Gardista, december 1941 (III/278-297)
1941-12-04 / nr. 278
Ročník III. číslo 278 Priekopníci nového života MA — Viedeň, 3. decembra. V samostatnom štáte nebolo možno šmahom odstrániť hriechy starých režimov a náš človek nútený je aj zo samostatného Štátu ísť vyhľadávať si každodenný chlieb do cudziny. Je to najmä Nemecko, kde nateraz pracuje okolo 100.000 slovenských robotníkov. Naši zodpovední činitelia boli si dobre vedomí, čo tento veľký počet Slovákov v cudzine pre nás znamená. Aby títo ľudia neboli odkázaní sami na seba, boli do Ríše vyslaní sociálni pracovníci, najmä z radov učiteľských, ktorí konajú ochrannú prácu medzi našimi robotníkmi. Sociálni pracovnici vyslaní boli do Nemecka, aby a) z robotníkov náhľadove nejednotných utvorili jednotný, v slovenskom národnom duchu zocelený celok, b) aby sa náš robotník aj kultúrne pozdvihol na úroveň robotníka nemeckého, a napokon c), aby náš robotník aj kultúrne vo svojom každodennom živote mal ľudí,, ktorí by mu Vedeli poradiť a pomôcť v otázkach sociálnych. Krátko by sa dalo povedať: chceme, aby háš robotník po návrate z Ríše bol pripravený pre nastávajúci nový život na Slovensku, aby bol tiež priekopníkom tohto nového života. Ak tomu ho majú viesť sociálni pracovníci. Lebo akokoľvek hľadíme na utváranie sa nového života v Europe, jedno musime si uvedomiť: alebo budeme v novej európskej krútňave dobre plávať, alebo sa utopíme. Vyčkávať nesmieme! A o tom, ako plávať, sa u nás dosť povravelo. Nie je to po prvý raz v histórii nášho národa, že si prispôsobujeme myšlienky, ktoré sa v Nemecku zrodily. Aj v minulosti naši národní priekopníci učili sa poznávať nové myšlienky v Nemecku. A z týchto vyvádzali dôsledky potom aj pre náš národný celok. Spomeňme si len na Štúra! A je to aj pre nás mementom, aby sme neostali pozadu a nezameškali vykonať to, čo vykonať sme povinní. Naši zodpovední činitelia boli a sú si toho Vedomí a podľa toho konajú V dňoch 16., 17. a 18. októbra sišli sa všetci slovenskí sociálni pracovníci do Berlína na spoločnú poradu. Sišli sa, aby rokovali o doterajšej svojej činnosti, aby si povymieňali náhľady o doterajších svojich praktických skúsenostiach a prerokovali ďalší jednotný postup ochrany slovenského robotníctva v Nemecku. Ochrana slovenského rohotnictva deje sa v rámci nemeckého pracovného frontu '(DAF) pod vedením vyslanectva Slovenskej republiky v Berlíne. Slovenské oddelenie zriadené je v centrále DAF a okrem toho aj v jednotlivých župách. Práca sociálnych pracovníkov je zodpovedná a namáhavá. Splniť úlohu, ktorú dali zodpovední sociálni činitelia sociálnym pracovníkom, nie je ľahko. Lebo veď keď uvážime, že doma máme včlenený do soriálno-kultúmej práce taký veľký vvchovávateľský aparát, ako sú učitelia, kňazi, notári a iní kultúrni činitelia a keď sa robota niekde aj pri teito rozsiahlosti vychovávateľského aparátu nedarí, ľahko si potom vieme predstaviť, čo všetko má prekonať tých niekoľko ľudí, ktorí boli do Nemecka vyslaní ako sociálni pracovníci, ak chcú splniť úlohu, ktorá im holá sverená. Ťažkostí je viac ako doma, ľudí málo a vyehovávateľskýrh prostriedkov tiež málo Sociálni pracovníci boli zpočiatku zavalení každodennými sociálnymi otázkami našich robotníkov natoľko, že ku kultúrnej výchove sa ani dostať nemohli. Ale postupným zlepšovaním celei ochranárskej organizácie musí ostať čas na všetko,' na každý odbor sociálnej i kultúrnej činnosti Pri tom dohre je pripomenúť, že rozličné ťažkosti, ktoré doma zdajú sa byť skoro ne prekona^cľné prekonávajú sa v cudzine ľahšie Nšš Alovek ie v cudzine kultúrne prístupnejší a národne aktívnejší- Kým bo' doma hluchý k otázkam národným a nevšímal si ich, zatiaľ v cudzine pod tlakom okolností nútený ie duchovne včleniť sa do národného celku Vvšší stuneň národného povedomia nadobudne náš človek v cudzine v kratšom čase než doma. Mvslíme tu na ľudí, ktorí sú k otázkam národným ľahostajní. Slovom, vlasť je aj nášmu človeku I Hlavný redaktor MILO URBAN Poliaci majú zachrániť Moskvu Mocnosti Osi napredujú na všetkých bojištiach — Prudká bitka pred Moskvou — Potopenie „Sydney" zatieňuje všetky iné udalosti G — Žilina, 3. decembra Newyorské časopisy hlásia zo Samary, že západne od Moskvy sa rozvinula prudká bitka. Nemecká pechota bola tu vraj nasadená v náporoch, ktoré sú ešte aj panciermi účinne podporované. Sovietské línie boly na niektorých miestach prerazené. Ďalej sa k tomu hlási, že včera došli do Moskvy takzv. poľský ministerský predseda Sikorski aj s veliteľom poľských vojenských oddielov v sovietskom Sväze generálom Andresom. V Moskve ich podľa amerických zpráv pozdravil komisár zahraničia Molotov, generál Šukov a členovia sovietskeho generálneho štábu. Americké noviny hlásia, že pri tomto pozdravení bol prítomný aj turecký veľvyslanec. Rokovalo sa o zasadení poľských divízií do bojov a o odtransportovaní poľských vojenných zajatcov zo Sibírie. Ako anglická zpravodajská služba oznamuje, anglický rozhlasový komentátor Cyril Lakin vyhlásil, že zpráva o potopení „Sydney“ zatieňuje všetky ostatné udalosti. V tomto boji nie sú straty neobyčajné, avšak pre Angličanov je táto strata na mori mimoriadne veľká. V tomto boji na mori znamenala „Sydney“ pre Angličanov veľmi mnoho. K situácii v severnej Afrike Lakin vyhlásil, že odtiaľ prichádzajúce zprávy sú nedostatočné. Vojenská situácia mocností Osi a ich spojencov sa vyznačuje na všetkých bojištiach ďalším napredovaním akcií. Iniciatíva Je ako vždy predtým pevne v rukách mocností Osi. Ďalší priebeh veľkej bitky v severnej Afrike je mimoriadne priaznivý. Nemecko-talianske bojové sily, ktoré odporujú početne a materiálové silnejšiemu nepriateľovi, narazily doteraz výlučne len na Juhoafrikánov, Novozélanďanov a Indov a rozohnaly ich v rade jednotlivých bitiek. Pokiaľ sväzy mocností Osi narazily na Angličanov, išlo výlučne o oddiely, ktoré boly chránené pancierovými bojovými vozmi. Na európskom východnom fronte je tak ako predtým najaktívnejším úsekom priestor okolo Moskvy, kde útočiace nemecké oddiely zaznačily opäť nové územné zisky. Situácia okolo Moskvy začína byť pre boľševikov beznádejná, že zosilnili svoje odvracovacie manévry, aby si mohli zaopatriť aspoň propagandistickú protiváhu. Nahnali do veľkej bitky na juhu svoje všetky rezervy, ktoré pre elastičnosť nemeckého vedenia a schopnosť nemeckých oddielov, utrpely v tomto priestore veľké straty. Ide tu o také sily, ktoré doteraz nebolo si vo vojne možno predstaviť. Výsledok, s ktorým vystúpi jedného dňa nemecké vedenie, zapíše nesmysel týchto akcií ako čisté boľševický. Nemecké vojnové námorníctvo nezmenšilo svoju aktivitu. Toto dokazuje aj potopenie austrálskeho krížnika „Sydney“, čo je vynikajúcim činom nemeckého námorníctva. Slávne anglické námorné panstvo nie je isté ani v najvzdialenejších kútoch zemegule. Tento vynikajúci čin nemeckého námorníctva účinkuje na Austráliu vo vojenskej bilancii, ako mimoriadny „čierny deň“. Vo vlastných vodách stratili krížnik, na ktorý boli mimoriadne pyšni a v Marmarike celú novozélandskú divíziu, ktorá bola nemecko-talianskymi bojovými silami úplne zničená, poťažne zajatá. Nemci dobyli dalšie územia Hlavné veliteľstvo nemeckej brannej moci oznamuje: Na fronte pred Moskvou získaly silnými sväzmi bojových a strmhlav útočiacich lietadiel podporované útoky našej pechoty a pancierových sväzov napriek tvrdému odporu a miestnym protiútokom nepriateľa ďalšie územia. Pri týchto bojoch zničili sme včera 20 nepriateľských pancierových bojových vozov. Vo fínskych námorných úžinách narazila veľká sovietska dopravná loď na nemecko-fínske mínové uzávery a potopila sa. V námornej oblasti okolo Anglicka poškodili sme shadzovaním bômb väčšiu obchodnú loď. V noci na 3. decembra bombardovalo letectvo prístavné zariadenia na anglickom juhozápadnom pobreží. Pri bitke s britskými rýchlymi člnmi v Kanáli zasiahly hľadače mín viac ráz tieto nepriateľské jednotky. Nepriateľ zastavil na to paľbu. Pred austrálskym pobrežím prišlo k námornej bitke medzi nemeckým pomocným krížnikom „Kormoran“ a austrálskym križnikom Sydney. Pod velením fregatného kapitána Detmersa porazil a potopil nemecký pomocný krížnik lepšie ozbrojeného a rých. lejšieho nepriateľa. 6830 brt veľký krížnik „Sydney“ potopil sa s celou posádkou 42 dôstojníkov a 603 mužov. Pre poškodenie, ktoré utrpela nemecká loď v tejto ťažkej bitke, musela byť tátq, po víťaznom boji opustená. Väčšia čiastka posádky bola zachránená a dosiahla austrálske pobrežie. Pomocný krížnik „Kormoran“ potopil v krížnikovej vojne v zámorských vodách pod velením svojho statočného veliteľa veľký počet nepriateľských obchodných lodí. V severnej Afrike sme juhovýchodne od Tobruku čiastočne zničili a čiastočne zajali obkolesené britské sily — väčšinu istej novozélandskej divízie. Hrdinskí Angličania — za frontom Kým nemecké oddiely spôsobujú boľševikom pri odrážaní ďalších útokov v oblasti Pokračovanie na 2. strane z diaľky krajšia. Áno, to sú tie okrášľujúce diaľky. Sociálni pracovníci sú si toho dobre vedomí a využívajú každú príležitosť, aby ešte aj tých niekoľko národne neprebude ných prebudili k národnému životu. A konajč tak živým slovom a tlačou V Berlíne vychádza slovenský časopis, tzv- Slovenský týždeň, ako orgán slovenských robotníkov, pracú jcich v Nemecku. Ďalej sú to brošúry Úradu propagandy, ktoré tu robotníci horlivejšie čítajú než doma. 18. októbra 1941 všetci sociálni pracovníci holi predstavení ministrovi Machoví, ktorí medziiným sociálnym pracovníkom povedal toto: Prišli sme sem na miesto, kde heslom je: Naša práca je naša česť! V tomto rámci vás chcem požiadať, aby ste statočne konali svoje povinnosti predovšetkým ako sociálni pracovníci, ale aj svoje úlohy v garde. Ste na najzodpovednejšom mieste, lebo ste zodpovední za čiastku ná roda, ktorá tu pracuje. Ano, prišly nové časy, ktoré na nás kladú nové úlohy. A my musíme tieto úlohy čo najlepšie splniť. Sociálna starostlivosť o našich v Nemecku je dôkazom toho, že vážne chápeme svoje úlohy. Keď tak budeme konať v každom odvetví svojho národného života, budeme pripravení pre nový život v Europe a budúcnosť nás neprekvapí. Štvrtok, 4. decembra 194í1 Ďaleko je Bratislava... Por. E. Pyšný Vietor hviždí. Necítim ho, len počujem, ako sa preháňa po zamrznutých poliach, šuchoce so zabudnu• tými lístmi na stromoch, ktoré nestačily opadnúť a zdá sa mi, ako by som ho videl tratiť, sa v tmavej diaľke. Viem, keby vietor nefúkal, cítil by. som sa ešte osamelejším, ako som, A či môže byť ešte osamelejši človek, ako vojak, skrytý v granátovej jame, so zamrznutými rukami, ale so žeravými túžbami v srdci f, Ach, ako ďaleko je všetko, čo rozpaľuje ten nepokojný oheň, čo z vychladnutej skorá pahreby duše vzkriesilo tisíce iskier, rozhárajúcich sa jasným plameňom, že vojaka až zcuchveje strach, aby tá spaľujúca žiara neprezradila nepriateľovi, čo číha v tme, že je neďaleko granátová jama a v nej vojak. Včera sme útočili. Včera sme zvíťazili. Včerajšok je už ďaleko, zapadol do minulosti a nechal po sebe len niekoľko granátových jám a trocha krvi na bojovom poli. I tí, ktorýmtá krv patrila, ktorým kolovala v žilách, patria už do minulosti, sú len chladnou, zamrznutou súčiastkou zeme, sú to isté, čo oceľ, granátu, čo jama, v ktorej sa skrývam, ča suchá ratoliestka, vetrom odlomená so stromu, čo jagajúca sa hviezda na belasom nebi. Sú kusom božieho stvorenia, ktoré žije v smrti. Okolo je ticho. Viem, kdesi neďaleko je viacej granátových jám. Viem, že jedna z nich je pár krokov odomňa vľavo, druhá pár krokov vpravo a v nich moji kamaráti, ktorým je tiež zima a ktorí tiež túžia. Po čom túžim f Ani veru neviem. Cítim teplo túžob, ale zabudol som už myslieť. Zabudol som byt taký smelý, aby som veril v splnenie svojich túžob, lebo smelosť je potrebná na inšie. Na to, aby druhí mohli žiť a túžiť, aby druhí nemuseli nikdy poznať hĺbku a chlad granátových jám, ktoré kanóny nasialy okolo Rostova. Smelosť treba i na to, aby som z nej vybehol s tou myšlienkou, ktorá ma hnala aj do včerajšieho útoku. S myšlienkou na domov.., Ďaleko je Bratislava. Ďaleko je všetko, čo bolo kedysi také krásne. 1 tu je veľa krásy. Včera padol kamarát Jožo, Miško, Rudko, včera bol ťažko ranený Fero i Adam, ktorí vykrvácali v náručí sberačov ranených. Včera stratil nohu Jano a ruku Vilo, a to je tiež všetko krásne. Videl som im na tvári úsmev. V ich žiarivom pohľade bolo toľko krásy, ako málokde možno vidieť. A to všetko preto, žt kdesi ďaleko je Bratislava, je Slovensko, je vlasť, domov. Je nedeľa. Na fronte niet nediel ani piatkov, niet pobožnosti, ani modlitieb. Na fronte je len zima a granátové jamy. Pobožnosť a modlitba je skrytá hlboko v srdci vojaka, čo sviera pušku a zrak upiera do tmy. Na fronte je odvaha a statočnosť, na fronte je láska, túžby a spomienky. Ba čo robia teraz doma? Bratislavské ulice svietia. V Bratislave nie je tma, ako v granátovej jame. V Bratislave niet nepriateľa, čo sa skrýva vo tme a čaká na môj život, aby ho jediným zábleskom ohňa vyhasil. V Bratislave je moje srdce a v mojom srdci je Bratislava. V Stefanke, v Astorke, v Tatre a čo ja viem, ešte kde, hrá Cigáň. V Astorke je na stoloch víno a čierna káva sa rozvoniava. V Tatre túlia sa k sebe tancujúce páry milencov a pozerajú si hlboko do očú. V kinách pestré obrazy života na plátne. V divadle žiariace javisko. 1 dvoje žiariacich očú je tam kdesi ďaleko. Ach, túžby nepokojné, túžby žeravé ... Čo by som vlastne chcel? Chcel by som byt v Bratislave? Alebo by som chcel mat Bratislavu tu? Alebo aspoň to, čo je pre mňa drahé? ... Teraz ani jedno, ani druhé. Túžim po jednom krásnom dni v budúcnosti, ktorý príde vtedy, keď vykonám svoju povinnosť. Nič by ma nemohlo doma tešiť, keby som sa vrátil teraz. Ostala by mi spomienka na granátové jamy, na nekonečné pochody, na hviždiaci vietor, čo kvíli nad hrobmi kamarátov a čo bude kvíliť nad hrobmi tých, ktorí sa ešte nestretli so svojou guľkou. Bolo by smutno za tým všetkým. Granátová jama sa mi naraz zdá teplá. Ohrieva ju vedomie toho, že v nej musím byt. Som vojak. Ako krásne je milovať svoju pušku a láskať sa s ručným granátom. Ako krásne je veriť, že príde deň... Veriť. Vo vie-