Gardista, august 1941 (III/175-198)

1941-08-03 / nr. 175

Cez Salzburgdo víťaznej Tido J. Gašpar BraťM&va, 2. augusta Neviem už, kto to povedal, že dajte mi dvanásť apoštolov, dvanásť mužov viery, ktorí *»ú za to, v čo veria, hotoví aj umrieť, a ja vám zasa obrátim svet! Áno, viera hory orenaša a len lutiia veľkei viery sú schopní ^ vykonať dobré dielo a správne viesť vývin národa do iepse; budúcnosti A len viera vo \eľké ideáV. vo veiké pravdy dáva Indom takú silu, že sa stáva­jú schopnými prinášať osobné obete, ba podstúpiť i martýrium za vyznávanú pravdu, A táto viera tým. že svojho vy­znávača robí schopným pre nadosobné služby, pre obetovanie sa za vospolné cie­le, robí z neho súčasne vodcovskú osob­nosť, povolanú tvoriť nové epochy v de jinách národa. Tak je to i v politike. Montaigne nazval politiku „záhadnou inšpiráciou”. Tu tiež má platiť, ako v umení, že komu nebolo dané shora, v apatieke si to nekúpi V po­litike musí byť človek inšpirovaný záhad­nou vnútornou silou, ktorá ho núti starať sa a trápiť sa nie o seba, ale o záujmy cel­ku. Politik musí byť kompasovým človekom, ktorý^ predvída smer dejinného vývinu a prispôsobuje mu záujmy, politickú vý­chovu a vedenie národa. Musí mat odva­hu vymáhať nové spravodlivé poriadky aj vtedy, keď to vládnuca vrstva ešte ne­chápe a cm sa vystavuje nepochopeniu, alebo i prípadnému prenasledovaniu. No práve veľká viera, že vidí jasne a že sleduje záujem vospolného dobra, dáva mu silu vziať na seba kríž osobných ohotí a slúžiť celku! V tomto ohlade z najnovšieho úseku slovenských dejín osobnosti, ako zvečnelý vodca Andrej Hlinka, prezident Dr. Tiso a náš najväčší martýr Dr. Vojtech Tuka nám žiaria a vyčnievajú veľkým príkla­­j-iuľu. _ Ich .borbu za národ ozaj pudila tá Íra h áriu á inšpirácia ktorá i proti odporu mocných, a zlorečeniu tupcov, i pri osob­nom utrpení, viedla ich neochvejne za vy­týčeným cielom á dávala im silu správne predvídať a dôsledne pripravovať lepšiu slovenskú budúcnosť. To bola a ie dobrá a pravá politika, inšpirovaná veľkou vierou, schopnou veľ­kých, nadosobných činiov a obetí v pros­pech celku. .. Naproti tomu takzvaná tiež .politika” nepovolaných samozvancov, ktorá sa ja ví ako povestne známe pamslké humcút­­stvos alebo zlodejské remeslo, a ktorou egoistickí jednotlivci usilujú sa iba o osobný prospech a o získanie uíoei, prv­­meskôr, vždy sa končí ich neslávnym kra­chom a znamená nešťastné režimy v de­jinách národov, nad ktorými sa zmocňu­je vlády. Tohto rozdielu medzi pravou a nepra­vou politikou musíme si teda byť veľmi dobre vedomí. Najmä dnes. keď v prúde veľkých historických udalostí, ktoré v uskutočňovanej reorganizácii Európy na storočia upravujú osudy národov, tre ha nám v najvyššej miere dbať, aiby vý­vin národa npravovaly povolané a zodpo­vedné osobnosti. Také osobnosti, ktoré už drikáza.ly, že nie o seba sa strachoval y _a starraly. nie kvôli svojím sebeckým záu jmoan hazardo valy slepo s najvyššími životnými záuj­mami národa ale ktoré — vedené ton zá­hadnou inspiráción — správne pred v ido­ly vývin a majúc jasný ciel, s plnou zod­povednosťou nezištne, ideálne obetavo ^sa usilovaly, aby svoju veľkú vieru v lepšiu budúcnosť národa v duchu času a správ­nou orientáciou spIňovaJy. Tieto dva politické druhy predstavujú vlastne to triedenie duchov, ktoré ro<z deTuje svet. Tak by sane to povedali, že sú tu India viery a mŕtve duše! Prví nám hlásali novú politickú náuku, nového ducha, potrebu nových poriadkov novú medzinárodnú orientáciu, včlenenie sa do víťazného pochodu dejinného vývi­­nn, do vznikajúcej novej Európy a sú­hrnne z toho všetkého hlásili nám veľkú vieru o slovenskej samostatnosti. _ A bec. ohľadu na to, či ich niekto pochopí, alebo ukameňuje, nabádaní svojou ..záhadnou inšpiráciou” obetavo a fanaticky praoorva li za to, aby sa táto ich velká viera spl­nila a priniesla národu víťazstvo. Pripomeňme si pri prvom výročí Salz bnrgu len jedno! ' Aká ozaj dobrá vizitka pre slovenský národ to bola. že na Berghofe, keď po maďarských, rumunských a bulharských štátnikoch zavítali ta aj zástupcovia Sto váikov, tvorca novej Európy Adolf Hitler mohol v ioh osobách _ vidieť pred sebou samých statočných bojovníkov! On, geni­álny a najväčší bojovník súčasných dejín, videl, že hovorí s ľuďmi, ktorí za prá-va svojho národa a aa spravodlivé ideále tiež bojovali a trpeli! O každom z nich si mohod pomyisEief: Ein ehrlicher Mam! To moholy z neznámeho politického mo tamisfca náhle vyhodené, alebo pomocou groša, figliarstvu rodovej výhody a zá kulisnei korupčnej réžie do popredia na­hodilo vytiahnuté figúry. To boli slovenskí bojovníci! íváš prezident Dr. Jozef T i s o 20 rokov čestne a dôsledne, y «mysle nacionálnej ideológie slovenskej zápasili po boku An­dreja Hlinku za slovenské právu Tento zápas neobišiel sa bez perzekúcie a úde rov so strany protivníkov. Aj jeho český reži.m postavil pred súd a uvrhol ho na čais do žalára. No nedal sa zlomiť, ani odstrašiť! Bojoval ďalej dôsledne a v osudných marcových dňoch osvedčil takú odhodlanosť a rozhodnosť, ktorými sa na­vždy zaslúžil o veľké historické dielo ob­novenia našej samostatnej slovenskej štátnosti. Tento nekompromisný boj mu dáva mravnú legitimácin dôstojne zasiu povať životnú vôľu Slovákov a viesť ich samostatný štát! 0 druhom členovi ..salzburgskej ^troji­ce”, Saňoví Machoví, právom môžeme povedať, že stál na čele slovenských ľudí veľkej viery a bol vždy smelým, dôsled­ným borcom za jej realizovanie. I on si za to musel odsedieť svoje. I on v žalári skladal skúšku vernosti _ k národu a utr­pením, osobnými obetami platil za to, v čq veril a za čo bojoval. A v tejto veľkej viere zostal podnes dôsledným! Neustáva ani ma chvíľu, ale boiuje ďalej. Jeho vie_ ra mu dáva odvahu. Veril v slovenský štát. verí v novú Európu, v nové poriad­ky, na ktorých bude vybudované a verí v úprimnosť slovensko-nemeckého pria­teľstva a jeho požehnaných následkoch pre slovenský národ. Nevyčkával opatrne, a'ko sa v európskom konflikte a vývine zvrtne kocka, ale od začiatku dôsledne šiel za svojou poli táckou vierou tak ne kompromisne a s takou dôslednosťou, kto rá — keby bolo treba a keby na to pri­šlo — urobila by ho v každej chvíli schop ným za svoju vieru všetko obetovať. Po nich ako ma príklad slovenskej bo­jovnosti v prítomných časoch pozerá budúcnosti na pred sedu vlády Dr. Tuku. Náiroíl dial mu už meno najväčšieho slovenského martýra! Vykúpenie, fotoné tento Slovák za svoju politickú vieru musel zaplatiť, to aiie je len. v oblasti elovenislkýoh dedín veľkým hrdinstvom. Okrem vari írskeho prezidenta De Valera niet v politickej histórii súčasnej Európy talkei štátnickej postavy, ktorá by za slobodu a práva svojho národa bola musela toľko_ vytr­pieť ako Dr. Tuka. Preto vo svojej zdra­vici vo viedenskom Hofbuirgu, právom zdôraznil Baldur von Schiraieh, že obeť, ktorú Dr. Tuka službám nacionálnej idey priniesol, slúži nielen slovenskému, ale i nemeckému národu za príklad. Len veľká viera, ktorá más vnútorne a v našom svedomí presviedča, že sa usilu­jeme o pravý veľký cieľ, dáva nám silu vedieť za tento ciel prinášať aj najväčšie obete a podstúpiť všetlko. Dr. Tuka mám to dokazuje. Jeho reč, povedaná vlani po Salzburgu pri otváraní Vojenskej akadémie s kla­sickou jednoduchosťou a predsa s_ drama­tickou silou objasňuje tú veľkú vieru, akou veril v príchod slovenského víťaz­stva v novej európskej konštelácii. Preto, bez ohľadu ma potupovanie a prenasledo­vanie. smelo sa odvrátil od toho, čo v ne­spravodlivosti a v korupcii hynulo, a šiel za tým, čo pripravovalo budúcu konšte­láciu aby pre svoj národ, až nadíde čas, mohiol v nej zaistiť priaznivé položenie. • Veril, bodoval, hotový trpieť a jeho veľ­ká viera zvíťazila! „Záhadná inšpirácia’*, aiká spomenutých mužov riadila v bojoch a v prípravách slovenského štátu a ktorú vývin udalostí overil za správnu, robí ich povolanými, iby i naďalej, s čelného miesta, usmerňo­* al i sto ei; kk ý ži v ot Nuž toto sú mužovia „salzburgskej tro­jice”, majúci minulosťou vystavené legi­timácie, aby tam, kde sa rozhoduje o no­vej Europe, zastupovali slovenské záuj­my. Mohli ich čestne a dobre zastupovať, s pozdvihnutou hlavou, s otvoreným pohľa­­edorn. s očakávaním priateľstva a pochope­nia, .Qr» najväčší bojovník za nóvý sve­tový poriadok, A Hitler, mal možnosť vi­dieť v nich tiež osvedčených, čestných bo­jovníkov. Takých, ktorí dokázali, že za práva svojho národa a za spojenie jeho lepšej slobodnej budúcnosti s víťazstvom Nemecka, bojovali úprimne a beavýhrad-ne. Skutočnosť, že slovenský národy takých­to bojovníkov má, je naším šťastím! Oni nás cestou slovensko-nemeckej spo­lupráce viedli k pozitívnej účasti na bo­joch o novú Eurnopu, čím sme si získali výhodný predpoklad pre našu slobodnú budúcnosť v tejto Europe. Preto títo politici, ktorých neviedla tu­ha po moci a osobnom zisku, ale ktorých veľká viera inšpirovala, aby i za cenu osobných ťažkostí bojovali za vysoké ná­rodné ciele, povolaní sú stáť pri kormidle nášho štátu a určovať mu najistejšiu ces­tu pre víťazné zakotvenie v novej Eu­rope. Táto cesta viedla cez Salzburg. Toto si pripomíname pri prvom výročí udalostí, ktoré so Salzburgom súvisia. Po 14. marci bolo toto najvýraznejším zdôraznením a utvrdením správneho sme­ru pre slovanský politický vývin. Len via Salzburg sa mohol slovenský národ pri­stúpením Slovenska k Trojpaktu umiestiť v rade mladých a víťazných europských národov. Len tak sa slovenský štát mo­hol súladne a konštruktívne včleňovať do organizácie novej Európy. Čo sa po Salz­burgi! začalo, bolo preipo kladom pre kon­solidáciu a stabilizáciu samostatnej slo­venskej štátnosti a pre jej upravenie i za­bezpečenie v novoe iropskom poriadku. Via Salzburg vedie teda cesta do s’o­­nndnen, lepšej a kvitnú .ej slovenskej bu­dúcnosti. Salzburgské výročie nám preto viac ako čokoľvek iné dôrazne pripomína, že mŕt­ve duše, ktoré zostaly trčať v službách včerajška, stratily legitimáciu slúžiť no­vému duchu, duchu novej Európy, a ne­môžu teda uplatňovať ani dobrý vplyv pri politickom usinerňoyaní slovenského štá­tu. Mŕtve duše patria mŕtvej minulosti! Slovenskú politiku povolaní sú viesť ľudia veľkej viery, ktorí veria v novú Európu a hrdinsky dôsledne pracujú a bojujú za to. aby y tejto novej Europe zabezpečili slovenskému národu slobodnú, samostatnú a šťastnú budúcnosť. Tisíc kilometrov hlboko v nepriateľskej krajine Nem. vojská operujú aj ďaleko južne od Kijeva. Uprostred nových zničujúcich bojov 1 STK — Berlín, 2. augusta „Nemecké skutočnosti proti britským papuľovým víťazstvám” — pod týmto nadpisom prináša Völkischer Beobachter na mape prehľad doterajšieho víťazného postupu nemeckých vôjsk na východe, ktoré za 6 týždňov tvrdého boja preko­­n,aly skoro 1.080 kilometrov a obsadily územie, ktoré je väčšie ako Bíša. — Tempo na východe je rýchlejšie ako na západe. Týmto tempom naše vojská by tam boly prenikly od starej ríšskej hranice pri Luxemburgu až do vnútorného uhla Biskaja, cez celé Francúzsko. Na západe bolo však ľahko sledovať poľné ťaženie, lebo tamojšie mená, ako Flandry, Somme, Aisme, boly pojmami, kým východ je neznámou šírinou. Pred 6 týždňami táto šírina sa ešte hrozivo škfabila na naše hranice. Dnes však napríklad hlavné mesto Ríše od boľševického frontu delí dĺžka 1.500 kilometrov. Nemecko, ktoré bolo pred 6 týždňami ešte vystavené dosahu obrovských nepriateľských armád, dnes je už isté. Papuľnaté pre­krúca niny moskovských zradcov a ich londýnskych prisluhovačov na tejto skutočnosti nič nezmenia- Ich víťazstvá ne­meckým vojskám neurvú viac ani jeden kilometer získaného priestoru. Bojový postup nemeckých vodákov nijako ne­zmenšia. Nový útok na Moskvu STK — Fiihrerov hlavný stau. 2. aog. Hlavné veliteľstvo brannej moci oznamuje: Rýchle nemecké sväzy prenildy na Ukrajine hlboko do ústupových pohy­bov nepriateľa. V oblasti 250 km južne od Kijeva trvá ďalšia veľká zničujúca bitka. Sovietske divízie, obkolesené východ­ne od Smolenska, boly ešte viac stla­čené. Bojové lietadlá bombardovaly v uply­nulej noci s dobrým úspechom zásobo­vacie podniky a vojenské objekty v Moskve, ako aj dôležité železničné kri­žovatky na hornej Volhe a v južnej U- krajine. V boji proti Veľkej Británii poto- Pr oblematično s ť STK — Berlín, 2. augusta Berliner Börsenzeitung k najnovšiemu rozhovoru Hopkimsa so Stalinom pozna­menáva, že jednou z najiualichavejších po­trieb sú špeciálne pohonné látky, čo sa ni­jako neprihovára za zvláštnu efektnosť sovietskych rafinérií, ktoré majú dosta­tok potrebných surovín. Časopis potom poukazuje na to, že Roosevelt vo svojich vojnových prípravách na Islande stále pokračuje. Hoci v USA skutočne niet ne­pilo letectvo v uplynulej noci pred škótskym východným pobrežím 2 ob­chodné lode, medzi nimi tankovú, o cel­kovej tonáži 16.000 ton a poškodilo ná­kladnú loď a strážny čln. Nemecké lietadlá zaútočily ďalej ú­­činne na prístavné objekty na východ­nom pobreží Škótska a v juhozápad­nom Anglicku, ako aj na jedno letisko. Lietadlá ozbrojeného vyzvedania za­­siahly ťažko za dňa východne od La­­rôrských ostrovov väčšiu obchodnú loď zásahmi naplno a poškodily barákový tábor pri Holy Islande. Strážny čln sostrelil britské bojové lietadlo. Nepriateľ nepriletel ani za dňa, ani v noci nad ríšske územie. americkej pomoci dostatku v rozličných inštanciách pre pri­pravovanie vojny, predsa _ utvoril novú organizáciu, akúsi „hospodársku obrannú radu”, ktorá má za úlohu stmeliť jednotli­vé štátne organizácie pne celkovú hospo­dársku obranu. — Tento výbor musí pre­dovšetkým dávať návrhy, ako bude treba chrániť zahraničný obchod USA a aké prípravy by sa malý učiniť pre zmovavy­­budovanie dobrých medzinárodných sty­kov v čase mieru. Ak tento výbor chce vážne plniť svoju úlohu, a ak by ju vôbec mohol vážne plniť, poznamenáva časopis ironicky, tak by musel Roosevettovi dať veľmi nepríjemné rady, ako je napríklad zastavenie jeho vojnových štvanie, potla­čenie jeho obrovskej chuti na základne v celom svete a zrieknutie sa prostriedkov tlaku, ktorých teraz používa proti Južní j Amerike v napred staviteľnom rozsahu, aby ju prerobil ma koloniálne územie USA. STK — New York, 2. augusta Roosevelt vyhlásil na tlačovej konferen­cii, že nové požiadavky na výdavky, vy­plývajúce zo zmocňovacieho zákona ne­vybaví dotiaľ, kým sa Hopkins nevráti z Európy. Okrem toho vyhlásil, _ že SSSR nedostal, ani nedostane nijaké peniaze mocou zmocňovacieho zákona, keďže „je vstave, aby si vojnový materiál samo za­platilo”. Tajnostkársky Stalin STK — Madrid, 2. augusta Časopis Madrid označuje Stalinove odmiet­nutie povoliť vojenským pozorovateľom USA odísť na front alko dôkaz blízkeho konca boľ­ševického režimu. Keď Stalin nechce, aby sa Američania na vlastné očí presvedčili o sku­točnom položení sovietskej armády, je to ne­­podvratiteľným dôkazom, že nemecké fronto­vé zpräyy úplne zodpovedajú pravde. Keby sa Stalin vedel pochváliť čo len tým najnepa­trnejším úspechom, tak by s radosťou dovo­lil, aby americká tlač uverejňovala senzačné zprávy o tomto úspechu.

Next