Gardista, júl 1941 (III/152-171)

1941-07-08 / nr. 152

Ročník III, číslo 152 r- V Tvár pod závojom oet — Bratislava, 7. júla V rokoch, keď o nejakom vojnov-fom kon­flikte nebolo ešte slyohn, keď každý eoi­­rooský i svetový štát všemožne sa staral r> svoju prouaspaindiu, o cudzimeiaký ruch, keď sa ešte veselo a voľne cestovalo, je­diný štát stál mimo tohto ruchu Soviet­sky sväz. Neoronag-oval nijaký eudizinec­­ký ruch, nil«. /u cudzincov k sebe nevo­lal a tých, čo u ..a boli chceli do krajiny dosiať. väčšinou vôbec nevmestil. A keď v mimoriadnych nrinadoch niekoho aj vmrstil, nedal mu vo tiosť pohybu; ukazo­val mu notemkinovské dediny, hoci Eu­ropa bola zvedavá, veľmi zvedavá, ako to vlastne vyzerá v tom no vo m sovietskom poriadku, v tom robotníckom raji, o kto­rom moskovská propaganda toľko básni­la, No nerobili to len s cudzími. Tak ako cudzích nepúšťali dinu, ani zo svojich ni­koho nevypúšťali do sveta. Prečo toto vše­tko? Ako si to vysvetliť? Či vari chystali boľševici niečo veľké, niečo senzačné, čím chceli svet ohromiť a kým to nemali hoto­vé. nechceli to ukázať? Ai takýto náhľad panoval. Ale roky sa míňaly a SSSR bol uzavretý ako predtým, ba ešte viac. Tu potom nevdojak vznikala mienka: Čosi ie tam nie v poriadku. Boľševický raj podľa všetkého^ nie ie rajom, boľševický blaho­byt nie ie blahobytom a preto nechcú ni­jakého Eurouatna vpúšťať, preto nechcú ani svojich ľudí vypúšťať von, do sveta, lebo by tam uvideli, ako sa žile a p o r o v­­návanie týchto dvoch svetov raohlo bvbvťpre sovietsky svet veľmi nežičlivé. Túto domnienku len potvrdzovalv prípad v niekoľkých vý­znamných europsikých spisovateľov mysliteľov, orientovaných zrejme ľavi- a čiarskv, neraz vyslovene komunisticky, ktorých pustili do Sovietskeho sväzu a ktorí po svojom návrate úplne zmenili svoje sruýšľanie. Ich zážitky zo Sovietske­ho sväzu'holy ťažkou obžalobou takzvané­ho rohotilíckeho raja a blahobytu. Všetko toto poukazovalo na to. že komu-. n izmus, boľševizmus a ich krásne teórie sú iba. teóriami, zvučnými slovami, zatiaľ čo ich praktické realizovanie le bez­útešné. smutné. Áno, v Sovietskom svä­­ze stavali paláce, úžasné fabriky, kolcho­zy i dneiprois-troje. ale toto všetko bolo mŕtve, toto všetko bola iba hmota, ktorej ohýbal život. duch. Boly to iba krásne ku­lisy. kulisy takzvaného sovietskeho raja. za ktorými sa odohrával biedny, utláčaný život, život robotníkov-otrokov. život roľ­níkov. čo pracovali nie pre seba. ale pre hmlisté idev moskovských pá­nov. Áno. niekdajší cársky Potemkin oží­val znova, i keď pod iným menom a v inej forme. Tajomný závoj zahaľoval soviet­sky život a krvi udalosti, odohrávajúce sa za sovietskymi hranicami. Boky sa míňaly a tajomstvo okolo So­vietskeho sväzu ostávalo. Len 'sem-tam m-eniiklv do svetovej verejnosti strašné, skoro neuveriteľné zprávy. Veriť im. či neveriť? Hovoria pravdu, alebo sú výtvor­mi protiboľševiekei propagandy? Taižko bolo ^rozhodnúť. Až čas rozhodol o nich. Nadišiel rok 1941. nadišiel 22. jún. keď na­­stúpily nemecké a rumunské, potom a.i fíuske a slovenské voi-ská. ktoré po krát­kych desiatich dňoch bojov strhly tajom­ný závoj s boľševickej tvári. A teraiz. keď zjavila sa ozajstná pravá a prirodzená tvár boľševizmu, svet zhíkol. Lebo čo vi­del i_ nemeckí a ostatní spojeneckí vojaci na území boľševického raja. to bolo niečo, čo Europa ešte nezažila a čo mnohí azda nebudú chcieť ani veriť. Fotografický aj iný dokumentárny materiál, ktorý sa do­teraz dostal na verejnosť o neľudskostiach a krvavých zverstvách boľševikov na Ukrajine i v baltických štátoch, j e strašný, otriasajúci. Áno, aiž teraz v_ plnej nahote sa ukázalo, že všetky t i e zu r á v y o krutých zverstvách boľševikov z predchádzajúcich rokov boly až priveľmi právd i­­v é! Sú tieto neľudské boľševické vraždy a prechmaty — píšeme o nich podrobme na inom mieste nášho časopisu — pre svet nečakaným prekvapením? Nie! Veď to je boľševizmus, to sú j e h o m e - t ó d y. V eď sám Stalin vyzýva.: Páľte. ničte, rúcajte!, veď sám Stalin vyzýval k deštrukcii A od takejto deštrukcie, od takéhotf> ničenia k vražde je už 1 ert krôčik. K Stalinovmu páľte. ničte, rú­cajte, už nie^ je ťažké pridať dodatok: Vraždite, vraždite každého, kto sa opo­váži kritizovať náš poriadok, kto sa opo­váži byť nespokojný, kto sa opováži čo len jedným okom dívať na západ a na tých, čo odtiaľ prichádzajú. Je to však už znak naivyššei slabosti, znak blížiaceho sa konca a toho, že v Moskve si to uve­domujú. Vo svojej zaslepenej nemohúc­nosti ešte veria, že takýmito hyénizmaimi sa im podarí odvrátiť koniec. Ale toto pád komunizmu nielen že neodvráti, ale naopak — urýchli. 72.000 sovietskych vo .iäkcv, Iktorí v _ týchto dňoch zastrelili svojich politických komisárov a prebehli na nemeckú stranu, to .jasne naznačuje. Nie je teda nesprávne, keď sa píše o bo­ji európskej kultúry a civilizácie proti divošsikému. surovému boľševizmu. Ide tu vskutku o zachovanie európskej výšky, európskej kultúry, europských vydoby t kov proti učeniu, ktoré nielen že nedo­siahlo úrovne 20. storočia, ale zavádza divošské. barbarské spôsoby niekdajíšíeh primitívnych ná­rodov. A s týmito krvavými boľševikmi kráča plece pri pleci prezident Roosevelt i Win­ston Churchill 50 hal. Hlavný .redaktor MILO URBAN&itn* »*«*< hn&ica v K^tcfeatis va, utorok 8. júla 1941 STK — Führerov hlavný staň, 7. júla Hlavné veliteľstvo brannej moci oznamuje: Nemecké a rumunské oddiely v Be­­sarábii, po odrazení protiútokov, po­kračujú v útoku. V Bukovine dosiah­­ly spojenecké sily horný tok Dnestru. Cernovicepadly. Po prekročení Seretku pokračuje sa na širokom fronte v prenasledovaní nepriateľa. Severne od Pripetských močarísk pre nikly sväzy nemeckej armády, boju­iúce na j č'rpjffp«'«; r Ľni Dnjepr a na horný tok rieky Dviny. Operácie nemeckýeh a fínskych od­dielov pokračujú naďalej plánovité. Eskadry nemeckej leteckej zbrane zničily aj včerajšieho dňa veľký po­čet nepriateľských tankov a náklad­ných automobilov, vyradily z boja so vietske batCrie a zničily vlaky, do pravné cesty a skladiská streliva. Účinné letecké útoky smerovaly ko­nečne na ústupové pohyby nepriateľa v Ukrajine, ako aj na upevňovacie za riadenia. Iné sväzy bombardovaly v priestore okolo Smolenska a vý­chodne od jazera Pejpus nepriateľské oddiely. Bojové a strmhlav útočiac* lietadlá nodponovaly postup pozem ných oddielov a zasypávaly nepria­teľské oporné body bombami všetkých kalibrov. Soviety stratily 6. júla spo In 204 lietadiel, z nich 1(50 v leteckveh bojoch. 41 lietadiel zničili nemeckí let­ci na zemi a 3 sostrelily hľadači mín 10 vlastných lietadiel je nezvestných Vo východnom Baltickom mori ne­mecké hľadače mín narazily na 4 so vietske törnédoboree. Po jednohodino­­vom boji bol delostreľbou poškodené leden z torpédoborcov. Nepriateľ na to ustúpil. Tie isté hľadače mín odra­žily 7 nepriateľských bombových úto­kov a sostrelily pri tom 3 sovietske lietadlá. V boji proti Veľkej Británii nemec ká letecká zbraň potopila v Kanáli svätého Juraja dve nákladné lode, ktoré malý dovedna 10.000 brt. Bojo­vé lietadlá bombardovaly tejto noci úspešne letiská v strednom Anglicku a prístavné zariadenia pri južnom a juhovýchodnom pobreží ostrova. Po­kračovalo sa v zamínovaní britských r < davov. V Severnej Ax/lké nemecké * a ta­lianske bojové a strmhlav útočiace lie­tadlá doeielily bombové zásahy napl­no v protilietadlových a delostrelec­kých pozíciách okolo Tobruku. Pri včerajších denných pokusoch o útok na pobrežie Kanálu stratil ne­priateľ stíhacou a protilietadlovou obranou 19 lietadiel, ďalšie lietadlo námorným delostrelectvom. Britské bojové lietadlá shadzovaly tejto noei trhacie a zápalné bomby na rozličných miestach západného Nemec­ka. Civilné obyvateľstvo malo isté stra­ty. Požiare v obytných štvrtiach, me­dziiným aj v Dortmunde, podarilo sa chytro uhasiť. Pri týchto útokoch a pri nočnom výpade na pobrežie obsadené­ho francúzskeho územia nočné stíhač­ky a protilietadlové delostrelectvo so­­strelilo 8 bojových lietadiel. Od 3. do 6. júla bolo sostrelených 83 britských lietadiel, z nich 58 v letec­kých bojoch a nočnými st hačmi, 21 protilietadlovým delostrelectvom, jednotkami vojenského námorníctva. V 4 tom istom čase boja s Veľkou Britá­niou stratili sme 9 vlastných lietadiel. V bojoch na východe vyznamenali sa nadporučík Knaak, hlavný rotník Werner, rotníci Haut a Prohaska, ako aj poručík Populo. Prví sú z cvičného pluku, poslední zo streleckého pluku. Nadporučík Philipp dosiahol 4. júla svoje 31., 32. a 33. letecké víťazstvo, hlavný rotník Beier svoje 9. a 10. ví­ťazstvo na nočnej stíhačke. V bitke tankov pri Dubne vyznamenala sa ba­téria protilietadlového pluku „generál Goring”, vedená stotníkom Schultzom, ako aj poručík Wilmskoetter. Námor­ný slobodník Kellner sostrelil ľahkým protilietadlovým delom svoje 3. britské írĹidto f fr. ' *' Talianska, frontová zpráva STK — Rím, 7. júla Hlavný staň talianskej brannej moci oznamuje: Vo Východnej Afrike naše delostre­lectvo odrazilo na tobruckom fronte nepriateľskú pechotu, postupujúcu pod ochranou tankov. Letecké bojové sily mocností Osi napadly v strmhla­vom útoku baterie a pozície pri Tob­ruku. Iné lietadlá zasiohly shromaž­­diská automobilov juhozápadne od Sidi el Barani. Odpoveď Edenovi STK — Berlín, 7. júla Nemecká diplomaticko-politioká ko­rešpondencia zaoberá sa rečou brit­ského ministra zahraničných vecí Edena a označuje ju za „nový” dôkaz pre svätuškárstvo a cynizmus Anglic­ka. Vo chvíli, keď najodpornejšie boľ­ševické zverstvá sa zapisujú krvavý­mi písmenami na temné stránky ľud­ských dejín, usiluje sa britský mini ster zahraničných vecí zakryť tieto hanebnosti najnovšieho spojenca An­gličanov „pláštikom lásky”. Koreš­pondencia o hracia sa predovšetkým proti pokusu Edena „zľahčovať alebo dokonca zosmiešňovať” smysed dnešné­ho boja Európy proti boľševizmu. To dokazuje, že aj teraz britským vojen­­ným štváčom rázu Edenovho je úplne ľahostajný osud celého európskeho kontinentu, nakoľko pomoc, ktorú An­glicko so všetkými prostriedkami chce poskytnúť boľševizmu, by tomu­to umožnila Ríšii skutočne poraziť. Lebo, keby celý európsky kontinent mala zamoriť .červená záplava, Ede­novi by stačilo subjektívne presved­čenie, že on a jeho krajina sa môže na svojom ostrove cítiť v úplnej bez­pečnosti. Národy Európy sú však te­raz už sýte toho, dať sa rozoštvávať perfídnym Albiónom, ktorého typic­kým zástupcom je Eden a obetovať sa za britské záujmy. Kto je ochotný — konštatuje Nemecká diplomaticko-po­­litická korešpondencia v závere — pre svoj nenasýtny imperializmus vydať celý ostatný svet zlu, musí z toho stiahnuť konzekvencie a vylučuje sa sám zo spoločenstva civilizovaných národov. fljü.c 5QU02 Úplná evakuácia Moskvy Všetko civilné obyvateľstvo sa musi vysťahovať -Začala sa aj evakuácia Leningradu — Nemecké a spojeneckt vojská u.očia na celej dlžkv frontu WT — Št<%»lm, 7. júla Štokholmská tlač oznamuje, že následkom vývinu udalostí na fronte rozhodla sa sovietska \úda evakuo­vať všetko civilné obyvateľstvo z hlavného mesta Moskvy. Evakuácia civilného obyvateľstva sa už a.Äačala, pri­čom príslušné sovietske úrady vyhlásily, že jej tempo musí byť čo najrýchlejšie. Podľa zpráv tých isi'rii časopi­sov začala sa aj evakuácia druhého najväčšieho sovietskeho mesta, Leniagra ^ ktoré následkom nemeckého postupu z juhu i zo severu dostáva sa do dvojstranného nebezpečenstva. Moskok$ký roz­hlas oznámil nariadenie najvyššej rady Sovietskeho sväzu; podľa tohto nariadenia rozširovanie chýrov btdú tre­stať dvoma až piatimi rokmi väzenia. V Moskve sa až doteraz pracovalo na stavbe mohutného Paláca S lietov. V práči teraz p r e s t a 1 i* lebo všetci robotníci museli narukovať. V úradnej zpráve ó zastavení práce sa iovorí: „Stavba sa -dokončí až po skončení vojny.” Pokračuje sa v útoku na celom fronte Cár Boris blahoželal Dr. Tukoví Bratislava, 7. júla Predseda vlády Dr. Vojtech Tu ka z príležitosti svojich narodenín dostal od hlavy bulharského štátu telegram tohto znenia: Z príležitosti Vašich narodenín zasielam Vašej Excelencii svoje naj­úprimnejšie blahoželania. Boris Srdečný telegram J. V. bulharského cára Borisa je ďalším dôkazom sympatií, ktorým sa teší náš pán predseda vlády nielen doma, ale i za hranicami. No okrem toho tento telegram je mdmoriaidnyin vyznamena­ním aj pre slovenský národ — vyznamenaním, ktoré nevdojak prezrádza úprimné priateľstvo a úzke vzťahy, utúžené najmä návštevami J. V. cára Borisa v poslednom čase na Slovensku. Sme presvedčení, že tieto vzťahy v budúcnosti budú ešte užšie a srdečnejšie.

Next