Gardista, október 1941 (III/224-250)

1941-10-01 / nr. 224

Ročník III. číslo 224 Podiel Talianska pet — Bratislava, SO. septembxa V poslednom čase začala sa amgEdká propaganda znova silne zjamjílmať o Ta­liansko a jeho vnútorné pomery. Lon­dýnsky rozhlas, ako aj — prirodzene —­­severoamerická tlač, totižto deň čo deň uverejňujú svoje ,.dôveryhodné” zprá­­vy z Talianska, zprávy, hovoriace o vnú­tornej nespokojnosti Talianska, o únave z vojny, o nepokojoch aitď. Túto pro­pagačnú vlnu rozhlasovú a novinársku smažili sa Angličania doplniť obnovený­mi nočnými útokmi na severotafiainfike mestá. Včerajšia frontová zpnáva talian­ska hlásila anglický útok na Miláno, Ja^ nov, Speziu, Savinu a iné menšie talian­ske mestá. Tieto útoky boly namierené výhične proti civitnémfu obyvateľstvu, s jasným cieľom znepokojiť ho, sterori­­zovať, vyvolať v jeho radoch nespokoj­nosť, revoltu atď. No takisto ako doteraz, aj tento db­­novený anglický pokus stretol sa s naj­väčším možným neúspechom. Namiesto nespokojnosti, pobúrenia a rozdvejeno­­sti taliansky národ samkol sa ešte viac, je ešte tuhší, simejší a odolnejší. V po­sledných dňoch stály sa totiž v Taham­­sku a okolo neho udalosti, ktoré toto nad slnko jasnejšie dokazujú. Keď sa tMlmimska ministerská rada usniesla na rozličných opatreniach, hlavne čo sa tý­ka zásobovania obyvateľstva, celý národ ich schválil a prijal spokojne, ako opa­trenia proti luxusu, prepychu. Je vojna a vo vojne je nezdravý, škodlivý taký stav, v ktorom na jednej strane jedno­tlivci premrštené zarábajú, žijú si pre­pychové, kým na strane druhej by mal byť pre takýto stav nedostatok, núdza. Preto talianska verejnosť prijala „proitá­­luxusné” opatrenia svojej vlády s ra­dostným zadosťučinením. Konečná číslica vnútornej talianskej pôžičky, 13.5 miliárd lír, ktorá je o celé dve miliardy vyššia ako číslica rovnakej pôžičky z lanského roku, dokazuje ďa­lej, že taliansky národ aj takýmito spô­sobom dáva najajvo svoju lásku k vlasti ako i dôveru vo svoju vládu a jej politi­ku. Podotknúť pritom treba — ako zdô­razňuje talianska tlač — že veľa úpisov na túto pôžičku pochádza práve zo stredných, robotníckych a poľnohospo­dárskych vrstiev, čo je isteže radostné, veď tieto vrstvy tvoria základy štátu, tieto vrstvy sú onou „verejnou mien­kou” krajiny. Okrem tohto však aj talianska bran­ná moc dáva anglickej propagande jasnú a tvrdú odpoveď. Taliansky dobrovoľ­nícky sbor bojuje na východnom fron­te kultúrnej Európy veľmi úspešne; ba­hamské oddiely v Afrike, severnej i vý­chodnej, bojujú hrdinsky, neraz proti niekoľkonásobnej prevahe a ak padnú, padnú tak, že si získajú protivníkovu úctu. Nadovšetko však je to talianska námorná a letecká zbraň, ktorá deň čo deň citeľne zasahuje hlavného nepriate­ľa .Európy — Anglicka Po jedinečnom úspechu talianskych rýchlych člnov, kto­ré pred desať dňami vnikly do Gi­­braitárskej zátoky a potopily v tomto po zuby opevnenom anglickom opornom bode niekoľko veľkých anglických lodí, talianske torpédové lietadlá zaútočily v nedeľu na siný anglický lodný sprie­vod, chránený celou vojnovou flotou a spôsobilý mu straty, z ktorých sa An­gličania tak rýchlo nespamätajú. Podľa víťaznej osobitnej zprávy hlarvmého sta­nú talianske torpédové lietadlá potopily zo spomenutého anglického lodného sprievodu dva ťažké krížniky, jeden ľah­ký, ďalej ťažko poškodily anglickú bo­jovú loď o 34.000 brt., anglickú lietadlo­vú loď, sedem krížnikov a jeden torpé­doborec; okrem toho potopily dve ob­chodné lode o 23.000 brt., k čomu pri­stupuje ešte úspech námornej zbrane talianskej, ktorá potopila v tom istom čase ďalšie dve anglické obchodné lode. Takejto odpovedi Talianska na naivnú propagandisticikú poľnú výpravu proti Hlavný redaktor MILO URBAN Bratislava streda 1. októbra 1941 ^0* HJU G. 5Q40Z Prvého októbra narukovat mámt Foto: A. Baláž. AÚspešné operácie východne od Dnepru Úspechy proti Angličanom na mori a vo vzduchu Papén v Ankare — Moskovská konferencia sa začala STE — Fôbrwiw «tan. 30 sept. Hlavné yeliteľr>tv0 nemeckej brannej m<*ii oznamuje: Pri prevádzaní operácii, východne od Dnepm, zničil? talianske oddiel? väčšie nepriateľské sily a pri tomto zajaly viac tisíc boľševikov. V severnom úseku východného frontu previedla jedna pešia divízia 28. ä 29- septembra úspešný útok na istá, tvrdo bránenú poradu. Dobyla pri tomto 210 nepriateľ­ských bunkerov. Sväzy letectva hoj ovály úspešne proti železničným transportom v priestore okolo Charkova a pokračoval? v ničení železničnej siete, východne od Petroh ra­du, ako aj zariadení mnrmanskej železnice. V boji proti Veľkej Británii zničilo letectvo v uplynulej noci východne od Great Yannouthu nákladnú lod o 8000 brt. a potopilo v tom istom námornom území zásahom naplno c väčšieho sväzu torpédoborcov jednu vojnovú loď-Nepriateľ zaútočil v poslednej noci na severonemecké pobrežné územie a jed­notlivé lietadlá prenifcly až k vzdialenejšiemu okoliu ríšskeho hlavného mesta. Bombardovanie obytných štvrti, prevažne v Hamburgu, vyžiadalo si medzi civil­ným obyvateľstvom obete na mŕtvych a zranených. Britské letectvo stratilo vče­ra a v tejto noci dovedna 11 bombardovacích lietadiel. Oddiely istej divme zbraní SS bojo­­vally úspešne v čase od 25. do 29. septem-bra v severnom úseku východného fron­tu proti sovietskym pancierovým silám. Ako sa Nemecká spravodajská kancelá­ria z patričnej strany dozvedá, v 5-dňo­­vých bojoch zničila táto divízia 51 so­vietskych panciernikov. Isftý úderník SS tejto divízie sa v týchto bojoch osobitne vyznamenal. 25. septembra sostrelil sám protipancierovým. delom 13 sovietskych panciernikov. Ako sa Nemecká zpravodajská kancelá­ria dozvedá, oddiel ľahkého protileteckého delostrelectva, nasadený v severnom úse­ku východného frontu, sostrelil v doteraj­ších bojoch na východe až do 28. septem­bra 40 sovietskych lietadiel. dávky demiej potreby. Výbory hneď za­­čaly s prácou a v piatok predložia svoje referáty. Tlak na Vatikán Dopisovateľ New York Herald Tribune v Londýne oznamuje, že Daily Telegraph komentoval londýnsku návštevu americ­kého osobitného vyslanca vo Vatikáne, Taylora tak, že chybné vedenie Vatikánu be® pochybnosti prispelo na zaťaženie Rooseveltových námah. Vzhľadom na všeobecný vývoj, mal by Vatikán pocho­piť, že prišiel čas, kedy katolícka cirkev má sledovať „jednotnú líniu* Papén, v Ankare Nemecký veľvyslanec von Papén, kto­rý sa 21. septembra vrátil z Nemecka do Turecka, odobral sa na dvojdňový pobyt do hlavného mesta, Ankary. Duff Cooper do Indie O ďalších plánoch Duff Coop era, Reu­ter zo Simgapúru oznamuje, že v naj­bližších dňoch lietadlom odcestuje do Indie aby tam konferoval s vicekráľom. Na zpiatočnej ceste do Singapúru, zatsta­­(Pokračovanie na 2. strane.) V Konferencia v Moskve sa začala Ako Reuter oznamuje, konferencia troch mocností v Moskve sa v pondelok za­čala. Podľa Reuterovej zprávy z Moskvy, na moskovskej konferencii utvorili 6 výbo­rov, najmä pre armádu, námorníctvo, le­teckú 2braň, transporty, suroviny a do­ talianškej verejnosti porozumejú hádam aj v Londýne a po tomto budú sa dívať na Taliansko azda ináč. Okrem tohto významu však talianske úspechy na Stredozemnom mori v rámci celkového boja proti nepriateľom nové­ho poriadku, Anglicku a jeho spojencom dokazujú, že mocnosti Osi sú dostatočne silné, aiby zaútočily proti Anglicku na baždom úseku obrovského frontu, tiah- nuceho sa z východného okraja Európy, zo sovietoruských nížim cez Čierne mo­re do mora Stredozemného a odtiaľ ďa­lej cez Giibraltársku úžinu na Atlantický oceán. Talianska brammá moc opätovne do­kázala, že chce mať a aj má svoj úspeš­ný podiel na tomto boji. Nováčkovia nastupujú ka Keď so z mládenca, stáva chlap, rrmsi sa podrobil ešte? jedinej skúške, musí prejst ešte jednou školou, ktorá má jeho junác­­tvo premenil na chlapskost. Touto školou je vojenčina, Ale neprijmú do nej každé­ho, i keď na prijímaciu skúšku musí prist každý. Iba ten, koho odvodná komisia uzná za súceho, sadá zavčasu ráno L ok­tóbra na vlak, aby v určenú hodinu mo­hol prvý raz vojenským spôsobom zahlá­sil svoje nastúpenie do vojenskej služby. Kolko zvláštnych a rôznorodých myš­lienok a podéov klbčí sa v hlave nakujú­ceho novácka. Najtažšie je vari lúčenie. Ved koľko vecí musí opustil vtedy, ked ešte nevie, čo dostane ako náhradu za to. Lúči sa s materou, otcom, kamarátmi, rodným krajom; lúči sa s éievčatom. A každé lúčenie kvapne nm do duše trocha smútku. Ale iba toľko, že smútok nepre­­vládze lúč radosti v očiach a sladkost oča­kávania toho, čo nm dá vojenská služba ako náhradu za všetko, čo musel opusť! na dlhé dva roky. Nie, mládenec ešte ne­vie presne, že na vojenčine nájde vlastne seba, že sa tam očistí od všetkých náno­sov, ktoré na ňom nechal doterajší život, tak, ako sa na jar očistia mladé stromky od všetkých zbytočných konárikov a di­vých výhonkov, aby hlavný kmeň a ko­náre neboly olúpené o výživné látky, ale rozvinuly sa v plnej sile a kráse. Ruku­­júci nováček toto ešte nevie. On vie iba toľko, že vojenčinou musí prejst najmä preto, aby v jeho okolí všetci ako zrejmost uznali jeho chlapskost, lebo zákony de­diny sú cd pradávno, také, že iba ten je plnoprávnym členom spoločnosti tých. ČO majú v dedine slovo a právo pozdvihnú? ho, čo prešli tvrdou školou vojenčiny, čo sa naučili na rozkaz konal a sami vedia vtedy, ked to potreba vyžaduje postavil sa na čelo a rozkazoval s takou zrejmOs­­tou, ako vedia poslúchal vtedy, ked je pred nimi vyššia autorita. A nováčkovia cítia, že čas prerodu nadišiel a lúčenie sa s tým, čo im doteraz skrášľovalo život, je iba lúčením dočasným, lebo pride návrat a to návrat taký, čo mnohonásobne vyna­hradí smútok odlúčenosti. Kedysi sa rukovalo — s nárekom, pla­čom, v podnapitom stave, alebo úplne na­pití rukovali Za maďarských čias, ba i za čias ČSR. Rokujúci šiel do kasárni ako do krčmy alebo do cintorína, bez vôle, le­bo nešiel z presvedčenia a hned v prvé dni si utŕžili vážne tresty. Dnes odchá­dzajú k vojsku sebavedomí, mladi, hrdí mužovia-Slováci, vedomí si svojej národ­nej, slovenskej a gardistickej povinnosti. Odhodlaní v rámci svojich možnosti a schopnosti vylvonat najväčšiu slovenskú národnú povmnast statočne. Kedysi z rú­hajúcich najväčší osoh mali židovskí krč­mári. Dnes bolo by to pod dôstojnost Slo­váka sa pri rukOvaní opil. A keby nieko­ho aj veľmi, bolela chvíľa lúčenia, ked no­­náček nastúpi do vlaku, smútok sa roz­plynie v atmosfére sebadôverry a hrdos­ti, ktorými sú preplnené vozne, vezúc brancov do ich posádok. Nie, tu už nemá smútok miesta, lebo mladost ho vypudí a ovanuje city i myšlienku všetkých, čo o niekoľko hodín vymenia civilný šat za priliehavú vojenskú rovnošatu. Aký krásny je vlak, ktorý vezie ruku­­júcich nováčkov. Vezie sa v ňom mladost, nádej, sila a istota, celého národa. Vezie sa v ňom i jeho sloboda, jeho vitazstvo, lebo neuplynie dlhý čas a vojenčina roz­topí celkom škrupinu, ktorou je teraz oba­lený každý ako jednotlivec, sotrie s chlap­cov všetko to, čo ich dosial majetkové, sociálne a myšlienkové rozdeľovalo, nechá z nich iba to, čo je vo všetkých rovnaké — ich chlapskú silu, lásku k národu a stme­lí ich potom všetkých hrdosfou, plynú­cou z povedomia, že sú vojakmi slobodnej slovenskej vlasti. A ako bolo kedysi pý­chou každého mládenca, že bol uznaný za súceho na vojenskú službu, lebo tým sa stával jedným z najlepších v národe, dnes je hrdost každého novácka dvojná­sobná, lebo vie, že jeho súcostou nebude sa viac pýšil cudzí, ale bude spolu s mno­

Next