Gardista, január 1942 (IV/17-25)
1942-01-23 / nr. 17
Prirodzené pole pretekania ea — Bratislava, 22. januára Slovenský národ patrí medzi tie národy, ktoré nie sú konfesionálne jednotné. Je to dejinná skutočnosť, s ktorou každý musí triezvo, reálne rátať. Kto by ju obchádzal, alebo chcel obísť, dostane sa do nebezpečných omylov. No, platí aj opačne: kto by zabúdal, že napriek rozličnosti konfesií, je tu predsa jeden národ, jedno národné kolektívum, ktorého každý člen je vystrojený rovnakými právami aj povinnosťami v národnej pospolitosti a v štáte, dostane sa do rovnao nebezpečných a katastrofálnych omylov. Národnosť a nábožnosť, národná a cirkevná príslušnosť — to sú pojmy, s ktorými sa u nás vo vzájomnej súvislosti až pričasto stretávame. Je to ako s človekom, ktorého niečo bolí: stále sa k tomu vracia, nijako sa od toho nevie odpútať. A hádam málokde sa toľko nahovorí o konfesionálnej snášanlivsti a jej veľkých vzoroch, ako u nás. Veľmi príznačné! Zasa sa nám nevdojak natláča otázka, či to tiež nie je preto, že nás práve tu bolí, tu omína, že tu sú tie mátožné komplexy, od ktorých sa nijako nevieme odpútať? A — naozaj je to tak! Nám ako keby nestačilo vyznanie národovectva: potrebujeme vedieť aj o inom vyznaní. Krstný list ako keby sa stával nevyhnutným legitimačným sprievodcom každého člena národnej pospolitosti. Bez neho ako keby sme nevedeli pristupovať k národným veciam. To, koľko je ktorej konfesie percent, budeme pomaly lepšie vedieť, ako koľko je nás SJpváltov vôbec n'ä svete. Nuž, leh iďme' Afiéj po tejto nebezpečnej ceste! Jej konce sú už teraz jasne viditeľné. Kritériom pre posúdenie národovectva stane sa cirkevná príslušnosť a vzájomný pomer medzi jednotlivými členmi národa bude založený na zásade vzájomnej, hlbokej a neprekonateľnej konfesionálnej nedôvery. Spoločný jazyk nebude prostriedkom dorozumievacím, ale prostriedkom na vzájomné vadenie sa, spory a škriepky. Nešťastná psychológia malosti bude aj v tomto vydaní sláviť triumfy. Nie národ, ale toľko a toľko percent z národa. Nie spoločné, ale delené hodnoty. A tak do nekonečna večne znova, večne v kruhu, z ktorého — zdá sa — niet východiska. Ťažko o týchto veciach hovoriť, nielen preto, že je človeku bôľne, ale i preto, že všetky tieto veci vyplývajú z nešťastných malicherností v ľudskej povahe, v ktorých sú ľudia najcitlivejší, najháklivejší a — najhlavatejší. Lebo v skutočnosti, čo má opravdivé náboženstvo, idúce z hĺbky duše, dočinenia so všetkým tým, čo okolo seba vidíme? Je možné, aby náboženstvo, hlásajúce lásku k bližnému, porozumenie, odpúšťanie, prakticky viedlo k takým dôsledkom, ako je — nesvár vo vlastnej národnej domácnosti? Nesvár v tom kolektíve, ktorý je celým svojím vývojom i všetkými životnými podmienkami spolu sviazaný a osudové spojený? Veď dobre, nech sa náboženstvo, ktoré iste má právo nárokovať si nadradené postavenie voči rozličným pominuteľným životným formám a kategóriám, univerzálne prejavuje v celom ľudskom živote, v každom jeho počine a odvetví... Ale — takto ?! Veď tu každému napadne, že nie ľudia sú nástrojom náboženstva, ale skôr náboženstvo stáva sa nástrojom v rukách malicherných ľudí. Pritom nejde o vylúčenie vzájomného pretekania. Naopak, takéto pretekanie môže byť zdravé a osožné, a ak niekto vidí nevýhody v tom, že národ nie je konfesionálne jednotný, nuž toto pretekanie môže tie údajné nevýhody mnohonásobne prevýšiť. Pretekanie je o to prirodzenejšie, že každé kresťanské vierovyznanie má v programe — ľudí získavať. No, ide o to: aké má byť to pretekanie a v čom ?! Keď o tom rozmýšľam, vždy mi príde na um malá príhoda z nábožensky miešaného kraja. Do istej dediny prisťahovala sa rodina iného vierovyznania. V jednoliatom náboženskom kolektíve dediny bola prijatá s istou nedôverou. Po čf počul som takýto rozhovor; Dnes vydaná úradná austrálska zpráva oznamuje, že japonská vzdušná zbraň podnikla prudké útoky proti Novej Guiney. Mestá Kaveng, Madeng a Salemau boly vraj prudko bombardované, pri čom povstaly í'CMÚ ííkrsír Ausf.-flrtv tectva Drakeford vyhlásil vo štvrtou v reči, že po týchto prudkých japonských veľkoútokoch na Novú Guineu musí sa predpokladať, že v blízkosti týchto ostrovov operuje niekoľko japonských lietadlových materských lodí a musí sa preto rátať aj s veľkoútokmi na austrálsku materskú zem. Vo štvrtok predpoludním bol aj nanovo Raboul neobyčajne prudko bombardovaný. V politických kruhoch sa vyhlasuje, že sa musí rátať s japonskou veľkoakciou proti Novej Guiney. Londýn začína chápať stratu Malajska časopis Manchester Guardian zapodieva sa v obsiahlom úvodníku finančným a hospodárskym dôsledkom britských strát na malajskom polostrove a píše: „Stratili sme nielen obrannú základňu Singapúru, s ktorou pravdepodobne navždy stráca naša Ríša najväčšie žriedla bohatstva.“ V ďalšom poukazuje sa v článku na to, že v malajskej cínovej a kaučukovej produkcii bolo investovaných niekoľko 100 miliónov funtov b ■ kého aíe následkom toho, že vývoz z Malajska i najväčšej časti smeroval do Spojených štátov, čím britské impérium malo zabezpečený stály príjem cenných dolárov, ktoré zvyšovaly kúpnu silu Veľkej Británie. K tomu pristupovaly dodatočne veľké zisky, ktoré požívali akcionári gumových a cinových spoločností každým rokom v anglickej materskej zemi. Podľa Manchester Guardianu je toto všetko stratené. časopis vyslovuje síce náhľad, že je možné zaobstarať si suroviny, potrebné na vedenie vojny z iných oblastí, tak napríklad môže sa zvýšiť produkcia Južnej Ameriky. Ale práve tento vývin znamená podľa mienky Manchester Guardianu, úplné vyradenie Anglickej ríše z doterajších pozícií v juhovýchodnej Ázii. Práve touto snahou, totiž uspokojením potrieb vedenia vojny, zbavujeme sa pôdy v našom východnom cínovom a gumovom priemysle. Vojenská misia USA do Londýna Anglicko a USA vyhlásia volm Austrália silne ohrožená - Veľké japonské útoky proti Novej Guinei a Holandskej Indii Londýn plače nad stratou Malajska Nová iaponská ofenzíva proti Birme G — Žilina, 22. januára. United Press oznamuje z Londýna, že v britskom hlavnom meste očakávajú, že Veľká Británia vyhlási v krátkom čase Siamu vojnu. Dobre informované kruhy zastupujú náhľad, že USA budú konať podobne, lebo siamské oddiely zúčastnily sa japonskej akcie proti Birme. V, stredu prišla do Lisabonu s Clipperom päťčlenná americká vojenská misia, ktorá cestuje do Londýna. Túto misiu vedie plukovník William A. Eddy. Ako oznámila anglická zpravodajská služba, ministerský predseda Curtin vyhlásil vo štvrtok: „Nebezpečie vojny priblížilo sa teraz k Austrálii bližšie, jasnejšie a smrteľnejšie, ako kedy predtým. Každý, ktorý nerozoznal bezprostredné a živé nebezpečenstvo, ktoré predstavuje pre Austráliu útok na Rabaul, nemá nijaký smysel pre skutočnosť.“ toto pohorie do Birmy- Po prekonaní tohto pohoria odohrávajú sa operácie v teréne, ktorý je čiastočne kopcovitý a čiastočne úplne rovný. Japonské letectvo hralo, podľa zpráv, pri prekročení pohoria veľkú úlohu. Terajší čas je povetrnostne veľmi priaznivý pre operácie. Tieto operácie boly zlepšené aj bohatou zásobou najlepšej pití nej vody v území okolo Ta vo j, okolnosť, ktorá má veľký význam v týchto tropických územiach. Podľa zpráv z čunkingu sostavujú sa tam nové vojenské oddiely, aby ich poslali na obranu Birmy ako posily Už teraz vraj majú vojenské oddiely čankajšekovej armády brázdiť po birmskej ceste. Americké a čínske lietadlá malý byť zasadené na ochranu týchto vojenských oddielov. Tieto vojenské posily mal čankajšek poslať na súrne volania Angličanov o pomoc. Zprávy z japonského f r ont o. ’ V Jťalaprií * ' '' - Podľa zpráv z japonského frontu v Malajsku, zaútočily cez rieku Muar na juh prenikajúce japonské kolóny na istom mieste, vzdialenom asi 20 km západne od Yong. pengu na britské oddiely. Iný japonský oddiel, ktorý sa pohybuje v centrálnom Malajsku na juh, dosiahol 21. januára ráno istý bod, vzdialený 10 km severozápadne od Labisu. V priestore pri Yongpengu napadly japonské oddiely prudko britské bojové sily, ktoré majú húfnice 10 a 12 cm kalibru. V úseku pri Labise boly obkolesené britské oddiely v počte 1000 mužov, ktoré majú asi 8 poľných diel- Od utorka večera stiahly sa britské bojové sily, ktoré boly ohrožované v dvoch smeroch napredujúcimi japonskými kolónami pozdĺž hlavnej cesty, vedúcej do Singapúru. V západnej čiastke frontu bolo až do 20. januára zajatých asi 150 nepriateľských vojakov, z čoho bolo len 10 Britov. Japonci ďalej ukoristili 6 pancierových bojových vozov, 3 mažiare, í rýchlopalné delá a 60 motorových vozidiel. K obsadeniu Tavoj K obsadeniu Tavoja oznamujú sa pozoruhodné podrobnosti, ktoré nasvedčujú, že zatknutie birmského ministerského predsedu Susawa Angličanmi vyvolalo silnú proti, anglickú náladu medzi obyvateľstvom Birmy. Tak sa oznamuje, že boje o Tavoj náhle zaujaly neočakávaný obrat, keď protikritsky naladené birmské bojové sily napadly od chrbta anglických obrancov a takto prispely k rýchlemu zničeniu nepriateľa a' umožnily, že vojenské zariadenia, predovštkým letište, padlý do' japonských rúk nepoškodené. Angličania bombardujú vlastné pozície Časopis Niši Niši šimbun oznamuje z obsadeného Tavoja, že japonské bojové sily, keď prešly britskými obrannými líniami v blízkosti tohto birmského hlavného mesta, spozorovaly, že nad mestom sa objavila osem britských lietadiel, ktoré shadzovaly zápalné bomby, čím vznikly početné požiare. Bombardovanie vlastného mesta sa označuje za prevedené v smysle politiky „potopenej zeme“. Panika v Singapúri Rádio Bangkok oznámilo, že v Singapúri panuje panika pre vzrastajúce ťažké letecké útoky, pre rýchle napredovanie Japon- Japonský útok profi Birme Podľa osobitnej zprávy japonského časopisu Tokio Niši-Niši z frontu, na hranici medzi Siamom a Birmou prekročily japonské bojové sily, ktoré boly pripravené na severozápadnej hranici Siamu, v ranných hodinách 20. januára rieku Salvein, ktorá na tomto mieste tvorí čiastočne hranice medzi týmito krajinami. Toto značí, že Japonci utvorili operáciami proti Birme už tretí front za účelom rýchleho odrezania dôležitej birmskej cesty severne od Rangoonu. Súčasne sú týmto ohrožené všetky nepriateľské sily, ktoré stoja v priestore pri Moulmeine a Rangoone a ešte ďalej severne s troch strán, menovite v južnom smere z Tavoj, po druhé z Moulmeinu a za tretie operáciami cez rieku Salvein. Týmto bude odrezaná posledná možnosť nielen pre zasielanie vojnového materiálu do čunkingu, ale týmto bude pre Britov aj nemožné prevádzať pohyby oddielov zo severnej Birmy, alebo z ohraničeného severného čínskeho územia na juh. Ako zprávy z tamojšieho frontu jednohlasne potvrdzujú, operácie proti Birme musia prekonávať veľké terénne ťažkosti. Tak musely japonské bojové sily, ktoré boly dosadené k priamemu útoku v západnom smere na Moulmein predovšetkým prekonať až 2000 metrov vysokú horskú reťaz, ktorá ako prirodzený val utvára hranice medzi Siamom a Birmou. Pre tieto operácie používajú rýchle jednotky, ktoré na viacerých miestach súčasne prenikly cez „Ale, veď to náboženstvo nie je zlé. Títo sú — toho náboženstva, a akí sú to poriadni, dobrí ľudia...“ Veru, tak sa mi vidí, že v rozhovore tých jednoduchých ľudí bolo viac múdrosti, ako býva v siahodlhých a neužitočných konfesionálnych škriepkach. Toľko sa narieka nad mravným spustošením a krízami sveta — nie je tu najvlastnejšie pole každého náboženstva a každého náboženského pretekania? Nie je tu príležitosť liečiť, dvíhať, upevňovať, hojiť rany a hlboké mravné vredy na tele ľudskej pospolitosti? Svet, schvátený mravnou krízou, azda i dychtí po ton. Nech sa neopakuje, čo sa stávalo po minulej svetovej vojne, že veriaci sami žiadali svojich kazateľov, aby im hovorili o veciach, ktoré patria do náboženstva a éikoja ich mravnú potrebu, lebo sa už dosť napočúvali v náboženskom, rúchu vecí, ktoré s ním nič dočinenia nemajú. Nuž, len sa nedať mýliť. Posudzovať tieto vecí triezvo, zdravým rozumom, hľadieť na zadné kolieska a nevyvolávať nesmyseľné spory, ktorými — ako sa to už dávno a jasne dokázalo — neposlúžime ani náboženstvu, ani národu. No, ak sa už v niečom pretekať, tak sa pretekajme v láske a nie y nenávisti!