Gardista, apríl 1941 (III/75-98)
1941-04-01 / nr. 75
^mobilizácia \ Juhoslávii Nepokoje v Juhoslávii trvajú — Protinemecké prejavy čoraz ostrejšie Slovinsko-nemecká hranica uzavretá — Nemci opúšfajú Juhosláviu Hodiny rozhodnutia v Záhrebe 0 G — Bratislava. ,TL marca Na začiatku terajších búrlivých udalostí v Juhoslávii povedali sme. že nás tieto udalosti neprekvapujú. Vedeli sme totiž veľmi dobire o tom. aká nálada a názory panujú v Belehrade, aký tam majú vplyv slobodomurári, ktorí mali možnosť utvárať cestou tlače verejnú mienku nielen širokých vrstiev, lež malý vplyv aj na kruhy dôstojnícke. Čo znamená práca juhoslovanského Sokola pre slobodomurárov, to teraz nezanecháva mijaíké pochybnosti ... Súčasne sme však vedeli, že celkom iné sú pomery y Chorvátsku a iné je smýšľanie chorvátskeho národa. Nevedeli sme si predstaviť, že by tak dlho. tak rafinovane anglofilsky a slobo domurársky preparovaná verejnosť belehradská mohla prijať spokojne pristúpenie Juhoslávie k Paktu troch mocností. Bohužiaľ, nemýlili sme sa, pokiaľ ide o Belehrad, a chvalabohu, nemýlili sme sa, pokiaľ ide o Záhreb a Chorvátov. Je prirodzené, že si každý priateľ víťazstva novej Európy želá. aby v Juhoslávii zvíťazil triezvy rozum a česť Európy. Vývoj v Juhoslávii vyvolal oprávnené ohavy vo všetkých národoch, ktoré si úprimne želajú spoluprácu europskveh národov. Keď by Juhoslávia zrušila Pákt a odvolala by pristúpenie k Osi, tak sa stavia do nepriateľského táhora proti Europe a prirodzene, tým sa vylučuje z europského kontinentu v takej forme, aká je dnes. Vieme, že to. čo robí Belehrad, nemôže byť vôľa srbského národa a tým menei chorvátskeho alebo _ slovinského národa. My vieme, že medzi týmito národmi raz nastane — lebo nastať musí najúprimnejšia spolupráca. Treba si len želať, aby tieto národy nentrpely. ani pokiaľ ide o ich územie a najmä o ieh mravný a životný majetok. Chorváti sú tn v prvom rade povolaní urýchlene postaviť sa na líniu, ktorú im diktuje ich slávna mimulost. História Chorvátov hovoari o ich vynikajúcej schopnosti žiť samostatne, slobodne. Podmienkou zdravého vývoja chorvátskeho národa je včlenenie sa do novej Európy s celým tým územím, na ktorom bývajú Chorváti. Chorváti, ako vieme, sú si vedomí odkazu svojich dejín a rozkazu doby. Je pravda, že na ieh územie sú rozličné ašpirácie, ale i to vieme, že rozhodujúcim tu bude zásada völkisch a keď sa Chorváti nedajú pomýliť a nebudú vyčkávať, ale ako sa na slobodu chcejúci národ patrí, odhodlajú sa k činu, diktovanému ich slávnou minnlostou, tak neutrpia nijakú njmn, naopak, splní sa túžba všetkých generácií, splní sa túžba všetkých martýrov, ktorí svoje životy položili za slobodu a lepšiu budúcnosť Chorvátska. My, keď takto hovoríme, to neznamená, že sa staviame proti srbskému národu. Naopak. Slovenský národ nemôže si nič želať tak zo srdca, ako víťazstvo pravdy nielen chorvátskeho, ale i srbského národa. Sloboda srbského národa nie je možná ináč, ako v priateľstve so všetkými susedmi a na línii novej Európy, budovanej Adolfom Hitlerom. Keď sa vyponadajú Srhi so slobodomurárskymi lóžami a anglickými podplatení camii, zaiste dostanú sa na cestu priateľského spolunažívania so susedmi a so všetkými národmi v Europe. Ôo teraz robia po uliciach Belehradu, to vychádza len z vôle anglickej kráľovskej rodiny a z vôle rodiny londýnskych ulutokratov. Srbský národ bude silnejší, keď dožičí víťazstva každému, kto slobody je hodný, a keď sa na tomto základe dohodne s Chorvátmi, tým viac, že je to v záujme Európy a v záujme hospodárskeho a kultúrneho rozvoja. Ak to Srbi neurobia po dobrom, dejinné sily sa nezastavia pred papierovými hradbami slobodomurárskych lóží a vývoj udalostí prehrmí ponad ich hlavy so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. G — Bratislava, 31. metre» Chorváti všade, kde majú k tomu možnosť, manifestujú v duchu dlhoročného chorvátskeho boja za slobodu. Ešte nikdy neboly tak obsypané hroby chorvátskych martýrov v Záhrebe kvetami, ako teraz. Toto je jedným z nespočetných spôsobov chorvátskej manifestácie. Iným spôsobom demonštrácie je, že na dedinách sa India v kostole modlia za slobodu. Vo väčší ch chorvátskych mestách študentstvo v o veľkom počte bojkotuje všetko, čo je srbské. Je šťastím, že v týchto ťažkých ehvílach vedúci chorvátski politici i národ sú takmer na celej čiare sjednotení, odhodlaní splniť program, ku ktorému smerovaly všetky boje, ale i rozličné taktické kroky chorvátskej politiky. Sedliaci a kňazi na dedinách sú sjednotení myšlienkou slobody. Pi ofesori držia so svojimi stredoškolskými študentmi a čo ie najvýznamnejšie, v Záhrebe majú študenti za sebou celý univerzitný profesorský sbor. Univerzitní profesori i akademici dávajú sa k dispozícii vodcom hnutia za slobodu Chorvátska. Demonštrácie v Záhrebe proti Nemecku si takto len veľmi ťažko predstaviť. V hlavnom meste Chorvátska je len malá skupina inteligentov, ktorá bola spracovaná čiastočne anglickými agentmi, čiastočne je komunistického smýšľania. Len s touto malou skupinkou by bolo možné rátať pri protinemeckých demonštráciách. Ak však dnes demonštruje v Záhrebe študentstvo, tak tieto dem onštrácie sú za slobodu Chorvátska a smerujú proti každému, kto gniavi práva alebo ohrozuje chorvátsky národ. V Chorvátsku je jedna obava najsilnejšia a je akosi na prekážku k zaujatiu rozhodného bojového stanoviska, poťažne k vyhláseniu vôle národa. Táto obava týka sa otázky územia, ktoré je vraj ohrožené, ak by došlo ku konfliktu. Tohto územia sa vraj nezriekly a robia si naň nádeje maďarské kruhy. Máme však zprávy, že chorvátske územie nebude dotknuté, keď sa Chorvátsko zavčasu rozhodne a keď sa nedá strhnúť do dobrodružstva proti zákonu Európy a proti spolupráci s európskymi národmi. Keď sa Chorvátsko odvážne a hrdinsky včlení do radn národov, bojujúcich za spravodlivý poriadok v Europe, tak sa vyhne nielen katastrófe, ale vydobyje si aj víťazstvo, ktorým sa uskutoční sen Radičov, sen všetkých chorvátskych bojovníkov za slobodu a najmä vôľa prevažnej väčšiny chorvátskeho národa. Naše zprávy s rozhodnou určitosťou hovoria, že v Chorvátsku sa rodi toto odhodlanie, ale veľa ťažkostí robi práve obava o chorvátske územie. Touto obavou operujú anglofilskí a slobodomurárski agenti. Náš záhrebský zpravodajca však hlási, že i napriek týmto obavám Chorvátsko ie rozhodnuté nedať sa strhnúť do slobodomurárskeho dobrodružstva, ktoré by mohlo znamenať skazu chorvátskeho národa. Chorvátskom ide síce vlna akejsi obavy, ale silnejšia je vlna nadšenia a nádejí, že sa blíži hodina chorvátskeho víťazstva. Chorváti nebudú prelievať krv svojich synov STK — Amsterdam, 31. marca Beuterova kancelária oznamuje z Belehradu, že tejto nod povolali do zbrane ďalšie juhoslovanské ročníky. %) — Belehrad, 31. marca Üradne sa oznamuje, že armájdmi generáli Peter Kosié a Alexander Stojanovič odstúpili tp — Záhreb, 31. marca V chorvátskom hlavnom, meste posudzujú vývin udalostí veľmi skepticky. Nálada sa obracia stále viac proti srbským šovinistom, ktorí prinášajú dobrodružnou poditikou zem do nešťastia. Nová vláda alebo nie je pánom situácie, alebo nemá dostatok ddbrej vôle potlačiť provokácie proti mocnostiam Osi. To vyplýva z toho, že orgány štátnej moci sa pri takýchto manifestáciách neipostavily proti demonštrantom, ale naopak, v niektorých prípadoch sa dokonca zúčastnily na výtržnostiach, kým pri chorvátskych manifestáciách žandári použili proti manifestantom hneď vytasených zbrani. Chorváti poukazujú na to, že všetci ukázali dobrú vôľu, aby umožnili pokojné spolunažívanie so Srtxmi v spoločnom štáte na základe rovnoprávnosti, takže nie oni, ale srbskí STK — Bukurešť, 31. marca Od soboty večera z Banátu oez hranice do Rumunska utieklo veľa členov nemeckej národnej skupiny. Do nedele rána do Temešváru prišlo asi 100 nemeckých utečencov z Juhoslávie, väčšinou vojnopovinných mladých mužov a ďalších očakávajú. Utečenci hovoria o strašnom terore, ktorému sú Nemci v Banáte a v Báéke vystavení Tento teror je taký ukrutný, že je nebezpečné po nemecky hovoriť, lebo hrozí obava, že takéhoto odvážlivca Srbi na mieste zabijú. Vo vlaku z Nového Sadu do Veľkého Bečkereku srbskí vojaci vyhodili von z idúceho vlaku istého člena nemeckej národnej skupiny. Iného vojaci najprv prepichli a potom z vlaku vyhodili, V obci Bočar Srbi medzi Nemcami vyvolali priamo krviprelievanie. Skoro všetkých Nemcov ťažko nabili a asi 10 zavraždili. Vo Veľkej Kikinde Srbi vyplienili a zdemolovali obchod Nemca Nickla, ktorý predáva bicykle, šijacie šovinisti by boli na vine, keby sa toto spolunažívanie ukázalo nemožným. V Chorvátsku sú pevne odhodlaní nenechať prelievať krv synov Chorvátska pre cudzie záujmy a pozerať sa na belehradské rozhodnutia, ktoré prinášajú so sebou také nešťastia, ale nezáväzné pre chorvátsky národ. Chorváti majú už ododávna silný pocit príslušnosti k stredoeuropskémn národnému spoločenstvu a žiadajú Belehrad, aby bral ohľad na tieto záväzky; budú považovať politiku Belehradu, určenú inými hľadiskami, za čisto srbskú záležitosť, ktorá pre Chorvátov nie je záväznou a na ktorej sa chorvátsky národ nemôže zúčastniť. Vedúci chorvátskeho národa nezaujali ešte nijaké stanovisko k udalostiam a problémom, ale v záhrebských politických kruhoch sú presvedčení, že vedúce osoby Chorvátska, ktoré boly v úzkom kontakte s ľuďom, nechcú urobiť rozhodnutia, ktoré sú iného smeru, než želania chorvátskeho ľudu. stroje, písacie stroje atď. V tom istom meste veľmi ťažko ublížili Nemcovi Tarillonovi. Viacerým Nemcom podpálili mlátiace stroje. Vo Veľkom Bečkereku Nemeckú ulicu v centre mesta v pravom slova smysle vyplienili, obchody a byty vylúpili a Nemcov nabili. V Nákove srbskí vojaci prepadli a zbili nemeckých mladíkov. Srbské obyvateľstvo sa chová všade voči Nemcom vyhrážavo, y čom ho podporujú aj miestne úrady. Srbi vo všeobecnosti sa verejne takto vyhrážajú Nemcom: „Kým bude môcť sem Hitler prist, povešiame všetkých Nemcov! Nebudeme mať k tomu ani dosť stromov!” Vodcovia nemeckej národnej skupiny sú všetci pod najprísnejším policajným dozorom. Za manifestácií, ktoré Srbi stálo všade usporadúvajú, volá sa na slávu Čechom a Poliakom. PH pochodoch nosia stále české a poľské zástavy. Vo Veľkom Bečkereku dokonca za úradnej oslavy nastolenia na tárón kráľa Petra n. popri anglickej viala aj poľská a česká zástava. Mobilizácia je v plnom prúde. Charakteristické je, že povolávajú len Srbov. Chorvátov a príslušníkov nemeckej národnej skupiny povolávajú len do pracovnej služby, O nálade medzi Chorvátmi utečenci jednohlasne vyhlasujú, čo potvrdzujú aj cestujúci, prichádzajúci z Bukurešti a z Juhoslávie, že chorvátsky národ nijako sa nezúčastňuje na výbuchoch nenávisti Srbov, opačne, voči Nemcom chová sa priateľsky. Chorváti sa so svojimi sympatiami voči Nemecku netaja, následkom čoho už aj došlo k rozličným srážkam medzi Srbmi a Chorvátmi. Juhoslovanskú hranicu s Rumunskom y Banáte predbežne len slabo srážia, takže nemeckí utečenci môžu bez väčších ťažkostí prichádzať na rumunské územie. Nála da v Slovinsku Jutro oznamuje, že z príležitosti nastúpenia kráľa Petara na trón, boly y nedeľu v celom Slovinsku ďakovné bohoslužby. Na shromaždení mariborskej okresnej organizácie vojnových dobrovoľníkov rečník hovoril, že Slovincov očakáva lepšia budúcnosť, lebo „teraz padlý závory národného rozvoja na severnej hranici”. Situácia je — kritická Vládny poslanec Sotlr Janew konštatuje v D u m e k situácii Juhoslávie, že sa tam kríza prehlbuje. Po všetkom tom, čo sa od 27. marca stalo, je jasné, že zmena vlády v Juhoslávii namierená je proti Paktu troch. Toto dokazujú nielen protinemecké manifestácie, ale aj skutočnosť, že Dr. Maček sa zdráha vstúpiť do nového kabinetu, lebo jeho zah ranično-politic - kú orientáciu považuje za protinemeckú. Toto potvrdzuje aj sama chorvátska tlač. Je to veľmi hazardná hra, keď rátajú na pomoc Anglicka práve vtedy, keď je ono samo odkázané na cudzia pomoc. V rumunských politických kruhoch, ktoré sa opierajú o informácie z Belehradu, vyhlasujú, že novou vládou alebo pod jej protektorátom podniknuté opatrenia stále výraznejšie ukazujú Osi nepriateľský charakter nového režimu. Rozumnejšie kruhy v terajšej novej vláde sú stále viac a viac zatlačoVané do úzadia bezuzdnými fanatikmi. Návrat k politickej línii Juhoslávie v smysle viedenského podpisu je sotva možný. V tejto súvislosti silný dojem vyvolal aj útek sedliakov nemeckej národnostnej skupiny x juhoslovanského územia do rumunského banátu. Túto skutočnosť očkujú ako ďalší dôkaz toho, že kru- Prenasledovanie Nemcov v Srbsku