade potreby zlomenie odporu tých, ktorí by sa tomuto spoločenstvu nechceli podrobiť, hospodársku výstavbu národného hospodárstva, ktorá, uznávajúc význam súkromnej iniciatívy, celý hospodársky život podriaďuje všeobecným záujmom. Ako všade, aj tn šiel som cestou poučenia, výchovy, pomalého prispôsobenia, lebo bolo mojou pýchou, uskutočňovať revolúciu bez toho. že by v Nemecku boli rozbjU čo i len jedinú okennú tabnľn, revolúcia, ktorá pomaly všetko pretvára, až konečne celá veľká spoločnosť nachádza svoje nové usporiadanie. do Ženevy a budeme trvalé žobrať. Tu si zamenili bývalého nemeckého frontového vojaka so zradcami z roku 1918. Myslia si azda Angličania skutočne, že oproti Anglicku mám komplex menejcennosti? Porazili nás vtedy lžou. Britskí vojaci nás však neporazili. Keď Vodca dokázal, že Nemecko nátlakom zvonka, muselo opustiť Spoločnosť národov a odzbrojovaciu konferenciu, pokračoval: Išli sme cestou, ktorou sme museli isť, starajúc sa pritom všemožne, ak možno, predsa len dospieť k dorozumeniu. A môžem nato poukázať, že v jednom prípade by sa to bolo skoro podarilo, aspoň sa tak zdalo, totiž s Francúzskom. Keď sa k nám vrátilo saarské územie, stiahli sme z toho konzekvencie. Zriekol som sa vtedy ďalšej revízie nemeckých hraníc na západe. Francúzi to prijali ako prirodzené. Vyhlásil som francúzskemu veľvyslancovi, že to nie je také prirodzené, ako si to namýšľajú Francúzi. K vôli mieru prinášame tú obeť. Chceme však zato aspoň ndržať mier. Pre bezohľadnosť kapitalistických nlutokratov nebola však dohoda možná. Potom, pravda, bolo moje rozhodnutie pevné. Neprišli sme, aby sme sa vzdali zánjmov nemeckého národa, ale prišli sme s prísahou: Nevzdám sa nijakých záujmov. Som rozhodnutý neustúp if ani o krok. chceme odtrhnúť Východnú Marku, chceme Nemecko rozložiť. Do fantázii o zničení našej Ríše sa priamo navsngerovali. V 20. storočí, v storočí myšlienky národností, je to však celkom nemožné. Anglicku som podáva] mini, opäť a opäť. A bolo to priamo mojím programom, dohodnúť sa s anglickým národom. Veď sme nemali ani nijaký sporný bod. Jediný bod tu bol: Vrátení kolónií. Pritom som si povedal: To spolu vyjednáme. Čas tn nehrá nijakú roln. Pre Anglicko nemalú kolónie taký význam, vaď má 49 miliónov km*. čo s nimi bude robiť? Je len lakomstvo starých úžerníkov, že nechcú vrátiť, čo majú. Nežiadal som nič. čo patrilo Angličanom, ale len to, o čo nás v rokoch 1918— 1919 proti slávnostnému uisteniu amerického prezidenta Wilson« ozbíjali. Stále a stále podával som Angličanom ruku a jednako, všetko bolo márne. Príčiny sú nám jasné: je to nemecké sjedimotenie. Nenávidia náš štát, ľahostajne, ako vyzerá: či cisársky alebo nacionalisticky, či demokraticky alebo autoritatívny. A podruhé: nenávidia predovšetkým sociálny vzostup tejto Ríše. Avšak pánom ua tejto i na onej strane Oceánu môžem povedať len jedno: Svet prebudeného sociálneho svedomia napokon zvíťazí. Máme dôkazy, že aj v iných štátoch začína na tomto poli kríza. Keď anglickí vodcovia robotníkov teraz odrazu prichádzajú s novými sociálnymi myšlienkami, tak obohranými a zastaralými, tak môžem len povedať: Len ich pekne vráťte do debien, je to materiál, ktorý sme už odložili. Vojna...! Ak vojna potrvá ešte dlhšie, pokračoval Vodca, bude to veľkým nešťastím pre Anglicko. Zažije ešte všeličo. Angličania pošlú odrazu vôbec komisiu, aby prevzala náš program. Vodca prehovoril potom o pokusoch na urovnanie konfliktu medzi národmi. Povedal: Dokonca vo vojne bola ešte možnosť dorozumieť sa. Hneď po vojne s Poľskom podal som ruku ua smierenie. Nepýtal som nič ani od Francúzska, ani od Anglicka. No, bolo to darmo. Po zrútení na Zá.nade podal som Anglicku opäť ruku. Uvítaly ma sliny a pokrik. Všetko bolo zbytočné. Krv národov musí teda opäť do služby peňazí malej záujmovej skupiny. Môžem však, pozerajúc sa nazad, povedať jedno: Rok, ktorý je za nami, praktieky túto vojnu nž rozhodol. Pokus odrezať nám na severe dovoz rudy a získať útočnú bázu proti Severnému Nemecku, sme znemožnili v niekoľkých týždňoeh. Pokus, dostať sa do rúrskeho pásma cez Holandsko a Belgicko zrútil sa y niekoľkých dňoch. Anglicko sme s kontinentu vyhnali. Čítal som teraz viac ráz, že Angličania majú v úmysle začať niekde veľkú ofenzívu. Mám k tomu len jedno želanie, aby mi to vopred oznámili! Dám patričné územie vopred vyprázdniť, lebo im rád chcem uľahčiť ťažkosti pristania. Načo len Angličania čakajú? Stojíme na tomto kontinente, a kde stojíme, odtiaľ nás už nedostane nikto preč. Vybudovali sme si určité základne a, až príde hodina, uderíme! Že čas na to sme využili, to páni v tomto roku spoznajú. V čo dúfajú? V end/ju pomoc? Na Ameriku? Môžem povedať len jedno: Každú možnosť sme vopred vykalkulovali. Že nemecký národ nemá nič proti národu americkému, je iasné každému, kto vedome nechce prekrúcať a tvrdiť opak. Nemecko ešte nikdy nebránilo na americkom kontinente záujmy, iba, ak spolubojovali za slobodu tohto kontinentu. Keď štáty tohto kontinentu sa teraz usilujú zasiahnuť do eurcpskébo konfliktu, tak sa len chytro zmení cieľ vojny. Potom sa bo-i» hr-' -'f Europa. V jednom nech sa však nikto nemýli: Kto myslí, že mnsí nornábaf ,ír glickn, musi si uvedomiť: Každú loď, 81 význaulnú alebo nie, ktorá sa dostane pred naše torpédové rúry, budeme torpédovať. Nemecko — Taliansko Sme vo vojne, ktorú sme nechceli. Naopak. Častejšie nemožno podávať druhému ruku. Keď však ostatní chcú vojnu a chcú vyhubiť nemecký národ, potom sa dožijú veľkého zázrakn. Teraz neuajdú unavené Nemecko ako vo svetovej vojne. Ak však majú iné nádeje, tak môžem len povedať, že to nechápem. Keď hovoria, že Taliansko odpadne, tak by si nemali páni vymýšľať revolúcie v Miláné, ale mali by dávať pozor, aby n nich nevypnkly nejaké nepokoje. Na pomer Nemecka k Taliansku sa tieto štáty dívaiú vôbec len tak, ako to sami zväčša robia. Keď n demokratov jeden pomáha druhému, tak zato vždv niečo žiada, naoríklad oporné body. Keď na pobrežie Atlantiku príleteiy talianske letecké eskadry. anglické časopisy písaly, že Taliani hovoria do nášho vedenia, a že zato budú v budúcností žiadať oporný bod v Atlantiku. Teraz, keď nemecké eskadry sú v Sicílii, hovoria, že Nemecko pravdepodobne zhabe Sicíliu. Páni nech sú pros vedren í: Takým Ho rečičkami ani v Nemecku, ani v Taliansku nepohnú nijakého človeka. Dokazujú predov'-etkým, že ostatní nechápu smysel vojny, ktorý však chápeme my. Kde môžeme Anglicko poraziť, tam ho porazíme. Ak v niekoľkých neúspechoch nášho partnera vidia teraz už dôkaz svojho víťazstva, tok nechápem práve Angličanov. Veď doteraz vo svojich vlastných neúspechoch videli vždy len dôkaz svojho veľkého víťazstva. Páni nech sú presvedčení: účet je spo- In účet a bnde vyrovnaný na konci vojny. Bod za bodom, štvorcový km za štvorcovým km. A ešte raz nech sú presvedčení: Duce a ja, my dvaja nie sme ani Židia, ani obchodníci. Keď si my dvaja podáme raky, tak si podali ruky mnžovia, majúci česť. A to, dúfaime, v tomto roku sa pánom ešte ujasní. Pohrad na Balkán Možno, dúfajú ešte na Balkán. Nedal by som za to mnoho, lebo jedno je isté: Kde sa zjaví Anglicko, tam bo napadneme a na to sme silní dosť! Možno, majú nádej aj na iné štáty, ktoré by sa do vojny daly ešte zatiahnuť. Môžem však uistiť: Uvažovali sme o každej len mysliteľnej možnosti. Na konci je naše víťazstvo! Tí druhí dúfajú možno na hlad. Vedeli sme vopred, že vo vojne nemôže Pokračovanie na 1 stĺpci 4. strany STK — Berlín, 31. januára Z príležitosti 8. výročiu národnosocialistickej revolúcie bolo v Športovom paláci verejné shromaždenie. Stredobodom tohto bola s veľkým napätím očakávaná reč Vodcu a ríšskeho kancelára. Ríšsky minister Dr. Göbbels privítal Fiikrera, spomenúc na pamätný deň pred ôsmymi rokmi, keď celý nemecký národ prisahal Fiihrerovi vernosť za všetkých okolností. Za ohromného jasotu nadšenej masy vstúpil Vodca Adolf Hitler za rečnícky stôl. Takzvaná rovnováha síl V tôni Versailles Anglickí vojnoví štváči