Gardista, marec 1942 (IV/51-74)

1942-03-03 / nr. 51

Ročník IV., číslo 51 Otázka nemeckej ofenzívy Bratislava, 2. marca. Z posolstva Adolfa Hitlera k výročiu dňa vyhlásenia programu národnosocia­­listickej strany politickým kruhom ber­línskym bolo nápadné, že Führer ospra­vedlňuje svoju neprítomnosť na tejto slávnosti prípravami vo svojom hlav­nom stane, ktoré treba urobiť pre ko­nečné riešenie teraz, keď tuhá zima po­volila a sneh v južných krajinách so­vietskeho Sväzu začína sa topiť. Týmto konštatovaním Fuhrerovho posolstva ku starým prívržencom strany dostáva sa opäť do popredia otázka veľkej ne­meckej ofenzívy, ktorá v časovom ohľa­de stáva sa aktuálnou. A keď toho istého dňa, čo odznieva toto významné posolstvo Adolfa Hitlera, koná sa aj zasadanie stálej rady Paktu troch mocností, ešte viac sa zdokonaľu­je obraz intenzívnych príprav a pláno­vaní. Na týchto poradách sa zúčastnil nielen nemecký minister zahraničia, ja­ponský a taliansky veľvyslanec, ale aj delegáti rozličných komisií Paktu troch. Z tohto možno usudzovať, že na porade prerokovali všetky naliehavé otázky po­litického, vojenského a hospodárskeho fázu. Tému a zameranie týchto rozpráv ur­čuje všeobecná vojenská a politická si­tuácia, i keď účastníci týchto rozhovo­rov nič neprezrádzajú. Uzávery možno si utvoriť zo starostí, ku ktorým sa pri­znal tábor anglo-amerického vojenského vedenia. V Berlíne sledovali s najväč­šou pozornosťou prejavy Roosevelta, Churchilla v Dolnej snemovni a lorda Cranborna v Hornej snemovni; tieto prejavy sú príznačné, lebo v nich pre­zradené starosti sú napodiv rovnako for­mulované. Prezident Roosevelt musel priznať, že stratégia koncentrovať boje na európskom a africkom bojišti musela padnúť, aby bolo možné udržať, a to za každých okolností spojovacie cesty k vzdialenejším bojištiam vo východnej Ázii, Číne, v sovietskom Sväze a na Blíz­kom východe. V Berlíne sa o tomto vy­slovujú, že týmto stal sa viditeľným úspech stratégie Paktu troch mocností, a to práve tým, že vedela roztrieštiť a rozptýliť nepriateľské bojové sily. Aj posledný prejav Churchilla bol v znamení tohto nebezpečného roztrieš­tenia anglosaských síl. Churchill tak po­písal a priznal vzrast číslic potopených lodí a s týmto spojeného nedostatku loďného priestoru, že v tomto ohľade veľmi ľahko možno spoznať jadro pro­blému anglo-amerických starostí. Chur­chill musel označiť svoju situáciu za ťaž­kú a trápnu, kým lord Cranborne sa ute­šoval vyhlásením, že situácia Anglicka nie je ešte úplne beznádejná. Churchill musel pred Dolnou snemovňou priznať, že bolo treba vyslať na Ďaleký východ veľa vojnového materiálu, čo nielen že ohrožuje zásobovanie ostatných bojíšť, ale snižuje bezpečnosť a zásobovanie an­glického ostrova. Toto je ďalší triumf Stratégie mocností Paktu troch. Ako jediná útecha na protivníkovej strane je Rooseveltova nádej na nevy­čerpateľné zásoby Spojených štátov se­veroamerických a Churchillov poukaz na oddych, ktorého sa Anglicku dostalo následkom sovietskeho odporu. Ale obi­dva tieto nádejové argumenty sú podľa nemeckej mienky bezpredmetné. Ohľad­ne údajnej materiálnej prevahy, ktorú majú mať protivníci Paktu troch, stačí poukázať na dopravné ťažkosti. Otázka oddychu, ktorého sa Anglicku dostalo následkom sovietskych útokov, dostáva sa do celkom nového osvetlenia prícho­dom jari a očakávaním ofenzívnej akcie. Hlavný redaktor MILO URBAN Austrália? India? SSSR? Strach pred Japoncami a z toho pochádzajúce kombinácie - Úplná zmena k farebným poddaným - Ohrozená Jáva Aký veľký strach nahnaly Anglosasom a ich spojencom energické zásahy Japoncov, dokazuje zpráva korešpondenta Evening Štandardu z Ďalekého východu. „Rátame s možnosťou, že Japonci asi za mesiac napadnú Sibír“, vyhlásil podľa tejto zprávy minister vojny čunkinskej vlády Hoyingpin. Japonský útok bude vraj prevedený bez­­pochybne súčasne s nemeckou jarnou ofenzívou. Japonci vraj vedia veľmi dobre, že ponorkový a letecký oporný bod Vladivostok je Achillovou pätou ich celého postave­nia. Japonská armáda v Mnndžukuo je vraj od bojových síl v dosahu Tichého oceána neodvislou(I). Akcia proti sovietskemu Sväzu môže byť vraj prevedená bez toho, aby bolo treba oddiely z tohto dosahu stiahnuť(!). Zo slov ministra vojny čunkinskej vlády ho­vorí bezpochyby — pravda, až po odpadnutí burmskej cesty — popri strachu pred vlastným zrútením aj želanie po odbremenení zásahom sovietskeho Sväzu proti Japoncom. Však nielen v Čunkingu, ale aj v USA vyvo­­laly chladnokrvnosť a sila japonských úderov zmätok a zapríčiňujú vždy nové kombinácie zo strachu. Tak vyhlásil — ako to oznamujú z New Yorku — admirál Yates Stirling-, že je obava, že by Japonci svoju flotu viedli proti Havaji. Keď sa vojnové šťastie neobráti, buaú' « môcť Japonci konsolidovať svoje úspechy v Ti­chom oceáne, keďže sú vraj tiež schopní viesť proti Havaji mohutnú bojovú flotu(!), Zrovnoprávnenie s poddanými Londýnsky korešpondent Svenska Dagbla­det očakáva v najbližšom čase úplnú zmenu v postoji Anglicka ku svojim farebným podda­ným. Zpráva oznamuje, že udalosti vo východ­nej Ázii vyvolaly vo verejnosti živú debatu o postoji Angličanov k farebným rasám. Porov­náva sa úzka spolupráca Američanov s filipín­skym obyvateľstvom a predovšetkým pomoc, ktorú doteraz dostali Holanďania veľká od domorodého obyvateľstva Holandskej Indie pri obrane ich ostrovov a nedostatok záujmov, ktorý ukázali obyvatelia Malaya a Buriny voči Angličanom. Začína sa spoznávať, že chyba spočíva v tom, že Angličania sú vo svojich ko­lóniách priliš zdržanliví a nikdy nehľadali kon­taktu s obyvateľstvom. Angličania mali záujem vraj iba o to, aby si zarobili peniaze (!) a vrá­tili sa do svojej vlasti. Teraz boli vraj už na túto chybu upozornení a prichádzajú k pozna­niu. že je tu treba nápravy(!). Heslom vraj bude, aby Angličania jednali s domorodcami ako so sebarovnýmiO), keď sa budú chcieť vyhnúť tomu, aby ich celá koloniálna politika nebola považovaná za chybnú. Veľká Británia na rázcestí Podľa mienky Japan Times, podnetom k sú­časným stratégickým poradám spojencov bol spor o tom, či je účelnejšie brániť Austráliu alebo Indiu. Aj keby Anglicko ešte nepovažo­valo Holandskú Indiu a s ňou aj Austráliu za stratené, toto by sa vraj muselo v krátkom čase očakávať, keďže vraj súčasne obrana Ho­landskej Indie a Burmy nedá sa za terajšieho položenia Angličanov prevádzať. Zdá sa však, že Anglicko dáva prednosť obrane Indie, keď­že vraj v Indii môže byť pre obranu využitý vojnový potenciál Čunkingu. Japan Times predvída pri tomto rozhodnutí možnosti brit­­sko-amerických sporov, lebo USA vraj pokla­dajú územia v juhozápadnom Pacifiku za prá­­ve tak dôležité, ako Indiu. Situácia v Pacifiku Vzhľadom na skúsenosti, ktoré sme mali v minulosti, s napätým záujmom očakávame oznámenie vlády Ameriky a Holandskej Indie o námornej katastrofe, ktorú utrpely v námor­ných bitkách pred Sörabajou a Batáviou, tak vyhlásil zástupca japonskej vlády pred zahra­ničnou tlačou k včerajšej frontovej zpráve, podľa ktorej japonské bojové námorné sily potopily 11 amerických a holandskoindických vojnových lodí. Ako príklad falošnosti americ­kých zpráv, pripomenul zástupca nepravdivé zprávy, plné odporov, ktoré tieto štáty roz­­šírily o debakli na Havaji. Kým minister ná­morníctva Knox 15. decembra hovoril o šiestich potopených amerických vojnových lodiach v Pearl Harboure, Roosevelt 23. februára priznal len tri potopené lode. Naproti tomu hlavný staň japonského námorníctva 16. decembra udal nepriateľské straty v Pearl Harboure čí­slicou 8 potopených a dvoch poškodených lodí. Možno očakávať s určitosťou, tak pokračoval zástupca vlády, že v radoch americkej verej­nosti je úplne jasné, aké straty americké loď­stvo utrpelo v Pearl Harboure a inde. Jedinou osobou, a to ha najzodpovednejšom mieste, ktorá je tak úboho informovaná, zdá sa, že je šéf americkej vlády Franklin D. Roosevelt. Oplatilo by sa, povedal zástupca vlády nako­niec, keby niektorí zpravodajci zaslali pánu Rooseveltovi skvelé fotografie, ktoré získali letci japonského námorníctva za útoku na Pearl Harbour. Jáva v plameňoch Ako oznamuje britská zpravodajská služba z Bandöngu, pozdĺž severného pobrežia Jávy na úrodnej nížine, ktorá sa rozprestiera zá­padne od Batávie až do oblasti východne od Sdrebaja, zúri veľká bitka. Týmto front do­siahol dĺžky 960 km a hibky 60 km. O prie­behu bojov na týchto územiach došlý v pon­delok zriedkavé zprávy, ako to britská zpra­vodajská služba ďalej oznamuje, ale Japonci postúpili od pobrežia, kde v blízkosti Indra­­majo vylodili svoje hlavné sily asi o 50 km. Všade na nížine severnej Jávy, kde sú najdô­ležitejšie mestá, ako Samerang, Cherison, Ba­­távia a Sörebaj, pripravujú sa na vyhodenia cenných zariadení prístav, skladov, tovární, mostov, hradských a koľajníc do vzduchu. Vzhľadom na výšku počtu vylodených japon­ských oddielov a vojnový materiál, nemôže byť už pochybnosti o tom, že Japonci zamýšľajú previesť inváziu na Jávu bleskovým spôsobom. Jáva .stredisko oblúku Sundských ostrovov, medzí Indickým oceánom a morom Jávy je so svojimi 126.000 kms sice najmenším z veľkých Sundských ostrovov, ale so svojimi 40 milión­mi obyvateľov je najzaľudnenejším a vďaka svojej neobyčajnej úrodnosti najcennejším ostrovom holandských koloniálnych dŕžav. Ostrov rozprestierajúci sa východozäpadným smerom je preklenutý vulkanickým pohorím, presahajúcim výšku 3000 metrov. Na sever­nom pobreží, kde sa Japonci vylodili na rozlič­ných miestach pred pohorím, sa rozprestiera­jú široké nížiny. Hlavnú časť obyvateľstva tvoria Malajci. Hlavnými vývoznými produk­­tami ostrova, vyvážanými najmä cez prístavy, ležiace na severnom pobreží, ako Batävia, Sô­­rabaj a Semarang, sú cukor, guma, káva, čaj, tabak, korenie. Ryža, hoci je hlavným produk­tom .ktorý sa pestuje na Jáve, nedostačuje ani pre vlastnú potrebu. Prístavy Semarang Rembang ležia najbližšie k naftovým prame­a ňom, nachádzajúcim sa vo vnútri ostrova. Boje na vše tkveli frontoch Slovenská frontová zpráva — Anglická rozprávka o „druhom" fronte v Nórsku Bratislava, 2. marca. Osobitný frontový zpravodajca z bojového úseku slovenských jednotiek ozna­muje: Po nezdarených útokoch dňa 27. februára v noci a ráno, pokúsil sa ne­priateľ vo večerných hodinách znova dobyť naše vysunuté postavenie a vniknúť do našej obrannej sostavy. Po dvojhodinovom tuhom boji zahnali ho naše jed­notky zpät, pri čom nepriateľ utrpel značné straty. — Dňa 28. naše delostre­lectvo častými palebnými prepadmi účinne rušilo ofenzívne prípravy soviet­sky jednotiek, takže toho dňa k nepriateľskému útoku nedošlo. Vojenská situácia na všetkých svetových frontoch vyvinulo sa v ostatné týždne naďalej tak v prospech poriadkových mocnosti štátov Trojpaktu, že v berlínskych politických kru­hoch bolo možno spozorovať všeobecnú spokoj­nosť. K situácii na východnom fronte vyjadrje sa náhľad, že boľševici so svojimi útokmi, v ktorých sa obetujú obrovské masy ľudí a ma­teriálu, sú donútení bojovať proti intenzite ne­meckého vedenia vojny. V posledných víťaz­ných zprávach boľševikov vidia čisto propa­gandistickú ozvenu na skutočnosť, že boľševi­kom napriek tomuto masovému zasadeniu ne­podarilo sa v zimných mesiacoch, ktoré sú pre nich priaznivé, dosiahnuť nijaké operačné úspe­chy. Vo vojenských kruhoch ršskeho hlavného mesta pokladajú zosilnené boľševické útoky, ktoré sa mohly pozorovať v ostatných týždňoch na celom fronte, sa posledný pokus získať pri približovaní sa prvej jarnej periódy, donášajú­cej ustavičné dažde a neschodné cesty, preká­žajúce akejkoľvek operácii, aspoň územné zis-ky. Pritom v Berlíne zastávajú náhľad, že tý­mito akciami oživla znova chabá nálada v An­glicku a v Spojených štátoch severoameric­kých a že predstavitelia týchto štátov majú v nej dôkaz o tom, že boľševický ofenzívny od­por zaslúži si ešte investície vojnového mate­riálu. V skutočnosti boľševickí Kuši ani v ostatných akciách nedosiahli toho najmenšieho operačného úspechu, hoci na rozličných mie­stach útočili v sile viacerých divízii, teda sil­nejšie než pred niekoľkými mesiacmi. Samo­zrejmá vec, podľa toho vyzeraly aj ich straty. Táto ustavičná strata boľševikov na ľuďoch a matériáié stáva sa teraz zrejmejšou už tým, že nemecké vedenie vojny mohlo pre­viesť zodpovedajúce zmeny vo svojich plánoch. V tomto ohľade už blízka budúcnosť dokáže, ako je to v skutočnosti s boľševickým fron­tom na východe. Hovoriť o nedostatku vojska a materiálu na nemeckej strane a u spojencov Nemecka, je bledá ilúzia, ktorú v Berlíne radi (Dokončenie na 2. strane.), Utorok, 3. marca 1942

Next