Gardista, máj 1941 (III/99-123)

1941-05-01 / nr. 99

Ročník III, čísĽ Hlavný redaktor MILO URBDN Národnosocialistická práca D r. Vojtech Tuka Dejiny poznajú tri historické sústa­vy práce: pohanskú, židovskú a kres­ťanskú. Pohanská sústava práce je známa pod menom otroctva a poddanstva. Panstvu pomáhal donútiť nevoľníka k práci meč a korbáč. Židovská sústava práce marxistic kého razenia si to zariadila pohodlnej­šie: biedneho proletára dala donútiť k robote hladom. Kresťanská sústava práce zriaďuje prácu a jej odmeuu spravodlivosťou. Určuje pomer zamestnávateľa a za­mestnanca pod záštitou vzájomných mravných povinností. Vznešené kresťanské zákony práce hlásali veľkí mužovia. Pápeži vydali o nich nádherné pastierske listy. Bohužiaľ, ich uplatňovanie bolo po nechané na dobrú vôľu jednotlivcov. Nenašiel sa vladár a štátnik, ktorý by ich bol uvádzal do života neústupnou silou štátnej moci. Tak sa stalo, že kresťanské zásady práce, zásady jej mravného a hmotného hodnotenia, ho­ly zradené. Bolo historickou nevyhnutnosťou, aby sa zjavila predvídavá osobnosť, ktorá mocou svojej geniality a svojho mohutného ducha vydobyla sprav o dlivosť pre pj-ácu a tým zachránila civilizáciu pred katastróí'ou. Touto osobnosťou je robotník, štát­nik a vojvodca mimoriadnych kvalít v jeduej osobe: Adolf llitler. Je hrdinom práce a tým záchran­com cti človečenstva. Keď sa pozrieme na jeho sociálne dielo, akokoľvek sa pokúšame vysvet­liť a hodnotiť národný socializmus, je to v podstate zvláštny spôsob uskutoč­nenia Kristovho ideálu práce. Nemecký národ bol k vysokej kul­túrnej a mravnej úrovni vychovaný kresťanstvom. V nemeckom ná­rodnom socializme večné príkazy a povinnosti sociál­nej spravodlivosti vyjadru­jú sa vo forme povinnosti a zodpovednosti voči národu a za ich splnenie račí vrehnostenská moc. Národný socializmus slovenské h o razenia má tú zvláštnosť, že vedľa národného a sociálneho významu prá­ce vyzdvihuje a prízvukuje aj nad­prirodzené úzadie práce, jej vzťah k večnosti, ctí si v kladive, v kose, v pere takmer bohoslužobné paramen­ty-1. máj je ísvfaffeom slobody práce, práce oslobodenej od teroru a biedy. 1. máj je sviatkom spravodlivosti. Výraz ,,social izmus” v poňatí sloven­ského národného socializmu je vlastne novy výraz pre spravodlivosť na poli práce. Národný socializmus neznamená len technické zdokonalenie realizovania práce, nielen obľahčenie mozoľovania, nielen vyššiu výnosnosť. Ani neodtaji­­teľne vrcholná výkonnosť nie je pod­statou nórodnosoci alistieky konanej práce, ale jej d n e h. Za otroctva a poddanstva snažil sa pracujúci čím menej namáhať v pro­spech toho druhého. Za judeokratiekej érv domáha sa vynútiť si od kapitalis­tu čím väčšiu hodinovú alebo akord­­nú pláeu za svoju takmer, ako by v do­­ovaeej pracovni s odporom konanú prácu. Národný socializmus ho vedie do ví­ťazného boja za lepšiu budúcnosť ná­roda a v tom aj za krajší život pre ne­ho a jeho rodiny. Vie, že od jeho práce závisí úspech práce ostatných a výsle­dok celonárodnej práce. Je nepostrá­­datefný, je hodnotnou složkou pospo­litosti. každým dňom sa približuje vždy plnšiemu a plnšiemu hmotnému a mravnému uznaniu svojich námah. Preto koná svoju prácu usilovne, svedomité, s radosťou a hrdosťou. Pochody 1. mája boly kedysi teroris­tickou demonštráciou zneuznávanej, za hladovú plácu lopotiacej, nespokoj­nej, výbuchom sa vyhrážajúcej vrstvy robotníckej. Pochody národnosocialisti okého 1. mája sú triumfálne sprievody sebave­domej, oddane a verne pracujúcej, o božie požehnanie prosiacej národnej pospolitosti. Len darebák môže popierať, že od 1. mája minulého roku sa neurobil veľký krok dopredu za zlepšenie stavu slo­venského pracujúceho fudu. Robotníctvo priemyselné i poľnoho­spodárske môže mať plnú dôveru, že o rok zas bude môcť zisťovať ďalší po­krok. V znamení úspechu a nádeje oslávi teda slovenská pracovná pospolitosť 1. mája sviatok slobody a cti slovenskej práce. Ponorky opäf v útoku Potopily zo silne zaistených konvojov 35.265 brt — V Grécku padlo vyše 5.000 Britov do zajatia Berlin, 30. apríla Hlavné veliteľstvo brannej moci ozna­muje: Ponorky potopily zo silne zaistených konvojov 35.264 brt. nepriateľského prie­storu obchodných lodí, ako aj konvojové plavidlo britského vojnového námorníc­tva. Rýchločlny napadly pri výpade na britské juhovýchodné pobrežie sil<ne_ za­istený konvoj a potopily tri obchodné lo­de, spolu o 9500 brt, V Grécku prerazily motorizované sily nemeckej armády v ostrom prenasledova­ní nepriateľa až k južným prístavom na Peloponéze a znemožnily útek Angličanov cez more. Pritom zajaly až doteraz 5000 Britov, medzi nimi jedného generála, ako aj početných Srhov. medzi nimi 4 generá­lov a tristo ďalších dôstojníkov. Dňa 28. apríla sostrelili nemeckí stíhači v gréckych vodách pri ostrove Hydra brit­ský hydroavion typu Walrus. Pri juho­východnom pobreží Peloponézu zničili sme 4 britské hydroavióny. Nemecké bojové a strmhlav útočiace bojové lietadlá napadly vo večerných a nočných hodinách dňa 29. apríla pristav La Valetta na ostrove Malta. V Severnej Afrike nemecké a talianske strmhlav útočiace bojové lietadlá zasypaly bombami ťažkej ráze prístav v Tobruku. Veľké sily hojovýeh lietadiel hombár dovaly tejto noci opäf vojenný prístav Plymouth. Vznikly veľké požiare, predo­všetkým v Devonporte a prudké výbuchy v skladiskách pohonných látok. V námornej oblasti okolo Anglicka po­topila letecká zbraň obchodnú loď o 4090 brt. a poškodila ťažko inú veľkú lod. Pri výpadoch na britské juhovýchodné pobre­žie a na kanálové pobrežie nemeckí stíha­cí letci sostrelili včerajšieho dňa 6 stíha­cích lietadiel typu Spitfire a dve bojové lietadlá typu Bristol-Blenheim. Vlastné straty sme nemali. Nepriate! shadzoval tejto noci menší po­čet trhacích a zápalných bômb na rozlič­ných miestach západného a juhozápadné­ho Nemecka, spôsobil však len nepatrnú vecnú škodu. Pri útokoch na Anglicko tejto noci vy­znamenala sa najmä posádka istého noč­ného stíhacieho lietadla, a to hlavný rol­nik Som mer, hlavný rolni k Réinnagel a rotník Glass. Nepriateľ stratil 28. a 29. apríla dohro­mady 47 lietadiel. Z týchto 21 lietadiel so­strelili noční stíhači v leteckom boji a 9 námorné delostrelectvo. Zbytck z nich bol zničený na zemi. V ten istý čas stratili sme 6 vlastných lietadiel. Bratislava, štvrtok 1. mája 1941 Ruky náš. Bratislava, 30. apríla Rohu zmáhajú ako ohlasy spiažových zvoncov m horských úplazoch. Ostávajú ti len .spomienky a zážitky minulých chvíľ, ktoré preberáš v duši ako zrnká ruženca vo veľkej modlitbe života. Dnes, v zajatí prvého májového dňa, ktorý je zasvätený pracujúcej pospolitosti, vzdávam takouto prostou spomienkou tichý hold všetkým pracujúcim slovenským rukám, ktoré mo­­\zolla, sveľaäujú a budujú rodnú zem. Nedávno zatúlal som sa znovu na horné Kysuce, ktoré boly mojou prvou životnou zastávkou po odchode z rodičovského do­mu. Vracal som sa radostne do chotárov tejto pokornej zeme, aby som si po rokoch oživil všetky ťažké i krásne chvíľky, kto­ré som tu voľakedy prežil. Kolesá vici­­nálneho vlaku V muly pomaly vzdialen osť medzi Čadcou a Turzovkou. Po oboch bre­hoch Kysuce, medzi kamenistými nápla­vami, prebíjala sa už prvá trávička chu­dobných pasienkov. Od blízkych hraníc prinášal čerstvý vetrík živičnú vôňu smre­kových lesov. Nad čiermstými grapami ležalo melancholické ticho pozdného ky­suckého pred jaria. V poloprázdnom oddelení vlaku džrmo­­talo neposedné chlapča, ktorému mest­ská mamička odpovedala na tislceré otáz­ky so zrejmou nechuťou. Otázka stíhala otáz'.u a pánska matka si nevedela rady s problémom malého srdca, ktoré chcelo^ vedieť prečo je- v bránach na kamenistej voličke zapriahnutá žena s troma deťmi... Na, ktorejsi zastávke nastúpila do nášho oddelenia staršia robotná ženička. Složila s chrbta platený batôžtek a nesmelo si za­sadla do kútka naproti mestskej dáme. Dobré a láskavé oči ženičky upútaly pozor­nosť chlapčeka, ktorý ostal osihotený, lebo jeho matka bola zahĺbená do akéhosi cu­dzojazyčného žurnálu. Po prvých nesme­lých pokusoch prisadol si chlapček zve­davo ku kysuckej ženičke. O chvíľku sa celkom skamarátili. Ženička dobrácky od­povedala na všetky otázky chlapcove. Bo­la pozrieť svojho syna, ktorý je vojakom v meste. Ráno za svitu, pobrala sa pešo kými cestami za synom, zpät už nevláda­la, cesta ju zmorila a preto s polcesty nasadla do vlahu. Rozpr ávala s hrdosťou o synovi-vojakovi, ktorý je už piatym z jej krvi, čo odišiel do mesta, aby splnil svoju vojenskú povinnosť. Uisťovala, chlapčeka, že bude tiež takým veľkým, a tvrdým vojakom, ako jej syn. Potom z prostej štedrosti, alebo hádam z radosti nad tým, že si mohla svoje pros­té srdce obnažiť pred dieťaťom, vykrú­tila z batôžka, cukrové píšťalôčky, ktoré kúpila, v meste svojim vnúčatám, a poda­rovala chlapčeka. Diéta malo ohromnú radosť so skromného nezvyčajného daru. Cukrová píšťal Ica korunovala shodu týchto dvoch prostých duší. Šťastný chlapček u­­velebil sa do lona šťastnej ženičky, ktorá láskala tvrdou rukou jeho hebké, pesto­vané vlásky. ,A potom, túto krásnu chvíľku zalomilo niekoľko nerozvážnych, nemiestnych slov. Chlapček s rozžiarenými očami zapískal rm cukrovú píšťalku. Pánska matka odlo­žila cudzojazyčný žurnál a prísne vyzvala, chlapca, aby sa choval slušne, aby si sa­dol na svoje miesto a aby vrátil ženičke culcrovú pištoľku. Do rozžiarených ooú chlapčeka a robot­nej ženičky vkradly sa rozpaky a sial. Chlapček so slzami v očiach vložil cukro­vú píšťalôčku do mozoľných rúk kysuckej ženy, a vo vedomí čohosi nespravodlivého utiahol sa s plačom do svojho kútika. Robotpá ženička držala v zrobených dla­niach červenú cukrovú pištoľku ako kus krvácajúceho srdca. Panská matka uveličená týmto výchov­ným zásahom vybrala z koženej kabelky pílniček a upravovala si pokojne červené, lakované nechty. Tu padol pohľad prostej kysuckej ženy na tieto biele, voňavé ru­ky a celou jej nachýlenou postavou pre­­chvel pocit velliého bôľu. Červená cukro­vá píšťalka padla kdesi pod sedadlo a mozoľné zráňané ruky skryly sa pod plár tenú zásteru. A tu si pocítil strašnú, až z hĺbky srdca, príštiacu nenávisť proti vše­tkým bielym, voňavým rukám, ktoré sú. nepotrebnými, mŕtvymi rukami. Cítil si, že keby bolo načim pobozkať z týchto dvo­­jích rúk, niektoré, tak by si pobozkal zro­­bené a doráňané ruky kysuckej ženičky, lebo z práce týchto rúk sa rodí nový život. Roky zanikajú ako ohlasy spiežoyých zvoncov na horských úplazoch. Ostávajú ti len spomienky a zážitky minulých chvíľ, ktoré preberáš v duši ako zrnká ru­ženca vo veľkej modlitbe života. Dnes v zajatí prvého májového dňa, ktorý je zasvätený pracujúcej pospolito­sti, vzdávam touto prostou príhodou hold všetkým pracujúcim slovenským rukám, ktoré zveľaďujú a budujú našu rodnú zem. *

Next